Výročia osobností Oravy v roku 2017

V januári si pripomíname…

Matúška, Janko Vlastimil
štúrovský básnik, autor slovenskej hymny, úradník
10. 01. 1821 – Dolný Kubín
11. 01. 1877 – Dolný Kubín
140. výročie úmrtia

Ľudovú školu navštevoval v Dolnom Kubíne, študoval na gymnáziu v Gemeri, r. 1839-1844 na ev. lýceu v Bratislave. Pôsobil ako vychovávateľ v rodine J. Cirulu, neskôr K. Veselovského v Oravskom Podzámku. R. 1851-1861 vládny adjunkt v Trstenej, r. 1861-1870 expedítor, r. 1870-1875 správca kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Popredný príslušník generácie štúrovcov, v kruhu ktorej sa prejavil ako nadaný básnik, po revolúcii 1848-1849 sa odmlčal. Pri príležitosti odchodu študentov z bratislavského lýcea na protest proti zosadeniu Ľ. Štúra z katedry r. 1844 zložil piesne Lúčenie a Ponad Tatrou blýska, z ktorých druhá sa stala slovenskou štátnou hymnou. V revolučných rokoch 1848-1849 bol spoluorganizátorom Slovenského povstania na Orave. Zomrel ako 56 ročný v Dolnom Kubíne.

Brodňanský, Ján
technický pracovník, športovec, publicista, speleológ
16. 10. 1910 – Dolný Kubín
12. 01. 1997 – Dolný Kubín
20. výročie úmrtia

Vyučil sa za hodinára, potom pôsobil v Turčianskych Tepliciach, neskôr ako technický úradník v Dolnom Kubíne, kde bol externým pracovníkom Oravského múzea. Od r. 1948 sa systematicky venoval výskumu jaskýň a patril k priekopníkom jaskyniarstva na Orave; neskôr rozšíril výskumy v oblasti Malej a Veľkej Fatry i v Západných Tatrách. O týchto výskumoch a jaskyniach uverejňoval príspevky v zborníkoch a odborných časopisoch. Zaslúžil sa o rozvoj a propagáciu turistiky na Orave a publikoval články s touto tematikou v novinách Orava, spoluautor turistických sprievodcov o Orave. Venoval sa aj fotografovaniu, jeho fotografie boli publikované vo viacerých časopisoch. Aktívne pracoval v ochotníckom divadle i v telovýchove v Dolnom Kubíne, spracoval dejiny dolnokubínskeho ochotníckeho divadla (v rkp.). R. 1979 poctený zl. plaketou Zaslúžilý jaskyniar.

Melicherčík, Andrej
literárny historik, etnograf, univerzitný profesor
16. 01. 1917 – Párnica
30. 05. 1966 – Ružomberok
100. výročie narodenia

Ľudovú školu navštevoval v Párnici, študoval na gymnáziu v Dolnom Kubíne, na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. R. 1941-1945 bol asistentom národopisného seminára na FF Slovenskej univerzity, r. 1945-1951 referentom a prednostom Národopisného odboru MS v Martine, r. 1951-1952 riaditeľom Národopisného odboru SAVU, od r. 1952 doc. a od r. 1963 prof. folkloristiky a národopisu na FF UK v Bratislave. Tematicky najviac pozornosti venoval ústnej slovesnosti, folklórnej a nefolklórnej piesni v ľudovom speve. Okrem početných štúdií o tejto problematike zhrnul vtedajšie poznatky o ľudovej piesni, rozprávkach, prísloviach, porekadlách a hádankách v knihách Slovenské ľudové príslovia (1953), Slovenský folklór (1959) a i. Autor publikácií Jánošíkovská tradícia na Slovensku (1952), Juraj Jánošík (1956), Protifeudálny odboj a jánošíkovská tradícia na Slovensku (1963). V súhrnných Dejinách slovenskej literatúry (1957) spracoval kapitolu o začiatkoch ľudovej slovesnosti, napísal portrétnu monografiu o Pavlovi Dobšinskom, jeho vrcholným dielom bola chrestomatia Slovenský folklór (1959).

Vo februári si pripomíname…

Seberíni, Ján
pedagóg, náboženský spisovateľ, cirkevný hodnostár
01. 01. 1780 – Veličná
10. 02. 1857 – Banská Štiavnica
160. výročie úmrtia

Základnú školu navštevoval v Istebnom, gymnáziá v Rožňave, Prešove a v Kežmarku, teológiu v Prešove, od r. 1801 na ev. lýceu v Bratislave, r. 1804-1805 na univerzite v Jene. Pôsobil ako vychovávateľ v Bratislave, farár v Nitrianskej Strede, Kochanovciach, Banskej Štiavnici, od r. 1834 superintendent banského dištriktu. Propagátor nových pedagogických myšlienok, autor praktickej príručky pre domácich učiteľov. V oblasti cirkevnej histórie sa venoval dejinám ev. synód. Autor početných príležitostných kázní a náboženských príručiek. Dielo De praecipius ideis theologiae pastoralis evangelicae (1835) je určené kňazom a učiteľom. Ako superintendent sa postavil proti odnárodňovacím protislov. tendenciám K. Zaya, spolupracoval na vydaní ev. Zpěvníka (1842), do ktorého prispel 11 piesňami. Zúčastnil sa na zakladaní spolku Tatrín, postavil sa však proti štúrovskej spisovnej slovenčine.

Kráľ, Jozef
spisovateľ pre deti a mládež, hudobník, učiteľ
14. 02. 1927 – Čremošné
90. výročie narodenia

Narodil sa v obci Čremošné v Turci. V rokoch 1945-1949 študoval na Štátnej učiteľskej akadémii v Turčianskych Tepliciach. 1954-1957 slovenčinu a hudobnú výchovu na Vyššej pedagogickej škole v Bratislave. Od r. 1949 pôsobil ako učiteľ v Mútnom , Mošovciach a Turčianskych Tepliciach, v r. 1958-1980 na ZŠ v Hybiach, 1980-1987 na ZŠ v Dlhej nad Oravou. Od r. 1980 sa natrvalo usadil v Dolnom Kubíne. Ako učiteľ hudby viedol spevácke súbory, komponoval príležitostné piesne, zbieral ľudovú slovesnosť. Je autorom mnohých básničiek, rozprávok a príbehov o prírode a zvieratkách, mnohých textov piesní, ku ktorým sám zložil hudbu. Piesňové zborníky: Život je čas (1979), Zborník detských zborových piesní na rôzne príležitosti (1986), Mamičke k sviatku a iné pesničky pre žiakov ZŠ (1991). Svoje práce publikoval v niekoľkých knihách: Rozprávky a príhody (1992), Venček (1994), Zlaté hodinky (1996), Obrázky zo života (1999), Príbehy smutné a veselé (2002), Jesenné zvončeky (2004), Príbehy z lesa (2005) a Vzácne paberky (2006). Svoju personálnu monografiu spísal v r. 2010.

V marci si pripomíname…

Čaplovič, Pavol
archeológ, historik, učiteľ
07. 03. 1917 – Veličná
05. 06. 1994 – Oravský Podzámok
100. výročie narodenia

Navštevoval ľudovú školu vo Veličnej, meštiansku školu v Dolnom Kubíne, študoval na obchodnej škole v Bratislave a v Martine, na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Pôsobil ako učiteľ v Sokolčiach, Podhradí, Veličnej a na meštianskej škole v Dolnom Kubíne. R. 1951-1953 pracovník Archeologického ústavu SAV v Bystričke pri Martine a v Nitre, r. 1953-1979 správca Oravského hradu a riaditeľ Oravského múzea v Oravskom Podzámku. Počas jeho pôsobenia uskutočnila sa na Oravskom hrade generálna rekonštrukcia celého objektu, reinštalovali sa vlastivedné i prírodovedecké zbierky a inštalovali sa nové expozície. Publikoval vyše sto príspevkov v časopisoch a periodikách. Samostatne i s kolektívom vydal práce o Oravskom zámku (1967), o Podbieli (1970), etnografické publikácie Čaro kresaného dreva (1971), Ľud Oravy v minulosti (1980) a knihu Orava v praveku (1987).

Styk, Jozef Juraj
politik, poslanec, hospodársky pracovník
19. 03. 1897 – Dolný Kubín
28. 08. 1965 – Sučany
120. výročie narodenia

Ľudovú školu navštevoval v Dolnom Kubíne, študoval na reálkach v Lipníku nad Bečvou a v Kroměříži, r. 1918-1923 na Vysokom učení technickom v Brně. R. 1915-1918 vojak na talianskom fronte, r. 1918-1922 dobrovoľník čs. armády, r. 1923-1929 hospodársky pracovník Škodových závodov v Bratislave, r. 1929-1938 v Prešove a riaditeľ Iglovskej elektrárne v Spišskej Novej Vsi, r. 1939-1944 hospodársky pracovník v Bratislave. Po vojne r. 1945 bol krátko povereníkom SNR pre verejné práce, r. 1945-1946 podpredseda SNR, po r. 1948 pracoval v rozličných podnikoch. Ako delegát SNR v marci 1945 sa zúčastnil na moskovských rokovaniach, spolupracoval na príprave Košického vládneho programu.

V apríli si pripomíname…

Mikšíková, Blažena
spisovateľka pre deti
02. 04. 1937 – Klin
80. výročie narodenia

Po maturite na Jedenásťročnej strednej škole v Námestove (1955) popri zamestnaní absolvovala Pedagogickú školu v Turčianskych Tepliciach (1968). Pokračovala štúdiom prírodopisu a chémie na Vysokej škole pedagogickej. Ako učiteľka pôsobila od r. 1955 v Rabči, Lokci, Malatinej a od r. 1963 v Dolnom Kubíne. Debutovala animovanou, „čepčekovsky“ koncipovanou rozprávkou Belások (1999) o príhodách motýlika Beláska. Podobnú schému zachováva aj vo voľnom pokračovaní príbehu Belások a Belásenka (2001). O víle Rajenke rozpráva v knihe Kakaová princezná (2000). Vtipné rozprávanie a porozumenie pre prvácke radosti i trampoty charakterizuje poviedkovú knihu o prvákoch Smieško z I. A (2003). Je autorkou rozhlasových hier pre dospelých Oltár bez kvetov (1955), Spln mesiaca (1994). Podľa dramatickej predlohy Dúhenka vznikol koprodukčný film STV a ČTV pre deti (2000). V r. 2010 jej vyšla ďalšia rozprávková kniha Rozprávkové šarkany. Oravské kultúrne stredisko jej vydalo r. 2016 poéziu pre deti pod názvom O kom? O čom? O všeličom: tvorivý pracovný zošit pre deti materských a základných škôl. Od r. 1980 pravidelne publikovala fejtóny, humoresky, rozprávky, príbehy a krátke poviedky v periodickej tlači.

Demian, Alexej
organizátor turistiky, lesník
06. 04. 1837 – Dolný Kubín
27.06.1901 – Podbiel
180. výročie narodenia

Po štúdiu na lesníckej škole v Liptovskom Hrádku pôsobil ako hlavný lesmajster Oravského komposesorátu v Podbieli. Bol organizátorom a propagátorom turistiky, sprístupnil turistickou cestou Roháče, r. 1883 dal postaviť v Roháčskej doline prvú turistickú útulňu, od r. 1887 člen výboru Oravskej župy.

Janek, Jozef
publicista, učiteľ
20. 04. 1912 – Veličná
20. 04. 1999 – Svätý Jur
105. výročie narodenia

R. 1928-1932 študoval na učiteľkom ústave v Spišskej Kapitule. R. 1932-1973 pôsobil na ľudových školách. Ako člen komisie pre tvorbu učebníc a učebných osnov spolupracoval s Výskumným ústavom pedagogickým v Bratislave. Venoval sa otázkam jazykovej a literárnej výchovy žiakov základných škôl. Autor metodických príručiek: Skúsenosti z vyučovania slohu (1962), Rozvíjanie jazykovej kultúry žiakov (1970), Oprava slohových úloh (1975), a Oslavy v škole. Knižne vydal práce, týkajúce sa dejín slov. školstva, Pamätnicu 305. výročia založenia piaristického gymnázia vo Svätom Jure (1992), Literárno-kultúrny cestopis Oravy (1991), ktorý vydal r. 2002 v rozšírenej edícii Ján Dudáš, a Pohon na učiteľov (1999). Ako plodný publicista uverejnil vyše 2000 článkov v periodickej tlači.

Ballo, Ivan
hudobný kritik, publicista
07. 04. 1909 – Dolný Kubín
23. 04. 1977 – Praha
40. výročie úmrtia

Študoval na gymnáziu v Dolnom Kubíne, r. 1926-1929 študoval hudobnú vedu, slovanskú a románsku filológiu na FF UK v Bratislave, r. 1929-1930 hudobnú vedu na univerzite v Brne. R. 1930-1938 pracoval ako hudobný kritik z povolania. Od r. 1943 žil v Prahe, kde bol pracovníkom Úradu Predsedníctva vlády, r. 1946-1951 hl. odborným radcom v kancelárii prezidenta republiky, od r. 1951 žil na dôchodku v Prahe. Patril k zakladateľom slov. hudobnej kritiky a publicistiky, pričom spolupracoval s významnými periodikami na Slovensku a Čechách. Autor vyše 1 000 kritík, referátov a glos o slov., českej i svetovej hudbe a jej tvorcoch. Zaslúžil sa o uvádzanie a propagáciu diel slov. skladateľov, inicioval koncerty slov. hudby v Prahe.

Medvecká Mária
maliarka, národná umelkyňa, učiteľka
11. 10. 1914 – Medvedzie
23. 04. 1987 – Bratislava
30. výročie úmrtia

Študovala na gymnáziu v Košiciach, na učiteľskom ústave a na oddelení kreslenia a maľovania Slov. vysokej školy technickej v Bratislave, na výtvarnej akadémii vo Viedni a Prahe. Pôsobila ako učiteľka na viacerých školách na hornej Orave, od r. 1948 ako slobodná výtvarníčka v Bratislave, neskôr striedavo i na Orave, kde sa napokon usadila v Medvedzom. Uprednostňovala techniku olejomaľby, ktorou znázorňovala osobné zážitky z detstva a učiteľského pôsobenia, motívy Oravy, socialistickú industrializáciu a kolektivizáciu poľnohospodárstva (Továreň na predmestí, Odovzdávanie kontingentu na hornej Orave, Stavba Oravskej priehrady a i.). V jej tvorbe však dominovali figurálne diela (Baletka, Chlapec s trasírkou, Víťaz turnaja…), niektoré stvárnené i ako monumentálne kompozície (Deti mieru, Partizánska matka, Hutník…). R. 1954 vytvorila aj viac diel s povstaleckou tematikou (Najmladší zo zemľanky, V predvečer povstania). V ďalších portrétnych, žánrových a krajinárskych dielach zachytila premeny rodnej Oravy a výrazné typy ľudí, neskôr sa stále viac sústreďovala na maľbu krajín oživovaných ľudskými a zvieracími postavami a na žánrové portrétne štúdie. Za svoju tvorbu dostala viacero ocenení a vyznamenaní.

Grebáč-Orlov, Ignác
spisovateľ, redaktor, verejný činiteľ, katolícky kňaz
25. 01. 1888 – Námestovo
26. 04. 1957 – Ružomberok
60. výročie úmrtia

Ľudovú školu navštevoval v Námestove, gymnáziá v Trstenej, Ružomberku a v Rožňave, teologické štúdiá v seminári v Spišskej Kapitule. Od r. 1911 pôsobil ako kaplán vo Veličnej, v Smižanoch, počas 1. sv. vojny bol poľným kurátorom na východnom fronte, po vojne prof. Gymnázia a redaktor v Ružomberku, od r. 1921 až do smrti farár a dekan vo Veličnej. Spoluzakladateľ Slov. ľudovej strany, spolupracovník A. Hlinku, r. 1922-1935 poslanec NZ. Básnické prvotiny vydal v zbierke Piesne a dumky (1914), publikoval dva súbory básní (Kytica a V povíchrici, 1919). Výber z jeho poézie vyšiel r. 1992 pod názvom Moja lýra. Výraznejšie sa prezentoval ako dramatik spoločenskými a biblickými hrami (Bez domu, Až lipa zakvitne, Svitaj nám svitaj!, V údolí života, Fabiola, Ruth, Slovenský legionár, Učiteľka). R. 1919-1920 redigoval časopis Duchovný pastier, bol zodpovedným redaktorom týždenníka a potom denníka Slovák v Ružomberku.

V máji si pripomíname…

Styk, Aurel
novinár, publicista, redaktor
15. 02. 1900 – Dolný Kubín
04. 05. 1977 – Bratislava
40. výročie úmrtia

Ľudovú školu navštevoval v Dolnom Kubíne, na reálke v Lipníku nad Bečvou, v Kroměříži, r. 1914-1918 na Vysokej škole technickej v Brne, r. 1919-1921 na vysokej škole obchodnej v Prahe. R. 1921-1923 bol redaktorom Slov. politiky v Prahe a Bratislave, r. 1924-1938 redaktorom Slov. denníka. Počas SNP sa zapojil do odboja ako novinár, r. 1945-1948 bol stálym redaktorom denníka Čas, r. 1948-1952 redaktorom denníka Ľud v Bratislave. V novinových článkoch sa zaoberal ekonomickými problémami Slovenska. Z literárneho hľadiska sú cenné jeho spomienky na Hviezdoslava, Jégého, Tajovského a I. Kraska.

Halaša, Ján
regionálny historik, učiteľ
14. 03. 1909 – Záskalie
19. 05. 1987 – Dolný Kubín
30. výročie úmrtia

Študoval na gymnáziách v Dolnom Kubíne a v Martine, slovenčinu a francúzštinu na FF UK v Bratislave. Od r. 1933 pôsobil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Gymnázia P. O. H. v Dolnom Kubíne. Zaslúžil sa o vybudovanie gymnázia i študentského domova v Dolnom Kubíne, r. 1945-1960 jeho riaditeľ. Bol členom Oravského národného výboru, ktorý riadil ozbrojené povstanie na Orave. V marci 1945 zatknutý gestapom, oslobodený 7. mája 1945. Venoval sa kultúrno-výchovnej práci, publicistike i literárnej tvorbe. Počas 2. sv. vojny a r. 1947 správca Čaplovičovej knižnice, spoluorganizátor recitačných súťaží Hviezdoslavov Kubín, napísal kroniku dolnokubínskeho gymnázia, venoval sa aj prozaickej tvorbe (ostala v rkp.).

Tranovský, Juraj
náboženský spisovateľ, učiteľ, evanjelický kňaz
1592 – Těšín, Poľsko
29. 05. 1637 – Liptovský Mikuláš
380. výročie úmrtia

R. 1603-1605 študoval v Těšíne a Gubene, v r. 1605-1607 na lýceu v Kolobrzegu, r. 1607-1611 na univerzite vo Wittenbergu. R. 1611 učiteľ pri chráme sv. Mikuláša v Prahe, r. 1612-1613 vychovávateľ na zámku v Třeboni, rektor v Holešove, ev. farár vo Valašskom Meziříčí a v Krasne. Počas tridsaťročnej vojny prenasledovaný, väznený, v r. 1625 ušiel z Valašského Meziříčí, r. 1629 pod ochranou J. Turzu odišiel na Oravu, r. 1629-1631 dvorný kazateľ Illešháziho na Oravskom hrade, od r. 1631 ev. farár v Liptovskom Mikuláši. Písal latinskú a českú svetskú, ale najmä náboženskú literatúru. České prozaické modlitby zhrnul v diele Phiala odoramentorum – Modlitby kresťanské. Vrcholom jeho literárnych úsilí bolo zostavenie a vydanie prvého ev. kancionála Cithara sanctorum (1636), do ktorého zaradil 90 vlastných piesní.

V júni si pripomíname…

Gavlovič, Hugolín
básnik, náboženský spisovateľ, františkánsky kňaz
11. 11. 1912 – Čierny Dunajec
04. 06. 1787 – Horovce
230. výročie úmrtia

Vyrastal a ľudovú školu navštevoval v Trstenej, stredoškolské štúdiá absolvoval v Žiline, filozofiu študoval vo františkánskom kláštore v Beckove, do r. 1736 teológiu v Žiline. Do r. 1743 pôsobil v Žiline, potom v Beckove, r. 1744-1787 vo františkánskom kláštore v Pruskom a i. farnostiach. Jeho najvýznamnejšie dielo Valaská škola mravov stodola je rozsiahlou veršovanou moralizačno-didaktickou skladbou, ktorá obsahuje súhrn životných princípov, zakomponovaných do náboženského rámca starozákonných pastierskych príbehov. V rkp. zanechal ďalšie veršované diela: Škola duchovní, Päťsto naučení o dobrých mravoch a i.

Zoch, Pavol Peter
sociálny a kultúrny pracovník, publicista, redaktor, evanjelický kňaz
01. 07. 1850 – Jasenová
23. 06. 1907 – Modra
110. výročie úmrtia

R. 1865-1867 študoval na slov. gymnáziu v Revúcej, potom v Prešove, na ev. teologickej fakulte vo Viedni. Od r. 1874 pôsobil ako farár v Jasenovej, od r. 1883 v Záriečí, r. 1859-1896 senior trenčianskeho seniorátu, r. 1897-1907 ev. farár a začas aj učiteľ na dievčenskej škole v Modre. Zabezpečil výstavbu novej ev. školy vo Vydrnej a zaopatril jej žiakov, neskôr dal novú ev. školu vystavať aj v Záriečí. Aktívne vystupoval proti prejavom vzmáhajúcej sa maďarizácie. Od revúckeho obdobia publikoval básne a recenzie, neskôr dejepisné, ľudovýchovné a beletristické príspevky prevažne v ev. cirkevných časopisoch. R. 1892 v spolupráci s M. Krčmérym založil a vydával ev. časopis Stráž na Sione. Amatérsky sa venoval aj archeológii, spolupracovník a informátor Andreja Kmeťa.

V júli si pripomíname…

Radlinský, Andrej Ľudovít
redaktor, vydavateľ, jazykovedec, náboženský spisovateľ, katolícky kňaz
08. 07. 1817 – Dolný Kubín
26. 04. 1879 – Kúty
200. výročie narodenia

Základnú školu navštevoval v Dolnom Kubíne, gymnázium v Ružomberku, Kremnici a v Budíne, v seminári v Bratislave, filozofiu v Trnave a teológiu na univerzite vo Viedni. Od r. 1841 pôsobil ako r. k. kaplán v Budíne, Podsitnianskej, v Zlatých Moravciach, v Banskej Štiavnici, r. 1849-1861 ako redaktor českej osnovy Zemského zákonníka v Budíne, od r. 1861 farár v Kútoch. Jedna z najzaslúžilejších osobností národnokultúrneho života na Slovensku v 19. st. ako cirkevný dejateľ, jazykovedec, redaktor a vydavateľ. Od r. 1844 člen spolku Tatrín. V zložitej jazykovej situácii sa aktivizoval za staroslovienčinu ako úradný jazyk, napísal jej príručku Pravopis slovenský s krátkou mluvnicí (1850), ale po hodžovsko-hattalovskej úprave presadzoval štúrovskú spisovnú slovenčinu. Jeho vrcholným organizačným činom bolo založenie Spolku sv. Vojtecha (1869). Sústavne sa venoval náboženskej spisbe ako redaktor, vydavateľ a zostavovateľ náboženských publikácií, zostavil a vydal v 30 zv. výber slov. A inonárodnej homiletickej spisby Poklady kazateľského rečníctva… (1848-1853), autor príručky Náboženské výlevy… (1850), zostavovateľ spevníka Všeobecná sbierka cirkevných katolíckych pesničiek slovanských (1874), modlitebných knižiek a pod. Vlastné kázne vydal v ruskom preklade Sobranije russkich propovedej (1852), ku ktorým pripojil samostatný rusko-nemecko-latinský slovník. Vydával aj osvetovú literatúru, školské príručky a pomôcky, r. 1852-1856 vydával Prostonárodnú bibliotéku, pre ľudové školy vydal Sasinkovu učebnicu Dejepis všeobecný a zvláštny…, na základe ktorej zostavil učebnicu Nečo zo všeobecného dejepisu (1876). Zaslúžil sa o rozvoj slov. časopisectva: od r. 1850 zakladateľ, vydavateľ a redaktor časopisu Cyrill a Method, ku ktorému pripojil prílohu Priateľ školy a literatúry, redaktor a vydavateľ Katolíckych novín, r. 1861 sa zaslúžil o vydávanie Pešťbudínskych vedomostí, od r. 1864 vydával časopis Vojtech.

Mačička, Ondrej
parazitológ, veterinárny lekár
09. 07. 1917 – Dolný Kubín
02. 10. 1976 – Bratislava
100. výročie narodenia

Študoval na gymnáziu v Dolnom Kubíne, na Vysokej škole veterinárnej v Brne. R. 1939-1945 učiteľ a úradník na Orave, r. 1946-1952 asistent na Vysokej škole veterinárnej v Brne, r. 1952-1961 pracovník Virologického ústavu ČSAV, r. 1961-1967 vedúci faunistického odd. Biologického ústavu SAV, r. 1967-1969 pracovník Farmakologického ústavu ČSAV, r. 1969-1976 Ústavu experimentálnej farmakológie SAV v Bratislave. Spolupracoval na úprave a rekultivácii Východoslovenskej nížiny, splnomocnenec vládnej komisie pri riešení problému premnoženia škrečka v tomto priestore. Autor a spoluautor 49 štúdií a článkov, prispievateľ do časopisov a zborníkov.

V auguste si pripomíname…

Maťovčík, Augustín
biografista, literárny historik
09. 08. 1937 – Breza
80. výročie narodenia

Študoval na gymnáziu v Trstenej a na Jedenásťročnej strednej škole v Námestove, kde r. 1955 maturoval, r. 1955-1959 študoval slovenčinu – dejepis na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave r. 1960 CSc., r. 1967 PhDr. Od r. 1959 nastúpil do Matice slovenskej v Martine, pracoval v jej Literárnom archíve, r. 1967-68 vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave, od r. 1969 zakladateľ a vedúci Biografického ústavu Matice slovenskej. Venuje sa výskumu literárnej a kultúrno-historickej problematiky, najmä obdobiu slov. národného obrodenia, ako aj biografickému výskumu. Publikoval viaceré biograficko-dokumentárne práce o slov. spisovateľoch a národných dejateľoch, ako aj početné pramenné štúdie a monografie o reprezentantoch nášho národného obrodenia. Knižne vydal listy M. Hamuljaka a P. J. Šafárika, korešpondenciu viacerých spisovateľov v zborníkoch, zostavovateľ zborníka Literárny archív a Biografické štúdie, autor početných hesiel v Encyklopédii slovenských spisovateľov, Slovenskom biografickom slovníku (jeho zodpovedný redaktor) i ďalších lexikónoch, zborníkoch a monografiách. Najznámejšie diela: Breza: k 400. výročiu založenia obce (1990), Herold svitajúcich časov Hviezdoslav: život a dielo v dokumentoch (1988), Hviezdoslav a rodná Orava (1999), Jozef Cíger Hronský: životná dráma (1995), Martin Hamuljak (1989), Obraz života a diela Antona Bernoláka (1997), Slovenské národné obrodenie v kultúre a literatúre (1993), Biografický slovník dejateľov Oravy (2010), Vavrinec Čaplovič a jeho bibliotéka (1999), Život a dielo Antona Bernoláka (1997), Rodom a srdcom z Oravy I. (2011), Poklady dejín a kultúry Oravy (2011), Rodom a srdcom z Oravy II. (2015) a iné.

Jamnický, Ján
herec, režisér, scénarista, divadelný pedagóg
20. 05. 1908 – Jasenová
04. 08. 1972 – Poprad
45. výročie úmrtia

R. 1926-1928 študoval na Lekárskej fakulte, r. 1928-1932 na Právnickej fakulte UK, zároveň herectvo na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. R. 1932-1945 a r. 1949 herec a režisér činohry SND, súčasne r. 1937-1944 prednášal teoretické predmety a hereckú prax na Hudobnej a dramatickej akadémii, r. 1945-1949 scenárista a režisér čs. filmu, r. 1949-1952 prednášal činohernú tvorbu na Vysokej škole muzických umení v Bratislave, r. 1957-1958 prednášal javiskovú bábkohereckú reč na Divadelnej fakulte Akadémie muzických umení v Prahe. Najprv herec, v SND vytvoril takmer 80 postáv v hrách slov. i svetových autorov. V SND inscenoval 24 hier a rozprávok, v ktorých nadviazal na borodáčovskú tradíciu. Blízky vzťah mal aj k poézii, vytvoril osobitnú školu javiskovej školy. R. 1949 sa zaslúžil o vznik Vysokej školy muzických umení, po r. 1953 už iba ako herec a recitátor spolupracoval s filmom, televíziou a rozhlasom. Literárne činný, venoval sa divadelnej publicistike a esejistike.

V septembri si pripomíname…

Turzo, Juraj
vojenský veliteľ, stoličný a krajinský hodnostár, zemepán
02. 09. 1567 – Lietava
24. 12. 1616 – Bytča, pochov. na Oravskom hrade
450. výročie narodenia

Príslušník oravsko-bytčianskej vetvy šľachtického rodu pôvodom z Betlanoviec. Po štúdiách doma, kde ho vychovával saský pedagóg a lekár Krištof Echardus, v službách rakúskeho arcivojvodu Ernesta sa pripravoval na vojenskú a diplomatickú kariéru. R. 1585 sa usadil v Bytči, v časoch nepokojov býval na Lietavskom alebo Oravskom hrade, venoval sa správe rodových panstiev. Od r.1585 dedičný oravský župan. Krajinský hodnostár, palatín, jeden z najbohatších a najvplyvnejších veľmožov na prelome 16. a 17. st. Zúčastnil sa na početných protitureckých výpravách a diplomatických rokovaniach. Ako palatín prispel k udržaniu pokoja v krajine. V Bytči založil ev. latinské gymnázium. Prívrženec Habsburgovcov, podporovateľ humanistickej vzdelanosti, jeho sídlo v Bytči bolo významným kultúrnym strediskom na Slovensku, patril medzi vzdelancov so širokým rozhľadom, vlastnil bohatú knižnicu, ovládal niekoľko rečí. Na svojich panstvách zakladal nové osady, pokračoval v kolonizácii Oravy.

Bohúň, Peter Michal
maliar, výtvarný pedagóg
29. 09. 1822 – Veličná
20. 05. 1879 – Bielsko-Biala-Lipnik, Poľsko
195. výročie narodenia

V 30. rokoch 19. st. študoval na ev. lýceu v Gemeri, Levoči, r. 1841-1843 právnický kurz na lýceu v Kežmarku, s podporou spolku Tatrín študoval na výtvarnej akadémii v Prahe, kde sa vyučil aj za litografa. Po návrate na Slovensko r. 1848-1854 pôsobil v Lučivnej, r. 1854-1865 bol učiteľom na dievčenskej škole v Liptovskom Mikuláši-Vrbici, od r. 1865 učiteľ v Bielsku-Bialej. Na formovanie jeho tvorivej osobnosti vplývali štúdiá a umelecké prostredie v Prahe, kde sa zoznámil s českými vlastencami; tu vytvoril sériu 32 tabúľ do vydania Preslovho Rostlinára. R. 1846-1847 nakreslil niekoľko krojových štúdií z Oravy a Liptova. R. 1848-1850 vytvoril obrazy s námetmi z revolučných udalostí 1848-1849. V období národného romantizmu vznikla séria portrétov slov. národovcov. Po odchode do Poľska, kde si popri maľovaní zriadil aj fotografický ateliér, realizoval objednávky miestnych občanov, šľachty i duchovenstva. Neprerušil styky so Slovenskom, vracal sa na Oravu a do Liptova, kde vytvoril viac podobizní. Svojou tvorbou zachoval portréty významných predstaviteľov štúrovského hnutia i dobové typy prostých ľudí. Jeho diela sú uložené v galériách i múzeách na Slovensku, sakrálne diela sa nachádzajú v kostoloch v Ružomberku, Lučivnej, Liptovskom Michale, vo Veličnej a inde.

V októbri si pripomíname…

Bernolák, Anton
jazykovedec, kodifikátor prvej spisovnej slovenčiny, katolícky kňaz
03. 10. 1762 – Slanica, zaniknutá obec
15. 01. 1813- Nové Zámky
255. výročie narodenia

Pochádzal zo zámožnej zemianskej plátennícko-farbiarskej rodiny. R. 1778-80 študoval poetiku a rétoriku v seminári v Bratislave, r. 1780-82 filozofiu na akadémii v Trnave, r. 1783-84 teológiu na univerzite vo Viedni, r. 1784-87 v generálnom seminári v Bratislave. R. 1787-91 r. k. kaplán v Čeklísi (Bernolákove), r. 1791-97 tajomník arcibiskupského vikariátu v Trnave, r. 1797-1813 farár v Nových Zámkoch, kde bol súčasne správcom hl. mestskej školy a učiteľom náboženstva. V čase bratislavských štúdií sústredil okolo seba učenlivých bohoslovcov v Spoločnosti na pestovanie slov. jazyka, pričinením ktorých vyšlo v r. 1787 kolektívne jazykovedné dielo Dissertatio philologico-critica de literis Slavorum… s pripojenou Orthographiou. Ako kodifikátor prvého spisovného jazyka Slovákov, nazvaného aj bernolákovčina, ktorú uzákonil na základe typu kultúrnej západoslovenčiny, spracoval jazykovedné diela: Grammatica Slavica (1790), Etymologia vocum Slavicarum (1791). Celý život pracoval na rozsiahlom slovníku slovenského jazyka, ktorý vyšiel po jeho smrti v 6. zv. ako Slovár slovenský, česko-latinsko-nemecko-uhorský (1825-27). Bol vedúcou osobnosťou literárno-vydavateľského spolku Slovenské učené tovarišstvo, ktorý mal pobočné stánky na celom Slovensku, nadväzoval na tradíciu učených spoločností a usiloval sa o nadkonfesionálnu spoluprácu katolíckej a ev. inteligencie na začiatku slovenského národného obrodenia.

Urban, Milo
prozaik, prekladateľ, redaktor
24.08.1904 – Rabčice
03.10.1982 – Bratislava
35. výročie úmrtia

Študoval na vyššom gymnáziu v Ružomberku, r. 1922-1924 na Št. vyššej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, obe pre nedostatok financií nedokončil. R. 1921 pracoval ako pomocný redaktor v redakcii Slováka v Ružomberku, r. 1922 a r. 1924-1925 bol úradníkom Spolku sv. Vojtecha v Trnave, r. 1925-1926 redaktorom denníka Slovenský národ, r. 1928-1940 reportérom a redaktorom kultúrnej rubriky denníka Slovák, r. 1940-1944 šéfredaktor denníka Gardista v Bratislave, r. 1944-1945 v Žiline. R. 1945 emigroval do Rakúska, zaistený americkou spravodajskou službou, r. 1947 ho eskortovali do ČSR a bol odsúdený na verejné pokarhanie. Od r. 1948 žil v Chorvátskom Grobe, od r. 1974 v Bratislave. Knižne debutoval novelou Jašek Kutliak spod Bučinky (1922), novely z rokov 1923-1924 vyšli pod názvom Výkriky bez ozveny (1928), ďalšie pod názvom Novely (1943). Novela Za vyšným mlynom (1926) bola podkladom na libreto k Suchoňovej opere Krútňava. Novelistickú tvorbu z r. 1927-1930 zaradil do knihy Z tichého frontu (1932). Jeho prvý mimoriadne úspešný román Živý bič (1927) je kľúčovým dielom slov. medzivojnovej prózy. Voľne naň nadväzuje román Hmly na úsvite (1930). Túto trilógiu završuje román V osídlach (1940). Voľným pokračovaním trilógie po dlhšej vynútenej odmlke sú romány Zhasnuté svetlá (1957) a Kto seje vietor (1964), v ktorých zachytil vznik Slovenskej republiky. Na ne nadväzuje román Železom po železe (1996). Osobitnou kapitolou sú štyri knihy memoárov, za jeho života vyšla len prvá kniha s názvom Zelená krv s podtitulom Spomienky hájnikovho syna (1970). Na ňu nadväzujú knihy spomienok Kade-tade po Halinde (1992), Na brehu krvavej rieky (1994) a Sloboda nie je špás (1995). Zachytávajú tie isté časy ako romány a predstavujú zaujímavé svedectvo o dobe. Ako redaktor napísal desiatky reportáží, súdničiek, úvah a politicko-kultúrnych článkov, tlačou vyšla jeho prednáška Česká literatúra a Slováci (1934). Venoval sa aj prekladateľskej činnosti z poľštiny, češtiny a ruštiny.

V novembri si pripomíname…

Dafčík, Ján
spisovateľ, redaktor, verejný činiteľ, učiteľ
25. 09. 1896 – Ústie nad Oravou
01. 11. 1967 – Buenos Aires, Argentína
50. výročie úmrtia

Po absolvovaní gymnázia v Trstenej a učiteľského ústavu v Turčianskych Tepliciach pôsobil ako učiteľ. V období Slovenskej republiky r. 1939-1945 pracoval ako sekčný šéf Kultúrno-propagačného oddelenia Ministerstva školstva a národnej osvety v Bratislave. Angažoval sa v politike HSĽS, r. 1938 zakladateľ Hlinkovej mládeže. V roku 1945 emigroval do Rakúska, r. 1948 do Argentíny. Dramatickú tvorbu venoval hlavne mládeži: Za slobodu národa, Agenti, Daň z obratu, Kríza, Víťazstvo lásky a iné.  Zozbieral, upravil a vydal Oravské prostonárodné povesti a Oravské rozprávky. V románe Na smrť odsúdenci priblížil osobné zážitky z čias prvej svetovej vojny. V emigrácii vydal knihu Bača, máme porobenô, téma z oravského prostredia.

Vojtaššák, Ján
náboženský spisovateľ, cirkevný hodnostár
14. 11. 1877 – Zákamenné
04. 08. 1965 – Říčany, Česko, pochovaný v Zákamennom
140. výročie narodenia

Študoval na gymnáziách v Trstenej a v Ružomberku, od r. 1895 teológiu v seminári v Spišskej Kapitule. R. 1901-10 kaplán v Hornej Zubrici, Kvačanoch, Bijacovciach, Podvlku, Zubrohlave, Ústí nad Oravou, Tvrdošíne, vo Veličnej a vo Vyšných Repašoch, r. 1911-19 farár vo Veličnej, r. 1919-21 správca diecéznej kancelárie, neskôr rektor bohosloveckého seminára v Spišskej Kapitule, r. 1921 vysvätený za spišského biskupa. V r. 1940-1945 bol členom a podpredsedom Štátnej rady Slovenskej republiky. V máji 1945 zatknutý a bez vyšetrovania väznený v Prahe-Ruzyni, po siedmich mesiacoch prepustený. V r. 1950 internovaný, potom zatknutý a 15. 1. 1951 odsúdený na 24 rokov väzenia. Väznený v rozličných väzniciach. R. 1918 podporil úsilie o vytvorenie ČSR, signatár Martinskej deklarácie, neskôr prívrženec autonomistického programu, odmietal čechoslovakistické tendencie a pokusy oslabiť slovenskú r. k. cirkev. Organizátor a predseda Ústrednej katolíckej charity na Slovensku, podporovateľ cirkevného školstva, r. k. spolkovej činnosti a náboženskej tlače. Po r. 1945 nepoľavil v úsilí brániť pozície r. k. cirkvi, nesúhlasil s poštátnením cirkevného školstva, požadoval právo cirkvi na slobodné hlásanie kresťanskej náuky, na náboženskú výchovu na školách, vlastnú tlač, spolky, rehole, výchovu kňazov, sociálnu činnosť a neobmedzené kontakty s pápežskou kúriou. R. 1949 vydal pastiersky list proti Katolíckej akcii, ktorá mala za cieľ postaviť kňazov a veriacich proti cirkevnej vrchnosti, rozdeliť kňazov na vlasteneckých a nevlasteneckých, a tak rozbiť jednotu cirkvi, i proti možnosti vyhlásenia národnej, resp. vlasteneckej cirkvi, izolovanej od pápeža a biskupov. Bol obvinený z rozbíjania republiky, vydávania spisov protisocialistického obsahu, odsudzovania povstania, zo stykov s Vatikánom a pod. R. 1990 zrušením rozsudku rehabilitovaný. Zúčastnil sa na preklade sv. Písma (knihy Genezis), autor a spoluautor náboženských úvah, homílií a vieroučných výkladov. Zostavovateľ a redaktor slovenského liturgického Rituála (1937), ktorým sa r. k. cirkev na Slovensku osamostatnila od ostrihomských obradných kníh. R. 1964 v latinskom rukopise opísal situáciu cirkvi na Slovensku po r. 1948. R. 1908 zakladateľ, r. 1913-27 vydavateľ a redaktor časopisu Sv. Rodina, spoluzakladateľ tlačiarne a nakladateľstva Lev v Ružomberku.

V decembri si pripomíname…

Dauda, Ivan
prozaik, fejtonista
15. 12. 1937 – Dolný Kubín
80. výročie narodenia

Študoval na Priemyselnej škole strojníckej v Ružomberku, viac ako 40 rokov nepretržite pracoval v SEZ Dolný Kubín ako konštruktér nástrojov. Od 80. rokov pod iniciálami „id“ sporadicky publikoval fejtóny a minieseje v periodikách, pravidelne jeho príspevky vychádzali v regionálnych novinách Orava/Biela Orava. Majú väčšinou autobiografický ráz. Neskôr vyšli pod názvom Chodníčkom krivoľakým (2004). V krátkych príbehoch vyznieva nostalgia za starým Kubínom, autor spomína na spoluobčanov z Vyšného konca, počnúc svojimi najbližšími a končiac potulným drotárom. Druhým dielom je knižka s názvom Tu som (2007), zložená zo 69 poviedok, v ktorej spomína na zážitky z vojenčiny a z práce. Obe hľadajú krásy dávno minulého života a vyjadrujú úctu k tradíciám a morálke predkov.

Kurjaková, Eva
spisovateľka, zberateľka povestí a ľudových piesní, regionálna historička
21. 12. 1947 – Zubrohlava
70. výročie narodenia

V roku 1966 skončila v Námestove Strednú všeobecnovzdelávaciu školu. Roku 1976 maturovala na Strednej ekonomickej škole v Žiline. Pracovala ako ekonómka, neskôr starostka obce Zubrohlava, je dlhoročná kronikárka obce. Dnes je na dôchodku. Držiteľka viacerých ocenení. Zbiera, spracováva a vydáva povesti z rodného hornooravského kraja. Doteraz vyšli tri knihy povestí: Povesti spod Babej hory (2008, 2009), Povesti spod Pilska (2010), Príhody a povesti Bielej Oravy (2013). Sú ilustrované deťmi zo základných škôl hornej Oravy. Plátennícke piesne, ktoré zozbierala, sa nacvičujú v ľudovom súbore Plátenník a v ochotníckom divadle Omladina. Je zostavovateľkou a spoluautorkou monografií o oravských obciach, odborných publikácií s regionálnou tematikou.

Vypracovala Ľubica Luptáková

Citovaný prameň:
Maťovčík, Augustín: Biografický slovník dejateľov Oravy. Námestovo : Štúdio F, 2010. ISBN 978-80-89070-45-9.