Výročia osobností Oravy v roku 2018

V januári si pripomíname…

Ján Vladimír Jamnický
náboženský spisovateľ, evanjelický kňaz
8.1.1878 Vavrišovo – 23.11.1967 Bratislava
140. výročie narodenia

Po absolvovaní gymnázia v Liptovskom Mikuláši študoval r. 1890-1900 teológiu na ev. kolégiu v Prešove. Po štúdiách bol kaplánom v Liptovskom Mikuláši. R. 1902 v Partizánskej Lupči, r. 1903 farár v Jasenovej, 1909 v Partizánskej Lupči, od r. 1914 katechéta a od r. 1919 prof. na Teologickej vysokej škole v Bratislave. Autor homiletickej literatúry (Evanjelické pohrebné kázne, 1927), bádateľ v oblasti cirkevno-právnych a národných dejín. Z týchto oblastí publikoval samostatné práce a príspevky v cirkevných časopisoch, kalendároch a zborníkoch.

Anton Bernolák
jazykovedec, kodifikátor prvej spisovnej slovenčiny, k. kňaz
3.10.1762 Slanica, zaniknutá obec – 15.1.1813 Nové Zámky
205. výročie úmrtia

Pochádzal zo zámožnej zemianskej plátennícko-farbiarskej rodiny. R. 1778-80 študoval poetiku a rétoriku v seminári v Bratislave, r. 1780-82 filozofiu na akadémii v Trnave, r. 1783-84 teológiu na univerzite vo Viedni, r. 1784-87 v generálnom seminári v Bratislave, kde sústredil okolo seba horlivých bohoslovcov v spoločnosti Societas excolendae linguae Slavicae, v ktorej sa zamerali na poznanie a pestovanie slovenského jazyka. R. 1787-91 r. k. kaplán v Čeklísi (Bernolákove), r. 1791-97 tajomník arcibiskupského vikariátu v Trnave, r. 1797-1813 farár v Nových Zámkoch. Kodifikátor prvého spisovného jazyka Slovákov, nazvaného aj bernolákovčina, ktorú uzákonil na základe typu kultúrnej západoslovenčiny. Celý život pracoval na rozsiahlom slovníku slovenského jazyka, ktorý vyšiel po jeho smrti v 6. zv. ako Slovár slovenský, česko-latinsko-nemecko-uhorský (1825-27). Bol vedúcou osobnosťou literárno-vydavateľského spolku Slovenské učené tovarišstvo, ktorý mal pobočné stánky na celom Slovensku, nadväzoval na tradíciu učených spoločností a usiloval sa o nadkonfesionálnu spoluprácu katolíckej a ev. inteligencie na začiatku slovenského národného obrodenia.

Ignác Grebáč-Orlov
(pseud. G. Orlov, Vraňák, Vraňár)
spisovateľ, redaktor, verejný činiteľ, katolícky kňaz
25.1.1888 Námestovo – 26.4.1957 Ružomberok
130. výročie narodenia

Od r. 1911 pôsobil ako kaplán vo Veličnej, r. 1913 v Smižanoch, počas prvej svetovej vojny r. 1914-1918 bol poľným kurátorom na východnom fronte, po vojne prof. gymnázia a redaktor v Ružomberku, od r. 1921 až do smrti farár a dekan vo Veličnej. Spoluzakladateľ Slov. ľudovej strany, spolupracovník A. Hlinku, r. 1922-1935 poslanec Národného zhromaždenia. Básnické prvotiny vydal v zbierke Piesne a dumky (1914). Výraznejšie sa prezentoval ako dramatik spoločenskými a biblickými hrami. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. R.1919-1920 redigoval časopis Duchovný pastier, bol zodpovedným redaktorom týždenníka a potom denníka Slovák v Ružomberku.

Helena Hegerová-Nováková
múzejníčka, publicistka, učiteľka
16.7.1899 Dolný Kubín – 27.1.1983 Dolný Kubín
35. výročie úmrtia

R. 1919-1950 pôsobila ako učiteľka, 1950-1953 kustódka Čaplovičovej knižnice, 1957-1970 riaditeľka Múzea P.O.Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. Prispela k propagácii diela P.O. Hviezdoslava doma i v zahraničí. Iniciátorka a od r. 1954 spoluorganizátorka súťaže v umeleckom prednese Hviezdoslavov Kubín.

Ignác Kolčák
akademický maliar
16.5.1931 Sihelné – 20.1.2008 Bratislava
10. výročie úmrtia

Venoval sa maliarskej a kresliarskej tvorbe. Pôsobil v Oravskom Podzámku a v Dolnom Kubíne, r. 1965 spoluzakladateľ Oravskej galérie v Dolnom Kubíne, aktívne sa podieľal na koncepcii využitia a ochrany kultúrnych pamiatok Oravy. R. 1970-1975 bol riaditeľom Oravskej galérie, organizačne a autorsky prispel k vybudovaniu trvalej expozície tradičného umenia na Oravskej priehrade-Slanickom ostrove umenia. Od r. 1980 tvoril v slobodnom povolaní, od r. 1978 v Bratislave.

Vo februári si pripomíname…

Anna Devečková
spisovateľka, publicistka, redaktorka
16.2.1923 Liptovská Teplá – 6.11.1987 Bratislava
95. výročie narodenia

R. 1934-1942 študovala na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši, r. 1945-1949 slovenčinu a ruštinu na FF Slovenskej univerzity v Bratislave. R. 1942-1945 bola výpomocnou učiteľkou v Rojkove a na Suchej Hore, od r. 1949 pracovala ako redaktorka denníka Práca, r. 1953-1956 redaktorka Roľníckych novín v Žilinskom kraji, r. 1956-1959 pracovníčka Okr. výboru KSS v Námestove, r. 1960-1970 redaktorka denníka Pravda, r. 1970-1972 časopisu Slovenka v Bratislave, kde sa od r. 1973 venovala literárnej práci. Debutovala knihou poviedok Ruže pre nás (1966) o problémoch výchovy mládeže, ďalšie zbierky poviedok sa týkali spoločenských problémov na dedine. V reportážnych prózach Srdce v kameni (1974) stvárnila ženské portréty z oravského prostredia, tému odboja v podjavorinskom kraji zachytila v knihe Chlieb a kľúč (1975), prekladala z ruštiny.

Jozef Bencúr
(Benzur, Bentzur)
právny historik, pedagóg
28.2.1728 Jasenová – 21.8.1784 Bratislava
290. výročie narodenia

R. 1755-1760 a r. 1771-1776 bol rektorom ev. lýcea v Kežmarku, medzitým r. 1760-1771 v Bratislave, od r. 1776 bratislavský senátor. Ako pedagóg pozdvihol úroveň škôl, na ktorých pôsobil, v Kežmarku sa pričinil o postavenie novej budovy lýcea. Pracoval v komisii pre reformu školstva v Uhorsku, prívrženec osvietenského absolutizmu. Autor geograficko-historických a právnických prác, v ktorých dokazoval právo panovníka na absolutistickú formu vlády. Za vedeckú prácu odmenený Máriou Teréziou, povýšený do šľachtického stavu.

Martin Hattala
jazykovedec, univerzitný profesor
4.11.1821 Trstená – 11.2.1903 Praha
115. výročie únrtia

Krátko bol r. k. kaplánom v Bzovíku a v Hodruši, r. 1850-54 profesor na gymnáziu v Bratislave, od r. 1854 prednášal slovanskú filológiu na Filozofickej fakulte českej univerzity v Prahe, r. 1861 univ. profesor. Z hľadiska dejín slovenskej jazykovedy a spisovnej slovenčiny ako jej kodifikátor sa radí s A. Bernolákom, Ľ. Štúrom a M. M. Hodžom k jej najvýznamnejším postavám. Už v čase viedenských štúdií zostavil stručnú gramatiku slovenčiny, ako príslušník mladobernolákovského hnutia sa zapojil do práce v jazykovom výbore štúrovského spolku Tatrín. S M. M. Hodžom sa zasadzoval za úpravu štúrovskej slovenčiny a jej fonetický princíp navrhoval nahradiť etymologickým. Po definitívnom uzákonení spisovnej slovenčiny, prijatom na schôdzke štúrovcov a bernolákovcov v októbri 1851 v Bratislave, z ich poverenia napísal Krátku mluvnicu slovenskú (1852) ako normatívnu príručku slovenčiny, ktorá sa stala základom pri spracovaní ďalších slov. gramatík až do vydania Cambelovej Rukoväti spisovnej reči slovenskej (1902). Po odchode do Prahy sa venoval štúdiu češtiny a iných slovanských jazykov, slovenčinou sa zaoberal už iba okrajovo.

Juraj Matúška
národnokultúrny dejateľ, sudca
14.11.1809 Dolný Kubín – 24.2.1898 Liptovský Mikuláš
120. výročie úmrtia

Po štúdiách pôsobil ako ev. kaplán v Liptovskom Mikuláši, farár v Istebnom, sedriálny sudca v Liptovskom Mikuláši. R. 1837 bol spoluzakladateľom a prvým predsedom Spoločnosti vychovávateľskej oravského bratstva, ktorá zohrala záslužnú úlohu pri rozvoji školstva na Orave, zakladajúci člen Tatrína. Zúčastnil sa na memorandovom zhromaždení v Martine r. 1861. Člen MS, prívrženec Novej školy slov. Skladal duchovné piesne.

V marci si pripomíname…

Vavrinec Čaplovič
zberateľ kníh, úradník
5.3.1778 Jasenová – 25.12.1853 Bratislava
240. výročie narodenia

Po štúdiách od r. 1798 pracoval v službách Oravskej stolice, od r. 1810 bol osobným tajomníkom riaditeľa Oravského panstva, od r. 1812 archivár Zičiovskej rodiny v Bratislave, r.1820-1835 notár regulačných prác na Dunaji. Zberateľstvu kníh sa venoval už počas štúdií, potom v období pôsobenia na Orave a najmä v Bratislave.Zhromaždil knižnicu okolo 45 000 zv., ktorú r. 1839 venoval Oravskej stolici. V nasledujúcom desaťročí ju previezli do Dolného Kubína a v r. 1907-1911 postavili pre ňu v Dolnom Kubíne budovu, v ktorej je Bibliotheca Čaplovičiana dodnes.

Theo H. Florin
(obč. m. Teodor Herkeľ)
básnik, redaktor, diplomat, organizátor kultúrneho života
10.4.1908 Dolný Kubín – 11.3.1973 Dolný Kubín
45. výročie úmrtia

V r. 1932-1934 žil v Novom Sade, r.1934-1940 v Paríží, kde redigoval periodiká Slov. hlas, 1939 Nový život, 1939-1940 Slov. chýrnik, súčasne pôsobil ako pracovník kancelárie čs. kolónie vo Francúzsku. R. 1941-1945 bol pracovníkom čs. exilovej vlády v Londýne, kde r. 1942-1945 vydával mesačník Nové časy. Po vojne r. 1945-1946 pracoval v diplomatických službách v Paríži, 1946-1948 vo Washingtone, 1948-1950 bol osobným tajomníkom V. Clementisa v Prahe. R. 1950-1953 nezákonne väznený, od r. 1953 žil v Dolnom Kubíne, kde sa venoval literárnej tvorbe, kultúrnej a vydavateľskej činnosti. Poéziu písal už od študentských rokov. Intenzívne sa básnickej tvorbe venoval od 60. rokov, keď vydal výbery starších i novších básní. Zaslúžil sa o organizovanie celoslov. prehliadky umeleckého prednesu Hviezdoslavov Kubín, vydal slovníkovú príručku Oravci v slovenskej kultúre.

Jozef Kohuth
literárny historik, katolícky kňaz
1.3.1828 Ústie nad Oravou – 16.5.1900 Dolný Kubín
190. výročie narodenia

Od r. 1851 pôsobil ako kaplán v Rabči a v Liskovej, od r. 1853 administrátor a od r. 1856 farár v Dolnom Kubíne, r. 1868 vicearchidiakon a škôldozorca, r. 1892 dekan dolnooravského obvodu. Publikoval listinné materiály k dejinám Oravy a Slovenska v Slov. letopise, z pripravovanej monografie Oravy uverejnil len zlomky. V rkp. zanechal genealogické zbierky oravských rodín, životopisy oravských dejateľov, ako aj Krátke dejiny Slovenska. Ťažisko jeho práce je v literárnohistorickom výskume, v ktorom zhromaždil množstvo bibliograf. údajov, najmä k bernolákovskému hnutiu a literatúre. Bol funkcionárom Spolku sv. Vojtecha.

Aurel Styk
prekladateľ, redaktor, úradník
1.1.1864 Mlynky – 5.3.1958 Turčianska Štiavnička, poch. v Dolnom Kubíne
60. výročie úmrtia

Po štúdiách pôsobil ako účtovník filiálky Tatra banky v Dolnom Kubíne, po r. 1918 finančný riaditeľ. Angažoval sa v snemových voľbách za slovenských kandidátov, venoval sa kultúrno-osvetovej a hospodárskej práci, s manželkou nacvičoval v Dolnom Kubíne divadelné predstavenia, s ktorými sa zúčastňovali na národných slávnostiach v Martine. R. 1902-1903 bol redaktorom Liptovsko-oravských novín, spoluzakladateľ Ľudovej banky v Námestove a i. Prekladateľ ruskej klasickej literatúry do slovenčiny.

Viktor Trstenský
(pseud. Vincent Tatranský)
náboženský spisovateľ, katolícky kňaz, pápežský prelát
28.3.1908 Trstená – 7.12.2006 Trstená
110. výročie narodenia

Pôsobil ako kaplán v Levoči, od r.1934 farár v Reľove a od r.1938 v Dolnom Kubíne. R. 1949 bol prvý raz zatknutý a do r. 1954 väznený vo viacerých väzniciach, r. 1958 zatknutý druhý raz. V pastorácii pôsobil 25 rokov, naposledy r. 1969-1974 v Starej Ľubovni. R. 1947 dostal od sv. Otca Pia XII. titul monsignora, r. 1994 od sv. Otca Jána Pavla II. titul pápežský prelát. Množstvo článkov publikoval v Katolíckych novinách a iných časopisoch, je autorom biografických a autobiografických kníh. R. 2001 vyznamenaný Pribinovým krížom 1. triedy.

Arnold Weisz-Kubínčan
maliar, ilustrátor, grafik
3.3.1898 Ujscie, Poľsko – 1945 Mauthausen, Rakúsko, resp.1944 Sachsenhausen, Nemecko
120. výročie narodenia

R. 1917 prerušil štúdium dekoratívneho sochárstva v Budapešti a narukoval. Bojoval na balkánskom a talianskom fronte. Od r. 1918 pokračoval v štúdiách na výtvarnej akadémii v Berlíne. R. 1923 sa vrátil do Dolného Kubína, r. 1934 sa usadil v Martine a začal používať prímenie Kubínčan. Od r. 1939 pre svoj židovský pôvod pracoval v nedobrovoľnej izolácii vo svojom ateliéri v Martine. Zúčastnil sa na protifašistickom odboji, zahynul v koncentračnom tábore. Na Orave stvárnil motívy, ktoré čerpal z prírodného prostredia kraja.Venoval sa aj ilustrácii.

V apríli si pripomíname…

Theo H. Florin
(obč. m. Teodor Herkeľ)
básnik, redaktor, diplomat, organizátor kultúrneho života
10.4.1908 Dolný Kubín – 11.3.1973 Dolný Kubín
110. výročie narodenia

V r. 1932-1934 žil v Novom Sade, r.1934-1940 v Paríží, kde redigoval periodiká Slov. hlas, 1939 Nový život, 1939-1940 Slov. chýrnik, súčasne pôsobil ako pracovník kancelárie čs. kolónie vo Francúzsku. R. 1941-1945 bol pracovníkom čs. exilovej vlády v Londýne, kde r. 1942-1945 vydával mesačník Nové časy. Po vojne r. 1945-1946 pracoval v diplomatických službách v Paríži, 1946-1948 vo Washingtone, 1948-1950 bol osobným tajomníkom V. Clementisa v Prahe. R. 1950-1953 nezákonne väznený, od r. 1953 žil v Dolnom Kubíne, kde sa venoval literárnej tvorbe, kultúrnej a vydavateľskej činnosti. Poéziu písal už od študentských rokov. Intenzívne sa básnickej tvorbe venoval od 60. rokov, keď vydal výbery starších i novších básní. Zaslúžil sa o organizovanie celoslov. prehliadky umeleckého prednesu Hviezdoslavov Kubín, vydal slovníkovú príručku Oravci v slovenskej kultúre.

Andrej Halaša
divadelník, prekladateľ, redaktor, publicista, etnograf
17.9.1852 Záskalie – 4.4.1913 Martin
105. výročie úmrtia

Sprvu bol advokátskym koncipientom v Dolnom Kubíne, od r. 1874 pôsobil ako samostatný advokát v Martine. Od mladosti sa angažoval v slovenskom národnom hnutí, postupne sa vypracoval na jednu z popredných slovenských osobností v oblasti divadelníctva, kultúry, literatúry a vlastivedného bádania. Funkcionár, ideológ a publicista Slovenskej národnej strany, spolupracovník Živeny a Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku, redaktor a vydavateľ slovenskej tlače, organizátor spoločenského života, r. 1888 sa pričinil o postavenie Národného domu, r. 1893 o založenie Muzeálnej slovenskej spoločnosti a r. 1908 Slovenského múzea v Martine. R. 1875-1913 ústredná postava divadelnej zložky Slovenského spevokolu, ako jej správca vypracoval organizačný poriadok, ako režisér naštudoval vyše 300 predstavení a sám vytvoril okolo 170 hereckých úloh. Pripravoval repertoár pre ochotnícke divadlo v celoslovenskom rámci, vydával viacero knižných edícií, plodný prekladateľ a upravovateľ dramatických diel inonárodných literatúr. Ako etnograf a folklorista sa zameral na zbieranie textov slovenských ľudových piesní (až 25 tisíc), ktoré sčasti vydal knižne (Písně slovenské, 1880), podieľal sa na zostavení Zborníka slovenských národných piesní 2 (1874) a zbierky Slovenské spevy 1-2 (1880-1890).

Elena Hroboňová
ľudovýchovná pracovníčka, spisovateľka, úradníčka
17.4.1903 Istebné – 12.9.1961 Dolný Kubín
115. výročie narodenia

R. 1919-22 úradníčka v Dolnom Kubíne, r. 1923-24 v Martine, r. 1924 v Bratislave a r. 1925-26 v Prievidzi, r. 1928-40 učila v Štefánikovom ústave v Martine, potom inštruktorka ľudovýchovných kurzov pre Slovensko. R. 1940-44 organizátorka ilegálneho protifašistického odboja, r. 1944-45 SNP. Jej literárna tvorba má prevažne ľudovýchovný charakter. Písala verše, ale najmä poviedky, v ktorých beletrizovanou formou poúčala o základných zdravotníckych a osvetových otázkach. Mnohé práce ostali v rkp (básne, novely, 3 divadelné hry, prednášky a i.).

Ondrej Kalina
(obč. m. Ján Smetanay, resp. Smetana)
prozaik, publicista, básnik, prekladateľ
24.11.1867 Veličná – 19.4.1953 Dolný Kubín
65. výročie úmrtia

R. 1897-1902 archivár Zemského úradu v Prahe, r. 1902-03 tajomník SSV v Trnave, r. 1904-19 účtovník filiálky Tatra banky v Dolnom Kubíne, r. 1919-37 knihovník Čaplovičovej knižnice a správca Župného archívu, súčasne profesor na obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne. Prekladal z latinskej, anglickej a gréckej literatúry (Musaios, Homér, Dickens, Shakespeare), v literárnej kritike sa zameral na Hviezdoslavovu epiku a jeho shakespearovské preklady. Ako archivár a knihovník sa sprvu zaoberal českými stredovekými listinami, neskôr regionálny historik Oravy, spoluzakladateľ Spolku oravského múzea. Zaslúžil sa o spracovanie fondu Čaplovičovej knižnice.

František Skyčák
politik, podnikateľ, publicista, redaktor
15.5.1870 Klin – 9.4.1953 Pohranice
65. výročie úmrtia

Úradník Tatrabanky v Martine a filiálky Úverovej banky v Trstenej, r. 1902 zakladateľ a majiteľ Ľudovej banky. Vyrastal v národnouvedomelom prostredí, na gymnáziu v Levoči spolu s V. Šrobárom a inými študentmi z Liptova a Oravy zakladateľ študentského krúžku, po prezradení spolku bol spolu s ďalšími pre tzv. panslavizmus vylúčený zo všetkých škôl v Uhorsku. V Prahe aktívne pracoval v spolku Detvan. Na Orave zakladal katolícke spolky, ochotnícke divadlo, mecén národno-kultúrnych podujatí, slovenských študentov a tlače, priatelil sa s P. O. Hviezdoslavom, v jeho dome sa schádzali slovenskí a českí vlastenci, písal národnoobranné články. Po roku 1918 prispieval najmä do Slováka a Pera, r. 1933 založil a do r. 1936 ako zodpovedný redaktor viedol regionálny mesačník Naša Orava.

V máji si pripomíname…

Jozef Emanuel Cubínek
publicista, prekladateľ, učiteľ
14.5.1913 Oravská Polhora – 30.12.1965 Svätý Jur
105. výročie narodenia

Do gymnázia chodil v Trstenej a Skalici, kde r. 1934 maturoval ako príslušník františkánskej rehole. Teológiu študoval v Bratislave a r. 1935-36 v Záhrebe. Katechéta na gymnáziách v Bratislave, Skalici a Malackách, kde vyučoval aj taliančinu a slovenčinu, r. 1950 zamestnanec Spolku svätého Vojtecha v Trnave, potom správca fary v Skalici. Písal verše, novely a články do časopisov (Plameň, Kultúra, Katolícke noviny a i.), neskôr sústavne prekladal z chorvátskeho a latinského jazyka s osobitným zameraním na diela katolíckych autorov.

Pavol Florek
historik, verejný činiteľ, stredoškolský profesor
25.3.1895 Krušetnica – 11.5.1963 Vrútky
55. výročie úmrtia

Pôsobil ako stredoškolský profesor v Košiciach, Dolnom Kubíne, Rimavskej Sobote, Martine, dva roky pracovník Ministerstva školstva a národnej osvety, od r. 1948 robotník v Martine, r. 1955-56 archivár a knihovník Št. mincovne v Kremnici, od r. 1956 pracovník knihovedného oddelenia MS v Martine. Predstaviteľ politiky a ideológie HSĽS. R. 1945 emigroval do Rakúska a odtiaľ do Talianska, r. 1947 sa vrátil do vlasti. V odbornej spisbe sa venoval hlavne histórii Turca, v rkp. zostala jeho práca o Čaplovičovej knižnici. Od roku 1936 redigoval Sborník MSS, Sborník Spolku prof. Slovákov. Od roku 1940 bol predsedom Zväzu slovenských múzeí a správca Slovenskej národnej knižnice.

Ján Jamnický
herec, režisér, scenárista, divadelný pedagóg
20.5.1908 Jasenová – 4.8.1972 Poprad
110. výročie narodenia

R. 1926-28 študoval na Lekárskej fakulte UK, r. 1928-32 na Právnickej fakulte UK, zároveň herectvo na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. R. 1932-45 a r. 1949 herec a režisér činohry SND, súčasne r. 1937-44 prednášal teoretické predmety a hereckú prax na Hudobnej a dramatickej akadémii, r. 1945-49 scenárista a režisér Čs. filmu, r. 1949-52 prednášal činohernú tvorbu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, od r. 1953 sa príležitostne venoval herectvu a recitátorstvu, r. 1957-58 prednášal javiskovú bábkohereckú reč na Divadelnej fakulte Akadémie muzických umení v Prahe. Významný predstaviteľ slovenského avantgardného divadla v 40. rokoch. Ťažisko jeho umeleckej práce najprv spočívalo v herectve, v SND vytvoril takmer 80 najmä hrdinských a patetických postáv (Malcolm v Shakespearovom Macbethovi 1933, Svätoboj v Stodolovom Kráľovi Svätoplukovi 1935, Ján Wallenrod v Grežovej Barbare Cellskej 1936, Kreon v Sofolkovej Antigone 1940, Saint-Just v Büchnerovej Dantonovej smrti 1940 a i.), pričom ako jeden z prvých slovenských hercov sa vo svojich kreáciách programovo odkláňal od iluzívneho k vysoko štylizovanému avantgardnému divadlu. Postupne sa stále viac orientoval na divadelnú réžiu, v SND inscenoval 24 hier a rozprávok, v ktorých nadviazal na borodáčovskú tradíciu, ale ako jediný zo svojej generácie sa pokúsil o uplatnenie prvkov divadelnej moderny pod vplyvom českého a ruského avantgardného divadelníctva. Vyvrcholením a syntézou jeho umeleckých úsilí boli inscenácie veršovaných hier svetovej klasiky: Moliérov Mizantrop (1940) a Zdravý nemocný (1943), Shakespearov Viliam Tell (obe 1942). Inscenovaním hier od moliérovského klasicizmu cez schillerovský romantizmus a ibsenovský realizmus až po hry slovenských autorov (J. Barč-Ivan, I. Stodola, J. Poničan, P. Zvon) priblížil slovenské profesionálne divadlo modernému svetovému divadlu. Toto smerovanie ovplyvnilo aj ďalšie umelecké žánre (poéziu, prózu, výtvarníctvo, architektúru). Osobitne blízky vzťah aj ako recitátor a režisér mal k poézii, vytvoril osobitnú školu javiskovej reči. Vysoko sa hodnotil najmä jeho prednes Puškinovej poézie, naštudovanie ľudových balád a pásma O krvi v bratislavskom Divadle poézie (1964), viaceré poetické pásma naštudoval a interpretoval s J. Budským. V Čs. filme spolupracovník P. Bielika, F. Čápa a B. Balázsa, venoval sa réžii dialógov, príprave scenárov, stvárnil herecké úlohy vo filmoch Varúj! (1946), Biela tma a Vlčie diery (1948), Katka (1949). R. 1949 sa zaslúžil o vznik Vysokej školy múzických umení, po r. 1953 už iba ako herec a recitátor spolupracoval s filmom, televíziou a rozhlasom. Literárne činný, venoval sa divadelnej publicistike a esejistike. Jeho pôsobenie v slov. divadelníctve a estetika javiskovej tvorby sa stali predmetom diskusií r. 1956 v Kultúrnom živote, r. 1963 vo Zväze slov. divadelných a filmových tvorcov a r. 1988 na konferencii o tejto osobnosti.

Martin Kukučín
(obč. m. Matej Bencúr)
prozaik, dramatik, publicista, lekár
17.5.1860 Jasenová  –21.5.1928 Pakrac, Chorvátsko
90. výročie úmrtia

R. 1878-84 pôsobil ako učiteľ a kantor v Jasenovej, po štúdiách medicíny sa pokúšal praxovať v Bratislave, Innsbrucku a vo Viedni. Usiloval sa získať miesto na Slovensku, napokon r. 1894-1906 pôsobil ako obvodný lekár v obci Selce na ostrove Brač v Dalmácii. R. 1906 sa vzdal miesta obecného lekára a rozhodol sa odísť medzi chorvátskych vysťahovalcov do Južnej Ameriky do Antofagasta. V Santiagu absolvoval r. 1907-08 nemocničnú prax potrebnú na nostrifikáciu, od r. 1908 bol mestským lekárom v Punta Arenas v Chile. R. 1922-24 bol na Slovensku, hlavne v Bratislave, Martine a v Jasenovej a inde, navštívil miesta spojené s revolučnými udalosťami rokov 1848-49. R. 1924-25 žil zväčša v Juhoslávii (Split, Zágreb, Crkvenica, Lipik), v októbri r. 1925 bol v Bratislave a v Prahe, v novembri r. 1925 odišiel so ženou do Južnej Ameriky usporiadať majetkové veci, na jar r. 1926 sa vrátil do Juhoslávie, kde žil v kúpeľoch Lipik, zomrel v nemocnici v Pakraci. Jeho telesné pozostatky previezli na Slovensko a v októbri 1928 ich uložili na cintoríne v Martine.
Čelný predstaviteľ realizmu, ktorý ovplyvňoval vývinové tendencie prozaickej tvorby na Slovensku. Humorne a tragikomicky ladené dielka, verne zobrazujúce súveké slovenské zemianstvo, inteligenciu a predovšetkým typy z ľudových vrstiev, publikoval od r. 1883 spočiatku časopisecky. V dalmatínskom prostredí pokračoval v poviedkovej a novelistickej tvorbe, pričom vrchol dosiahol spoločensko-psychologickým románom s dalmatínskou dedinskou tematikou Dom v stráni. Pokúsil sa i o dramatickú tvorbu, knižne vyšli divadelné hry s dedinskou tematikou, napísal aj historickú hru.

V júni si pripomíname…

Ján Johanides
prozaik
18.8.1934 Dolný Kubín – 5.6.2008 Šaľa
10. výročie úmrtia

Ján Johanides vstúpil do literatúry v roku 1958 v kruhu autorov Mladej tvorby a stal sa popredným predstaviteľom modernej slovenskej prózy. Od r. 1957 pracoval ako podnikový psychológ v závode Tesla v Nižnej na Orave , r. 1961-1963 referent literárneho oddelenia Zväzu slov. spisovateľov, r. 1963-1964 dramaturg a redaktor v Bratislave, od r. 1965 žil v Dolnom Kubíne, Martine, Trnovci nad Váhom a od r. 1972 trvale v Šali ako spisovateľ z povolania. V 80. rokoch bol pracovníkom Ústavu umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie. Preklady jeho próz vyšli v angličtine, češtine, nemčine a francúzštine.

Mikuláš Zmeškal
hudobný skladateľ, úradník
20.11.1759 Leštiny – 23.6.1833 Viedeň
185. výročie úmrtia

Hudobne vzdelaný, základy hry na klavíri a na violončele získal pravdepodobne v rodisku, potom študoval 6 rokov hru na violončele u A. Krafta vo Viedni. Pôsobil ako úradník Hontianskej stolice, potom 3 roky advokátsky kandidát u advokáta Benického v kráľovskej tabuli v Pešti, r.1784-1824 úradník, nakoniec jeden z riaditeľov a radca dvorskej kancelárie, na dôchodku žil vo Viedni.Vynikajúci violončelista, venoval sa aj skladbe komornej hudby, v ktorej vychádzal z tvorby baroka. R. 1776-1792 zložil 16 sláčikových kvartet. Vo Viedni získal významné postavenie v hudobnom živote mesta, jeden z najbližších priateľov L. van Beethowena.

Ivan Branislav Zoch
(pseud. Branislav, I. Br. Jasenovský, Ivan Broz a i.)
spisovateľ, encyklopedista, prekladateľ, pedagóg
24.6.1843 Jasenová – 27.12.1921 Modra
175. výročie narodenia

Po štúdiách pôsobil ako profesor slovenského gymnázia v Revúcej, po jeho násilnom zatvorení r. 1874 odišiel do Jasenovej, r. 1875 správca dielne na výrobu sudov v Krupine, r. 1876-79 a 1882-89 profesor na reálke v Osijeku, r. 1879-82 riaditeľ gymnázia v Sarajeve, r. 1889-1908 v Petrinji, od r. 1908 žil v Modre. Polyhistor a encyklopedista, okrem pedagogiky a psychológie sa zaoberal aj fyzikou, matematikou, chémiou, meteorológiou, geológiou, botanikou, zoológiou a ďalšími disciplínami, autor vyše 270 prác a štúdií. Počas pôsobenia na slovenskom gymnáziu v Revúcej vybudoval špeciálne kabinety, chemické a prírodopisné zbierky, zaviedol vyučovanie telocviku, zriadil školskú knižnicu, osvetový a divadelný krúžok, s ktorým naštudoval 22 predstavení. V literárnej oblasti autor anekdot, cestopisných čŕt, humoresiek, poviedok a beletrizovaných príhod, zostavil zbierku divadelných hier pre mládež Malý herec (1890), venoval sa aj prekladateľskej tvorbe. Ako jazykovedec venoval pozornosť odbornej slovenskej terminológii (matematickej, fyzikálnej, telocvičnej). V rozličných časopisoch publikoval recenzie, nekrológy a životopisné portréty slovenských a cudzích osobností.

V júli si pripomíname…

Fedor Ballo
redaktor, prekladateľ, diplomat
10.6.1920 Dolný Kubín – 31.7.1998 Paríž
20. výročie úmrtia

Po štúdiách pracoval ako redaktor Národných novín v Martine, od r. 1943 v Slov. akadémii vied a umení v Bratislave, zapojil sa do SNP. Od r. 1945 pracoval na Ministerstve zahraničných vecí v Prahe , od r. 1949 v diplomatických službách v Paríži. Od r. 1958 bol redaktorom zahraničnej literatúry vo vydavateľstve TATRAN a šéfredaktor časopisu Revue svetovej literatúry v Bratislave. Roku 1968 zastupoval Československo v UNESCO v Paríži. Trinásť rokov pracoval v audiovizuálnej oblasti v Centre Georges Pompidou v Paríži. Prekladal z francúzskej a nemeckej literatúry, publikoval štúdie o svetovej literatúre a o medzinárodných vzťahoch, články a memoáre.

Ferko Urbánek
spisovateľ, dramatik, úradník
31.7.1858 Vsetín, Česko – 10.12.1934 Bratislava
160. výročie narodenia

Po štúdiách pôsobil ako úradník, r. 1883-1886 v kancelárii advokáta Ignáca Radlinského v Dolnom Kubíne, kde sa stýkal s P.O. Hviezdoslavom, M. Kukučínom, F. Bullom a i. Významný autor populárnych dramatických diel, napísal vyše 50 hier a tlačou vydal 35 hier, ktoré sa často hrávali na ochotníckych a profesionálnych scénach. Na Orave sa zúčastňoval na organizovaní kultúrneho života, nacvičoval a hrával divadlá.

V auguste si pripomíname…

Ignác Gessay
novinár, redaktor, publicista, krajanský pracovník
17.6.1874 Tvrdošín – 12.8.1928 Bratislava
90. výročie úmrtia

Po štúdiách pracoval ako učiteľ na viacerých miestach na Orave, r. 1899 odišiel do USA, kde sa venoval novinárskej práci. R. 1918 bol zakladateľom orgánu Slovenskej ligy v Amerike Nové Slovensko. Od r. 1920 žil na Slovensku a venoval sa otázkam repatriácie amerických Slovákov, pre ktorých vydával časopis Americký Slovák, zakladateľ Slovenskej ligy na Slovensku. Organizátor národného, kultúrneho a politického života slov. krajanov v USA. Po r. 1914 spoluorganizátor prvého čs. odboja, zúčastnil sa na príprave Clevelandskej dohody, r. 1918 signatár Pittsburskej dohody, r. 1919 člen čs. delegácie na Mierovej konferencii v Paríži. Autor kultúrno-politickej a osvetovej publicistiky, krátkych próz a veršov didaktického zamerania, v americkej slov. tlači publikoval okolo 5000 príspevkov.

Mária Jančová
(obč. m. Terézia Hečková)
poetka, spisovateľka pre deti a mládež, učiteľka
25.12.1908 Dolná Lehota – 18.8.2003 Bratislava
15. výročie úmrtia

R. 1930-1939 pôsobila ako učiteľka na ľudových školách, r. 1940-1946 žila vo Svätom Jure a v Dolnej Lehote, r. 1948-1960 žila s manželom Františkom Hečkom v Martine, r. 1961-1966 bola redaktorkou vo vydavateľstve Mladé letá v Bratislave, kde od r. 1966 žila na dôchodku. Vydala básnické zbierky, knihy poviedok, v tvorbe pre deti a mládež sa výraznejšie prezentovala knihou Rozprávky starej matere, na základe autopsie koncipovala rozprávkové knihy. Svoje detstvo, mladosť i oravskú dedinu stvárnila v niekoľkých knižkách.

Mikuláš Sontág
(Szontágh)
lekár, botanik, organizátor turistiky, publicista
11.8.1843 Dolný Kubín – 2.12.1899 Nový Smokovec
175. výročie narodenia

R. 1873-1876 viedol vodoliečebný ústav v Starom Smokovci, r. 1876 založil a viedol prvý liečebný klimato-terapeutický ústav tuberkulózy v Novom Smokovci. Venoval sa balneológii, botanike, medicíne, klimatológii, meteorológii, výskumu a popularizácii Vysokých Tatier. Jeden z prvých lyžiarov a horolezcov v Uhorsku, organizátor turistiky, horskej vodcovskej a záchrannej služby vo Vysokých Tatrách. Spoluzakladateľ meteorologickej stanice v Novom Smokovci. Autor prác o liečení pľúcnych chorôb a Basedowovej choroby vo Vysokých tatrách, štúdií na lekárske témy, ako aj turistických sprievodcov po Vysokých Tatrách.

Ľudovít Žilinec
ovocinár, publicista, účtovný úradník
1.8.1913 Hruštín – 5.11.1991
105. výročie narodenia

Zaslúžil sa o šírenie znalostí o pestovaní ovocia u záhradníkov. Založil ľudovú ovocinársku univerzitu v Bratislave, tajomník Čs. ovocinárskeho zväzu záhradkárov, organizátor mestských a okresných výstav ovocia, zeleniny a liečivých rastlín.

V septembri si pripomíname…

Anton Pavol Bulla
folklorista, hudobník, úradník
29.1.1843 Ústie nad Oravou – 5.9.1873 Dolný Kubín
145. výročie úmrtia

Pôsobil ako stoličný úradník, advokátsky koncipient a adjunkt slúžnovského úradu v Dolnom Kubíne. Aktívny divadelný ochotník, r. 1871 bol zakladateľom spevokolu Lýra v Dolnom Kubíne. Venoval sa zbieraniu a úprave ľudových piesní. Publikoval verše v časopisoch, autor hry Zelený vienok (1864).

Vladimír Čaplovič
literárny historik, publicista, pedagóg
18.10.1905 Kovačica, Srbsko – 25.9.1963 Bytča
55. výročie úmrtia

Od roku 1932 stredoškolský profesor v Rožňave, od roku 1938 v Kežmarku, od r. 1939 v Dolnom Kubíne, r. 1947-48 riaditeľ Učiteľskej akadémie v Turčianskych Tepliciach, r. 1951-56 Gymnázia v Dolnom Kubíne, r. 1956-60 Pedagogickej školy v Turčianskych Tepliciach, od roku 1960 strednej školy v Bytči. Popri učiteľských povinnostiach venoval sa literárnej histórii, autor a spoluautor vlastivedných publikácií, príspevkov o živote a diele slovenských spisovateľov, spoluautor spomienol na SNP na Orave.

V októbri si pripomíname…

Pavol Samuel Novák
kultúrny pracovník, cirkevný historik, evanjelický kňaz
7.10.1858 Dolný Kubín – 28.6.1925 Praha
160. výročie narodenia

Od roku 1879 pôsobil v Dolnom Kubíne, od roku 1880 ako evanjelický farár, od r. 1907 oravský senior. V Dolnom Kubíne vyvíjal národno-výchovnú a cirkevno-organizátorskú činnosť, autor učebnice cirkevných dejín, histórie dolnokubínskej evanjelickej cirkvi, prispieval správami, článkami a prekladmi do periodík Cirkevné listy (1887-1922), Národný hlásnik, Korouhev na Sionu, po roku 1900 aj do Národných novín, Našej Oravy, Evanjelického posla spod Tatier a Slovenského remeselníka.

Terézia Gogoláková
učiteľka, osvetová pracovníčka, publicistka
1.10.1911 Bobrov – 20.10.2003 Trstená
15. výročie úmrtia

Od r. 1931 pôsobila ako učiteľka na základnej škole v Oravskom Podzámku, od r. 1941 učila 30 rokov na základnej škole v Nižnej, kde od r. 1981 žila na dôchodku. Venovala sa kultúrno-osvetovej činnosti, nacvičovala divadlá, s ktorými vystupovala v oravských dedinách. Ako publicistka uverejňovala príspevky s pedagogickou a osvetovou tematikou v novinách Orava, Slovenský učiteľ, Učiteľské noviny, venovala sa aj ľudovému liečiteľstvu, písala verše.

Otakar Havránek
učiteľ, priekopník turistiky na Orave
22.4.1900 Praha – 14.10.1983 Tvrdošín
35. výročie úmrtia

Od r. 1919 až do smrti pôsobil ako učiteľ v Tvrdošíne, kde sa venoval kultúrno-osvetovej práci, ale hlavne turistike ako aktívny turista a r. 1931 spoluzakladateľ a predseda Klubu čs. turistov. Spolu s ďalšími priekopníkmi turistiky na Orave vyznačili chodníky na Roháče, zaslúžil sa o vybudovanie chaty v Oraviciach, organizoval turistické zrazy, účinkoval aj v speváckych zboroch a orchestroch.

V novembri si pripomíname…

Pavol Bujnák
literárny historik a kritik, estetik, jazykovedec, lexikograf
23.4.1882 Dolný Kubín – 13.11.1933 Praha, poch. v Dolnom Kubíne
85. výročie úmrtia

Od r. 1906 kaplán slovenskej ev. cirkvi v Budapešti, od r. 1909 farár v Krupine, od r. 1922 knihovník Verejnej a univerzitnej knižnice, od r. 1924 profesor ugrofinistiky na Karlovej univerzite v Prahe, od r. 1931 na UK v Bratislave. Erudovaný literárny vedec, reprezentant pozitivistickej metódy, ktorý vychádzal z domácej literárnej situácie a poučený európskymi poznatkami vypracoval kritériá opierajúce sa o vrcholy našej spisby, osobitne o Hviezdoslava. Knižne vydal monografiu o Hviezdoslavovi a zborník Hviezdoslavovských štúdií (1919). V slovníkovej tvorbe ako hlavný redaktor sa zaslúžil o vydanie 3 – zv. Slovenského náučného slovníka (1932), do ktorého zaradil aj náčrt dejín slovenskej literatúry. Zaoberal sa aj hungaristikou a jazykovedou.

Wiliam Rowland
lesnícky odborník, publicista
10.9.1814 Jiríkov pri Rumburku, Česko – 28.11.1888 Waldenburg, Nemecko
130. výročie úmrtia

V r. 1864-1883 správca lesov Oravského komposesorátu v Oravskom Podzámku, od r. 1883 na dôchodku. Bol predstaviteľom pokroku v lesnom hospodárstve a ochrany pôdy na Slovensku, sústredil sa hlavne na progresívne postupy v obnove porastov po ťažbách dreva. Ochranca prírody a šíriteľ osvety na Orave, počas pôsobenia v Oravskom komposesoráte dal obnoviť lesy na ploche 9450 ha. Na splavovanie dreva dal vybudovať vodné priehrady v oblasti Oravskej Polhory a Zákamenného, budoval lesné cesty a píly, pričinil sa o založenie Múzea Oravského panstva na Oravskom hrade v r. 1868, kde vybudoval zámockú knižnicu a prírodovedeckú zbierku. Publikoval odborné práce v slovenských, maďarských a nemeckých periodikách.

V decembri si pripomíname…

Vavrinec Čaplovič
zberateľ kníh, úradník
5.3.1778 Jasenová – 25.12.1853 Bratislava
165. výročie úmrtia

Po štúdiách od r. 1798 pracoval v službách Oravskej stolice, od r.1810 bol osobným tajomníkom riaditeľa Oravského panstva, od r. 1812 archivár Zičiovskej rodiny v Bratislave, r.1820-1835 notár regulačných prác na Dunaji. Zberateľstvu kníh sa venoval už počas štúdií, potom v období pôsobenia na Orave a najmä v Bratislave. Zhromaždil knižnicu, okolo 45 000 zv., ktorú r. 1839 venoval Oravskej stolici. V nasledujúcom desaťročí ju previezli do Dolného Kubína a v r. 1907-1911 postavili pre ňu v Dolnom Kubíne budovu, v ktorej je Bibliotheca Čaplovičiana dodnes.

Mária Jančová
(obč. m. Terézia Hečková)
poetka, spisovateľka pre deti a mládež, učiteľka
25.12.1908 Dolná Lehota – 18.8.2003 Bratislava
110. výročie narodenia

R. 1930-1939 pôsobila ako učiteľka na ľudových školách, r. 1940-1946 žila vo Svätom Jure a v Dolnej Lehote, r. 1948-1960 žila s manželom Františkom Hečkom v Martine, r. 1961-1966 bola redaktorkou vo vydavateľstve Mladé letá v Bratislave, kde od r. 1966 žila na dôchodku. Vydala básnické zbierky, knihy poviedok, v tvorbe pre deti a mládež sa výraznejšie prezentovala knihou Rozprávky starej matere, na základe autopsie koncipovala rozprávkové knihy. Svoje detstvo, mladosť i oravskú dedinu stvárnila v niekoľkých knižkách.

Miloš Janoška
(pseud. Miloš Liptovský, Radúz Magurin)
priekopník turistiky, prekladateľ, učiteľ
28.1.1884 Jasenová – 28.12.1963 Liptovský Mikuláš
55. výročie úmrtia

Pôsobil ako učiteľ v Pivnici (Srbsko), od r. 1905 v Štrbe, od r. 1919 šk. inšpektor v Liptovskom Mikuláši. Aktívny činiteľ národného hnutia. Od r. 1903 prispieval do slovenských novín, rozvíjal kultúrno-osvetovú a buditeľskú činnosť. Od r. 1942 spolupracoval s ilegálnym protifašistickým hnutím, r. 1944 a 1946-1948 predseda ONV v Liptovsom Mikuláši. Pôsobil najmä v turistike a cestovnom ruchu, bol autorom turistického sprievodcu po Vysokých Tatrách, článkov o turistike, propagátor prírodných krás, ochrany prírody. Spoluzakladateľ Tatranského spolku turistického, r. 1921 spoluzakladateľ a do r. 1933 redaktor časopisu Krásy Slovenska.

Štefan Šmálik
historik, pedagóg, publicista, prekladateľ, katolícky kňaz
17.12.1908 Šuňava – 21.12.1991 Oravský Biely Potok
110. výročie narodenia

Od r. 1934 kaplán v Tvrdošíne, kňaz v Liptovskom Mikuláši a farár v Hybiach, kde prežil aj roky vojny. Po katechétskych skúškach v Hybiach v r. 1946 odchádza na prvé štátne gymnázium do Bratislavy. Súčasne študoval na Univerzite Komenského ruský jazyk a históriu. V r. 1951 pre mimoškolskú náboženskú činnosť zatknutý, obvinený z velezrady a spojenectva s Vatikánom a odsúdený na 13 rokov väzenia. Po amnestii r. 1962 pracoval ako skladník v Mlynoch a cestovinárňach v Spišskej Novej Vsi. K svojmu kňazskému povolaniu sa dostal až v roku 1965 ako kaplán v Spišskom Podhradí. Pomáhal pri pastorácii a vyučoval náboženstvo na dvoch ľudových školách. Prispieval do okresných novín Spišské hlasy článkami o histórii Spiša. Stal sa členom Spolku spišských historikov. Pôsobil päť rokov ako správca fary v Liptovskom Trnovci, od r. 1971 v Tvrdošíne. Na podnet úradu pre cirkevné záležitosti pôsobil ako farár od r. 1983 v Oravskom Bielom Potoku. Venoval sa histórii a pôsobeniu vierozvestcov, svätého Cyrila a Metoda. V r. 1938 mu bolo udelené čestné občianstvo obce Tvrdošín.

Vypracovala Ľubica Luptáková

Citovaný prameň:
Maťovčík, Augustín: Biografický slovník dejateľov Oravy. Námestovo : Štúdio F, 2010. ISBN 978-80-89070-45-9.