Výročia osobností Oravy v roku 2020

V januári si pripomíname…

Seberíni, Ján
pedagóg, náboženský spisovateľ, cirkevný hodnostár
01.01.1780 – Veličná
10.02.1857 – Banská Štiavnica (Slovensko)
240. výročie narodenia
Základnú školu navštevoval v Istebnom, gymnáziá v Rožňave, Prešove a v Kežmarku, teológiu v Prešove, od r. 1801 na ev. lýceu v Bratislave, r. 1804-1805 na univerzite v Jene. Pôsobil ako vychovávateľ v Bratislave, farár v Nitrianskej Strede, Kochanovciach, Banskej Štiavnici, od r. 1834 superintendent banského dištriktu. Propagátor nových pedagogických myšlienok, autor praktickej príručky pre domácich učiteľov. V oblasti cirkevnej histórie sa venoval dejinám ev. synód. Autor početných príležitostných kázní a náboženských príručiek. Dielo De praecipius ideis theologiae pastoralis evangelicae (1835) je určené kňazom a učiteľom. Ako superintendent sa postavil proti odná-rodňovacím protislov. tendenciám K. Zaya, spolupracoval na vydaní ev. Zpěvníka (1842), do ktorého prispel 11 piesňami. Zúčastnil sa na zakladaní spolku Tatrín, postavil sa však proti štúrovskej spisovnej slovenčine.

Skyčák, František
publicista, učiteľ, katolícky kňaz
17.02.1899 – Klin
05.01.1945 – Spišské Podhradie-Spišská Kapitula
75. výročie úmrtia
V roku 1921 bol vysvätený za r. k. kňaza. Po štúdiách pôsobil ako kaplán v Zázrivej, od r. 1922 prof. filozofie, r. 1922-1927 i študijný prefekt, r. 1934 vicerektor, r. 1938 rektor bohosloveckého seminára v Spišskej Kapitule, r. 1940 pápežský komorník. Jeden z najplodnejších katolíckych publicistov svojej doby. Prekladal z nemčiny, od r. 1925 redigoval náboženský mesačník Svätá rodina.

Furdek, Štefan
spisovateľ, krajanský činiteľ, rektor, katolícky kňaz
02.09.1855 – Trstená
08.01.1915 – Cleveland, OH, USA
165. výročie narodenia
105. výročie úmrtia
Po štúdiách pôsobil ako učiteľ v Strážnici, r. 1882 sa vysťahoval do USA, kde dokončil teológiu, r. 1882 vysvätený za r. k. kňaza, od r. 1883 farárom v Clevelande. Patril k vedúcim činiteľom slov. organizácií v USA, založil fond na podporu národného života na Slovensku a organizoval protestné zhromaždenia amerických Slovákov proti národnostnému útlaku Slovákov v Uhorsku. Spoluzakladateľ a r. 1893-1894 predseda MS v USA, zakladateľ a prvý predseda Slov. ligy v Amerike.

Cebocli, Pavla
autorka memoárov
24.01.1885 – Vyšný Kubín
16.03.1971 – Svitavy, Česko
135. výročie narodenia
Po r. 1896 pracovala ako slúžka v Dolnom Kubíne, od r. 1903 v Budapešti a Viedni. Na základe vlastných životných skúseností napísala spomienky, ktoré vyšli knižne pod názvom Osudová karta (1967) ako dôverné rozprávanie o životných osudoch chudobného dievčaťa a svedectvo o živote v Dolnom Kubíne, Budapešti a vo Viedni na prelome 19. a 20. stor.

Janoška, Jur
literárny kritik, redaktor, cirkevný hodnostár
25.12.1856 – Dolný Kubín
27.01.1930 – Liptovský Mikuláš
90. výročie úmrtia
Vyštudoval teológiu v Rostocku a vo Viedni. R. 1879-1880 učiteľ, krátko ev. kaplán v Dolnom Kubíne, r. 1880-1883 farár v Liptovskej Sielnici a r. 1883-1895 v Jasenovej, od r. 1895 v Liptovskom Mikuláši, r. 1922 biskup východného dištriktu a generálny biskup ev. a. v. cirkvi na Slovensku. Aktívny účastník slov. národného hnutia. R. 1918 signatár Martinskej deklarácie, krátko poslanec Národného zhromaždenia. R. 1887 založil Cirkevné listy, r. 1901 redigoval Časopis pre ev. bohoslovie, r. 1905-1911 Evanjelického kazateľa, r. 1899-1921 Tranovského ev. kalendár, r. 1898 založil a do r. 1924 viedol edície spolku Tranoscius. Po r. 1918 prispel k rozvoju MS, pracoval v jej Literárnohistorickom a Jazykovednom odbore. Venoval sa tvorbe P. O. Hviezdoslava, literatúre pre deti a mládež a ľudovej spisbe, jeho články a úvahy vyšli v Sobraných spisoch 1-3 (1932, 1936). R. 1920-1930 predseda MS.

Vo februári si pripomíname…

Trnkóci, Jozef
kníhtlačiar, vydavateľ, obchodník
09.04.1850 – Dolný Kubín
12.02.1915 – Dolný Kubín
170. výročie narodenia
105. výročie úmrtia
R. 1895-1914 bol majiteľom tlačiarne D. Schneidera v Dolnom Kubíne. R. 1896-1907 vydával týždenník Árvamegyei Hirlap, r. 1903 Árvamegyei Hétföi Hirlap, Diák Lap, Vallási és Egyházi Tár, r. 1903-1912 Árvavarmegye Hivatalos Lapja, od r. 1910 Nép, od júna do decembra 1901 vydavateľ a redaktor politického týždenníka Testveriség Politikai Hetilap. R. 1914 prevzal tlačiareň synovec Ján T. R. 1902 založil v Dolnom Kubíne Gazdovsko-priemyselné a potravinové úverové družstvo, v ktorom členmi direktória boli aj P.O. Hviezdoslav a V. Pivko. Zároveň bol technickým správcom účastinnej továrne na výrobu lepenky z dreva v Ružomberku.

Krčméry, Štefan
básnik, literárny historik, kritik
26.12.1892 – Mošovce
15.02.1955 – Pezinok
65. výročie úmrtia
R. 1899-1903 navštevoval ľudovú školu v Jasenovej, r. 1903-1907 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, r. 1907-1911 na ev. lýceu, r. 1911-1915 na ev. teologickej akadémii v Bratislave. R. 1915-1916 ev. kaplan v Krajnom, r. 1917-1918 v Bratislave, r. 1918 redaktor Národných novín, r. 1919-1932 tajomník MS v Martine, od r. 1932 po ochorení sa liečil na Orave, r. 1933 v Ženeve, r. 1933-1934 žil a sčasti pracoval v Slovanskom seminári v Prahe, potom sa presťahoval do Bratislavy, r. 1936 žil v Nitre, r. 1943-1947 v Martine, r. 1947-1949 v Bra-tislave a od r. 1949 na liečení v Pezinku. Inšpirátorská osobnosť slov. literatúry a kultúry ako básnik, literárny historik a kritik, prekladateľ, publicista, redaktor a organizátor. V poetickej tvorbe sa opieral o slov. literárnu modernu a o Hviezdoslava, ale aj o európskych romantikov a symbolistov. Autor básnických zbierok Keď sa sloboda rodila (1920), Herbarium (1929), Piesne a balady (1930), Pozdrav odmlčaného básnika (1944), literárnohistorických prác Prehľad dejín slovenskej literatúry (1920), Moyzes a Kuzmány (1929), Ľudia a knihy (1928), Stopäťdesiat rokov slovenskej literatúry (1943), ako aj početných štúdií, kritík a recenzií v súdobých časopisoch. Vzťah k Orave vyjadril vo viacerých básňach (Návšteva u Hviezdoslava, Vstup do Oravy, V Jasenovskom kostolíku, Oravský hrad a iné). Prekladateľ poézie z maďarčiny, nemčiny, francúzštiny, zo slovanských literatúr a i. (Z cudzích sadov, 1944).

Styk, Aurel
novinár, publicista, redaktor
15.02.1900 – Dolný Kubín
04.05.1977 – Bratislava
120. výročie narodenia
Ľudovú školu navštevoval v Dolnom Kubíne, na reálke v Lipníku nad Bečvou, v Kroměříží, r. 1914-1918 na Vysokej škole technickej v Brne, r. 1919-1921 na vysokej škole obchodnej v Prahe.
R. 1921-1923 bol redaktorom Slov. politiky v Prahe a Bratislave, r. 1924-1938 redaktorom Slov. denníka. Počas SNP sa zapojil do odboja ako novinár, r. 1945-1948 bol stálym redaktorom denníka Čas, r. 1948-1952 re daktorom denníka Ľud v Bratislave. V novinových článkoch sa zaoberal ekonomickými problémami Slovenska. Z literárneho hľadiska sú cenné jeho spomienky na Hviezdoslava, Jégého, Tajovského a I. Kraska.

V marci si pripomíname…

Pivko, Ambróz
advokát, verejný činiteľ
06.12.1832 – Martin
03.03.1910 – Jasenová
110. výročie úmrtia
R. 1862-1888 advokát v Martine, kde si otvoril kanceláriu s P. Mudroňom, r. 1888-1889 bol pokladníkom filiálky Tatra banky v Dolnom Kubíne, od r. 1893 žil v Jasenovej. Popri advokátskej činnosti sa angažoval ako národovec, bojovník za práva Slovákov v Uhorsku a za používanie slovenčiny v súdnej praxi. Mecén slov. kultúrnych inštitúcií, spoluzakladateľ a patrón martinského gymnázia, r. 1861 signatár Memo-randa národa slov., člen memorandovej delegácie vo Viedni, r. 1863 zakladateľ a právny zástupca MS, r. 1866 notár prešporskej superintendencie, niekoľko rokov správca martinskej sporiteľne. Herec v ochotníckych divadelných predstaveniach Slov. spevokolu.

Zoch, Cyril
národný pracovník, náboženský publicista, prekladateľ, evanjelický kňaz
06.03.1845 – Jasenová
06.12.1873 – Jasenová
175. výročie narodenia
Základné vzdelanie získal od otca Ctiboha, r. 1856-1861 študoval na gymnáziu v Těšíne, r. 1861-1862 na ev. lýceu v Šoprone a r. 1862-1864 v Levoči, teológiu na univerzite vo Viedni a v Erlangene. R. 1867-1873 pôsobil ako ev. farár v Jasenovej. V súvislosti s patentálnymi aktivitami sa v publicistickej tvorbe zameral na náboženské otázky, zaoberal sa problematikou slov. ev. stredného i ľudového školstva, spoluprácou ev. cirkvi so slov. národným hnutím. Ako dopisovateľ zverejňoval náboženské i spoločenské otázky z oravského seniorátu, autor kázní a článkov, v ktorých pranieroval odnárodňovanie vládnucich vrstiev. Písal nekrológy, podľa nemeckých predlôh prekladal a upravoval state z diela Martina Luthera. Publikoval aj príspevky o včelárstve a pestovaní kvetov. Člen MS, mecén gymnázia v Revúcej, člen Hospodárskeho spolku na Orave, spoluzakladateľ Spolku štepárov, od r. 1871 po voľbách člen stoličného výboru Veľkoveského okr.

Kovalik-Ústiansky, Ján
spisovateľ, politik, učiteľ
27.11.1861 – Ústie nad Oravou
08.03.1950 – Žilina
70. výročie úmrtia
Ľudovú školu navštevoval v Trstenej, r. 1872-1880 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, r. 1880-1885 na filozofických fakultách vo Viedni a Budapešti. R. 1885-1890 bol prof. gymnázia v Trstenej, r. 1890-1935 v Žiline. R. 1918-1920 poslanec Národného zhromaždenia za Slovenskú ľudovú stranu, potom senátor. Debutoval r. 1878 v časopise Orol, epigón štúrovskej balady, neskôr aj poézie P. O. Hviezdoslava. R. 1919-1942 svoje veršované práce vydal v 7. zv. ako Zobrané diela (Básne, Báj Tatier, Balady, Vidiny mieru a iné.)

Zoch, Ctiboh
spisovateľ, národný buditeľ, historik, jazykovedec, evanjelický kňaz
17.03.1815 – Veličná
15.12.1865 – Jasenová
205. výročie narodenia
155. výročie úmrtia
Jeden z najaktívnejších dejateľov slovenského národného hnutia v 19. storočí, ktorý svojou verejnou činnosťou, ako aj umeleckým a vedeckým dielom výrazne zasiahol do národných dejín literatúry a literárnej vedy, jazykovedy, slavistiky, všeobecnej i cirkevnej historiografie, národopisu, pedagogiky a školstva, knihovníctva i distribúcie knižnej produkcie. Základy národného povedomia nadobudol v rodine a v školách v Banskej Štiavnici a v Bratislave, ktoré umocňovali styky a priateľstvo s G. Belopotoc-kým, J. Seberínim a najmä Ľ. Štúrom a jeho druhmi. V čase bratislavských štúdií popri systematickom poznávaní Šafárikových, Jungmanno-vých a Dobrovského vedeckých spisov, súvekej nemeckej filozofie a Kollárovej všeslovanskej myšlienky bol aktívnym členom a r. 1834-36 funkcionárom Spoločnosti česko-slovanskej, zúčastnil sa na vypracovaní jej stanov, na zostavení zborníka Plody (1836), v ktorých uverejnil svoje básnické prvotiny. Po odchode z Bratislavy udržiaval kontakty s členmi Slovanského ústavu. Koncom r. 1837 v spolupráci s J. Matúškom sa pričinil o založenie Oravského učiteľského bratstva, ktoré sa postupne sformovalo na významnú pedagogickú spoločnosť učiteľov dolnej Oravy a stalo sa príkladom organizovania pedagogického života pre iné slovenské stolice. R. 1843 privítal uzákonenie spisovnej slovenčiny a podporoval jej uvedenie do života najmä prácou vo výbore spolku Tatrín. Významné poslanie zohral v slovenskom národnom pohybe v revolučných rokoch 1848-49. Nadviazal na snahy liptovských i nitrianskych národovcov o petičné aktivity a na základe proklamácie J. M. Hurbana (Bratia Slováci!) zorganizoval stretnutie oravských národovcov v Geceli pri Dolnom Kubíne, ktoré 24. 4. 1848 prijali tzv. Geceľské žiadosti. Jeho básnická tvorba mala príležitostný charakter, do zborníka Plody prispel ódou Samostatnosť. Do kontextu básnickej tvorby patrí aj jeho organizačná, autorská a redakčná účasť na vydávaní Zpěvníka evanjelického (1842), do ktorého napísal a preložil niekoľko desiatok duchovných piesní. Zážitky z maďarského väzenia zakomponoval do vlastenecky ladenej veršovanej skladby Pokuta za hriech po celých Uhriech (1850). Viaceré jeho básne, memoárové a publicistické príspevky, ako aj didakticko-buditeľský spis Národní katechismus ostali v rukopise. Vo vedeckej práci zanechal významné dielo na poli jazykovedy. V pedagogickej oblasti sa prezentoval tvorbou učebníc. Významnú rolu zohral v dejinách slovenského knihovníctva, vybudoval vzácnu osobnú knižnicu, do ktorej v mladosti systematicky zhromažďoval slovenské knihy, ale aj súvekú českú a inonárodnú literatúru. Závažný podiel mal na spracovaní Čaplovičovej knižnice v Dolnom Kubíne.

Figuli, Margita
prozaička, prekladateľka
02.10.1909 – Vyšný Kubín
27.03.1995 – Bratislava
25. výročie úmrtia
Študovala na gymnáziu v Dolnom Kubíne, obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici. Po maturite nastúpila ako korešpondentka do Tatra banky v Bratislave. V roku 1941 ju z politicky motivovaných dôvodov prepustili. Publikovať začala r. 1930 poéziu v časopise Slovenská nedeľa, prózu v kalendároch Tatra banky. Od roku 1941 sa profesionálne venovala literárnej tvorbe. Významná reprezentantka modernej slovenskej literatúry, najmä lyrizovanej a naturizovanej prózy. Po časopiseckých začiatkoch (v Živene, Slovenských pohľadoch, Eláne, Tvorbe a i.) knižne debutovala zbierkou desiatich noviel Pokušenie (1937) z prostredia sociálnej a spoločenskej periférie, v ktorých dominuje téma lásky a s ňou zviazané medziľudské vzťahy (v nasledujúcich vydaniach doplnila zbierku o ďalšie novely). Najvýraznejší úspech dosiahla pútavým románovým rozprávaním Tri gaštanové kone (1940), v ktorom na pozadí tradičnej sociálnej situácie stvárnila pôsobivou lyrizovanou formou príbeh klasického trojuholníka dvoch mužov a ženy, v ktorom napokon zvíťazí čistá láska. Kataklizma druhej svetovej vojny, proti ktorej vyslovila protest v novele Olovený vták, sa stala nepriamym impulzom na napísanie široko koncipovaného historického románu Babylon (1946), plasticky zobrazujúceho posledné obdobie existencie Novobabylonskej ríše so všetkými znakmi krízy otrokárskej spoločnosti, príznačnej pre rozpad a zánik totalitnej moci. V povojnovej atmosfére sa pokúsila o povstalecký román Vlci v dolinách (nedokončený), vydala fragment románu Zuzana (1949) a načrtla aj iné románové projekty zo súčasnosti (Stretnutie). V ďalšej tvorbe sa prezentovala spomienkovým románom pre mládež Mladosť (1956), detskou rozprávkou Môj prvý list (1963), románom s témou detstva Ariadnina niť (1964) a jej ostatným dielom bol román z prostredia ženského kolektívu v jednom oravskom podniku Víchor v nás (1974). Okrem toho napísala rozhlasovú hru o Shelleym Sen o živote (1942), libreto baletu Rytierska balada (1959), veršovanú Baladu o Jurovi Jánošíkovi (1980), venovala sa sporadicky publicistike, prekladom z češtiny (F. Šrámek, K. Čapek, J. Horák, K. J. Erben). Tri gaštanové kone a Babylon boli spracované ako televízne filmy. R. 1974 jej bol udelený titul národná umelkyňa.

Kleň, Milan
regionálny historik, prozaik, publicista, výtvarník
30.03. 1930 – Jasenová
23.07.1998 – Martin
90. výročie narodenia
R.1941-1950 študoval na gymnáziu v Dolnom Kubíne, potom si doplnil vzdelanie na Pedagogickom gymnáziu v Lučenci. Od r. 1950 bol učiteľom a neskôr riaditeľom ľudovej školy v Pucove, od r. 1953 v Istebnom, od r. 1959 riaditeľ Okresného osvetového strediska v Dolnom Kubíne, od r. 1964 pracoval na Okr. poľnohospodárskej správe, od r. 1973 bol vedúcim odboru kultúry ONV, od r. 1977 metodikom Okr. pedagogického strediska, od r. 1985-1990 redaktorom okr. časopisu pre učiteľov Pedagogické rozhľady, od r. 1990 žil na dôchodku v Martine. Publicistické príspevky a krátke prózy vyšli posmrtne v knihe Príliš ľudské vzťahy (2000). Venoval sa regionálnemu historickému bádaniu, bol spoluautorom knihy Premeny Oravy (1975), autorom obsiahlej historickej práce Súbežnice života oravského človeka (1993) a spomienkových kníh na básnika T.H. Florina Múdrosť srdca (1993), a Florin (1998). Ako výtvarník bol autorom portrétov oravských dejateľov a drevorezcov.

V apríli si pripomíname…

Vávra, Ján
botanik, učiteľ
10.11.1864- Turá Lúka
17.04.1960 – Jasenová
60. výročie úmrtia
Pôsobil ako učiteľ v Magyargencsi, Veľkých Bieliciach, Kochanovciach a od r. 1890-1928 v Jasenovej, kde potom žil na dôchodku a viedol Gazdovsko-potravný a úverový spolok, Čitateľský spolok, po nedeliach viedol naukobehy pre pokročilých. Bol výborným znalcom Choča a jeho kveteny. Prispel k tvorbe slovenskej botanickej terminológie. Písal články: Významné rastliny Choča, O kvetene Choča, Naše medonosné rastliny. Osobitne sa vynímajú jeho práce Etymologický slovník a Botanický slovník, ale písal i populárno-náučné články, v ktorých sa zaoberal včelársvom, liečivými rastlinami, pedagogickými a cirkevnými otázkami. Napísal rozpomienky na Hviezdoslava a Kukučína, uverejnil cennú štúdiu Z minulosti obce Jasenová.

Hammerschmid, Jozef
lekár
29.04.1820 – Dolný Kubín
27.11.1890 – Dolný Kubín
200. výročie narodenia
130. výročie úmrtia
Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Ružomberku, medicínu na lekárskej fakulte univerzity vo Viedni. Po štúdiách pôsobil r. 1844-1848 ako lekár v Liptovskom Mikuláši, r. 1848-1890 župný lekár Oravskej župy v Dolnom Kubíne. Nariadeniami o dodržiavaní hygieny r. 1872 zabránil šíreniu epidémie cholery na Orave. Zaoberal sa skúmaním účinkov minerálnych vôd, písal o korytnických kúpeľoch a o slaných prameňoch pri Oravskej Polhore, kde navrhol vybudovať kúpele, o čom napísal prácu Monographie des Salzbades Polhora im Arvaer Comitate (1872).

Zmeškal, Jób
verejný činiteľ, stoličný úradník
21.08.1778 – Leštiny
30.04.1855 – Lučenec
165. výročie úmrtia
Hospodáril na rodinnom veľkostatku v Leštinách. V 1. štvrtine 19. stor. prísediaci a hlavný slúžny Oravskej stolice. R. 1814 člen delegácie Oravskej stolice, ktorá po porážke Napoleona pozdravila vo Viedni panovníka. Svetský funkcionár ev. cirkvi, do r. 1837 inšpektor oravského ev. seniorátu, člen Spoločnosti vychovávateľskej oravského ev. učiteľského bratstva. R. 1825 poslanec uhorského snemu.

V máji si pripomíname…

Belopotocký, Alexander
kamenár, sochár
1775 – Oravský Biely Potok
09.05.1850 – Ružomberok
170. výročie úmrtia
Za kamenára sa vyučil v otcovej dielni, v ktorej pôsobil v najplodnejšom tvorivom období v prvej polovici 19. st. Nadväzoval na zľudovenú barokovú rezbársku tradíciu a venoval sa hl. výzdobe chrámových interiérov v Liptove. Spolu s otcom ovplyvnili koncepciu a úroveň kamenárskej plastiky na Orave a v Liptove (najstarší známy kríž s reliéfom Bolestnej Panny Márie v Oravskom Bielom Potoku, 1801). Po osamostatnení stratil kontakt s otcovou dielňou, čo sa prejavilo na poklese jeho tvorby. V Liptove sa zachovalo okolo 12 kamenných krížov a stĺpov, ktoré pravdepodobne vytvoril: obraz Klaňanie pastierov a reliéf Svätá rodina v r. k. kostole, socha Immaculata na Mariánskom stĺpe, plastika Dobrý pastier v kláštornom kostole v Ružom-berku, obraz Najsvätejšia Trojica v r. k. kostole v Ludrovej a i.

Habovštiak, Alojz
archeológ, múzejník
09.05.1932 – Krivá
11.06.2000 – Bratislava
20. výročie úmrtia
Ľudovú školu navštevoval v Krivej, r. 1944-1952 študoval na gymnáziách v Dolnom Kubíne, Levoči, Ružomberku a v Trstenej, r. 1952-1957 archívnictvo na Karlovej univerzite v Prahe, potom archeológiu a latinčinu na UK v Bratislave. R. 1957-1969 pôsobil ako vedecký pracovník Archeologického ústavu SAV v Nitre, od r. 1969 riaditeľ Archeologického ústavu SNM a od r. 1978 generálny riaditeľ SNM v Bratislave. Ako archeológ sa venoval výskumu zaniknutých sídlisk na Slovensku, najmä v Tekovskej župe. Cenná je jeho syntéza o poľnohospodárstve na Slovensku v 9.-11. st. v knihe O počiatkoch slovenských dejín (1965) a monografia Stredoveká dedina na Slovensku (1985). Ako muzeológ sa venoval teoretickým otázkam slov. múzejníctva, zúčastňoval sa na realizácii slov. i medzinárodných expozícií, pričom sa zaslúžil o dokončenie expozície Dejiny Slovenska na Bratislavskom hrade (1974). Predseda redakčnej rady Vlastivedného časopisu a člen redakčných rád ďalších odborných periodík, člen medziná-rodných výborov a komisií z oblasti múzeí a archeológie.

Čaplovič, Ján
regionálny historik, učiteľ
15.05.1905 – Veličná
21.03.1979 – Dolný Kubín
115. výročie narodenia
Ľudovú školu navštevoval vo Veličnej a v Dolnom Kubíne, študoval na gymnáziách v Liptovskom Mikuláši, Békešskej Čabe a v Dolnom Kubíne, potom študoval na Teologickej fakulte UK v Bratislave a na univerzite v Štrasburgu, dejepis a zemepis na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil krátko ako učiteľ v Nitre, r. 1931-39 na gymnáziách v Žiline, Liptovskom Mikuláši, Michalovciach, Ružomberku, Kremnici, Dolnom Kubíne a v Trstenej. Venoval sa historickému výskumu Oravy a štúdiu stredovekých kroník, čo uplatnil ako autor historicko-etnografického diela Novoť (1979) a spoluautor monografie Veličná (1972) a i. Zameral sa aj na regionálny biografický výskum, zostavil príručku, ktorú vydal jeho brat Pavol pod názvom Portréty dejateľov Oravy (1990). S bratom objavili na Orave niekoľko archeolo-gických lokalít.

Kukučín, Martin
prozaik, dramatik, publicista, lekár
17.05.1860 – Jasenová
21.05.1928 – Pakrac, Chorvátsko
160. výročie narodenia
Stredoškolské štúdiá absolvoval r. 1871-74 na slovenskom gymnáziu v Revúcej, r. 1874-75 v Martine a v Banskej Bystrici, r. 1875-78 študoval na preparandii v Kláštore pod Znievom, r. 1884-85 maturoval v Šoprone. R. 1885-93 študoval na Lekárskej fakulte v Prahe. R. 1878-84 pôsobil ako učiteľ a kantor v Jasenovej, po štúdiách medicíny praxoval v Bratislave, Innsbrucku a vo Viedni. Usiloval sa získať miesto na Slovensku, napokon r. 1894-1906 pôsobil ako obvodný lekár v obci Selca na ostrove Brač v Dalmácii. R. 1906 sa vzdal miesta obecného lekára a rozhodol sa odísť medzi chorvátskych vysťahovalcov do Južnej Ameriky, z argentínskeho Buenos Aires prešiel do Santiaga de Chile, kde bol od r. 1908 mestským lekárom v čílskom meste Punta Arenas. R. 1922-24 bol na Slovensku, hlavne v Bratislave, Martine a v Jasenovej a inde, navštívil miesta spojené s revolučnými udalosťami rokov 1848-49. R. 1924-25 žil zväčša v Juhoslávii (Split, Zágreb, Crkvenica, Lipik), v októbri r. 1925 bol v Bratislave a v Prahe, v novembri r. 1925 odišiel so ženou do Južnej Ameriky usporiadať majetkové veci, na jar r. 1926 sa vrátil do Juhoslávie, kde žil v kúpeľoch Lipik, cez leto r. 1927 posledný raz navštívil Slovensko. V apríli 1928 ochorel na zápal pľúc a v nemocnici v Pakraci zomrel.
Literárne činný od roku 1883, prvú poviedku Na hradskej ceste publikoval v Národných novinách, za ktorými nasledovali podobné pokusy o spoločenskú poviedku (Čas tratí – čas platí, Pán majster Obšíval, Máje, Susedia). Začatú cestu tvorivo rozvíjal v poviedkach z rokov učiteľovania v Jasenovej, za štúdií v Šoprone. Zachytával v nich všedný deň na dedine (Panský hájnik, Na svitaní, Sviatočné dumy), odchody na remeslá a do školy, nedávne študentské časy (Z teplého hniezda, Veľkou lyžicou, Spod školského prahu). Najvýznamnejšie práce z tohto obdobia sú poviedky O Michale a Rysavá jalovica, ale hlavne Neprebudený, v ktorej podáva psychologický portrét duševne zaostalého pastiera a jeho tragický osud. Myšlienkové a umelecké dozrievanie poviedok ovplyvnil postupne aj jeho pobyt v Prahe, najmä poznávanie vyspelého kultúrneho centra, k tomu prispela aj jeho aktivita v spolku Detvan. Do centra jeho pozornosti sa dostala tematika povyšovania, výlučnosti, generačného, ale najmä spoločenského odcudzovania (Na obecnom salaši, Z našej hradskej, Tiene a svetlo, Dedina v noci, Pred skúškou, Drotárove Vianoce). V humo-risticky ladených poviedkach (Na prielohu, Visitatio canonica a Preháňanky) rozvíjal anekdoty motivované zámenou. V poviedkach Na stanici, Za ženou a Úvod k vakáciám nadviazal na literárne žánre predošlého obdobia. Vyvrcholením tejto etapy jeho tvorby je novela Mladé letá s výstižnou psychologickou charakteristikou postáv. Črty Keď bol Matej malý a novela Vianočné oblátky tvoria autobiografické reminiscencie na vlastné detstvo a učiteľovanie. V tomto období napísal niekoľko situačných humoresiek (Prečo Adam Chvojka spáva teraz už doma, Pod vládou ženy, Dedinský román, Nie, milí, nie drahí, Rohy) a konfrontačnú spomienku s oživenými postavami literárnych začiatkov (Po deviatich rokoch). V rokoch 1890-94 dosiahol vrchol v poviedkovej tvorbe. V tragikomickej polohe ju reprezentuje poviedka Keď báčik z Chochoľova umrie … o vytriezvení ľahtikárskeho zemana z rojčenia a v komickej podobe poviedka Na podkonickom bále, ktorá je satirou meštiackych názorov na život. Väčšina poviedok tohto obdobia sa však zameriava na vážnu problematiku vzájomného porozumenia medzi ľuďmi (Zakáša, darmo je), trpkého vytrhnutia z rodného prostredia (Regrúti) a odcudzovania (Tichá voda). Súčasne tvoril kompozične zložitejšie poviedky (Koniec a začiatok, Dies irae). V umelecky vyzretej novele Mišo stvárnil vzťah sluhu a pána, humor v nej problematiku nezľahčuje, naopak, dodáva jej ľudský rozmer a väčší dôraz. Počas pražského pobytu písal aj publicistiku: fejtóny, črty, recenzie, reportáže, informatívne rozpravy a články, črty spo-mienkového charakteru (Praha v znamení výstavy, Prechádzka po výstavisku, Do školy, Hlad na Orave a i.). Osobitné postavenie medzi nimi majú Zápisky z mŕtveho domu, v ktorých s psychologickou hĺbkou stvárnil kruté stránky veľkomestského života. Po odchode z Prahy na Brač dokončil Zápisky … a pokračoval v reminiscenciách na domov a pražský pobyt (Na ľade, Výlety a Prechádzky po Vlkolíne, Zo študentských časov), slovenské prostredie tvorilo tematiku aj širšie koncipovaných, ale nedokončených Kuku-čínových prác (Syn výtečníka a Teľa). Brač a nové prostredie sa postupne dostali na prvý plán jeho prózy. Po prvých žánrových obrázkoch a črtách (Prvá zvada, Svadba, Parník, Štedrý deň) napísal pendant k staršej poviedke Mišo (Mišo II), so zložitejšou kompozíciou a obdobnou problematikou. Po cestopisných črtách (V Dalmácii a na Čiernej Hore, Rijeka-Rohič-Záhreb), uve-rejnil kompozične a psychologicky prepracovaný román o láske a smrti Dom v stráni – kroniku jedného roka v živote dvoch rodín. Ani po odchode do Južnej Ameriky neprestal literárne tvoriť. Po návrate do Európy publikoval najprv cestopisy (Prechádzky po Patagónii a Dojmy z Francúzska) a potom rozsiahly román zo života chorvátskych vysťahovalcov v Južnej Amerike Mať volá. Po návrate na Slovensko uverejnil niekoľko čŕt z juhoamerického prostredia (Za svadobným stolom, Úryvok z jednej práce, Momentka z Patagónie, Spoločenské pôžitky a i.), zameral sa predovšetkým na domácu problematiku. V historickom románe Lukáš Blahosej Krasoň sa zameral na otázku vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. V ďalšom historickom románe Bohumil Valizlosť Zábor, ktorého dej sa odohráva na Orave pred revolúciou 1848/49 sa sústredil na konflikt štúrovskej praxe s praktikami predstaviteľov uhorskej št. myšlienky. Časti ďalšieho nedokončeného románu Košútky, Klbká a Pred pekný domec … mali tvoriť tretiu časť románového cyklu, Rozmajrínový mládnik z čias bachovského absolutizmu bol úvodom k štvrtej časti. Ako významný predstaviteľ realizmu od počiatočných prác smeroval k novému stupňu vo vývine slovenskej realistickej prózy. Normou jeho literárnej koncepcie sa stali kategórie života ľudu, jeho reči a zvykoslovia. Vo svojich prácach vytvoril svieži jazyk a uzákonil čisto epické rozprávačské postupy. Vyskúšal všetky žánre umeleckej prózy, jeho jazyk a štýl sú výrazom nového umeleckého zámeru. Jeho spojenie motívov osudu človeka s prostredím a tradíciou uchováva stálu hodnotu jeho diela a otvára cestu ďalšiemu vývinu slovenskej prózy. Preklady z jeho tvorby vychádzali v časopisoch a v mnohých knižných vydaniach od r. 1887 v chorvátčine a slovenčine, neskôr v češtine, angličtine, francúzštine, nemčine, poľštine, ruštine a ukrajinčine.

Skyčák, František
politik, podnikateľ, publicista, redaktor
15.05.1870 – Klin
09.04.1953 – Pohranice
150. výročie narodenia
Úradník Tatrabanky v Martine a filiálky Úverovej banky v Trstenej, r. 1902 zakladateľ a majiteľ Ľudovej banky. Vyrastal v národnouvedomelom prostredí, na gymnáziu v Levoči spolu s V. Šrobárom a inými študentmi z Liptova a Oravy zakladateľ študentského krúžku, po prezradení spolku bol spolu s ďalšími pre tzv. panslavizmus vylúčený zo všetkých škôl v Uhorsku. V Prahe aktívne pracoval v spolku Detvan. Na Orave zakladal katolícke spolky, ochotnícke divadlo, mecén národno-kultúrnych podujatí, slovenských študentov a tlače, priatelil sa s P. O. Hviezdoslavom, v jeho dome sa schádzali slovenskí a českí vlastenci, písal národnoobranné články. Po roku 1918 prispieval najmä do Slováka a Pera, r. 1933 založil a do r. 1936 ako zodpovedný redaktor viedol regionálny mesačník Naša Orava.

Kohuth, Jozef
literárny historik, katolícky kňaz
01.03.1828 – Ústie nad Oravou
16.05.1900 – Dolný Kubín
120. výročie úmrtia
Vyštudoval teológiu v Spišskej Kapitule. Od roku 1851 kaplán v Rabči a v Liskovej, od r. 1853 administrátor a od roku 1856 farár v Dolnom Kubíne. Od 50. rokov 19. storočia prispieval do Cyrila a Methoda, Priateľa školy a literatúry, neskôr sa zameral na výskum oravského regiónu, r. 1881-82 publikoval listinné materiály k de-jinám Oravy a Slovenska v Slovenskom letopise, z pripravovanej Monografie Oravy uverejnil len zlomky. V rukopise zanechal genealogické zbierky oravských rodín, životopisy oravských dejateľov, ako aj Krátke dejiny Slovenska. Postupne sa orientoval na cirkevnú históriu, v Katolíckych novinách publikoval rozsiahly cyklus Pomník zásluhám o slovenských národných a cirkevných dejateľoch od obrodenského obdobia. Ťažisko jeho práce je v literárnohistorickom výskume, v ktorom zhromaždil množstvo bibliografických údajov, najmä k bernolákovskému hnutiu a literatúre, podnietený najmä nedostatočným ocenením bernolákovcov vo Vlčkových Dejinách literatúry slovenskej. Jeho pracovná metóda má výrazné črty zberateľskej, analytickej a bibliografickej práce. Venoval sa skúmaniu rkp. literárnych pamiatok, vyhľadával biografické dáta, sústredené v ucelených portrétoch bernolákovského hnutia, pripravoval Slovenské decéniá, široko koncipovaný prehľad slovenskej katolíckej spisby podľa desaťročí 1700-1894.

V júni si pripomíname…

Smetana, Ján
historik, archivár, učiteľ
07.06.1920 – Dolný Kubín
12.02.1992 – Dolný Kubín
100. výročie narodenia
Študoval na gymnáziu v Dolnom Kubíne, potom históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po štúdiách pôsobil ako stre-doškolský profesor na rozličných miestach, neskôr pracoval v Oravskom múzeu, Čaplovičovej knižnici a v Okr. archíve v Dolnom Kubíne. Ako historik sa venoval dejinám Oravy, spracoval prehľad Orava v odbornej literatúre, štúdiu Pohyb obyvateľstva na Orave v r. 1825-1940, príspevok o vývoji župného zriadenia na Orave, historickú kapitolu o meste Trstená v r. 1371-1918.

Kocian, Anton
zberateľ flóry, ornitológ, múzejník, učiteľ
13.06.1900 – Zuberec
28.03.1984 – Trstená
120. výročie narodenia
Základnú školu navštevoval v Zuberci a v Dolnom Kubín, študoval na pedagogickom ústave v Spišskej Novej Vsi, r. 1959 ukončil externé štúdium na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Ako učiteľ pôsobil v Zuberci, Spišskej Teplici, Jelšave, Dolnom Kubíne, Námestove, Martine, r. 1942-1960 učiteľ na gymnáziu v Trstenej. R. 1960-1962 interný pracovník Oravského múzea v Oravskom Podzámku. Pri otcovi sa vyučil konzervátorskej práci, položil základy prírodopisných zbierok Oravského múzea, organizátor turistiky na Orave. Vypracoval štatút pre chránenú krajinnú oblasť hornej Oravy, kde pôsobil aj ako okr. konzervátor prírody. Zaoberal sa aj archeológiou, jeho zásluhou sa r. 1932 odkrylo 18 žiarových hrobov. Autor príručky Orava (1933).

Thielová, Žofia
spisovateľka, publicistka, učiteľka
22.06.1895 – Horná Lehota
26.03.1949 – Horná Lehota
125. výročie narodenia
Sprvu bola krajčírkou v Hornej Lehote, r. 1920-1923 výpomocná učiteľka na gazdinskej škole vo Veličnej, naposledy učiteľka v Ružomberku. V medzivojnovom období uverejňovala umelecky náročnú nábožensky motivovanú poéziu. Výber z nej spolu s protivojnovými básňami vydala v zbierke Kytica (1925), venovanej J. Vojtaššákovi. Náboženské motívy spracovala i v krátkych prózach, školských divadelných scénkach a meditáciách s moralistickým a didakticko-výchovným zacielením. Publicisticky prispievala do viacerých, najmä náboženských časopisov, prekladala z poľštiny.

V júli si pripomíname…

Zoch, Pavol Peter
sociálny a kultúrny pracovník, publicista, redaktor, evanjelický kňaz
01.07.1850 – Jasenová
23.06.1907 – Modra
170. výročie narodenia
R. 1865-1867 študoval na slov. gymnáziu v Revúcej, potom v Prešove, na ev. teologickej fakulte vo Viedni. Od. R. 1874 pôsobil ako farár v Jasenovej, od r. 1883 v Záriečí, r. 1859-1896 senior trenčianskeho seniorátu, r. 1897-1907 ev. farár a začas aj učiteľ na dievčenskej škole v Modre. Zabezpečil výstavbu novej ev. školy vo Vydrnej a zaopatril jej žiakov, neskôr dal novú ev. školu vystavať aj v Záriečí. Aktívne vystupoval proti prejavom vzmáhajúcej sa maďarizácie. Od revúckeho obdobia publikoval básne a recenzie, neskôr dejepisné, ľudovýchovné a beletristické príspevky prevažne v ev. cirkevných časopisoch. R. 1892 v spolupráci s M. Krčmérym založil a vydával ev. časopis Stráž na Sione. Amatérsky sa venoval aj archeológii, spolupracovník a informátor Andreja Kmeťa.

Jégé, Ladislav Nádaši
prozaik, dramatik, publicista, lekár
12.02.1866 – Dolný Kubín
02.07.1940 – Dolný Kubín
80. výročie úmrtia
Po štúdiách na lekárskej fakulte univerzity v Prahe pôsobil od roku 1890 ako lekár na Orave, roku 1918-1924 župný lekár Oravskej župy v Dolnom Kubíne, roku 1924-1925 zástupca župného zdravotného referenta v Bratislave, 1925-1926 opäť okr. lekárom v Dolnom Kubíne, kde ho vymenovali za zdravotného radcu. Súkromnej lekárskej praxe sa vzdal a intenzívne sa venoval literárnej činnosti, bol spolupracovníkom novín Naša Orava a zodpovedným redaktorom časopisu Orava. Po vzniku 1. ČSR výrazne zasiahol do slov. literatúry, pričom satirický pohľad na súvekú spoločnosť nahradil historickou tematikou. Úspech dosiahol románom Adam Šangala, v ktorom zobrazil drsný život stavovskej feudálnej spoločnosti na Slovensku v 17. st. Venoval sa aj literárnej kritike a publicistike.

Gacek, Mikuláš
prekladateľ, prozaik, úradník
10.07.1895 – Budapešť (Maďarsko)
22.01.1971 – Dolný Kubín
125. výročie narodenia
V r. 1906-07 absolvoval anglickú ľudovú školu v Greenwalde v USA, r. 1907-11 meštiansku školu a r. 1911-14 študoval na obchodnej škole v Dolnom Kubíne, r. 1920-21 navštevoval notársky náukobeh v Martine. R. 1914 úradník Slovenskej banky v Ružomberku, od roku 1914 vojak rakúsko – uhorskej armády, r. 1915 na ruskom fronte, kde padol do zajatia, r. 1915-16 v zajateckom tábore v Ašchabade, r. 1916 vo Voronežskej gubernii, r. 1916-17 v Kurgane. V júli r. 1917 vstúpil do čs. légií v Rusku, do r. 1920 účastník ich kontrarev. anabázy. R. 1922-26 vedúci notár v Lokci, r. 1926-30 v Párnici, r. 1930-39 v Dolnom Kubíne, r. 1939-40 vedúci kult. odd. Ministerstva národnej obrany v Bratislave, r. 1940-41 tlačový a kultúrny atašé v Moskve. R. 1945 odvlečený na práce v Kazachstane, odtiaľ sa vrátil r. 1955 a žil v Dolnom Kubíne, v roku 1962 občiansky rehabilitovaný. V roku 1918 uverejnil prvé verše v časopise čs. odboja v Rusku Slovenské hlasy. Od roku 1921 uverejňoval preklady ruskej, neskôr sovietskej prózy a drámy v Národných novinách, Slov. pohľadoch a i. Prekladal s vysokou jazykovou a štylistickou úrovňou a moderným pochopením funkcie prekladu. Divadelné hry v jeho preklade hrali všetky popredné divadelné súbory na Slovensku. Ako prozaik vydal memoárovú knihu Sibírske zápisky (1936), v ktorej zachytil zážitky z ruského zajatia a podal obraz formovania čs. légií. Posmrtne vyšla jeho spomienková štúdia o L. N. Jégém Rovesník (1995) a denníkové záznamy z rokov 1937-1944 Surová býva vše pravda života (1996). V roku 1936 vyznamenaný krajinskou literárnou cenou M. R. Štefánika (za knihu Sibírske zápisky).

V auguste si pripomíname…

Dilong, Rudolf
básnik, publicista, redaktor, františkánsky kňaz
01.08.1905 – Trstená
07.04.1986 – Pittsburgh, PA, USA
115. výročie narodenia
Po skončení ľudovej školy a nižšieho gymnázia v Trstenej r. 1919-1923 študoval na gymnáziu v Trnave, kde vstúpil do františkánskej rehole, teológiu študoval na františkánskom učilišti v Žiline, r. 1929 vysvätený za r. k. kňaza. Po noviciáte prešiel viacero kláštorov (Hlohovec, Bratislava, Trnava, Malacky), študoval aj na Filozofickej fakulte v Bratislave. Počas druhej svetovej vojny pôsobil ako vojenský kňaz na východnom fronte. R. 1945 emigroval cez Rakúsko do Talianska a napokon r. 1947 do Argentíny, kde bol duchovným slovenských emigrantov vo františkánskom kláštore v Buenos Aires, od r. 1965 žil v kláštore sv. Rodiny v Pittsburghu v USA. Mimoriadne plodný spisovateľ, autor početných zbierok poézie vydaných na Slovensku i v emigrácii, reprezentant slovenskej katolíckej moderny. Od začiatku 30. rokov vydával básnické zbierky s prevažujúcimi prírodnými a osobnými motívmi Budúci ľudia (1931), Slávne na holiach (1932), Dýchajte lazy (1933), po nich nasledovali zbierky subjektívnej lyriky, v ktorých sa autor vyrovnáva s modernými poetickými prúdmi vrátane nad-realizmu (Hviezdy a smútok, Helena nosí ľaliu, Mladý svadobník, 1934-1936), ako aj zbierky s prevahou poetickej hry a efektných metafor (Ja svätý František, Mesto s ružou, Honolulu, pieseň labute, Nevolaj, nevolaj, 1938-39). V ďalších zbierkach sa odrážajú vplyvy poetizmu (Somnambul, Konvália, 1941), iné reprezentujú typ tzv. ženskej lyriky (Muškát, Môj sen o láske, 1941), menej pôsobivé slúžili dobovej slovenskej národnej ideológii. Ostatné na Slovensku vydané zbierky Plač (1944) a Moja krv (1945) zazname-návajú vnútorné otrasy v časoch vojny i hľadanie zmyslu života. V zložitých podmienkach emigrácie pokračoval vo vydávaní básnických zbierok, v ktorých sa odráža ťažký údel tvorcu a nostalgia za domovom: Vlasť volá (1948), Listy z emigrácie (1949), Diaľky bez domova (1950), Balady (1953), Stopy v ohni (1956), V záblesku vekov (1959) a i. V plodnej básnickej aktivite pokra-čoval aj v nasledujúcich 60. a 70. rokoch, o čom svedčia zbierky Bez slobody (1965), Pod krížom (1967), Švih (1973), Srdce bije (1975), Poď, nasleduj ma! (1979) a i. Napokon poetickú tvorbu zavŕšil zbierkami lyrických meditácií o zmysle ľudského života a o Bohu v zbierkach Milovať – žiť, Belasý blankyt, Sväté rozjímanie a i. Venoval sa aj prozaickej a dramatickej tvorbe. Už na Slovensku vydal prózy Zakliata mladosť (1943), Človek s láskou (1943) a divadelné hry s autobiografickými prvkami Valin (1940), Padajúce pero (1941). V emigrácii vydal ďalšie romány (Bez matky, Pieseň lásky, Agónia veku, Nezomrie, kto miluje), lyrické prózy (Pokora vína, Rozprávka má krídla, Vidíte zrno, Na polhodinku, Duch do dejín a i.), memoárové práce, divadelné hry (Gorazd). Plodný publicista v slovenských i krajanských časopisoch, inicioval založenie viacerých literárnych periodík. V emigrácii aktívne pracoval za obnovenie Slovenskej republiky, funkcionár Slovenského oslobodzovacieho výboru.

Vojtaššák, Ján
náboženský spisovateľ, cirkevný hodnostár
14.11.1877 – Zákamenné
04.08.1965 – Říčany (Česko)
55. výročie úmrtia
Študoval na gymnáziách v Trstenej a v Ružomberku, od r. 1895 teológiu v seminári v Spišskej Kapitule. R. 1901-10 kaplán v Hornej Zubrici, Kvačanoch, Bijacovciach, Podvlku, Zubrohlave, Ústí nad Oravou, Tvrdošíne, vo Veličnej a vo Vyšných Repašoch, r. 1911-19 farár vo Veličnej, r. 1919-21 správca diecéznej kancelárie, neskôr rektor bohosloveckého seminára v Spišskej Kapitule, r. 1921 vysvätený za spišského biskupa. V r. 1940-1945 bol členom a podpredsedom Štátnej rady Slovenskej republiky. V máji 1945 zatknutý a bez vyšetrovania väznený v Prahe-Ruzyni, po siedmych mesiacoch prepustený. V r. 1950 internovaný, potom zatknutý a 15. 1. 1951 odsúdený na 24 rokov väzenia. Väznený v rozličných väzniciach. R. 1918 podporil úsilie o vytvorenie ČSR, signatár Martinskej deklarácie, neskôr prívrženec autonomistického programu, odmietal čechoslovakistické tendencie a pokusy oslabiť slovenskú r. k. cirkev. Organizátor a predseda Ústrednej katolíckej charity na Slovensku, podporovateľ cirkevného školstva, r. k. spolkovej činnosti a náboženskej tlače. Po r. 1945 nepoľavil v úsilí brániť pozície r. k. cirkvi, nesúhlasil s poštátnením cirkevného školstva, požadoval právo cirkvi na slobodné hlásanie kresťanskej náuky, na náboženskú výchovu na školách, vlastnú tlač, spolky, rehole, výchovu kňazov, sociálnu činnosť a neobmedzené kontakty s pápežskou kúriou. R. 1949 vydal pastiersky list proti Katolíckej akcii, ktorá mala za cieľ postaviť kňazov a veriacich proti cirkevnej vrchnosti, rozdeliť kňazov na vlasteneckých a nevlaste-neckých, a tak rozbiť jednotu cirkvi, i proti možnosti vyhlásenia národnej, resp. vlasteneckej cirkvi, izolovanej od pápeža a biskupov. Bol obvinený z rozbíjania republiky, vydávania spisov protisocialistického obsahu, odsudzovania povstania, zo stykov s Vatikánom a pod. R. 1990 zrušením rozsudku rehabilitovaný. Zúčastnil sa na preklade sv. Písma (knihy Genezis), autor a spoluautor náboženských úvah, homílií a vieroučných výkladov. Zostavovateľ a redaktor slovenského liturgického Rituála (1937), ktorým sa r. k. cirkev na Slovensku osamostatnila od ostrihomských obradných kníh. R. 1964 v latinskom rukopise opísal situáciu cirkvi na Slovensku po r. 1948. R. 1908 zakladateľ, r. 1913-27 vydavateľ a redaktor časopisu Sv. Rodina, spoluzakladateľ tlačiarne a nakladateľstva Lev v Ružomberku.

Mrkva, Michal
náboženský publicista, pedagóg, katolícky kňaz
23.09.1890 – Nižná Šuňava
19.08.1970 – Oravský Biely Potok
130. výročie narodenia
50. výročie úmrtia
Od r. 1911 študoval na gymnáziách v Levoči a v Trnave, kde r. 1920 maturoval, potom študoval teológiu v Spišskej Kapitule a Karlovej uiniverzite v Prahe, r. 1924 vysvätený za kňaza. Po štúdiách pôsobil ako kaplán v Hruštíne a vo Veličnej. Od r. 1924 bol učiteľom bohoslovia a prefektom seminára v Spišskej Kapitule, súčasne profesorom náboženstva na Učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi, r. 1933-1942 farár v Bzinách, potom v Krivej. V období prenasle-dovania cirkví r. 1953-1960 väznený, naposledy farár v Oravskom Bielom Potoku. Autor teologicko-filozofických štúdií a príspevkov v periodikách. V rkp. zanechal Katechizmus v kázňach.

V septembri si pripomíname…

Harmata-Milotínsky, Cyril
básnik, katolícky kňaz
29.03.1922 – Zuberec
27.09.1970 – Trstená
50. výročie úmrtia
Študoval na gymnáziu v Levoči, teológiu v Spišskej Kapitule, r. 1947 vysvätený za r. k. kňaza. Pôsobil ako kaplán v Oravskom Veselom a v Ždiari, r. 1950 zatknutý a väznený, po prepustený z väzenia krátko pôsobil ako farár v Kvačanoch, potom duchovný správca v Charitatívnom domove v Jasove, naostatku žil u sestry v Zuberci. Už počas štúdií písal básne, ktoré publikoval v náboženských časopisoch, samostatne vydal zbierku básní Tlejúca opona (1942).

Belan, Ctibor
maliar, grafik, kultúrny pracovník
29.09.1920 – Močiar
23.06.1991 – Bratislava
100. výročie narodenia
Študoval na gymnáziu a na učiteľskom ústave v Leviciach a v Turčianskych Tepliciach, kde r. 1941 maturoval, súčasne externe na reálnom gymnáziu v Bratislave, kde r. 1942-1945 pokračoval v štúdiu na odd. kreslenia a modelovania na Fakulte architektúry, súčasne študoval deskriptívnu geometriu a matematiku na Slov. vysokom učení technickom, r. 1945-1946 študoval na výtvarnej akadémii vo Viedni, r. 19476-1947 v Prahe. Absolvoval študijné pobyty v Nemecku, Holandsku, Poľsku a vo Francúzsku. Od r. 1954 žil a tvoril v Tvrdošíne-Medvedzí, r. 1977-1984 bol riaditeľom Oravskej galérie v Dolnom Kubíne, kde sa zaslúžil o vybudovanie zbierok, napr. ľudového a insitného umenia, potom žil na dôchodku v Leviciach. Spočiatku sa venoval ilustrácii a grafike, neskôr maliarskej a monumentálnej tvorbe. Po štúdiách stvárňoval témy z výstavby Oravskej priehrady, podbrezovských železiarní a i., zaujala ho historická, sociálna a povstalecká tematika, v ktorej dominoval slovenský človek (Krompašská vzbura, Prechod povstalcov cez Čierny Váh a i.). V monumentálnej tvorbe vytvoril leptané okná v hoteli Devín v Bratislave (1958), mozaiku Ťažký priemysel v Istebnom a i. Ako organizátor kultúrneho diania na Orave bol iniciátorom vzniku ostrova umenia v Slanickej Osade, Múzea oravskej dediny v Zuberci, Oravskej galérie, Galérie Márie Medveckej v Medvedzom. Svoje diela prezentoval na domácich i zahraničných výstavách. Bol členom výtvarnej skupiny Život, funkcionárom Zväzu čs. výtvarných umelcov a Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Vyznamenaný Radom práce (1980) a Cenou Martina Benku.

V októbri si pripomíname…

Brodňanský, Ján
technický pracovník, športovec, publicista, speleológ
16.10.1910 – Dolný Kubín
12.01.1997 – Dolný Kubín
110. výročie narodenia
Vyučil sa za hodinára, potom pôsobil v Turčianskych Tepliciach, neskôr ako technický úradník v Dolnom Kubíne, kde bol externým pracovníkom Oravského múzea. Od r. 1948 sa systematicky venoval výskumu jaskýň a patril k priekopníkom jaskyniarstva na Orave; neskôr rozšíril výskumy v oblasti Malej a Veľkej Fatry i v Západných Tatrách. O týchto výskumoch a jaskyniach uverejňoval príspevky v zborníkoch a odborných časopisoch. Zaslúžil sa o rozvoj a propagáciu turistiky na Orave a publikoval články s touto tematikou v novinách Orava, spoluautor turistických sprievodcov na Orave. Venoval sa aj fotografovaniu, jeho fotografie boli publikované vo viacerých časopisoch. Aktívne pracoval v ochotníckom divadle i v telovýchove v Dolnom Kubíne, spracoval dejiny dolnokubínskeho ochotníckeho divadla (v rkp.). R. 1979 poctený zl. plaketou Zaslúžilý jaskyniar.

Žaškovský, Jozef
hudobný skladateľ, publicista, katolícky kňaz
17.10.1830 – Dolný Kubín
1905 – Eger, Maďarsko
190. výročie narodenia
115. výročie úmrtia
Študoval na gymnáziu a od r. 1848 pokračoval na teológii v Jágri, r. 1853 vysvätený za r. k. kňaza. Pôsobil v pastorácii, v 80. Rokoch 19. St. riaditeľ teológie v Jágri. Venoval sa aj cirkevnej hudbe, upravoval diela a uverejňoval články z oblasti hudby. Vydal spevník Egri gregorián énekkönyv (1903). Jeho úpravy boli uverejnené vo viacerých spevníkoch.

Borin
básnik, novinár, redaktor
22.10.1900 – Námestovo
25.07.1977 – Bratislava
120. výročie narodenia
Od r. 1912 študoval na gymnáziách v Mezőkövesde a v Ružomberku, od r. 1919 na Právnickej fakulte v Brne a v Prahe (nedokončil). Celý život pracoval ako redaktor: od r. 1922 v bratislavskej redakcii Slováka, od r. 1924 v redakcii Slovenského národa, súčasne zodpovedný redaktor literárneho časopisu Vatra, r. 1927-39 bol pracovníkom Tlačového odboru slovenskej odbočky Národnej rady, súčasne vydával vlastným nákladom literárny časopis Pero. R. 1939-40 redaktor Slovenskej politiky, r. 1940-45 denníka Slovák, po vojne pracoval v redakciách rozličných periodík (Hlas práce, Národné noviny, Náš národ a i.). Ako redaktor viacerých periodík ovplyvňoval literárny život na Slovensku (najmä časopisom Vatra). V básnickej tvorbe ovplyvnený poéziou Hviezdoslava i slovenskej moderny a filozofiou R. Thákura. Výber prírodnej a intímnej lyriky vydal v zbierkach Básne v próze (1925), S dovolením (1926).

V novembri si pripomíname…

Kubíni, Mikuláš
historik, archeológ, právnik
07.11.1840 – Demänová
24.01.1937 – Oravský Podzámok
180. výročie narodenia
Od r. 1865 pôsobil ako právnik, r. 1877-1923 aj zástupca riaditeľa a riaditeľ, r. 1923-32 archivár Oravského komposesorátu v Oravskom Podzámku. Ako jeden z prvých bádateľov sa systematicky zaoberal dejinami Oravy. Výsledky svojho výskumu prezentoval v prvých monografiách o Oravskom hrade (Árva vára, 1872) a o Oravskej župe (Árvavármegye, 1891), viacero biografických prác venoval veľmožskému rodu Turzovcov (Gróf Thurzó György levelei nejéhez 1-2, 1876; Bethlenfalvi gróf Thurzó Imre 1598-1625, 1887), pričom pečate na listoch v Turzovskej korešpondencii sústredil do cennej zbierky a vydal jej katalóg (Az árvai vár levéltárában őrzött pecsétgyűjtemény…, 1879). V oblasti genealógie spracoval rod svojej matky Barbory Kubíniovej ako aj vlastný rod Kubíniovcov. Objavenie popolnicových hrobov pri rodovom kaštieli vo Vyšnom Kubíne, ktoré zaznamenal v monografii Das Urnenfeld von Felső-Kubin (1883-84), ho priviedlo k zvýšenému záujmu aj o prehistóriu Oravy. Robil vykopávky na viacerých lokalitách (Vyšný Kubín, Oravský Podzámok, Istebné a i.), objavil množstvo prehistorických pamiatok, ktoré ukladal do múzea Oravského komposesorátu. Jeho nálezy a práce tvorili najkomplexnejší súbor prameňov k prehistórii Oravy, r. 1918 svoju archeologickú zbierku daroval Slovenskému národnému múzeu v Martine. Zaslúžil sa o postavenie budovy Čaplovičovej knižnice v Dolnom Kubíne a usporiadanie jej zbierok. Štúdiami a článkami prispieval do maďarskej tlače, do maďarčiny preložil Hviezdoslavovu Hájnikovu ženu.

Bruck, Leopold
veršovník, knihovník, pedagóg
15.11.1800 – Žaškov
18.04.1866 – Dolný Kubín
220. výročie narodenia
Prvé vzdelanie získal v škole od otca, ktorý bol učiteľom ev. školy v Žaškove, od roku 1814 na škole v Gemeri, r. 1816-19 na evanjelickom lýceu v Bratislave. R. 1819 učiteľ v Žaškove, od r. 1831 v Dolnom Kubíne, kde bol súčasne od r. 1852 do r. 1866 knihovníkom Čaplovičovej knižnice. Popredný člen Spoločnosti vychovávateľskej na Orave, autor čítanky (Nová čítanka, 1848). Okrem neobyčajnej starostlivosti o Čaplovičovu knižnicu pri jej prevážaní a inventarizovaní celého jej fondu, má trvalé zásluhy o obranu knižnice proti dolnokubínskemu richtárovi Michalovi Radlinskému roku 1852, ako aj o usporiadanie a skatalogizovanie väčšej časti knižnice. V mladosti skladal latinské, neskôr príležitostné verše, najmä pri pohreboch (vyše dvesto), svadbách, jubileách a pod., zostali zväčša v rukopisoch.

V decembri si pripomíname…

Kavuljak, Andrej
historik, lesný odborník
05.12.1885 – Ústie nad Oravou
30.05.1952 – Dolný Kubín
135. výročie narodenia
R. 1896-1904 študoval na gymnáziách v Trstenej a v Banskej Bystrici, r. 1904-08 lesníctvo na Vysokej škole baníckej a lesníckej v Banskej Štiavnici. R. 1909-12 pôsobil ako taxátor Oravského komposesorátu v Oravskom Podzámku, r. 1912-15 vedúci lesnej správy v Párnici. R. 1915 ako vojak rakúsko-uhorskej armády padol do ruského zajatia, do r. 1918 internovaný v zajateckých táboroch v Rusku, r. 1918-21 prednosta a lesný inšpektor v Zlatouste na Urale. Po návrate na Slovensko v r. 1921-39 lesmajster a komposesorátny inšpektor v Oravskom Podzámku, r. 1939-43 inšpekčný úradník Štátnych lesov a hlavný lesný radca Riaditeľstva Štátnych lesov a majetkov v Liptovskom Hrádku, r. 1943-49 riaditeľ Riaditeľstva Štátnych lesov v Banskej Bystrici, zároveň r. 1948-49 prednášateľ na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach, od r. 1949 žil v Dolnom Kubíne. Popredný slovenský odborník v lesníctve, ktorý svoje bohaté teoretické i praktické skúsenosti prezentoval vo vysokoškolskej učebnici Zriaďovanie lesov (1949) a v monografii Les a pasenie (1952). V jeho vedeckovýskumnej činnosti dominovala tematika dejín lesníctva, ktoré spracoval v syntéze Dejiny lesníctva a drevárstva na Slovensku (1942), osobitnú pozornosť v tomto smere venoval Orave a Považiu (Oravský komposesorát, Lietava, podnik feudálneho hospodárskeho systému). Ako historik výsledky svojho bádania zhrnul v práci Hrad Orava (1927) a vo viacerých štúdiách, ale najmä posmrtne vydanom diele Historický miestopis Oravy (1955).

Buc, Štefan Bonaventúra
spisovateľ, literárny vedec, učiteľ, františkán
24.12.1910 – Bobrov
22.04.1966 – Buffalo, NY, USA
110. výročie narodenia
Základnú školu navštevoval v Bobrove, od r. 1922 chodil do školy v Námestove a potom študoval na gymnáziu v Skalici, r. 1926 vstúpil do františkánskej rehole, teologické štúdiá absolvoval v Trnave a v Bratislave, r. 1935 vysvätený za r. k. kňaza. Potom sa venoval štúdiu filozofie a modernej filológie na univerzitách v Paríži, Mníchove, Kolíne nad Rýnom a v Bratislave. R. 1940-1945 pôsobil ako prof. františkánskeho gymnázia v Malackách, r. 1945-1947 bol duchovným v Bratislave, Trnave a Žiline, r. 1947 krátko prof. gymnázia v Trstenej. Po emigrácii od r. 1948 pôsobil ako kňaz a učiteľ v Paríži, od r. 1949 v Kanade, od r. 1950 v USA. Publikoval prózy, verše a literárne štúdie v súdobých periodikách, venoval sa teórii verša a teórii prekladu i jazykovedným otázkam, prekladal z francúzštiny. Pod pseud. Štefan Goral vydal román z prostredia rodnej Oravy po prvej svetovej vojne V bratskom objatí (1943). V publikačnej aktivite pokračoval aj v emigrácii, kde bol redaktorom časopisov Dobrý pastier, Listy sv. Františka, v ktorých publikoval náboženské úvahy. V časopise Slovakia vydal diplomovú prácu Slovak Nationalism (1960), napísal učebnicu slov. jazyka pre Američanov (1968) a mal rozpracovaný Slovensko-anglický slovník.

Cubínek, Jozef Emanuel
publicista, učiteľ, prekladateľ
14.05.1913 – Oravská Polhora
30.12.1965 – Svätý Jur
55. výročie úmrtia
Študoval na gymnáziu v Trstenej a Skalici, kde maturoval r. 1934 ako člen františkánskej rehole, teologické štúdiá absolvoval v Bratislave a r. 1935-1936 v Záhrebe. Pôsobil ako katechéta na gymnáziách v Bratislave, Skalici a v Malackách, r. 1950 bol zamestnancom Spolku sv. Vojtecha v Trnave, potom správcom fary v Skalici, od r. 1960 vo Svätom Jure. Publikoval básne, novely a príspevky v časopisoch, sústavne sa venoval prekladateľskej činnosti z chorvátčiny, srbčiny a taliančiny, pričom sa zameral na diela katolíckych autorov.

Vypracovala : Ľ. Luptáková

Zdroj: MAŤOVČÍK, Augustín: Biografický slovník dejateľov Oravy. Námestovo : Štúdio F, 2010. ISBN 978-80-89070-45-9.