Osobnosti Oravy

publicista, redaktor
(22. 3. 1748 Liptovská Sielnica – 15. 2. 1806 Banská Štiavnica)

Študoval na ev. lýceu v Bratislave, r. 1782-85 na univerzite v Jene. R. 1785-87 ev. farár vo Veličnej, r. 1787-1803 v Banskej Bystrici-Radvani, r. 1803-06 v Banskej Štiavnici. Zakladateľ osvietenskej učenej spoločnosti Societas ex totius monarchiae Austriacae viris eruditis coacta, r. 1793-1803 vydavateľ a redaktor ročenky Novi ecclesiastico-scholastici Annales evangelicorum aug. et helvet. confessionis in Austriaca haereditarium, do ktorej prispieval správami a recenziami domácej i zahraničnej knižnej tvorby. Usiloval sa o pozdvihnutie cirkevného školstva a vzdelanostnej úrovne širších vrstiev obyvateľstva, v Banskej Štiavnici založil súkromnú školu pre chlapcov a dievčatá, školskej problematike sa venoval i publicisticky. Príležitostnými básňami prispel do zborníkov na počesť rektora bratislavského lýcea J. Strečku, písal kázne a náboženské piesne.

DIELO (Výber)
Carmen, quod dum D. Joannes Georgius Stretsko… Bratislava 1780; Ita celeberrimo gymnasii a. c. Posoniensis rektori Joanni Georgio Stretsko die nomini ejus sacra … Bratislava 1782; Svaté kázaní, kteréž… měl v chrámě ev. Radvanském. Banská Bystrica 1789; Trauer Rede am Grabe… Banská Štiavnica 1796; Dobrota a moudrost boží… Banská Bystrica 1803;

LITERATÚRA O S. AMBROZIOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. Dejiny slovenskej literatúry 2. – Bratislava : Veda, 1960. – S. 165.

2. BRTÁŇ, Rudo: Bohuslav Tablic : život a dielo. – Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1974. – S. 7, 34, 36, 38, 42, 45, 93, 200, 203, 209, 286.

3. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 310.

vlastivedný pracovník, archeológ, úradník
29. 10. 1897 Radošina – 7. 1. 1977 Košice

Študoval na gymnáziu v Nitre, právo v Bratislave. Od r. 1921 notár vo Veličnej, od r. 1925 komisár a radca politickej správy na okr. úradoch v Kremnici, Kysuckom Novom Meste, Skalici, Levoči, Nových Zámkoch, Nitre, Liptovskom Mikuláši, r. 1953 Národopisného ústavu SAV, r. 1954-58 Archeologického ústavu SAV v Košiciach. Vlastivedný pracovník, úspešný najmä v archeológii. Ako študent gymnázia zbieral archeologické pamiatky z okolia rodiska pre župné múzeum v Nitre. Na Orave skúmal ľudovú architektúru, kroje a ľudovú remeselnú výrobu, v Kremnici dejiny baníctva a miestne názvy, na Kysuciach zbieral národopisný materiál a opísal ľudové zvyky. Udržiaval kontakty so SNM a vedeckými odborníkmi MS v Martine, s miestnymi múzeami. Ako pracovník Archeologického ústavu SAV uskutočnil výskumy na strednom Zemplíne (Somotor, Tibava), novými nálezmi prispel k objasneniu historického vývoja na východnom Slovensku v dobe bronzovej. Od r. 1927 publikoval drobné nálezové správy v Časopise MSS, neskôr rozsiahlejšie štúdie v odborných periodikách a regionálnych zborníkoch.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1986, zv. 1, s. 57.

DIELO (výber)
Výsledok archeologického prieskumu na zemplínsko-užskej nížine v rokoch 1953-54. In: Vlastivedný sborník 1. Košice, 1955, s. 144-172; Bronzový poklad zo Somotoru na východnom Slovensku. In: Archeologické rozhledy, roč. 7, 1955, s. 445, 471; Pohrebisko z doby medenej v Tibave na východnom Slovensku. In: Slovenská archeológia, roč. 6, 1959, č. 1, s. 39-40; Zemplín vo svetle novších archeologických nálezov. In: Nové obzory, roč. 2, 1960, s. 120-136.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. BREZÁNY, Štefan A.: Dejatelia Kysúc v kultúre, umení a vede. – Martin : Osveta, 1971. – S. 15.

2. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 57-58.

3. JANEK, Jozef: Rodáci. In: Veličná : 725 rokov. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1997. – S. 146-147.

geológ
7.11.1897 Tartu, Estónsko – 1.4.1976 Bratislava

R. 1915 maturoval na gymnáziu v Petrohrade, kde r. 1915-18 študoval na univerzite, r. 1920-22 pokračoval v štúdiách na Sorbonne v Paríži, r. 1922-25 na Českom vysokom učení technickom a na Karlovej univerzite v Prahe, r. 1940 univ. prof. Od r. 1926 spolupracovník Štátneho geologického ústavu, r. 1929 pracovník prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, r. 1938-39 riaditeľ Geologického ústavu Slovenskej vysokej školy technickej v Košiciach a v Martine, od r. 1939 v Bratislave, zároveň od r. 1940 vedúci Geologicko-paleontologického ústavu, od r. 1952 vedúci Katedry geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty UK, zároveň aj vedúci Geologického ústavu a Geologického laboratória SAV. Vynikajúci, medzinárodne renomovaný geológ, venoval sa stratigrafii, tektonike, paleontológii, ložiskovej a inžinierskej geológii. V prvom období skúmal Český masív, potom karpatskú sústavu na území ČSR. Geologický výskum na Slovensku začína na Orave v Oravskom Podzámku. Spočiatku sa sústredil na výskum bradlo-vého pásma, v 5-zv. monografii Geologický výskum bradlového pásma Západných Karpát (1931-55) syntetizujúco objasňoval jeho tektoniku a stratigrafiu. Skúmal flyšové pásmo Západných Karpát, centrálne Karpaty, najmä subtatranské príkrovy.
Na území Oravy sú v oblasti aplikovanej geológie významné jeho početné expertízy a posudky spojené s projektovaním výstavby Oravskej priehrady i riešením viacerých geologických problémov v priebehu samotnej výstavby. Medzi prvými sa začal zaoberať inžiniersko-geologickými problémami hradného brala Oravského hradu. Venoval sa aj riešeniu hydrogeologických pomerov minerálnych vôd v Oravskej Polhore. Autor monografických prác o geológii Slovenska, okolo 300 štúdií a článkov v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch a zborníkoch, odbornými heslami prispel do Geologického slovníka a i. encyklopedických prác, zú-častnil sa na zostavení Prehľadnej geologickej mapy Československa. Výsledky svojich výskumov využil v praxi. Riešil praktické geologické úlohy súvisiace so stavbou priehrad, tunelov, železníc, najmä s vyhľadávaním nerudných nerastných surovín. Spoluzakladateľ a vedúci geologických výskumných pracovísk. Zaslúžil sa o rozvoj odborného geologického časopisectva na Slovensku, r. 1940-45 redigoval Práce Št. geologického ústavu, r. 1950-1964 Geologický zborník.

Použitá literatúra:
1. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. Martin : Matica slovenská, 1999, s. 12.
2. REICHWALDER, Peter: Akademik Dimitrij Andrusov a Orava. In: Zborník Oravského múzea 1998. Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1998, s. 193-201.

DIELO (výber)
Geologický výzkum vnitřního bradlového pásma v Západních Karpatech 1-3. Praha 1931, 1938; Subtatranské príkrovy Západných Karpát. Praha 1936; Geologie Slovenska. Praha 1938; Geológia československých Karpát 1-3. Bratislava 1958, 1959, 1965; Grundriss der Tektonik der Nördlichen Karpaten. Bratislava 1968; Stratigrafický slovník Západných Karpát 1. Bratislava 1983 (spoluautor).
Štúdie D. Andrusova dotýkajúce sa geológie Oravy:
In: Zborník Oravského múzea 1998. Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1998. S. 198-200.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 64-66.

2. REICHWALDER, Peter: Akademik Dimitrij Andrusov a Orava. In: Zborník Oravského múzea 1998. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1998. – S. 193-201.

3. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík … [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 12.

biografické články:

1. KOCIAN, Jaroslav: Pôsobenie Dimitrija Andrusova na Orave. In: Naša Orava. – Roč. 4, č. 47 (1997), s. 5.

náboženský spisovateľ
(7.9. 1709 Dolný Kubín – 1770 Paludza)

Študoval na artikulárnej škole v Leštinách a na ev. Lýceu v Kežmarku a Bratislave. R. 1735 – 45 rektor školy v Prietrži, r. 1745 dvorný kazateľ Uayovcov v Uhrovci, od roku 1748 ev. farár v Nitrianskej Strede a od r. 1759 v Paludzi.
Autor pohrebnej reči, náboženskej príručky a piesne v Jakobeiho funebráli. Jeho najvýznamnejšia práca o histórii ev. cirkevnej obce v Skalici zostala v rukopise.

DIELO
Auxilio Altissimi. Právě věřící duše k smrti blahoslavené se chystající … Bratislava 1758
Sumrha víry křesťanské pro malé dítky a začátečníky. Bratislava 1768

LITERATÚRA O J. AMBROZIM VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety 1964. – S. 14.

2. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 55.

3. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 10.

4. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 10.

náboženský spisovateľ
(18. 4. 1694 Dolný Kubín – 5. 7. 1746 Štítnik)

Príslušník oravského zemianskeho rodu, od r. 1712 študoval v Kežmarku a v Debrecíne, r. 1716-18 na kolégiu v Prešove, r. 1718-21 na univerzite vo Wittenbergu. Od r. 1721 rektor školy v Necpaloch, od r. 1724 ev. farár vo Vrbovciach, v Prietrži a v Štítniku, r. 1741 superintendent potiského dištriktu. Po návrate zo štúdií obvinený z tajného kázania a odsúdený na trest smrti. Po 16-týždňovom väznení prepustený na zákrok oravského podžupana J. Okoličániho. Pod vplyvom nemeckej teologickej spisby literárne pracoval už vo Wittenbergu, neskôr naň vplýval najmä Daniel Krman, s ktorým spolupracoval na preklade Biblie. Po Krmanovom uväznení vydal jeho Slovenskú cirkevnú agendu (1734) a prepracovaný Dvojitý katechizmus učení křesťanského (1738). Písal barokovú náboženskú literatúru výchovno-vzdelávacieho charakteru, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Časť jeho tvorby zostala v rkp, niektoré jeho diela sa stratili, najvýznamnejšie vychádzali až do 20. storočia.

DIELO
Nucleus veritatis. Wittenberg 1719; De causis turbarum in ecclesia. 1721; Gruntovní vysvětlení katechysmu D. M. Luthera… B. m. 1738; Rozebrání částek některých katechysmu Dra M. Luthera. B. m. 1742; Spasitedlná příprava k smrti… B. m. 1742; s prídavkami: Lekárství duše…; Kratičká a nábožné pře-myšlování o motorovém nakažení neb povětří…, Knížečka spovědní…, Modlitby… so 400 piesňami; Líbezné jádro celého křesťanského ev. učení… B. m. 1745; Duchovní občerstvení nemocných k smrti… Bratislava 1791.

LITERATÚRA O J. AMBROZIM VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety 1964. – S. 15-16.

2. KNĚZEK, Libor – UHRÍN, Pavol: Literárne prechádzky po stredoslovenskom kraji. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1965. – S. 200-203.

3. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 191.

4. REZIK, Ján – MATTHAEIDES, Samuel: Gymnaziológia. – Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1971. – S. 533-534, 576.

5. TABLIC, Bohuslav: Pamäti československých básnikov alebo veršovcov : ktorí sa alebo v Uhorsku narodili, alebo aspoň v Uhorsku žili. – Bratislava : Tatran, 1974. – S. 96-99.

6. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 10.

uhorský jakobín, právnik
(1757 Dolný Kubín – 27. 3. 1795 Budapešť)

Po štúdiách práva prokurátor dištriktuálneho súdu v Prešove, potom kráľovského súdu v Budíne. Do radikálno-demokratického hnutia uhorských jakobínov s cieľom zvrhnúť feudalizmus a monarchiu a zmeniť Uhorsko na buržoáznu republiku ho získal jeden z vodcov hnutia J. Hajnóci, bol aj členom slobodomurárskej lóže. Opísal časť jakobínskeho katechizmu – pravidiel tajného spolku. Po odhalení Martinovičovho sprisahania bol zatknutý a uväznený, zomrel vo väzení.

LITERATÚRA O G. AMBRÓZIM VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 54.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 10 -11.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 10.

uhorský jakobín, publicista, úradník
1732 Horná Lehota – 15. 3. 1817 Horná Lehota

Príslušník oravskej vetvy šľachtického rodu, študoval právo, filozofiu a dejiny na univerzite v Trnave. Hospodáril na rodinných majetkoch v Hornej Lehote, r. 1760-1770 podžupan Oravskej stolice, funkcie sa vzdal kvôli cestovateľským plánom. Od r. 1772 precestoval viaceré európske štáty (navštívil Paríž, Londýn, Petrohrad a i.). Prívrženec myšlienok francúzskych osvietencov, člen slobodomurárskej lóže, v jeho peštianskom dome sa schádzali príslušníci hnutia uhorských jakobínov, ktorí chceli uskutočniť myšlienky Francúzskej revolúcie v podmienkach Uhorska. Pripisuje sa mu autorstvo slovenskej a maďarskej parafrázy Marseillaisy, anonymných letákov a piesní, odsudzujúcich zastarané feudálne pomery v Uhorsku, obhajujúce slobodu vierovyznania a návrat k prostému životu. Po odhalení Martinovičovho sprisahania uhorských jakobínov r. 1794 ho zatkli, postavili pred súd, svoju časť na sprisahaní však poprel, v máji r. 1795 oslobodený.

Použitá literatúra:
Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík … [et al.]. Martin : Matica slovenská, 1999, s. 7.

DIELO
Pro se Franciscus Abaffy… Budapešť 1790; Declaratio statuum catholicorum… B. m. 1791; Vox clamantis in deserto. B. m. 1794.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. KAVULJAK, Andrej: Historický miestopis Oravy. – Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1955. – S. 145-146.

2. ŠIMONČIČ, Jozef: Ohlasy Francúzskej revolúcie na Slovensku. – Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1982. – S. 106, 126-127.

3. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 25.

4. HUBA, Peter: Významné osobnosti. In: Horná Lehota. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1994. – S. 122.

5. FERKO, Milan: František Abafi. In: Sto slávnych Slovákov. – Martin : Matica slovenská, 1995. – S. 55.

6. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska /Augustín Maťovčík…[et al.].- Martin : Matica slovenská, 1999.-S. 7.

stoličný hodnostár, statkár
(11. 7. 1799 Horná Lehota – 15. 6. 1861 Budapešť)

Po štúdiách hospodáril na rodinnom majetku a pôsobil v správe Oravskej stolice, r. 1837-44 jej podžupan, r. 1860 komisár. Prívrženec Adresnej – Deákovej strany, ideologický a politický predstaviteľ záujmov drobnej a strednej šľachty. Zo svojho triedneho stanoviska označil za príčinu biedy ľudu jeho nevzdelanosť a zaostalosť. S bratom Augustínom propagoval, i v rámci Učenej spoločnosti oravskej, ktorej od r. 1860 predsedal, zakladanie vzorových hospodárstiev, racionálny chov dobytka, moderne riadené hospodárstvo. R. 1840 poslanec uhorského stavovského snemu, r. 1860 poslanec za bobrovský volebný okres.

LITERATÚRA O A. ABAFIM VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety 1964. – S. 12-13.

2. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 25.

3. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 9.

4. HUBA, Peter – JANEK, Jozef – POLÁK, Ladislav: Významné osobnosti. In: Horná Lehota. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1994. – S. 122-128.

organár
1740 – 14. 4. 1782 Miškolc, Maďarsko

Pôvodom z Oravy. Po r. 1772 sa s rodinou presťahoval z Hornej Lehoty do Miškolca. Na Slovensku je jeho jeden nástroj, dokončený v r. k. kostole v Rimavských Janovciach. Jeho prospektové masívne píšťaly sú zdobené nad i pod lábiom tepaným ornamentom. Z maľovaných maskarón na lábiách jeho nástroja v obci Fáj (Maďarsko), dokončeného r. 1774, sa dá predpokladať, že organárske umenie si osvojil na Spiši.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1986, zv. 1, s. 79.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 79.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 12

národnokultúrny pracovník, kňaz
5. 7. 1808 Hladovka – 23. 1. 1892 Bobrovec

Po absolvovaní kňazského seminára r. 1834-92 katolícky farár v Bobrovci, kde založil r. 1840 podľa írskeho vzoru prvý Spolok miernosti na Slovensku, na pôde spolku sa organizovalo protialkoholické hnutie a v jeho rámci osvetová činnosť. Pomáhal pri vzdelávaní, najmä zakladaním škôl, finančne podporoval mladých učiteľov. V Bobrovci založil miestny hasičský zbor.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1986, zv. 1, s. 79.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. PASIAR, Štefan: Dejiny výchovy dospelých na Slovensku. – Bratislava : Obzor, 1975. – S. 124.

2. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 79.

3. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 12.

PAMIATKY
Pamätná tabuľa na Požiarnej zbrojnici v Bobrovci.

spisovateľ, dramaturg
27. 5. 1935 Dolný Kubín – 16. 5. 1972 Bratislava

Študoval na gymnáziu v Dolnom Kubíne, r. 1953-58 na Filmovej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe. R. 1958-70 dramaturg a vedúci filmového vysielania v Čs. televízii v Bratislave a predseda televíznej sekcie Slovenského zväzu filmových a televíznych umelcov. Ako prozaik debutoval zbierkou poviedok Dom pre živých (1962), vzápätí vydal druhú knihu próz Ticho, ktoré si tu zanechal (1964). Obidvoma sa zaradil medzi vyzretých prozaikov vtedajšej mladej generácie, usilujúcej sa o prezentáciu umelecky pravdivého obrazu doby, vrátane negatívnych javov, dezilúzie a skepsy človeka v totalitnom režime. V televíznej dramaturgii spolupracoval na viacerých adaptáciách diel svetových a slovenských autorov (Kukučínovho Neprebudeného, Troch gaštanových koní Margity Figuli, Dostojevského Krotkej a i.), spolutvorca dokumentárnych a zábavných programov. Venoval sa aj filmovej, televíznej a divadelnej publicistike.

Použitá literatúra:
Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. Martin : Matica slovenská, 1999, s. 20-21.

DIELO
knižné: Dom pre živých. Banská Bystrica 1962; Ticho, ktoré si tu zanechal. Bratislava 1964;
televízna hra: Spomienka (Bratislava 1959, s. P. Sýkorom);
scenáre a literárne pásma pre televíziu: Plamenné slovo pravdy. (Bratislava 1961); Vrátim sa živý. (Bratislava 1961, podľa románu M. Krnu); Ruže na úver. (Bratislava 1963, podľa románu E. Trioletovej); Neprebudený (Bratislava 1967, na motívy novely M. Kukučína); Od štvrtka do zmŕtvychvstania. (B. m. b. r., podľa hry L. Lalohu Atentát).

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 17.

2. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 122-123.

3. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 14.

4. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík … [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 20-21.

5. Slovník slovenských spisovateľov / Valér Mikula …[et al.]. – Praha : Nakladateľstvo Libri, 1999. – S. 44.

6. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. – Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2001. – S. 20-21.

biografické články:

1. MAŤOVČÍK, Augustín: Päťdesiat najvýznamnejších (nežijúcich) Oravcov. In: Orava / Biela Orava. – Roč. 6 (111), č. 4 (2000), s. 7.

diplomat, prekladateľ, publicista
(10. 6. 1920 Dolný Kubín – 31. 7. 1998 Paríž)

Vyštudoval filozofickú fakultu v Bratislave. Hlavné preklady: Moliére, Sartre, Ionesco, Camus, Prosper, Mérimeé, Aragon. Zamestnanec Ministerstva zahraničných vecí ČSR, tajomník na veľvyslanectve v Paríži. Po hrdelných procesoch v päťdesiatych rokoch odvolaný a prepustený zo služieb MZV. Readktor zahraničnej literatúry vo vydavateľstve TATRAN a v rokoch 1967-68 šéfredaktor časopisu Revue svetovej literatúry. Roku 1968 zastupoval Československo v UNESCO v Paríži, pre nesúhlas s okupáciou mal byť v roku 1970 odvolaný, no spor o neoprávnené prepustenie na medzinárodnom súde v Ženeve vyhral. Trinásť rokov pracoval v Centre Pompindou v Paríži. Vyznamenaný radom francúzskeho ministerstva kultúry Chevalier des Arts et des Lettres.

LITERATÚRA O F. BALLOVI VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 10 -14.

2. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 10.

hudobný kritik
7. 4. 1909 Dolný Kubín – 23. 4. 1977 Praha

Do r. 1926 študoval na gymnáziu, r. 1926-29 hudobnú vedu, slovanskú a románsku filológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, hudobnú vedu r. 1929-30 na univerzite v  Brne. R. 1930-38 hudobný kritik, r. 1938-39 pracovník Smetanovej spoločnosti v Prahe, r. 1945-46 zamestnanec Úradu Predsedníctva vlády v Prahe, r. 1946-51 hlavný radca v Kancelárii prezidenta republiky. Zakladateľ slovenskej profesionálnej hudobnej publicistiky a kritiky. Počas štúdií uverejňoval v slovenských a českých časopisoch hu-dobné referáty a kritiky, r. 1927-28 hudobný referent Slovenských pohľadov, kde r. 1928 publikoval o. i. kritický rozbor opery V. Figuša-Bystrého Detvan. Na brnianskej univerzite pripravoval dizer-tačnú prácu na tému Slovenské prvky v diele Vítězslava Nováka. R. 1929-38 bratislavský referent revue Tempo, autor súhrnných referátov o udalostiach tamojšej hudobnej sezóny a komentárov k činnosti bratislavského rozhlasu. Súbežne spolupracoval r. 1928-34 so Slovenskou politikou, r. 1931-37 so Slovenským denníkom, r. 1935-37 s Lidovými novinami, r. 1937-38 s pražským týždenníkom Jednota. Po mníchovskom diktáte sa presťahoval do Prahy. R. 1939 ho za účasť na protifašistickom odboji zatklo gestapo a v Berlíne ho odsúdili na šesť rokov väzenia, v r. 1943 prepustený. Ako tajomník hudobného odboru Osvetového zväzu v Bratislave sa významne zúčastňoval na organizovaní bratislavského hudobného života. Autor viac ako 1000 referátov, kritík a glos, v ktorých hodnotil slovenskú, českú i svetovú hudbu, na vysokej odbornej úrovni písal aj o interpretačnom umení. Sledoval opery, koncerty i rozhlasové vysielanie, analyzoval dielo Dvořákovo, Smetanovo, Janáčkovo a i., hodnotil dirigentské výkony O. Nedbala, K. Nedbala, O. Ostrčila, V. Talicha, prácu hudobných vedcov Z. Nejedlého, O. Zicha, V. Herlferta a i. Iniciátor slovenských koncertov v Prahe. Spolupracoval s B. Bartókom na zostavovaní zbierky Slovenských ľudových piesní. Autor verejných a rozhlasových prednášok. Reprezentant nového chápania slovenskej hudby, ktorú sa usiloval povzniesť na modernú európsku úroveň, vychádzajúc zo slovenského kontextu i muzikologických podnetov O. Hostinského a O. Zicha.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1986, zv. 1, s. 125.

DIELO
hudobno-historické: Poprevratová hudba slovenská. In: Tempo, roč. 15, 1935, č. 4, s. 39-41;
biografické: Otakar Hostinský. In: Slovenské pohľady, roč. 43, 1927, č. 1-2, s. 101-106; Leoš Janáček. In: Slovenské pohľady, roč. 44, 1928, č. 9-10, s. 608-620; Skladateľské dielo Eugena Suchoňa. In: Jednota, roč. 1, 1937, č. 5, s. 56-59.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 18.

2. Dejiny hudby. – Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1973. – S. 313, 315.

3. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 125.

4. HUBOVÁ, Jana: Sprievodca po Historickom cintoríne v Dolnom Kubíne. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1990. – nestr.

PAMIATKY
Medzinárodný festival Ivana Ballu (od r. 1994); pomenovania Základnej umeleckej školy v Dolnom Kubíne ( jún 1995); náhrobná doska na Historickom cintoríne v Dolnom Kubíne;

osvetový pracovník, učiteľ
25. 2. 1879 Liptovský Mikuláš – 6. 7. 1947 Dolný Kubín

Do r. 1896 študoval na učiteľskom ústave v Prešove. Od r. 1897 učiteľ v Liptovskom Mikuláši-Palúdzke, od r. 1900 učiteľ, neskôr správca školy, r. 1919 školský inšpektor v Dolnom Kubíne, od r. 1920 úradník školského referátu Ministerstva školstva a národnej osvety v Bratislave, r. 1922-23 prednosta pedagogického odboru, r. 1923 župný inšpektor Košickej, neskôr Bratislavskej župy, r. 1934 prednosta školského referátu Ministerstva školstva a národnej osvety. Organizátor slovenského školstva po r. 1918, autor základných smerníc pre ľudové a meštianske školy. Metodicky usmerňoval aj školstvo maďarskej národnosti na Slovensku, prácu so školským rozhlasom a pod. Zameriaval sa na praktickú pedagogiku, článkami prispieval do odbornej tlače (Slovenský učiteľ, Učiteľský pedagogický časopis a i.). Autor, resp. spoluautor a zostavovateľ 17 učebníc. Podpredseda Slovenskej ligy, člen MS a spolupracovník jej Pedagogického odboru.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1986, zv. 1, s. 125.

DIELO (výber)
učebnice:
Šlabikár a prvá čítanka pre 1. triedu ľudových škôl. Bratislava 1926 (zostavil s D. Bučencom); Sbierka rozprávok a poznámky k metodickému postupu Šlabikára… Bratislava (1926), (s D. Bučencom); Čítanka pre 2. a 3. ročník ľudových škôl. Martin 1927; Čítanka pre 4. triedu ľudových škôl. Martin 1928; Čítanka pre 4. a 5. ročník ľudových škôl. Martin 1928; Čítanka pre 5. triedu ľudových škôl. Martin 1928; Slniečko. Šlabikár a prvá čítanka. Martin 1930 (všetky spoluzost.); Počtovnica pre 2. triedu ľudových škôl. Praha 1930 (s. A. Matolínom); Počtovnica pre ľudové školy 1, 2. Praha 1930 (s A. Matolínom); Počtovnica pre vyšší stupeň ľudových škôl. Praha 1931 (s A. Matolínom); Počtovnica pre 4. a 5. školský rok ľudových škôl menejtriednych. Praha 1932 (s A. Matolínom); Počtovnica pre 4. triedu ľudových škôl päťtriednych až osemtriednych. Praha 1932 (s A. Matolínom);
iné:
A czehszlovákiai magyar tanítók almanachja. 1918-1935. Bratislava 1935 (spoluautor).

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. Bibliografia slovenských kníh 1919-1938 A-L. – Diel 1. – Martin : Matica slovenská, 1979. – S. 74-76, 238-241.

2. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 125-126.

3. HUBOVÁ, Jana: Sprievodca po Historickom cintoríne v Dolnom Kubíne. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1990. – nestr.

zoológ
2. 4. 1902 Maglajan – 22. 3. 1966 Praha

Základnú školu navštevoval v Brezových Horách a v Prahe, do r. 1922 reálne gymnázium v Prahe. Do r. 1927 študoval prírodopis a zemepis na KU. R. 1927-28 profesor na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi, r. 1928-29 v Bratislave, r. 1929-30 v Novom Meste nad Váhom, r. 1930-32 v Prievidzi, Prešove, Žiline, r. 1932-39 v Dolnom Kubíne, r. 1939-46 v Příbrame a Prahe, r. 1946 pracovník Pedagogickej, potom Prírodovedeckej a Biologickej fakulty KU v Prahe, r. 1952 vedúci Katedry systematickej zoológie. Autor 130 pôvodných vedeckých prác. Zameriaval sa na taxonómiu a ekológiu koreňonožcov a hmyzu, osobitne na vodné biocenózy a biocenózy machov, na Slovensku skúmal vírniky, pavúkovce, pomalky, koreňonožce. Jeho priekopnícke práce o spoločenstvách machovej mikrofauny a ekologické závery o jej výskyte patria k popredným v tomto odbore v celosvetovom meradle, medzinárodný ohlas dosiahli jeho práce o meňavkovcoch, vírnikoch a  pomalkách. Zaslúžil sa o  výchovu zoologických odborníkov a vedeckých pracovníkov, zoológiu pomáhal budovať i organizačne ako funkcionár vedeckých a redakčných rád, odborných komisií.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1986, zv. 1, s. 158.

DIELO (výber)
Soustavná zoologie 1-2. Praha 1951-52; Klíč k určování hmyzích řadů. Praha 1953; Koreňonožce rodu Testacea. Bratislava 1954; Soustava a jména živočichů. Praha 1955 (spoluautor); Pavoučí fauna Slovenska. In: Príroda, roč. 26, 1933, s. 86-87.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 158.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 15.

biografické články:

1. HARŠÁNI, Ladislav: Spomienka na profesora Emanuela Bartoša. In: Orava. – Roč. 2 (106), č. 9 (30.04.1996), s. 7.

redaktor, publicista, učiteľ
(28. 2. 1866 Závada – 25. 1. 1950 Banská Bystrica)

Absolvoval učiteľský ústav v Lučenci. Od r. 1887 učiteľ v Jasenovej, od r. 1890 v Turanoch, od r. 1918 redaktor budapeštianskych Slovenských novín, r. 1919-22 časopisov Novohradská stráž a Slovenský juh v Lučenci. Publikoval články s pedagogickou tematikou, najmä v časopise Dom a škola. V Slovenských novinách uverejňoval prózy s námetmi zo súčasnosti a z mestského života, romantické a dobrodružné príbehy, ako aj preklady z angličtiny, francúzštiny a ruštiny. V Turanoch sa pre liberálne názory dostal do rozporu s cirkevnou vrchnosťou a martinským kultúrnym centrom.

DIELO
Sbierka nových piesní. Budapešť (pred rokom 1918).

LITERATÚRA O K. BAZOVSKOM VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 1. – Martin : Matica slovenská, 1929. – S. 95.

2. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 173.

3. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 15.

4. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 62.

(pseud. Strýčko Oravec, Ondrej Spádovský, Fraňo O. Fémsky, Lomperdibus, O. B. Vrabec)

ľudovýchovný spisovateľ
(19. 6. 1866 Zuberec – 15. 9. 1934 Liesek)

Absolvoval gymnázium v Trstenej, Levoči a v Egri, teológiu študoval na Pázmáneu vo Viedni. Kaplánoval v Spišskej Kapitule, do r. 1895 v Liptovskom Mikuláši, r. 1895-97 farár v Jablonke, r. 1897-1905 v Lúčkach, r. 1905-34 v Liesku. Národohospodársky publicista ľudovýchovného zamerania. Začiatkom 20. storočia vydal 10 ročníkov Veľkého kresťanského kalendára pre dom a hospodárstvo, hospodárske články písal do Kresťana, Ľudových novín, Národných novín, Vatry a Svätovojtešského kalendára, prispel do Hospodárskej čítanky. Osvetový pracovník na Orave a Liptove, zakladal svojpomocné spolky a konzumné družstvá, propagoval včelárstvo, moderné metódy poľnohospodárstva, organizoval národné a kultúrne akcie, prednášky ap. Náboženský publicista, r. 1908 zakladateľ časopisu Sv. Rodina (v Liptovskom Mikuláši), články s cirkevnou problematikou písal do Kráľovnej sv. Ruženca (1922-23, 1929-34), Oravy (1929-30), Kazateľne, Katolíckych novín a Literárnych listov. Autor didakticko-moralizátorských poviedok z okruhu ľudového čítania s prvkami žánrového realizmu a humoru; z moralizátorskej formuly  sčasti vynikli prózy v Ľudových novinách (Jozef Husár hajdúchom, Sprostý Kubo, Prvá exekúcia). R. 1919 člen žurnalistického oddelenia plebiscitnej komisie o hraniciach s Poľskom, redaktor plebiscitných Oravských novín, v ktorých obraňoval územnú celistvosť Slov., autor agitačnej brožúrky k tejto príležitosti. Politicky sa orientoval na Skyčákovo klerikálne krídlo Slovenskej národnej strany.

DIELO
Náuka o hospodárstve. Martin 1900; Svätý Anton Paduánsky. Modlitebná knižka… Vimperk a New York 1906; Chlape, Spišiaku, hlasuj! Liesek 1919; Príručka Gardy B. Srdca Ježišovho. Ružomberok 1936.

LITERATÚRA O A. BÁŽIKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 1. – Martin : Matica slovenská, 1929. – S. 96-97.

2. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety 1964. – S. 19-20.

3. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 175.

4. KUCHTIAK, Ignác: Zuberec : rozprávanie o prírode, živote a ľuďoch zo Zuberca. – Zuberec : Obecný úrad, 1996. – S. 90.

(vl. menom Tibor Weis)

akademický maliar, grafik, ilustrátor, monumentalista
(29. 9. 1920 Močiar – 23. 6. 1991 Bratislava)

Študoval na reálnom gymnáziu v Leviciach, na Učiteľskom ústave v Leviciach a v Novej bani, r. 1941 ukončil štúdium na Učiteľskom ústave v Turčianskych Tepliciach. R. 1942-45 študoval na Oddelení kreslenia a  maľovania Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, r. 1945-46 pokračoval v štúdiu na Akadémii výtvarných umení vo Viedni a štúdiá zavŕšil v r. 1946-48 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Ján Želibský). Má významný podiel na formovaní československej výtvarnej kultúry, jeho dlhoročná organizátorská, koncepčná a funkcionárska činnosť zanechala stopy pri zakladaní a činnosti významných kultúrnych organizácií a inštitúcií. Aktívne sa podieľal pri vzniku a budovaní ZČSVU, SNG, družstva „Tvar“, Fondu slovenských výtvarných umelcov a jeho podniku „Dielo“, Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. R. 1965 menovaný do čela prípravného výboru na založenie Oravskej galérie. Podieľal sa na jej vzniku, rozvoji ako spolupracovník, predseda umelecko-vedeckej rady a  r. 1977-84 ako jej riaditeľ. Vďaka jeho cieľavedomosti, zásadovosti a pracovnému zápalu sa Oravská galéria vypracovala medzi najlepšie regionálne galérie na Slovensku. Osobitnú pozornosť venoval výstavbe galérie – príprave expozícií a budovaniu zbierok starého a ľudového umenia a slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Významnou mierou prispel aj k riešeniu otázok záchrany hnuteľných a nehnuteľných pamiatok Oravy. Znalec výtvarného umenia, v r. 1977-90 táto jeho schopnosť predvídavo určovala kvalitu nákupných komisií nielen Stredoslovenského kraja, ale celého Slovenska. Po r. 1948 člen celoštátnych ideologických a odborných porôt. Samostatne nevystavoval. Zúčastňoval sa kolektívnych výstav slovenského výtvarného umenia doma i v zahraničí. Spoločné výstavy s manželkou akademickou maliarkou Máriou Medveckou. Jeho výtvarné dielo je zastúpené v zbierkach SNG v Bratislave, v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne a v súkromnom majetku na Slovensku.

LITERATÚRA O C. BELANOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. VÁROSS, Marian: Slovenské výtvarné umenie 1918-1945. – Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1960. – S. 278, 635.

2. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety 1964. – S. 20-21.

3. BARTKOVÁ, Zuzana: Orava vo výtvarnom umení. – Banská Bystrica : Stredoslovenská galéria, 1987.

4. PODUŠEL, Ľubomír: Čas a súvislosti : slovenské výtvarné umenie. – Nitra : Nitrianska štátna galéria, 1996. – S. 407.

biografické články:

1. JANČOVÁ, Mária: U Márie Medveckej. In: Slovenka. – Roč. 29, č. 2 (14.01.1977), s. 8-9.

2. ĽUPTÁKOVÁ, Eva: Za Ctiborom Belanom. In: Orava. – Roč. 1 (102), č. 1 (10.07.1991), s. 6.

3. POLÁK, J.: Nekrológ za Ctiborom Belanom. In: Tvrdošín. – Č. 7-8 (19911), s. 2.

kamenár, rezbár
24.11.1866 Oravský Biely Potok – 10.2.1912 Oravský Biely Potok

Vyučil sa u otca, v ktorého dielni sa vyrábali náhrobníky, kamenné sochy, prícestné stĺpy a votívne figurálne plastiky, spravidla s náboženskými námetmi. V jeho figurálnej tvorbe sa odrážajú výrobné a výtvarné tradície siahajúce do 1. polovice 18. storočia. Udržiaval styky s kamenármi a sochármi z Craiovy (Rumunsko) a Českého Těšína.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1986, zv. 1, s. 201.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. SVOBODOVÁ, Júlia – LANGER, Juraj: Oravské kamenné reliéfy 1749-1876. – Oravský Podzámok : Oravská galéria, 1969.

2. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 201.

3. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 16-17.

kamenár, sochár
(1775 Oravský Biely Potok – 9. 5. 1856 Ružomberok)

Vyučil sa u otca, s ktorým pracoval v jednom z najbohatších tvorivých období kamenárskej dielne koncom 18. a začiatkom 19. storočia. Spolu s otcom určovali smer a tvarovú koncepciu oravskej kamennej plastiky (najstaršie známy kríž z r. 1801 s vysokým reliéfom Bolestnej Panny Márie). Po osamostatnení stratil umelecký a materiálny kontakt s otcovou dielňou a jeho tvorba poklesla. V Liptove sa zachovalo dvanásť kamenných diel (krížov a stĺpov), ktoré pravdepodobne vytvoril.

DIELO
Kríž s reliéfom Bolestnej Panny Márie (1801, Oravský Biely Potok); obraz Klaňanie pastierov (1817, v katolíckom kostole v Ružomberku); reliéf Svätá rodina (polychrómovaná drevorezba, 1829, v katolíckom kostole v Ružomberku); obraz Najsvätejšia Trojica (1831, v katolíckom kostole v Ludrovej); socha Immaculata na Mariánskom stĺpe v Ružomberku (pravdepodobné autorstvo); plastika Dobrý pastier (v kláštornom kostole v Ružomberku).

LITERATÚRA O A. BELOPOTOCKOM VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. SVOBODOVÁ, Júlia – LANGER, Juraj: Oravské kamenné reliéfy 1749-1876. – Oravský Podzámok : Oravská galéria, 1969.

2. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 200.

3. BARTKOVÁ, Zuzana: Orava vo výtvarnom umení. – Banská Bystrica : Stredoslovenská galéria, 1987.

4. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 16.

náboženský spisovateľ
(3. 10. 1830 Bobrov – 15. 8. 1873 Kalocsa, Maďarsko)

Študoval na gymnáziu v Esztergome, filozofiu v Trnave, teológiu v Pešti. Pôsobil ako profesor na gymnáziu v Trnave, kde vyučoval rétoriku, poetiku, prírodopis, matematiku, nemeckú a maďarskú literatúru. Ovládal i češtinu, poľštinu, maďarčinu, nemčinu, taliančinu, francúzštinu, arabčinu, hebrejčinu, latinčinu a gréčtinu. Propagátor jezuitskej ideológie, autor životopisnej práce o japonských jezuitoch, prekladu obrázkovej veršovanej biblie, dvoch zbierok náboženských piesní pre potreby študentov, ku ktorým sám zložil hudbu. Písal latinské verše, básňami a článkami prispieval do Katolíckych novín, Cyrilla a Methoda, viacero jeho prác zostalo v rukopise.

DIELO (Výber)

Stručný životopis svätých mučeníkov japonských Pavla Miki, Jána Soan čili Goto a Jakuba Kisai z Tovarišstva Ježišovho. Trnava 1864;
Szent énekfüzér a kalocsai gymnasiumi ifjúság használatára. Kalocsa 1867
preklad:
Grynäus, A.: Malá obrázková biblia, alebo hlavné udalosti Starého a Nového zákona s 90 obrázkami vo veršoch. Budapešť 1855.

LITERATÚRA O F. BELUŠOVI VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 202.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 17.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 105.

4. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 9.

(pseud. Marko Betýn, Janko Synevin)

maliar, grafik, ilustrátor, výtvarný pedagóg
(21. 9. 1888 Kostolište – 28. 6. 1971 Malacky)

R. 1908-09 študoval u českého maliara E. Neumanna vo Viedni, v r. 1909-13 v krajinárskej škole A. Kalvodu v Prahe. R. 1914- 39 slobodný umelec v Prahe, r. 1940-41 zakladateľ a vedúci oddelenia kreslenia a maľovania na Slov. vysokej škole technickej v Bratislave, od r. 1941 slobodný umelec v Martine. Zakladateľ moderného slovenského výtvarného prejavu v maľbe a v kresbe. Spočiatku tvoril krajinárske štúdie a kompozície z českého a moravského prostredia, ovplyvnené Kalvodovým impresionizmom (Štúdia smrekového lesa, 1912; Jedľový les, 1913). Počas ciest na Slovensko začal výtvarne objavovať jeho krásy, vytvoril sériu obrazov, v ktorých monumentalizoval slovenskú krajinu (Rieka Orava, 1920; Jeseň na Spiši, 1921; Pri Orave, Oravská dedina). V jeho tvorbe začala postupne pribúdať figurálna zložka, ktorá sa stala nositeľkou ideového zámeru (Trh v Ružomberku, 1921; Na liptovských holiach, 1922; Horský roľník, 1925; Cez rozvodnenú rieku, 1927). Figurálne obdobie prevládalo r. 1931-35 ( Pri stavbe plti, K salašu, Na pole, Dve ženy, Otec so synom, Cez ranné hmly, Do mesta). Inšpirácie a motívy čerpal z Horehronia, Oravy (Motív z Oravy, 1940-42; Stretnutie, 1942; Oráč, 1935 a i.), Liptova, Detvy, neskôr prešiel k monumentálnemu stvárneniu vo výtvarnom a ideovom vyznení obrazu (Horské ženy liptovské, 1936; Krajina z Terchovej, 1937). Tematikou folklóru sú ovplyvnené jeho cykly Strážcovia a ochrankyne Slovenska (knižne vyšli s básňami V. Be-niaka, 1942), Odolnosť, Zaujatí krásou (1942). Syntézou jeho ideového a výtvarného programu mali byť obrazy Drevári pod Ďumbierom a Slovenská kultúrna jar (Cyril a Metod), ktoré zostali rozpracované. Od r. 1914 sa venoval aj grafickej a ilustračnej tvorbe (obálky pre pražskú Edíciu mladých slovenských autorov 1927-32, ilustrácie k Dobšinského Prostonárodným povestiam slovenským, 1958, exlibrisy a i.). Od r. 1933 pracoval na tvorbe monumentálnych dekorácií (leptané sklá na moste v Piešťanoch, 1936; sgrafitá na dnešnej Poľnobanke v Martine, 1921). Ako prvý slovenský výtvarník sa venoval gobelínovej tvorbe (Bača, 1921) a scénickému výtvarníctvu (opona a výzdoba Divadla SNP v Martine, 1958). Svoje výtvarné dielo daroval r. 1960 štátu, M. Benka má galériu v Martine. Literárne činný autor memoárov (Za umením, 1958), spomienkových úvah a cestopisných článkov. Usporiadal množstvo samostatných výstav, napr. v Rohatci (1915), Strakoniciach (1917), Košiciach (1925-26, 1954, 1969), Banskej Bystrici (1930, 1932, 1969, 1973), Bratislave (1931, 1953, 1958, 1960, 1968-69, 1976), Zvolene (1932, 1973), Martine (1954, 1956, 1964, 1981), Prahe (1934, 1954, 1976), Hodoníne (1953-54, 1970), Brne (1959), Brezne (1966, 1972), Dolnom Kubíne (1977), Moskve (1967), Berlíne (1970), Viedni (1976), Badene (1976), Minsku (1989) a i.  Zúčastňoval sa aj na kolektívnych výstavách organizovaných Združením výtvarných umelcov moravských, Spolkom slovenských umelcov, Slov. umeleckej besedy, Zväzom slovenských výtvarných umelcov a i. Venoval sa aj hudbe a husliarstvu.

LITERATÚRA O M. BENKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. VÁROSS, Marian: Martin Benka. – Bratislava : Tvar, 1952.

2. PETRÁNSKY, Ľudovít: Martin Benka. – Bratislava : Pallas, 1977.

3. CHMELOVÁ, Elena: Martin Benka. – Bratislava : Mladé letá, 1980.

4. BENKA, Martin: Slovo a obraz. – Martin : Osveta, 1982.

5. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 216 -8.

6. BARANOVIČ, Štefan: Benkove rozprávanie o sebe, o kraji, o svete, o ľuďoch. – Martin : Osveta, 1988.

7. PODUŠEL, Ľubomír: Maliarstvo, sochárstvo, grafika. – Nitra : Nitrianska štátna galéria, 1995. – S. 188.

8. PODUŠEL, Ľubomír: Čas a súvislosti : slovenské výtvarné umenie. – Nitra : Nitrianska štátna galéria, 1996. – S. 158.

9. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 33-34.

(pôv. Brnolák)

jazykovedec, kultúrny pracovník
3. 10. 1762 Slanica – 15. 1. 1813 Nové Zámky

Pochádzal zo zámožnej zemianskej plátennícko-farbiarskej rodiny. R. 1778-80 študoval poetiku a rétoriku v seminári v Bratislave, r. 1780-82 filozofiu na akadémii v Trnave, r. 1783-84 teológiu na univerzite vo Viedni, r. 1784-87 v generálnom seminári v Bratislave, kde sústredil okolo seba horlivých bohoslovcov v spoločnosti Societas excolendae linguae Slavicae, v ktorej sa zamerali na poznanie a pestovanie slovenského jazyka. R. 1787-91 r. k. kaplán v Bernolákove, r. 1791-97 tajomník arcibiskupského vikariátu v Trnave, r. 1797-1813 farár v Nových Zámkoch. Kodifikátor prvého spisovného jazyka Slovákov, nazvaného aj bernolákovčina, ktorú uzákonil na základe typu kultúrnej západoslovenčiny dielami: Dissertatio philologico-critica de literis Slavorum… s pripojenou Orthographiou (1787), Grammatica Slavica (1790) a Etymologia vocum Slavicarum (1791). Celý život pracoval na rozsiahlom slovníku slovenského jazyka, ktorý vyšiel po jeho smrti v 6. zv. ako Slovár slovenský, česko-latinsko-nemecko-uhorský (1825-27). Zúčastnil sa na literárnych polemikách s J. I. Bajzom po boku J. Fándlyho, samostatne vydal viac kázní. V rukopise zanechal rozsiahlu bibliografiu teologickej a inej literatúry Nova Bibliotheca, určená ako pomôcka pre štúdium bohoslovcov, okrem toho prednášky prof. M. Pankla o poľnohospodárstve v rukopise Perceptiones de agrorum cultu, ktorý vyšiel v slovenskom preklade Náuka o poľnohospodárstve (1964). Bol vedúcou osobnosťou literárno-vydavateľského spolku Slovenské učené tovarišstvo, ktorý mal pobočné stánky na celom Slovensku, nadväzoval na tradíciu učených spoločností a usiloval sa o nadkonfesionálnu spoluprácu katolíckej a ev. inteligencie na začiatku slovenského národného obrodenia.

Použitá literatúra:
Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. Martin : Matica slovenská, 1999, s. 35.

DIELO
Divus rex Stephanus, magnus Hungarorum apostolus. Trnava 1782; Dissertatio philologico-critica de literis Slavorum… Bratislava 1787; Grammatica slavica. Bratislava 1790; Toto maličké písmo má sa pánovi Anti-Fándlymu do jeho vlastních rúk odevzdať. Trnava 1790; Etymologia vocum slavicarum. Trnava 1791; Nečo o epigrammatéch anebožto málorádkoch Jozefa Ignáca Bajzi. Žilina 1794; O vážnosťi a ucťivosťi stavu kňezkého… Trnava 1795; Katechizmus z otázkami a odpoveďami… Trnava 1796; Na smrť mnohovelebného pána Sztocsko Jurka… Trnava 1803; Bé-iktató beszéd… Komárno 1809; Halottas beszéd… Komárno 1809; Slovár slovenskí, česko-laťinskoňemecko-uherskí 1-6. Budapešť 1825-27; Náuka o poľnohospodárstve. Bratislava-Nitra 1964 (s M. Panklom); Predhovor k Slováru z roku 1796. In: Literárny archív 1967, s. 53-92 (lat. a slov.);
súborné vydanie: Gramatické dielo Antona Bernoláka. Bratislava 1964.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. FLOREK, Pavol: Pôvod, rodisko a rodný dom Antona Bernoláka. – Turčiansky sv. Martin : Pavol Florek, 1937.
2. KOTVAN, Imrich: Bibliografia bernolákovcov. – Martin : Matica slovenská, 1957.
3. PAVELEK, Juraj: Gramatické dielo Antona Bernoláka. – Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1964.
4. KNĚZEK, Libor – UHRÍN, Pavol: Literárne prechádzky po stredoslovenskom kraji. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1965. – S. 181-182.
5. Bernolákovské polemiky : I. Anti-Fándly; II. Bajzove epigramy. – Bratislava : vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1966.
6. HABOVŠTIAKOVÁ, Katarína: Bernolákovo jazykovedné dielo. – Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1968.
7. KURUC, Vojtech: Anton Bernolák : Leben und Werk. – Nové Zámky : Okresné múzeum, 1972.
8. UHRIN, Pavol: Album literárnych pamiatok na Slovensku. – Martin : Matica slovenská, 1976. – S. 23, 43, 46, 59, 135, 269, 280, 281, 296, 337, 343, 381, 382.
9. ELIÁŠ, Michal: Jozef Ignác Bajza – Anton Bernolák – Juraj Fándly : súbor 32 pohľadníc. – Martin : Matica slovenská, 1982.
10. KRPČIAR, Ján: Anton Bernolák. – Banská Bystrica : Učebné pomôcky, 1984.
11. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 231-232.
12. POVAŽAN, Ján: Bernolák a bernolákovci. – Martin : Osveta, 1990.
13. CHOVAN, Juraj: Pamätnica Antona Bernoláka. – Martin : Matica slovenská, 1992.
14. KLEŇ, Milan: Bernolákovo miesto pri zrode moderného národa. In: Súbežnice života oravského človeka. Diel I. – Vrútky : Nadas-AFGH, 1993. – S. 272-275.
15. KLEŇ, Milan: Národno-organizačné úsilie bernolákovcov. In: Súbežnice života oravského človeka. Diel I. – Vrútky : Nadas-AFGH, 1993. – S. 275-282.
16. PETRÁŠ, Milan: Slovenské učené tovarišstvo 1792-1992. – Trnava : Západoslovenské múzeum, 1993.
17. MAŤOVČÍK, Augustín: Život a dielo Antona Bernoláka. – Bratislava : Národné literárne centrum, 1997.
18. MAŤOVČÍK, Augustín: Obraz života a diela Antona Bernoláka. : k 235. výročiu narodenia kodifikátora prvého spisovného jazyka Slovákov. – Martin : Matica slovenská, 1997.
19. HORVÁTH, Pavel: Anton Bernolák (1762-1813) : pôvod a osudy jeho rodiny. – Bratislava : Bernolákova spoločnosť, 1998.
20. VONTORČÍK, Emil: Dediči Antona Bernoláka 1787-1997 = The Heirs of Anton Bernolák 1787-1997. – Bratislava : Bernolákova spoločnosť, 1998.
21. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík … [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 35.
22. ELIÁŠ, Michal: Na slovo Bernoláka hlavy zdvihli. In: Národný kalendár 2001. – Marin : Matica slovenská, 2000. – S. 105-106.
23. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska / Július Pašteka… [et al.]. – Bratislava : LÚČ, 2000. – (reg.).

biografické články (výber):

1. PODRIMAVSKÝ, Milan: Pri zrode našej spisovnej reči : historický význam diela Antona Bernoláka. In: Práca. – Roč. 37, č. 234 (02.10.1982), s. 7.
2. ŽIGO, Pavol: Výročie prvej kodifikácie spisovnej slovenčiny. In: PAS. – Roč. 36, č. 9 (1987), s. 49-51.
3. (gl): Jazykovedec a kňaz Anton Bernolák. In: Smer. – Roč. 2, č. 233 (02.10.1992), s. 5.
4. ELIÁŠOVÁ, Andrea: Objavy pána profesora v Budapešti : neznámy hrob Antona Bernoláka. In: Slovenka. – Roč. 48, č. 48 (1996), s. 33.
5. MAŤOVČÍK, Augustín: Biele miesta v poznaní biografie Antona Bernoláka. In: Biela Orava. – Roč. 7, č. 19 (1997), s. 4.
6. PARENIČKA, Pavol: Chvála bernolákovcov : úvaha k roku Antona Bernoláka. In: Slovenské národné noviny. – Roč. 8 (12), č. 48 (1997), s. 6.
7. HORVÁTH, Pavel – ORAVCOVÁ, Natália: Genealógia odhaľuje hlbšie súvislosti : zaplnil biele miesta v rodokmeňoch Ľ. Štúra a A. Bernoláka. In: Národná osveta.- Roč. 8, č. 2 (1998), s. 4-5.
8. MAŤOVČÍK, Augustín: Komplexný pohľad. In: Literárny týždenník. – Roč. 11, č. 41 (1998), s. 7.
9. TATÁR, Jozef: Ucelený pohľad na veľkého priekopníka : život a dielo Antona Bernoláka. In: Slovenské pohľady. – Roč. 4 (114), č. 9 (1998), s. 100-101.
10. BEŇO, Ján: Anton z rodu Brnuľovcov. In: Slovenské pohľady. – Roč. 4 (115), č. 3 (1999), s. 129-132.
11. ŠKVARNA, Dušan: O Bernolákovi a jeho stredoeurópskej rodine. In: Os. – Č. 7 (1999), s. 91-92.

PAMIATKY
Portrét od A. Kováčika; pamätný pomník v Trnave (súsošie od J. Koniarka, 1937); pomník s bustou v Nových Zámkoch a v Bratislave (od J. Pospíšila, 1927, 1937); pomník s bustou v Bernolákove (od F. Matošku, 1937); socha na Slanickom ostrove umenia (od M. Machalu), premiestnená z rodnej obce Slanica; socha v kaplnke v Nových Zámkoch, kde je aj pochovaný; pamätná izba v múzeu v Nových Zámkoch; Bernolákovo; busta (Gymnázium Námestovo); pomenovanie gymnázia v Námestove; pamätná tabuľa na Hviezdoslavovom námestí Námestovo (1998).

prírodovedec, pedagóg
4. 10. 1727 Slanica – 21. 7. 1788 Trnava

Pochádzal zo zemianskej rodiny. Od r. 1743 člen jezuitského rádu, študoval na gymnáziu v Trenčíne, teológiu na univerzite v Trnave, kde získal aj doktorát z filozofie a teológie. Okolo r. 1760 pôsobil ako profesor geometrie na trnavskej univerzite, neskôr robil terénne merania v Tekovskej stolici, od r. 1766 prednášal cirkevné dejiny a filozofiu na univerzite v Trnave, na ktorej r. 1770 zastával funkciu dekana Filozofickej fakulty. Vo svojich prednáškach oboznamoval poslucháčov trnavskej univerzity s najnovšími poznatkami prírodných vied. Venoval sa mineralógii a geometrii, okrem iného spracoval kapitolu o zlate a iných kovoch do diela J. Sklenára Rariora naturae monumenta in Ungaria (1780). Autor náboženských prác a v rukopise zanechal výklad Písma.

Použitá literatúra:
MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994, s. 11-12.

DIELO
Oratio de sanctissimae, Virginis intaminato cenceptu… Trnava 1758; Panegyricus de s. Ignatio, S. J. fundatore. B. m. a r.; Commentarios elegantissimos in S. Scripturam plurium manibus tritos (rkp).

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 24.

2. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 232-233.

3. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 11-12.

(pseud. Lukavický, Vladimír Stupov, Stupkov)

redaktor, publicista, ev. kňaz
(25. 12. 18780 Dobrá Niva – 16. 2. 1945 Dolný Kubín)

Strednú školu vychodil vo Zvolene, od r. 1899 študoval teológiu na ev. kolégiu v Prešove, r. 1901 bol vylúčený za panslavizmus, v štúdiu pokračoval na ev. akadémii v Bratislave a v Erlangene. R. 1903-05 ev. kaplán v Békéscsabe, r. 1905-08 farár v Žibritove, r. 1908-25 v Liptovskom Hrádku – Liptovskom Petre, od r. 1926 v Dolnom Kubíne. Cirkevný publicista a organizátor, v r. 1920-26 redigoval Ev. posla zpod Tatier, prispieval do Ev. kazateľa a Cirkevných listov. Počas burž. ČSR tajomník Spolku ev. a v. kňazov na Slovensku, v ktorých presadzoval socialistické záujmy, ďalšie vzdelávanie a klerikálnu kultúrnu politiku ev. duchovenstva. Politicky sa orientoval na Slovenskú národnú stranu. Ľudovýchovný pracovník na Orave a v Liptove, kde vyvíjal prednáškovú činnosť, organizoval ochotnícke divadlo apod., člen MSS a MS. Autor kapitoly Oravci v slovenskej kultúre v Kocianovom sprievodcovi Orava (1933).

DIELO

Zápisnica gen. konventu ev. a v. cirkvi na Slovensku … v Trenčíne 19. novembra 1931 … Myjava 1932.

LITERATÚRA O J. BEZEKOVI VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 243.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 19.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 19.

modrotlačiar
1877 Oravský Podzámok – 24. 2. 1947 Rajec

Pracoval ako modrotlačiar u Leopolda Richtera v Sobotišti a v dielni v Slovenskej Ľupči. Po vyučení pôsobil natrvalo v Rajci. R. 1928 po smrti žilinského modrotlačiara Jána Bartákyho prevzal jeho formy, najmä z tradičnými motívmi vtákov, klasov, roziet a pod. (v zbierkach Považského múzea v Žiline).

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1986, zv. 1, s. 271.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. VYDRA, Jozef: Ľudová modrotlač na Slovensku. – Bratislava : Tvar, 1954. – S. 26.
2. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 271.

maliar, litograf, výtvarný pedagóg
29.9.1822 Veličná – 20. 5. 1879 Bielsko-Biala-Lipnik, Poľsko

Študoval na ev. gymnáziu v Gemeri, r. 1836-41 na lýceu v Levoči, r. 1841-43 absolvoval právnický kurz na lýceu v Kežmarku, r. 1843-47 navštevoval s podporou spolku Tatrín výtvarnú akadémiu v Prahe, od r. 1847 pôsobil na Slovensku, r. 1848-54 v Lučivnej, r. 1854-65 učiteľ na dievčenskej ev. škole v Liptovskom Mikuláši-Hušťáku, od r. 1865 v Bialej-Lipniku v Poľsku. Prvé maliarske práce vytvoril už na strednej škole, počas štúdií na Slovensku namaľoval Podobizeň P. Cancriniho a Podobizeň stareny v bielom čepci. Na formovanie jeho tvorivej osobnosti vplývalo pražské spoločenské a umelecké prostredie, kde sa zoznámil s K. S. Amerlingom a i. českými národovcami, ktorí mu sprostredkovali ilustrovanie Rostlinářa S. Presla. Sériu 32 tabulí do tohto diela dokončil r. 1846 (vyšiel až r. 1848). R. 1846-47 nakreslil niekoľko krojových štúdií z Oravy a z Liptova, r. 1848 sa zúčastnil na vyhlásení Žiadostí slovenského národa v Liptovskom Mikuláši, potom navštívil stredné a južné Slovensko, kde vytvoril obrazy Slováci z Trenčína, Slováci zo stredného Považia, Slovák zo Stupavy a Slovenský sklár. R. 1849-50 maľoval obrazy s námetmi zo slovenského pohybu v revolúcii 1848-49 (Zeman Várzely-Vrzal vo väzení, Oravskí zemani v domácom väzení, Ján Francisci ako kapitán slovenských dobrovoľníkov, Podobizeň dobrovoľníka Janka Kučeru a i.). Fáza národného romantizmu prevažuje v jeho tvorbe približne do r. 1854. Vtedy vznikla séria podobizní slovenských národovcov (J. Grajchman, B. Nosák, S. B. Hroboň, J. Francisci, J. Kadavý, A. H. Krčméry, M. Hrebenda a i.). R. 1851 navštívil Gemer, z toho pobytu vyťažil niekoľko motívov pre krajinomaľbu (Revúca, Muráň). Roky 1859-65 znamenali novú vlnu jeho tvorivej aktivity. Zachytával slovenskú obrodenskú spoločnosť a príslušníkov meštianstva, jeho portrét sa postupne odpútaval od biedermeierovského a romantického chápania a približoval sa k realizmu i psychologickému pochopeniu modelu. Po odchode do Poľska žil spočiatku v biede, hoci popri maľovaní si opäť zriadil fotografický ateliér. Neskôr sa existenčne uchytil, keď dostával objednávky od miestnych občanov, šľachty a duchovenstva. V tom období nestratil styk so Slovenskom, vracal sa na Oravu a do Liptova, kde namaľoval viacero obrazov (Podobizeň neznámej zemianky z Liptova, Podobizeň A. Medzihradského, Podobizeň R. Hamerschmiedovej a i.). Celá jeho výtvarná činnosť bola spätá so slovenským verejným a politickým životom. Zakladateľ národne orientovanej historickej maľby, vďaka jeho portrétnemu umeniu zachovali sa podoby významných kultúrnych a politických predstaviteľov štúrovského hnutia, vynikol aj spodobovaním ľudových typov. Jeho najvýznamnejšie diela sú v galériách a múzeách v Bratislave, Martine, Levoči, Liptovskom Mikuláši (Galéria P. M. Bohúňa) a na rozličných miestach v Európe. Sakrálne obrazy sú v ev. a katolíckych kostoloch v Lučivnej, Ružomberku, Partizánskej Ľupči, Liptovskom Michale, vo Veličnej a v Donovaloch. Dielo P. M. Bohúňa je vystavené v trvalých expozíciách umenia 15.-20. storočia zo zbierok Oravskej galérie v Župnom dome v Dolnom Kubíne.

Použitá literatúra:
Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. Martin : Matica slovenská, 1999, s. 40-41.

DIELO
Podobizeň Pavla Carncriniho (olej, okolo 1843); Podobizeň stojacej stareny v bielom čepci (olej, okolo 1840-43); Slováci z Veľkej Vsi v Orave (ručne kolorovaná litografia, 1846); Podobizeň Jakuba Grajchmana (olej, 1846); Slováci z Važca v Liptove (ručne kolorovaná litografia, 1846); Podobizeň Janka Droppu ako malého chlapca (olej, 1847); Slováci z Lučivnej v Siši (ručne kolorovaná litografia); Družba a družica z dolnej Oravy (ručne kolorovaná litografia, 1847); Bača a hájnik spod Oravského zámku (ručne kolorovaná litografia, 1847); Slováci z hornej Oravy (ručne kolorovaná litografia, 1847); Podobizeň Jozefíny Brózikovej-Klonkayovej (olej, 1847, nezvestný); Slováci z Oravy alebo stredného Považia (akvarel, 1848); Slováci z Oravy (akvarel, okolo 1848-50); Podobizeň Jána Plecha (olej, 1848); Podobizeň pani Plechovej (olej, 1848); Podobizeň Žofie Novákovej, rod. Cancriniovej (olej, 1848); Horal z hornej Oravy alebo z Liptova (akvarel, okolo 1848); Podobizeň Samuela Reussa (olej, okolo 1849); Podobizeň Jozefíny Thuranszkej, rod. Babicovej (olej, 1849); Podobizeň Donátha Várady-Szakmáryho (olej, 1849); Podobizeň Janka Kučeru ako dobrovoľníka (ceruzka, okolo 1849-50); Podobizeň Jána Francisciho ako dobrovoľníckeho kapitána (olej, okolo 1949-50); Neznámy zeman vo väzení (skica, olej, okolo 1849); Slovenské ľudové zhromaždenie z jari 1848 ( olej, okolo 1848-49); Podobizeň slečny Klonkayovej s gitarou (akvarel 1849); Podobizeň Kornélie Spányikovej, rod. Baitnerovej (olej, 1850); Podobizeň Timoteja Nosáka-Nezabudova (olej, okolo 1850); Podobizeň Andreja Klonkaya (olej, okolo 1850-53); Podobizeň Jána Francisciho (akvarel, 1850); Podobizeň Sama Bohdana Hroboňa (olej, okolo 1848-50); Slovák z Oravy z Bysterca (akvarel, okolo 1848-50); Slováci z okolia Trenčína (akvarel, 1848); Slovák zo Stupavy (akvarel, 1848); Slováci zo Zvolena (akvarel, okolo 1848-49); Podobizeň Žofie Bohúňovej, rod. Klonkayovej (olej, 1853); Podobizeň Augusta Horislava Krčméryho (olej, 1853); Podobizeň pani Davidovej (okolo 1853-55); Podobizeň Mateja Hrebendu (ceruzka, 1858); Podobizeň Petra Makovického (olej, okolo 1859-65); Podobizeň Daniela Krmana (olej, 1860); Podobizeň Samuela Tomášika (olej, 1860); Obraz Zvestovania Panny Márie (olej, 1861); Podobizeň Jána Kollára (olej, asi 1862); Podobizeň Michala M. Hodžu (olej, 1862); Podobizeň Michala Kubínyiho so šabľou (olej, okolo 1863-65); Sv. Ladislav otvára prameň (olej, 1863); Podobizeň Jána Francisciho ako župana (olej, 1865); Podobizeň muža z Bialej (olej, okolo 1867-70); Podobizeň cisára Františka Jozefa I. (olej, 1866-67); Obraz Ježiša ako dobrého pastiera (olej, okolo 1872); Obraz Kráľovnej nebies (olej, asi 1875); Podobizeň neznámej zemianky (olej, okolo 1870-75); Podobizeň muža s bradou z profilu (olej, okolo 1875); Podobizeň neznámej starenky s bielym golierikom (olej, okolo 1875-79).

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. ALEXY, Janko: Osudy slovenských výtvarníkov. – Bratislava : Štátne nakladateľstvo, 1948. – S. 132-143.

2. DUBNICKÁ, Elena: Peter Michal Bohúň. – Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1960.

3. Peter Bohúň a iní slovenskí výtvarní umelci XIX. storočia. – Dolný Kubín : Oravská galéria, 1972.

4. ZMETÁKOVÁ, Danica: Kresba 19. storočia na Slovensku. – Bratislava : Pallas, 1976. – s. 20-21, 109-111.

5. MAŤOVČÍK, Augustín: Kultúrni a literárni pracovníci Veličnej. In: Spravodaj Oravské múzeum 1980. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1980. – S. 28-29.

6. Stošesťdesiat rokov od narodenia Petra Michala Bohúňa. In: Oravské múzeum 1/82. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1982. – S. 63.

7. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 283-284.

8. Peter Michal Bohúň : súborné dielo… – Liptovský Mikuláš : Galéria Petra Michala Bohúňa, 1993.

9. TOMAN, Prokop : Nový slovník Československých výtvarných umělců A-K. – Diel I. – Ostrava : Výtvarné centrum Chagall, 1993. – S. 77.

10. FERKO, Milan: Peter Michal Bohúň. In: Sto slávnych Slovákov. – Martin : Matica slovenská, 1995. – S. 89.

11. PODUŠEL, Ľubomír: Čas a súvislosti : slovenské výtvarné umenie. – Nitra : Nitrianska štátna galéria, 1996. – S. 24.

12. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík … [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 40-41.

PAMIATKY
Oblastná galéria P. M. Bohúňa, Liptovský Mikuláš (zriadená 1955, rekonštruovaná 1979); Štefunko, F.: P. M. Bohúň (travertínová socha, 1955, pomník pred Oblastnou galériou, Liptovský Mikuláš); Štefunko, F.: P. M. Bohúň (travertínová socha, 1957, pomník na Rázusovom nábreží, Bratislava); pamätná tabuľa na rodnom dome vo Veličnej (odhalená 1938); pomenovanie Základnej umeleckej školy P. M. Bohúňa v Dolnom Kubíne (1996); Bohúňová paleta (medzinárodná výtvarná súťaž, ZUŠ B. M. Bohúňa – Dom kultúry Bielsko-Biala, Poľsko, od r. 1996); pamätná tabuľa na cintoríne a na dome, v ktorom žil (Bielsko-Biala, 14. 5. 1995); korešpondencia v Archíve literatúry a umenia v SNK.

(pseud. Agor, Júlia Divinská)

básnik, redaktor
22. 10. 1900 Námestovo – 25. 7. 1977 Bratislava

Od r. 1912 študoval na gymnáziách v Mezőkövesde a v Ružomberku, od r. 1919 na Právnickej fakulte v Brne a v Prahe (nedokončil). Celý život pracoval ako redaktor: od r. 1922 v bratislavskej redakcii Slováka, od r. 1924 v redakcii Slovenského národa, súčasne zodpovedný redaktor literárneho časopisu Vatra, r. 1927-39 bol pracovníkom Tlačového odboru slovenskej odbočky Národnej rady, súčasne vydával vlastným nákladom literárny časopis Pero. R. 1939-40 redaktor Slovenskej politiky, r. 1940-45 denníka Slovák, po vojne pracoval v redakciách rozličných periodík (Hlas práce, Národné noviny, Náš národ a i.). Ako redaktor viacerých periodík ovplyvňoval literárny život na Slovensku (najmä časopisom Vatra). V básnickej tvorbe ovplyvnený poéziou Hviezdoslava i slovenskej moderny a filozofiou R. Thákura. Výber prírodnej a intímnej lyriky vydal v zbierkach Básne v próze (1925), S dovolením (1926).

Použitá literatúra:
Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. Martin : Matica slovenská, 1999, s. 42.

DIELO
Básne v próze. Ružomberok 1925; S dovolením. Bratislava 1926; Môj rozprávkár. Dolný Kubín 1967.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. Encyklopédia slovenských spisovateľov. – Zv. 1. – Bratislava : Obzor, 1984. – S. 63.

2. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 293-294.

3. HUBA, Peter: Ďalší významní rodáci z Námestova a Slanice. In: Námestovo : monografia. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1992. – S. 187.

4. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík … [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 42.

5. Slovník slovenských spisovateľov / Valér Mikula …[et al.]. – Praha : Nakladateľstvo Libri, 1999. – S. 76.

6. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. – Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2001. – S. 48.

biografické články:

1. (rj): Seminár k storočnici Augustína Náčina – Borina. In: Orava / Biela Orava. – Roč. 6 (111), č. 46 (2000), s.9.

prekladateľ, učiteľ
25. 9. 1877 Tvrdošín – 13. 1. 1937 Bratislava, poch. v Tvrdošíne

Študoval na gymnáziu v Trstenej, r. 1893-97 na učiteľskom ústave v Lučenci. R. 1897-99 pôsobil ako učiteľ na ľudovej škole v Krásnej Hôrke, r. 1899-1919 v Ústí nad Oravou. R. 1919-29 prvý školský inšpektor v Trstenej, r. 1929-33 inšpektor v Bánovciach nad Bebravou, od r. 1933 žil v Tvrdošíne. Prekladal odborné pedagogické prá-ce a spolupracoval na učebniciach pre ľudové školy.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1986, zv. 1, s. 313.

DIELO
preklady:
Szuszai, M.: Veliké majstrovstvo, to jest prvá domáca výchova dietok. Budapešť 1914; Don Bosco, J.: Život Dominika Savio. (Trnava) 1923;

učebnice (výber):
Čítanka pre 2. a 3. ročník ľudových škôl. Martin 1927; Čítanka pre 4. tr. ľudových škôl. Martin (1928); Čítanka pre 4. a 5. ročník ľudových škôl. Martin 1928.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 313.

2. HUBA, Peter: Tvrdošín. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1993. – S. [30].

historik, archeológ, speológ, fotograf
16. 10. 1910 Dolný Kubín – 12. 1. 1997 Dolný Kubín

Vyučil sa za odborníka v hodinárstve, svoje začiatky v praxi absolvoval v Turčianskych Tepliciach. Výskumom jaskýň sa systematickejšie venoval od r. 1948, najprv v oblasti Chočských vrchov: jaskyňa v Jazvinách, jaskyňa pri Žleboch (spolu s P. Čaplovičom), jaskyňa Kostrmanka, jaskyňa v Heliaši – vrchu nad Malatinou. Neskôr rozšíril výskumy do oblasti Malej Fatry: Krištáľová jaskyňa pod Rozsutcom, jaskyňa vo vrchu Končistá pri Zázrivej, jaskyne Dolná, Stredná a Horná v Sokole; do oblasti Veľke Fatry: jaskyňa v Hrdoši nad Žaškovom, Ľadová jaskyňa vo vrchu Šíp, jaskyne vo vrchu Kopa neďaleko Kraľovian a pod.; a do oblasti Západných Tatier: jaskynný systém pod vápencovým bralom Cigánka v skupine Osobitej, Brestová jaskyňa a i. Vypracoval plán Brestovskej jaskyne (1958). Cenné sú nálezy fauny z jaskýň v zbierkach Oravského múzea. Založil oblastnú speologickú skupinu v Dolnom Kubíne. Priekopník jaskyniarstva na Orave a jeden zo zakladajúcich členov Slovenskej speologickej spoločnosti. V roku 1979 dostal zlatú plaketu Zaslúžilý jaskyniar. Člen Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny. Zaslúžil sa o rozvoj a propagáciu turistiky na Orave, publikoval články s touto tematikou, spoluautor turistických sprievodcov regiónu Orava. Patrí do generácie tých oravských turistov, ktorí kládli základy pešej turistiky, budovali prvú i druhú Ťatliakovu útulňu v Roháčoch a na Kubínskej holi, značkovali turistické chodníky. Venoval sa aj vysokohorskej turistike a horolezectvu. Externý pracovník – archeológ Oravského múzea P. O. Hviezdoslava v rámci záchranného archeologického výskumu na lokalite Hrady v Dolnom Kubíne (1948). Nálezmi na lokalite Medzihradné, Vyšnokubínske skalky, nálezmi pravekého človeka v jaskyniach prispel k poznaniu predhistorického vývoja a osídlenia územia Oravy. Bol známy ako fotografista, jeho spolupracovníci (Bárta, J., 1972 a i.) ho hodnotili ako výborného kresbového dokumentátora. V časopisoch: Krásy Slovenska, Slovenský kras, Nová Orava, Vysoké Tatry, Pamiatky a príroda uverejňoval fotografie s tematikou jaskyniarstva, ochrany prírody, histórie a krajinárstva z rokov 1950-1986. Aktívne pracoval v ochotníckom divadle, v národopise, v spevokole, v ovocinárstve a v telovýchovnej jednote. V poslednom desaťročí života sa venoval intenzívnejšie publikačnej činnosti, písal kroniku o jaskyniarstve na Orave a kroniku o ochotníckom divadelníctve v Dolnom Kubíne.

Použitá literatúra:
KOCIAN, Anton: Za Jánom Brodňanským. In: Zborník Oravského múzea. Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1998, s. 205-210.

DIELO (výber)
Jaskyňa v Malom Rozsutci. In: Krásy Slovenska, roč. 27, 1950, č. 5-8, s. 197-198 (s P. Čaplovičom); Kostrmanka – strašidelná jaskyňa v Choči. In: Krásy Slovenska, roč. 28, 1951, č. 7, s. 152-154; Kraľovianska jaskyňa. In: Krásy Slovenska, roč. 32, 1955, č. 1, s. 30-33; Brestovská jaskyňa. In: Slovenský kras. Zborník múzea Slovenského krasu I, 1958, s. 114-115; Príspevok k poznaniu niektorých jaskýň v Chočskom pohorí. In: Slovenský kras. Zborník Múzea Slovenského krasu III, 1961, s. 146-150; Cvičné skaly na Slovensku – okolie Dolného Kubína. In: Krásy Slovenska, roč. 40, 1963, č. 7, s. 268-269; Z činnosti jaskyniarskej skupiny v Dolnom Kubíne. In: Slovenský kras. Zborník Múzea Slovenského krasu IV, 1963, s. 114-115; Jaskyňa v Tupej skale. Jaskyňa v Cigánke. In: Slovenský kras. Zborník Múzea Slovenského krasu VI., 1968, s. 90-91; Krasové javy Oravy. In: Zborník Oravského múzea I., 1968, s. 251-257; Potápači v Brestovej jaskyni. In: Nová Orava, roč. 2 (1968), s. 1; Jaskyňa v Ostrej skale pri Vyšnom Kubíne. In: Slovenský kras. Zborník Múzea Slovenského krasu VII, 1969, s. 95-98; Jaskyňa v Šípe pri Žaškove. In: Slovenský kras. Zborník Múzea Slovenského krasu VII, 1969, s. 99-100; Z činnosti jaskyniarskej skupiny v Dolnom Kubíne. In: Slovenský kras. Zborník Múzea Slovenského krasu VII, 1969, s. 161-167; Krasová jama č. 1 s jaskyňou pri Brestovskej jaskyni. In: Slovenský kras. Zborník Múzea Slovenského krasu VIII, 1970, s. 111; Podzemné krásy Oravy. In: Krásy Slovenska, roč. 47, 1970, č. 6, s. 268-269; Priepasť v Sivom vrchu. In: Slovenský kras. Zborník Múzea Slovenského krasu X, 1972, s. 129-135; Prieskum Brestovskej jaskyne a okolia. In: Krásy Slovenska, roč. 52, 1975, č. 1, s. 10-13; Brestovská jaskyňa. In: Vysoké Tatry, roč. 17, 1977, č. 5, s. 15; Krasové útvary Oravy, Vysokohorská turistika a horolezectvo. In: Medzihradský, V.: Orava turistický sprievodca. Bratislava 1979, s. 14-16; Krasové javy Oravy. In: Spravodaj Oravské múzeum, 1979, s. 79-90; Krasové javy Oravy. In: Spravodaj Oravské múzeum 1980. Dolný Kubín 1980, s. 79-90; Krasové útvary. In: Medzihradský,V.: Orava turistický sprievodca. Bratislava 1982, s. 14-16; Ochotnícke divadlo. In: Čaplovič, P.: Dolný Kubín. Martin 1986, s. 175-186.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S.
26.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 22.

3. KOCIAN, Anton: Za Jánom Brodňanským. In: Zborník Oravského múzea. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1998. – S. 205-210.

biografické články:

1. KOCIAN, Jaroslav: Úroda v jeseni života : výstava k 85. narodeninám Jána Brodňanského. In: Slovenský sever. – Roč. 5, č. 5-6 (1995), s. 34-35.

2. Ocenenie Jánovi Brodňanskému. In: Orava. – Roč. 1 (105), č. 20 (10.10.1995), s. 8.

3. GOLDBERGEROVÁ, Tonka: Nielen jaskyniari smútia. In: Orava. – Roč. 3(106), č. 2 (28.01.1997), s. 2.

obchodník
(1. 2. 1840 Dolný Kubín – 1899 Dolný Kubín)

Bol národne uvedomelý, činný, prispieval článkami do Černokňažníka (Domov korheľa, Rébusy a hádanky), Domového kazateľa a do Obzoru (Utopení svadobníci, Návšteva soľníc u Včielky).

LITERATÚRA O K. BRUCKOVI VO FONDE KNIŽNICE

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 27.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 23.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 10.

knihovník, veršovník, učiteľ
(15. 11. 1800 Žaškov – 18. 4. 1866 Dolný Kubín)

Prvé vzdelanie získal od otca, od roku 1814 na škole v Gemeri, r. 1816-19 na evanjelickom lýceu v Bratislave. R. 1819 učiteľ v Žaškove, od r. 1831 v Dolnom Kubíne. Popredný člen Spoločnosti vychovávateľskej na Orave. Okrem neoby-čajnej starostlivosti o Čaplovičovu knižnicu pri jej prevážaní a inventarizovaní celého jej fondu, má trvalé zásluhy o obranu knižnice proti dolnokubínskemu richtárovi Michalovi Radlinskému roku 1852, ako aj o usporiadanie a skatalogizovanie väčšej časti knižnice. Túto prácu vykonával ako knihovník v rokoch 1852-66. V mladosti skladal latinské, neskôr príležitostné verše, najmä pri pohreboch (vyše dvesto), svadbách, jubileách a pod., zostali zväčša v rukopisoch.

DIELO
Nová čítanka pre menšú mládež školskú. Banská Bystrica 1848; Reč na poradách školských držaná v Dolnom Kubíne dňa 10. marca 1859. Tatran 1861; City radosti pri jubilárnej slávnosti vel. p. Samuela Nováka … In: Sokol, roč. 3, 1864, č. 14, s. 275-276; Ján Čaplovič. Životopis. In: Slovesnosť, roč. 2, 1864, č. 17, s. 266-269, č. 18, s.282-285.

LITERATÚRA O L. BRUCKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 1. – Martin : Matica slovenská, 1929. – S. 14.

2. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 28.

3. KNĚZEK, Libor – UHRÍN, Pavol: Literárne prechádzky po stredoslovenskom kraji. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1965. – S. 194, 213.

4. PASIAR, Štefan: Dejiny knižníc na Slovensku. – Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1977. – S. 126, 128, 129, 150, 209.

5. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 328.

6. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 23.

7. HUBOVÁ, Jana: Sprievodca po Historickom cintoríne v Dolnom Kubíne. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1990. – nestr.

8. MAŤOVČÍK, Augustín: Vavrinec Čaplovič a jeho bibliotéka. – Martin : Wist, 1999. – S. 50-55.

biografické články:

1. -klv-: Leopold Bruck. In: Matičné čítanie. – Roč. 9, č. 14 (19.07.1976), s. 8.

2. (js): Leopold Bruck – významný oravský pedagóg. In: Hviezdoslav. – Roč. 4, č. 1 (1993), s. 20.

3. 195. výročie narodenia Leopolda Brucka. In: Kubín. – Roč. 17, č. 22 (17.11.1995), s. 3.

4. ĽORKO, Pavol: So strieborným záslužným krížom na hrudi. In: Naša Orava. – Roč. 3, č. 15
(16.04.1996), s. 4.

osvetový pracovník, knihovník
11. 10. 1832 Dolný Kubín – 8. 1. 1876 Dolný Kubín

Základné školy absolvoval v Dolnom Kubíne. Stoličný úradník a správca tamojšej pozemkovej knihy, na prelome 50. a 60. rokov stoličný archivár v Martine, pracovník Čaplovičovej knižnice v Dolnom Kubíne, v r. 1866-69 jej knihovník. Divadelný ochotník, podporovateľ a propagátor slovenskej spisby (Obzor, Slovenský kalendár a  i.). R. 1864 s  otcom daroval Matici slovenskej zbierku zlatých a strieborných mincí. Venoval sa aj básnickej tvorbe, podľa nem. vzorov spracoval vo veršoch zábavno-poučné prílohy s protialkoholickou tematikou.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1986, zv. 1, s. 328.

DIELO
Neposedná Kátľa, čili následky zlého vychovania. Zábavná história k poučeniu mladých i starých spísaná… Martin 1873.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 328.

2. HUBOVÁ, Jana: Sprievodca po Historickom cintoríne v Dolnom Kubíne. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1990.

3. MICHALIČKA, Vladimír: Bruck Vendelín. In: Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry 1. – A-L. – Lipt. Mikuláš : Tranoscius, 1997. – S. 46.

4. MAŤOVČÍK, Augustín: Vavrinec Čaplovič a jeho bibliotéka. – Martin : Wist, 1999. – S. 53.

5. MICHALIČKA, Vladimír: Dejiny oravského školstva do roku 1918. – Bratislava : Ústav informácií a prognóz školstva, 2001. – S. 45.

(pseud. Štefan Bonaventura, Štefan Goral)

spisovateľ, literárny vedec, učiteľ
(24. 12. 1910 Bobrov – 22. 4. 1966 Valparaiso, USA)

Študoval na gymnáziách v Námestove a v Skalici, r. 1926 vstúpil do františkánskej rehole, r. 1930-35 absolvoval teologické štúdiá. Študoval filozofiu a modernú filológiu na univerzitách v Paríži, Mníchove, Kolíne nad Rýnom a v Bratislave. R. 1940-45 profesor gymnázia v Malackách, po roku 1945 krátko učil na gymnáziu v Trstenej, r. 1948 emigroval, kňaz a učiteľ v Paríži, od roku 1949 v Kanade (Montreal), od roku 1950 v USA (Pittsburg, Easton, Buffalo). Debutoval krátkymi prózami a veršami v katolíckej tlači. V románe V bratskom objatí z  prostredia hornej Oravy po 1. svetovej vojne zachytil spoločenské konflikty a politický zápas medzi stúpencami agrárnej strany a autonomistami s otvorenými sympatiami k Hlinkovmu ideovému programu. Pokúšal sa aj o prácu z teórie verša a teórie prekladu, no jeho teoretické východiská boli už prekonané a podrobené kritike. Prekladal z francúzskej a belgickej literatúry. Redigoval časopis Dobrý pastier, Listy svätého Františka.

DIELO (Výber)
próza: V bratskom objatí. Trnava 1943;
literárna teória: Prízvučný verš v Hviezdoslavových prekladoch z nemčiny z hľadiska rozdielneho rečového charakteru. In: Zborník MS, roč. 18, 1940, s. 331-345; K problémom slovenského verša. In: Zborník MS, roč. 20, 1942, s. 155-172.

LITERATÚRA O Š. BUCOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 336.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 23-24.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 105.

4. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 14-15.

biografické články:

1. Bonaventúra Štefan Buc : oravský rodák. In: Trstenský hlas. – Č. 2 (1996), s. 5.

(pseud. Sokol)

literárny kritik, historik, estetik, jazykovedec, prekladateľ
23. 4. 1882 Dolný Kubín – 13. 11. 1933 Praha, poch. v D. Kubíne

Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, r. 1900-04 teológiu v Bratislave, r. 1904-05 orientálnu filológiu v Lipsku, hungaristiku a slavistiku na univerzite v Budapešti. Od r. 1906 kaplán slovenskej ev. cirkvi v Budapešti, od r. 1909 farár v Krupine, od r. 1922 knihovník Verejnej a univerzitnej knižnice, od r. 1924 profesor ugrofinistiky na Karlovej univerzite v Prahe, od r. 1931 na UK v Bratislave. Erudovaný literárny vedec, reprezentant pozitivistickej metódy, ktorý vychádzal z domácej literárnej situácie a poučený európskymi poznatkami vypracoval kritériá opierajúce sa o vrcholy našej spisby, osobitne o Hviezdoslava. Ako literárny kritik zhodnotil tvorbu básnika J. Jesenského, epigónske básne Hájomila, básnický debut I. Krasku, vyzdvihol Hviezdoslavovu drámu Herodes a Herodias, z prozaikov osobitne sledoval tvorivý vývin Tajovského, všímal si aj Kukučína, Timravu a i. Ako literárny historik sa prezentoval nedokončenou štúdiou Romantizmus v slovenskej literatúre (1907-08). Knižne vydal monografiu o Hviezdoslavovi a zborník Hviezdoslavovských štúdií (1919). V monografii Karol Kuzmány (1929) sa zameral najmä na jeho biografiu, národné a cirkevné účinkovanie. Čechoslovakistická koncepcia poznačila jeho poprevratové štúdie a prehľady slovenskej literatúry pre školy. V početných článkoch oceňoval málo známe postavy slovenskej literatúry, ako komparatista publikoval monografiu o J. Aranyovi, štúdie o Byronovi a Hviezdoslavovi, o Shakespearovi, o Tolstého pôsobení na slovenskú literatúru, o maďarskej literatúre na území Slovenska a i. Samostatné štúdie venoval estetike (Stará a nová estetika, Estetická emócia a i.), ktorými podnetne zasiahol do estetického myslenia na Slovensku (vyšli v knižnom výbere). V slovníkovej tvorbe ako hlavný redaktor sa zaslúžil o vydanie 3 – zv. Slovenského náučného slovníka (1932), do ktorého zaradil aj náčrt dejín slovenskej literatúry. Zaoberal sa aj hungaristikou a jazykovedou.
Použitá literatúra:
Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. Martin : Matica slovenská, 1999, s. 48-49.

DIELO
knižné: Estetické náhľady Štúrove. In: Sborník slovenskej mládeže 1909. Budapešť-Praha, b. r., s. 7-44; Pavol Országh Hviezdoslav. Liptovský Mikuláš 1919; Sobrané kritiky 1. (Hviezdoslav). Budapešť 1919; Slovenská poetika. Praha 1921 (s J. Menšíkom); Stručné dejiny literatúry československej po Štúra. Banská Štiavnica 1923; Ján Arany v literatúre slovenskej. Praha 1924; Dr. Karol Kuzmány. Liptovský Mikuláš 1927; Dve kapitoly z literárnej estetiky. Prešov 1927; Básnik Kuzmány. Bratislava 1928; Výbor z krásné prózy československé. Slovenská poézia. Praha 1931 (zostavovateľ); Slovenský náučný slovník 1-3. Bratislava-Praha 1932 (zostavovateľ);
výber: Zo slovenskej estetiky. Bratislava 1957;
články a štúdie (výber): O najnovšej našej poetickej literatúre. In: Slovenský obzor, roč. 1, 1907, s. 259-269; Romantizmus v literatúre slovenskej 1-3. In: Slovenský obzor, roč. 1, 1907, s. 468-494, 585-616; roč. 2, 1908, s. 17-30; Stará a nová estetika. In: Prúdy, roč. 1, 1909-10, s. 135-138; Shakespeare u nás. In: Slovenské pohľady, roč. 36, 1916, s. 113-123.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. GÖLLNEROVÁ, Alžbeta: Pavlovi Bujnákovi, ctitelia, priatelia, žiaci. – Bratislava : Nakladateľstvo Academia, 1933.

2. BARTKO, Michal: K Bujnákovým estetickým štúdiám. In: Zo slovenskej estetiky. – Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1957. – S. 227-244.

3. HAYEKOVÁ, Matilda: Oravskí slovnikári. In: Zborník Oravského múzea 1. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 157-167.

4. KUSÝ, Ivan – ŠMATLÁK, Stanislav: Dejiny slovenskej literatúry IV. : literatúra na rozhraní 19. a 20. storočia. – Bratislava : Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, 1975. – S. 68-77.

5. PEŤKO, Valér: Pavel Bujnák. In: Výzvy a postoje. – Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1977. – S. 60-90.

6. ŠMATLÁK, Stanislav: Dve storočia slovenskej lyriky : obdobia – osobnosti – diela. – Bratislava : Tatran, 1979. – S. 49, 225.

7. KUSÝ, Ivan: Slovenská literárna kritika 3. – Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1981. – S. 339-340.

8. Zo slovenskej estetiky. In: Portrétne štúdie / Michal Bartko. – Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1981. – S. 84-98, 286-288.

9. KUBIŠTOVÁ, Dagmar: Storočnica Pavla Bujnáka. In: Oravské múzeum 1/82. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1982. – S. 61-62.

10. REZNÍK, Jaroslav: Po literárnych stopách na Slovensku. – Bratislava : Mladé letá, 1982. – S. 159.

11. Encyklopédia slovenských spisovateľov. – Zv. 1. – Bratislava : Obzor, 1984. – S. 76-77.

12. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 344-345.

13. HUBOVÁ, Jana: Sprievodca po Historickom cintoríne v Dolnom Kubíne. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1990.

14. KUSÝ, Ivan: Bujnák Pavol. In: Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry 1. – A-L. – Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 1997. – S. 48.

15. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík … [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 48-49.

16. Slovník slovenských spisovateľov / Valér Mikula …[et al.]. – Praha : Nakladateľstvo Libri, 1999. – S. 81-82.

17. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. – Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2001. – S. 55-56.

biografické články (výber):

1. -sch-: Pavol Bujnák : rozprávanie kubínskych domov. In: Kubín. – Roč. 21, č. 7 (08.04.1999), s. 5.

PAMIATKY
Pamätná tabuľa na rodnom dome v Dolnom Kubíne.

architekt, folklorista
19. 5. 1852 Ústie nad Oravou – 1. 11. 1919 Martin

Študoval architektúru na ČVUT v Prahe, kde získal staviteľský diplom, účinkoval v spolku Detvan. Pôsobil v Martine, kde si otvoril staviteľskú kanceláriu. Ako prvý u nás čerpal z ľudovej architektúry, keď pri príležitosti Výstavky slovenských výšiviek 1887 v Martine postavil v záhrade pri dome Viliama Paulinyho-Tótha, kde bola výstavka inštalovaná, drevenú vstupnú bránu (tzv. Slovenskú bránu) podľa vzoru ľudových zvoníc. Projektoval a r. 1888 postavil Národný dom v Martine, viacúčelovú budovu na spôsob redút s divadelnou sieňou, reštauráciou a hotelovou časťou. Ako staviteľ pracoval v Samarkande, po návrate do Martina nepokračoval v architektonicko-staviteľskej činnosti. Zaujímal sa o ochotnícke divadlo a hudbu, zapojil sa do práce v Slovenskom spevokole. Skomponoval okolo 300 zborových skladieb a harmonizácií ľudových piesní. Viaceré z nich vyšli v Slovenských štvorspevoch, ktoré vydal s J. Meličkom (1895), v Sbierke slovenských štvorspevov s M. Lihoveckým (1901), ako aj v Gallovej zbierke (1923). Skladal aj umelé zbory na vlastné texty a texty slovenských spisovateľov. Písal a upravoval divadelné hry, komponoval k nim scénickú hudbu.

Použitá literatúra:
Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. Martin : Matica slovenská, 1999, s. 49.

DIELO
projekty (výber): budova sporiteľne v Dolnom Kubíne (1879); ev. kostol v Partizánskej Ľupči (1880, realizácia 1884-85); kúpeľný hotel v Lúčkach (1881); ev. kostol v Kráľovej Lehote (1881); mestská nemocnica v Tisovci (1881); meštianska škola v Dolnom Kubíne (1882); ev. fara v Sučanoch (1883); divadelná dvorana v Liptovskom Mikuláši (1885); škola v Tisovci (1885); r. k. kostol v Likavke (1887); Národný dom v Martine (1888); hospodárske budovy J. Bakošovej v Dolnom Kubíne (1889); Stredoslovenské pivovary a sódovkárne v Martine (1892); škola v Rajci (1892); ev. budovy v Kľačanoch a v Tisovci (1896); náhrobok A. Kmeťa na Národnom cintoríne v Martine (1909).

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. PRAŽÁK, Albert: S Hviezdoslavom : rozhovor s básnikom o živote a diele. – Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1955. – S. 124, 350.

2. Dejiny hudby. – Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1973. – S. 158.

3. HALAŠA, Pavol – BUKOVSKÁ, Želmíra: Sprievodca po Národnom cintoríne. – Martin : Matica slovenská, 1974. – S. 23-24.

4. UHRIN, Pavol: Album literárnych pamiatok na Slovensku. – Martin : Matica slovenská, 1976. – S. 253, 390.

5. REZNÍK, Jaroslav: Po literárnych stopách na Slovensku. – Bratislava : Mladé letá, 1982. – S. 132.

6. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 348.

7. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 16.

8. Pamätnica obce Ústie nad Oravou zaliatej vodami Oravskej priehrady / zost. Ľudovít Kohút. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1998. – S. 108.

9. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík … [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 49.

básnik, publicista, sudca
14. 4. 1827 Ústie nad Oravou – 7. 4. 1898 Dolný Kubín

Po revolúcii r. 1848-49 bol dobrovoľníkom cudzineckej légie v Afrike, r. 1853-56 bojoval na strane Turecka v krymskej vojne, r. 1856-58 slúžil v civilnej správe v Alžírsku, potom v armáde, od r. 1860 podslúžny a napokon sudca v Dolnom Kubíne. V mladosti uverejňoval verše v slovenských časopisoch, autor znárodnenej básne Bratislava, Bratislava! Tam zapadla Slávov sláva (Lipa 1860). Ako publicista uverejňoval články k národnej otázke a zážitky z krymskej vojny.

Použitá literatúra:
MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994, s. 16.

DIELO
Žalmy tatranského Slovana. In: Lipa, roč. 1, 1860, s. 145; Pohľad na Slovensko. In: Sokol, roč. 1, 1860, č. 16; Slovo ku národnej otázke. In: Slovenské noviny, roč. 1, 1868, č. 35; Bitka u Almy. In: Orol, roč. 8, 1877, č. 4, s. 95-100.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 349.

2. HUBOVÁ, Jana: Sprievodca po Historickom cintoríne v Dolnom Kubíne. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1990. – nestr.

3. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 16.

4. Pamätnica obce Ústie nad Oravou zaliatej vodami Oravskej priehrady. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1998. – S. 108

(pseud. Burilovič, Dupnoskalský, Hoskoran, J. B. Porubský, Jano s „Vŕšku“, Škorpion, Ján Vríčan, Vrútčan)

učiteľ, redaktor, osvetový pracovník
(6. 6. 1856 Oravská Poruba – 29. 8. 1915 Martin – Vrútky)

Strednú školu vychodil v Kežmarku, učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom. Učiteľ v Sučanoch a v Záturčí. Vo Vrútkach sa venoval hospodáreniu. Pedagogická práca podnietila jeho publikačnú činnosť. V r. 1886-97 spolupracoval s časopisom Dom a škola. Príspevky o školských otázkach a problémoch učiteľov i žiakov publikoval v slovenskej tlači, kde si všímal hmotné povznesenie ľudu, soc. otázky učiteľov. Jeho prozaické práce sú ilustráciou názorov na národný a spoločenský život.

DIELO
Slovenská mluvnica pre pospolité školy. Martin 1899;
preklad: Tajnosť dobrého a dlhého života. Martin 1888.

LITERATÚRA O J. BURIANOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety 1964. – S. 32.

2. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 352.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 46-47.

4. Oravská Poruba ; Zábrež ; Geceľ / zostavila Ivica Bumová. – Oravská Poruba : Obecný úrad, 2000. – S. 74-75.

(Matúšovie)

helmintológ
(22. 9. 1923 Leštiny – 10. 6. 1970 Košice, poch. v Leštinách)

Maturoval v roku 1948 na Vyššej hospodárskej škole v Leviciach, veterinárnu medicínu absolvoval v roku 1954 na Veterinárskej fakulte VŠP v Košiciach. Od roku 1952 asistent Ústavu biológie a parazitológie Veterinárskej fakulty VŠP, r. 1963 vedúci Oddelenia systematickej taxonómie Helmintologického ústavu SAV v Košiciach, r. 1966 expert na Kube.
Vo výskume sa venoval štúdiu helmintov vodnej hydiny a vodného vtáctva vôbec. R. 1956 ako prvý zistil a opísal pôvodcu filoftalmózy – enzootickej očnej choroby vodnej hydiny, mnohoročnú výskumnú prácu o nej nedokončil. Autor vyše 40 štúdií a odborných článkov v domácej i zahraničnej tlači. Prispel k budovaniu parazitologického výskumu v ČSSR i na Kube a k výchove vedeckých pracovníkov.

DIELO
Sledovanie dynamiky výskytu mikrosetácií v krvi koní (diplomová práca, 1954), Helminty vodnej hydiny a sezónne helmintohostiteľské vzťahy ich najvýznamnejších druhov (kandidátska dizertačná práca, 1964).

LITERATÚRA O V. BUŠOVI VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 355.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 26.

študentský organizátor, veršovník
(24. 6. 1814 Dolný Kubín – 30. 4. 1871 Jánošík)

Študoval v Kežmarku, r. 1829-31 v Gemeri, r. 1831-35 na lýceu v Kežmarku, r. 1835-37 v Bratislave, r. 1840-42 na univerzite v Halle. R. 1837-40 vychovávateľ v Oravskom Podzámku, r. 1842-44 vychovávateľ v Liptove, r. 1844-46 kaplán u M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši, od júna r. 1847 kňaz v Jánošíku (predtým Slovenský Alaxandrovac). V štúrovskom hnutí sa uplatnil ako organizátor, pokúsil sa aj o tvorbu básní, ktoré sa zachovali v študentských pamätniciach i v pripravovanom almanachu City vděčnosti ( na Palackého a Lelewela). Člen Tatrína, kde pracoval v odbore estetiky, filozofie a pedagogiky. Neskôr prekladal Gunduličovho Osmana.

LITERATÚRA O J. BYSTERSKOM VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. AMBRUŠ, Jozef: Dvaja Jánovia Bysterskí. In: Literárny archív 14. – Martin : Matica slovenská, 1979. – S. 171-209.

2. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 357.

3. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 26.

PAMIATKA: Pozostalosť v Archíve literatúry a umenia v SNK (korešpondencia a básnické skladby).

kultúrno-osvetový pracovník, kňaz
(22. 3. 1911 Krásna Hôrka – 7. 1. 1965 Krásna Hôrka)

Po absolvovaní teologických štúdií bol r. 1936 ordinovaný za kňaza v Spišskej Kapitule. Potom pôsobil dva roky ako kaplán v Rabči, od roku 1939 prvý farár v Breze po osamostatnení brezanskej farnosti, kde pôsobil do roku 1952, potom žil v rodisku. Ako duchovný správca farnosti v Breze pričinil sa o obnovu kostola, o vybudovanie fary a rozšírenie cintorína, pripravil duchovné misie (1942, 1945, 1952). Okrem toho sa sústavne venoval výchovnej a kultúrnej práci medzi obyvateľstvom, zvlášť sa zaslúžil o organizovanie divadelných predstavení.

LITERATÚRA O Ľ. BAKOŠOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1.MAŤOVČÍK, Augustín: Breza. – Martin : Osveta,1990.

2. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 8.

právnik, odborný spisovateľ
29. 12. 1907 Sedliacka Dubová – 16. 1. 1974 Nitra

R. 1934-42 súdny praktikant v Skalici, Nitre, Bánovciach nad Bebravou, Ružomberku, Bratislave, r. 1942-45 pracovník obvodného úradu v Nových Zámkoch a Povereníctva poľnohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, r. 1948 zmocnenec povereníka pre pozemkovú reformu na južnom Slovensku, r. 1951-54 riaditeľ lesotechnických meliorácií a pracovník Krajskej správy lesov, od r. 1954 pracovník Katedry účtovníctva, štatistiky a práva, potom zakladateľ a vedúci Katedry poľnohospodárskeho práva Prevádzkovo-ekonomickej fakulty VŠP v Nitre. V pedagogickej práci i vo výskume využíval praktické skúsenosti z realizácie pozemkových reforiem a budovania základov poľnohospodárskej veľkovýroby. Prispel k rozvoju roľníckeho družstevného práva, zúčastnil sa na vypracovaní návrhov v normatívnej oblasti. Riešiteľ výskumných úloh, zodpovedný riešiteľ štátnej výskumnej úlohy Zvyšovania kultúrnosti práce v poľnohospodárstve. Autor a spoluautor vysokoškolských učebníc a učebných textov.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1986, zv. 1, s. 108.

DIELO
Učebné texty zo správneho a roľníckeho družstevného práva. Bratislava 1955; Právna príručka pre poľnohospodárstvo. Bratislava 1958; Bezpečnosť a hygiena pri práci v poľnohospodárstve. Bratislava 1964; Základy poľnohospodárskeho práva. Bratislava 1971; Základy pracovného práva. Bratislava 1971; Právo a bezpečnosť pri práci v poľnohospodárstve. Bratislava 1972; Základy pracovného a poľnohospodárskeho práva. Bratislava 1973; Základy československého práva. Bratislava 1974.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 108.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 13.

3. HUBA, Peter: V obci sa narodili. In: Sedliacka Dubová. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1997. – S. 92.

lekár, bernolákovec
(24.8. 1740 Ústie nad Oravou – 1815 ?)

Štúdium medicíny absolvoval roku 1777 na univerzite v Trnave. Bol banským lekárom v Banskej Štiavnici – Vidšachte, od roku 1781 úradný lekár v Nitre. Jeden z mála Slovákov, ktorí absolvovali Lekársku fakultu trnavskej univerzity, člen bernolákovského Slovenského učeného tovarišstva. Autor dizertačnej práce, v ktorej sa formou 30 téz dotkol viacerých problémov medicíny a zdravotníctva.

DIELO
Theses inaugurales, quae … publicae disquisitioni submittit. Trnava 1777.

LITERATÚRA O A. CAPOVSKOM VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 364.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 28.

3. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 17.

autorka memoárov
(24. 1. 1885 Vyšný Kubín – 16. 3. 1971 Svitavy)

R. 1891-94 chodila do ľudovej školy vo Vyšnom Kubíne, v r. 1894-96 v Bys-tričke pri Martine. Po r. 1896 slúžka v Dolnom Kubíne, od r. 1903 v Budapešti a neskôr vo Viedni, po r. 1918 žila v Zastávke (okres Brno-venkov), od roku 1945 vo Svitavách. Podľa vlastných životných skúseností napísala spomienky, ktoré vyšli knižne ako intímne rozprávanie o živote chudobného dievčaťa a svedectvo o živote v Dol. Kubíne, Budapešti a vo Viedni na prelome 19. a 20. stor.

DIELO
Osudná karta. Bratislava 1967.

LITERATÚRA O P. CEBOCLIOVEJ VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 366.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 28.

biografické články:

1. ALBÍNI, Vladimír: Pavla Cebocli : Osudná karta. In: Leštinské ozveny. – Roč. 6, č. 3 (21.12.1998), s. 9-10.

funkcionár Slovenského štátu
21. 6. 1907 Krásna Hôrka – 20. 1. 1969 Madrid

Stredoškolské štúdiá absolvoval v Trstenej a v Nitre, r. 1932 právo na filozofickej fakulte v Bratislave. Po ukončení štúdia pracoval v Slovenskej lige a od r. 1935 na Ministerstve v Prahe. Po Viedenskej arbitráži r. 1938 sa stal tajomníkom rozhraničovacej československej komisie, ktorá mala spolu s maďarskou komisiou uskutočniť delimitáciu južného Slovenska. Pracoval v slovenských zastupiteľských orgánoch, najskôr v Sofii, potom v Belehrade a v Záhrebe a nakoniec v Madride, kde sa stal riaditeľom vysokoškolského internátu. Jeden zo zakladateľov Slovenskej národnej rady v zahraničí, jej podpredseda a vedúci odbočky v Španielsku. Vo svojej dizertačnej práci Charakter slovenského nacionalizmu na podklade cyrilometodskej idey (vyšla tlačou pod názvom Slovenská otázka na prelome storočia) ukázal na maďarský útlak, ozrejmil jeho podoby i dôsledky. Osobitnú pozornosť si zasluhujú jeho postoje k ideológii národného socializmu. Významný funkcionár študentských náboženských organizácií. Predseda Ústredia slovenských katolíckych študentov, generálny tajomník medzinárodnej organizácie Slavia Catholica a viceprezident Pax Romana. Vo svojej bohatej publikačnej činnosti, ktorá v prevažnej miere spadala do obdobia prvej ČSR zaujal stanoviská a vyslovoval názory na všetky vážnejšie problémy svojej doby.

Použitá literatúra:
MARUNIAK, Peter: Dr. Jozef Cieker. In: Tvrdošín, roč. 13, č. 6 (1997), s. 4.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 28-29.

2. HUBA, Peter: Tvrdošín. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1993. – S. [30].

biografické články:

1. MARUNIAK, Peter: Dr. Jozef Cieker : diplomat, publicista, organizátor študentského náboženského života a dlhoročný exilový pracovník. In: Tvrdošín. – Roč. 13, č. 6 (1997), s. 4.

2. MARUNIAK, Peter: Seminár v Tvrdošíne. In: Naša Orava. – Roč. 4, č. 25 (1997), s. 4.

3. (mk): Dr. Jozef Cieker. In: Tvrdošín. – Roč. 13, č. 5 (1997), s. 6.

4. Spomienka na vzácneho človeka. In: Naša Orava. – Roč. 4, č. 24 (1997), s. 1.

kultúrny pracovník, ev. kňaz
(11. 11. 1859 Veličná – 1. 6. 1926 Sielnica)

Študoval na slovenskom gymnáziu v Martine, po jeho zatvorení v Banskej Bystrici a v Bratislave, kde ukončil teológiu. Bol národne uvedomelý, redigoval študentský časopis. Písal pod menom Bralský a Dolský.

LITERATÚRA O J. CIMRÁKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 29.

2. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 40.

3. HUBA, Peter: Veličná. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1997. – S. 141.

(pseud. Kysucký)

vlastivedný pracovník, stredoškolský profesor
(22. 9. 1901 Olešná – 2. 3. 1976 Dolný Kubín)

Študoval na gymnáziu v Žiline, r. 1919-23 na Filozofickej fakulte UK v Prahe. R. 1937-38 profesor na gymnáziu v Košiciach, r. 1939-40 v Čadci, od r. 1940 v Dolnom Kubíne, r. 1940-52 jeho riaditeľ. V burž. ČSR aj pod vplyvom strýka kanonika Andreja C. jeden z vedúcich predstaviteľov Čs. strany lidovej na východnom Slovensku. Účastník ilegálneho protifašistického boja. Venoval sa vlastivednej práci, článkami zo st. slov. a slovanskej histórie prispieval do novín (najmä Ľudová politika) a časopisov.

LITERATÚRA O J. CVINČEKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 388.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 30.

prekladateľ, publicista, učiteľ, kňaz
(14. 5. 1913 Oravská Polhora – 30. 12. 1965 Jur pri Bratislave)

Do gymnázia chodil v Trstenej a Skalici, kde r. 1934 maturoval ako príslušník františkánskej rehole. Teológiu študoval v Bratislave a r. 1935-36 v Záhrebe. Katechéta na gymnáziách v Bratislave, Skalici a Malackách, kde vyučoval aj taliančinu a slovenčinu, r. 1950 zamestnanec Spolku svätého Vojtecha v Trnave, potom správca fary v Skalici. Písal verše, novely a články do časopisov (Plameň, Kultúra, Katolícke noviny a i.), neskôr sústavne prekladal z chorvátskeho a latinského jazyka s osobitným zameraním na diela katolíckych autorov.

DIELO (Výber)
preklady: Šenoa, A.: Zlatníkovo zlato. Trnava 1942; Gatti, A.: Milka a Albert. Trnava 1943; Papini, G.: Hotový človek. Bratislava 1943; Verga, G.: Majster don Gesualdo. Ružomberok 1945; Brocchi, V.: Osud v hrsti. Bratislava 1947; Majocchi, A.: Život chirurga. Trnava 1948

LITERATÚRA O J. E. CUBÍNEKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety 1964. – S. 34.

2. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 386.

3. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 29-30.

4. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín: Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 107-108.

5. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. -Námestovo: Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 17-18.

maliar, grafik, ilustrátor
4. 10. 1917 Temešvár, Rumunsko – 30. 11. 1961 Bratislava

Študoval na reálnom gymnáziu a Obchodnej akadémii v Martine, r. 1939-40 na Škole umeleckých remesiel, r. 1940-41 kreslenie a maľovanie na SVŠT v Bratislave, kde potom pôsobil ako slobodný umelec. V jeho výtvarnej tvorbe sa prejavil vzťah k slovenskému ľudovému umeniu, čo dokumentoval v cykle náčrtov, olejov a temperových obrazov s ústrednou postavou krojovanej ženy: Morena (1946), Dedinčanka (1947-48), Slovenka (1948), Dievča v kroji (1949) a i. V období schematizmu po r. 1948 metódou tzv. socialistického realizmu spracúval povstalecké motívy: Moták o ozbrojenom povstaní (1950), Ústup do hôr (niekoľko variantov, 1952-54), Partizáni v horách (1953) a i. Súbežne pokračoval v prácach na sérii malieb, kresieb a grafík s tematikou slovenských ľudových piesní (Jánošík, 1947; Zbojník, 1949; cyklus ilustrácií ľudových piesní 1949-50, 1957-58). Uhľokresbami portrétov štúrovského pokolenia a výstavou Štúrovci a ich Slovensko (Bratislava 1956) prezentoval svoj vzťah k slovenskej literatúre. Venoval sa aj športovej tematike, uhľom a tušom načrtával kompozície z basketbalu a hokeja (cyklus Hokejisti, 1960). Intenzívne sa zaujímal o prírodnú krajinu, prejavuje sa to veľmi zreteľne v jeho početných kresbách z Turca, Oravy, Jánošíkovej Terchovej a jej oko-lia. Sporadicky sa venoval knižnej ilustrácii. V r 1964 Slovenská národná galéria predstavila šírku jeho umeleckého diela, ktoré je zastúpené aj vo viacerých galériách na Slovensku (SNG v Bratislave, Oblastná galéria v Banskej Bystrici, Galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, Oravská galéria v Dolnom Kubíne a i.). Autor monografie o výtvarníkovi Jánovi Novákovi (1946).

Použitá literatúra:
Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. Martin : Matica slovenská, 1999, s. 136.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. VÁROSS, Marian: Slovenské výtvarné umenie 1918-1945. – Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1960. – (reg.).

2. BACHRATÝ, Bohumír: Viliam Chmel 1917/1977. – Bratislava : Vydavateľstvo Pallas, [1977]. – Katalóg výstavy.

3. CHMEL, Viliam: Čarodejný huslista s veršami slovenských básnikov. – Bratislava : Tatran, 1980.

4. BARTKOVÁ, Zuzana: Orava vo výtvarnom umení. – Banská Bystrica : Stredoslovenská galéria, 1987.

5. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 465-66.

6. TOMAN, Prokop : Nový slovník Československých výtvarných umělců A-K. – Diel I. – Ostrava : Výtvarné centrum Chagall, 1993. – S. 400.

chemik
(20. 10. 1915 Dolný Kubín – 2. 9. 1981 Bratislava)

Študoval na reálnom gymnáziu v Ružomberku, r. 1935-37 na Farmaceutickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, r. 1937-39 na prírodovedeckej fakulte univerzity v Brne. R. 1933-35 praktikant v lekárni v Ružomberku, r. 1942-46 vedúci výskumný chemik fy Baťa vo Svite, r. 1946-54 technický riaditeľ Chemických závodov J. Dimitrova, r. 1954 -81 prednášal chémiu a technológiu prírodných vláknotvorných polymérov na Chemickotechnologickej fakulte SVŠT v Bratislave. Iniciátor a realizátor nových smerov v technológii umelých vlákien. Vyriešil a zaviedol do prevádzky farbenie viskózového hodvábu v hmote, novú aviváž pre umelú striž a výrobu viskózy vlneného typu na zariadení pre bavlnený typ. Zaviedol špecializáciu na chemické vlákna na SVŠT. Udržiaval kontakty s priemyslom chemickým vlákien, navrhoval nové výrobné zariadenia. Autor a spoluautor desiatok vedeckých štúdií a odborných článkov, ktoré publikoval v časopisoch Chemické zvesti, Chemické listy a Chemické vlákna.

DIELO
štúdie (výber): Sledovanie sulfidácie alkalicelulózy v kašovitom stave. In: Chemické zvesti, roč. 12, 1958, s. 113-120; Oxidačné odbúranie celulózy v podmienkach predzrievania alkalicelulózy. In: Chemické zvesti, roč. 14, 1960, s. 598-602;

LITERATÚRA O L. CHODÁKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 467.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 66-67.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 12.

Horvát)

hudobník, učiteľ
24. 4. 1862 Dolné Srnie – 13. 6. 1934 Záriečie

Študoval na gymnáziu v Martine, r. 1875-77 v Přerove, r. 1877-80 na Učiteľskom ústave v Modre. Po skončení pedagogického štúdia pôsobil na Myjave a v Kochanovciach. R. 1890-98 učiteľ vo Veličnej. Usiloval sa o zlepšenie úrovne chrámového spevu v cirkevnom zbore vo Veličnej. Od r. 1899 učiteľ v Brezovej pod Bradlom. Neskoršie pôsobil ako správca školy v Hrušove a v Bratislave. Venoval sa harmonizácii cirkevných piesní, pre školy upravil spevník ev. mládeže (1927), posmrtne vyšlo jeho hlavné dielo-partitúra k Tranosciu a Zpěvníku. Autor príležitostných veršov. Okrem práce v oblasti hudby publikoval články v časopisoch Obzor, Národné noviny, Cirkevné listy, Dom a škola. Z jeho článkov sa verejnosť dozvedala o živote na Orave, chudobe oravského ľudu, ale aj o prírodných krásach tohto kraja.

Použitá literatúra:
DUDÁŠOVÁ, Darina: Dejiny Evanjelického a. v. cirkevného zboru vo Veličnej. Veličná : Evanjelický a. v. cirkevný zbor, 2001, s. 132.

DIELO
Hymny ev. mládeže. Myjava 1926; Spevník ev. mládeže. Myjava 1926; Veľká partitúra ku Tranosciusu a k zpevníku ev. a. v. cirkvi na Slovensku. Liptovský Mikuláš 1936 (doplnil a vydal J. Bateľ).

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 2. – Martin : Matica slovenská, 1931. – S. 208.

2. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 469-470.

3. JANEK, Jozef : Rodáci. In: Veličná : 725 rokov. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1997. – S. 148.

4. DUDÁŠOVÁ, Darina: Dejiny Evanjelického a. v. cirkevného zboru vo Veličnej. – Veličná : Evanjelický a. v. cirkevný zbor, 2001. – S. 132-133.

maliar, grafik, spisovateľ, výtvarný kritik
23.3.1887 Hronov nad Metují – 13.4.1945 Belsen (Nemecko)

R. 1901-1904 absolvoval odbornú tkáčsku školu a pracoval v úpickej tkáčovni. R. 1904-1907 študoval na Umeleckopriemyslovej škole v Prahe u prof. Emanuela Dítěte. V r. 1907-1910 bol žiakom špeciálnej školy pre dekoratívnu maľbu prof. Karla Maška, publikoval prvé časopisecké príspevky. V r. 1911 člen Skupiny výtvarných umelcov v Prahe. R. 1912 člen SVU Mánes a spoluredaktor spolkového časopisu Volné směry a  r. 1918 spolu s V. Hofmanom, R. Kremličkom, A. Marvánkom a V. Špálom sa stal členom skupiny Tvrdošíjní. Zaoberal sa javiskovým výtvarníctvom, kreslil karikatúry pre Lidové noviny (cyklus karikatúr Diktátorské bory, 1937) a od r. 1930 redigoval Světozor. V r. 1930-38 pravidelné letné pobyty na Orave v Oravskom Podzámku. R. 1934 účasť na protifašistickej Medzinárodnej výstave karikatúry a humoru v Prahe. Po poviedkach, ktoré vydal spolu s bratom Karlom (Zářivé hlubiny, Krakonošova zahrada, Ze života hmyzu), napísal expresionistické poviedky Lelio (1917), Pro delfína (1923). Sklon alegorizovať a symbolizovať sa prejavil vo fejtónoch Ladacos (1918) a vo filozofickej knihe Kulhavý poutník (1936). Epicky najvýraznejšou knihou je Stín kapradiny (1930). Napísal niekoľko kníh pre deti a mládež: Povídaní o pejskovi a kočičce (1929 – tiež ako kreslený film), Devatero pohádek a ješte jedna od J. Čapka ako přívažek (1932), Povídejme si, děti (1954). Mnohé vlastné i bratove knihy ilustroval. Výtvarné dielo Jozefa Čapka (ovplyvnené kubizmom) sa najmä v rokoch pred druhou svetovou vojnou silne angažovalo protivojnovo a protifašisticky. Oravské motívy sú presiaknuté nielen jeho výtvarným ale aj literárnym dielom. 1. septembra 1939 zatknutý a odvezený do koncentračného tábora v Dachau, neskôr prevezený do Buchenwaldu, Sachsenhausenu a 25. februára 1945 do koncentračného tábora v Bergen-Belsen, kde pred koncom vojny podľahol epidémii. Oravská galéria Dolný Kubín v spolupráci s Národnou galériou Praha usporiadali výstavu Jozef Čapek vo výstavnej sieni MsKS v Dolnom Kubíne (marec-apríl 1991 / komisár výstavy Jana Šálková NG Praha). J. Čapek vystavoval ďalej v Prahe, v Brne, v Nemecku, vo Francúzsku a Anglicku.

Použitá literatúra:
Jozef Čapek : Oravská galéria Dolný Kubín marec-apríl 1991, Národná galéria Praha / zost. Eva Ľuptáková. Dolný Kubín, : Oravská galéria, 1991.

DIELO (výber)

poézia: Básně z koncentračního tábora;
próza – spolu s bratom: Zářivé hlubiny; Krakonošova záhrada; samostatne: Lelio (1917); Ledacos (1918); Pro delfína (1923); Stín kapradiny (1936); Kulhavý poutník (1936);
divadelné hry – spolu s bratom: Lásky hra osudná; Ze života hmyzu; Adam Stvořitel;
výtvarno-teoretické a kritické práce: Nejskromnější umění. Praha 1920; Málo o mnohém. Praha 1923; Jak se dívati na moderní obrazy. Břeclav 1935; Umění přírodních národů. Praha 1938; Co má člověk z umění a jiné úvahy o umění z let 1912-1937. Praha 1946; Moderní výtvarný výraz. Praha 1958;
pre deti a mládež: Povídaní o pejskovi a kočičce (1929); Devatero pohádek a ještě jedna od J. Čapka ako Přívažek (1932); Povídejme si, děti (1954);
výtvarné dielo (výber): obrazy: Dom pri vode, 1913; Hlava, 1914-1915; Muž s vrecom, 1926; Zasnežená dediny, 1928; Dievčatá idúce pre mlieko, 1933; Oheň, 1938; Túžba, 1939;
kresby: Dievča, 1910; Krajina s kostolom, 1912; Polopostava ženy, 1914; Pred zrkadlom, 1915; Toaleta, 1917; Žena s dieťaťom, 1920; Oheň, 1938;
grafika: Figúra zvaná Lelio, 1914; Tri varianty Kúpania, 1916-17; Žobrák, 1918; Strašidlo, 1918; Herec, 1920.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. PRAŽÁK, Albert: S Hviezdoslavom : rozhovor s básnikom o živote a diele. – Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1955. – S. 22.

2. Pyramída : encyklopedický časopis moderného človeka. Co-Ča. – Bratislava : Slovakopress, 1970. – S. 608.

3. ČAPEK, Karel: Dvojí osud. – Praha : Odeon, 1980.

4. OPELÍK, Jiří: Jozef Čapek : studie s ukážkami z literárneho diela. – Praha : Melantrich, 1980.

5. MENEC, Zdeněk: Krajem bratří Čapků. – Praha : Albatros, 1983.

6. ŠULCOVÁ, Mária: Čapci. – Praha : Melantrich, 1985.

7. BORSKÁ, Ilona: Příběh staršího bratra. – Praha : Albatros, 1987.

8. SLAVÍK, Jaroslav – STANO, Jiří: Josef Čapek. – Bratislava : Tatran, 1987.

9. Jozef Čapek : Oravská galéria Dolný Kubín marec-apríl 1991, Národná galéria Praha / komisár výstavy Jana Šálková ; zost. katalógu Eva Ľuptáková ; fot. Vladimír Fyman , Stanislav Bodorík. – Dolný Kubín : Oravská galéria, 1991. – nestr. – Katalóg výstavy.

10. ŠULCOVÁ, Marie: Poločas nadějí. – Praha : Melantrich, 1993.

11. TOMAN, Prokop : Nový slovník Československých výtvarných umělců A-K. – Diel I. – Ostrava : Výtvarné centrum Chagall, 1993. – S. 137.

Zprávy společnosti bratři Čapků 1986-1989.

PAMIATKY
Pamätná tabuľa v Oravskom Podzámku (1986, Kruh priateľov českej kultúry Bratislava a Společnosť bratři Čapků Praha).

(pseud. E. Zeman)

národnokultúrny pracovník, publicista
16. 1. 1810 Jasenová – 11. 6. 1872 Tvrdošín

Študoval na gymnáziách v Prešove, Levoči a v Kežmarku. Horár Oravského panstva, neskôr štátny úradník na viacerých miestach, v 50. rokoch 19. storočia prísediaci urbárskeho súdu v Balassagyartmat, v 60. rokoch hlavný slúžny v Dolnom Kubíne. R. 1846 ako uvedomelý národovec podpísal osvedčenie za slovenčinu, spoluzakladateľ MS, martinského a revúckeho gymnázia. Na Orave zakladal spolky miernosti, zaslúžil sa o hospodársky rozvoj kraja, ovocinárstva a včelárstva, zakladateľ štepárskeho spolku. Predplácal a propagoval slovenské knihy, noviny a časopisy, prispieval hospodárskymi článkami a listami z Oravy do Slovenských novín a Obzoru.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1986, zv. 1, s. 404.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 36.

2. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 404.

3. HUBA, Peter: Tvrdošín. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1993. – S. [30].

pedagóg
20. 11. 1912 Veličná – 24. 12. 1985 Bratislava

Študoval na učiteľskom ústave v Modre, neskôr (1950) absolvoval Vysokú vojenskú školu v Prahe, po jej skončení pôsobil ako náčelník štábu výsadkového vojska na MNO, o dva roky neskôr na Vojenskej akadémii v Prahe ako pedagóg. Bojoval na strane ČA v Sovietskom zväze za naše oslobodenie. Pri tejto príležitosti prehovoril do moskovského rozhlasu k učiteľom, aby vedeli, kde je ich miesto. Dosiahol hodnosti plukovníka a titul Ing. v Čs. armáde. Získal tri vojnové kríže, Rad červenej zástavy, Červenej hviezdy, Bieleho leva a ďalšie vyznamenania. Napísal okrem iných aj autobiografické spomienky z druhej svetovej vojny pod názvom „Aby nezabudli, ako sa rodila sloboda“.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. SAHÚĽ, Ján: Veličianske lány. – Dolný Kubín : Okresný národný výbor, 1988. – S. 263-265.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín: ORA-PRESS, 1990, – S. 31-32.

etnograf, publicista, advokát
22. 9. 1780 Príbelce – 29. 5. 1847 Viedeň

Príslušník oravského zemianskeho rodu, študoval na gymnáziách v Banskej Bystrici, Lučenci a v Banskej Štiavnici. Od r. 1798 pôsobil v advokátskych službách v Banskej Bystrici, potom úradník Zvolenskej župy a advokát v Banskej Bystrici, od r. 1808 dvorský agent vo Viedni a tajomník pravoslávneho biskupa J. Putnika v slavónskom Pakraci, od r. 1813 pracoval v službách grófa F. F. Schönborna. Prívrženec pojozefínskych reformných úsilí v Uhorsku. Podkladom jeho tvorivej aktivity boli početné cesty po Rakúsku a Uhorsku, pričom spočiatku uprednostňoval právnickú problematiku. Ťažisko jeho diela tvoria vlastivedné a etnografické práce, zakladateľ slovenského národopisu ako samostatnej vedy. Široko koncipovaný projekt etnografických prác o národoch Uhorska zväčša realizoval, práce však zostali v rukopisoch (etnografia Rusínov, Rumunov, Maďarov, Rómov, Slovákov). Tlačou vydal štúdiu o Slovákoch v Uhorsku (1818), ktorá má apologetickú a slovakofilskú tendenciu, poukazuje na vyspelú hmotnú a duchovnú kultúru Slovákov, vykresľuje ich paralelne ako uhorských Angličanov, vyhraňuje ich diferenciačné znaky ako národa. Dvojdielne obrázky z Uhorska (Gemälde von Ungar, 1829) sú kompendiom jeho dovtedajších prác a zo stanoviska uhorského vlastenectva syntetizujú údaje o jednotlivých národoch Uhorska s údajmi o živote ľudu. V podobnej tendencii vydal básne slovenských zemianskych veršovcov (Slovanské verše, 1822). Zástanca a obranca práv Slovákov, r. 1842 jeden z organizátorov Slovenského prestolného prosbopisu, autor viacerých obrán slovenského národa (najvýraznejšia Slawismus und Pseudomagyarismus, 1847). Osvietenský propagátor progresívnych postupov v poľnohospodárstve, ľudovýchovný pra-covník, jeho kniha o včelárstve vyšla v 5 rečiach. Autor hudobných skladieb pre klasický orchester, napísaných v mozartovskom duchu.

Použitá literatúra:
Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. Martin : Matica slovenská, 1999, s. 55-56.

DIELO
knižné:
Enchiridion lexici juris regni Hungariae. Bratislava 1810 (s Kubínyim); Nucleus plani tabularis… Bratislava 1811; Problemata juridica… Bratislava 1814 (s Feketem); Novam, facilem, utilem apes duplicatis alvearibus colendi rationem omnibus apicolis… Viedeň 1814 (v slovenskom vydaní Zpráva včelárska o opatrovaní včel v dvojitých ulech s zvláštním ohledem na magazíny, kláty a koše. Viedeň 1817); Guter Rath an Alle, die von rheumatischen Leiden befreit zu werden wünschen. Viedeň 1816; Das Bartfelder Bad. Viedeň 1817; Slavonien und zum Theil Croatien. Budpapešť 1819; Schematismus ecclesiarum et scholarum evangelicorum… 1820. Viedeň 1820; Schematismus ecclesiarum et scholarum evange-licorum… 1822. Budapešť 1822; Slovenské verše. Budapešť 1822; Gemälde von Ungarn 1-2. Budapešť 1829; Croaten und Wenden in Ungern. Bratislava 1829; Ungarns Vorzeit und Gegenwart verglichen mit jener des Auslandes. Viedeň 1830; Manuale legum urbarialium 1836. Viedeň 1837; Synopsis legum anni 1836… Viedeň 1841; Ungerns Industrie und Cultur. Viedeň 1843; Paradoxen über die Staats- und Volksleben. Brasov 1845;

publicistické (výber):
Slowaken in Ungarn. In: Hesperus 1818, č. 49, 55, 57, 59; Ethnographiai érteke-zés Magyar Országról. In: Tudományos gyüjtemény, 1822, č. 3, 4, 7;

rukopisy:
Iddeen zur Disposition einer Etnographie (Archív ev. a v. cirkvi, C. II. 60, Banská Bystrica); Planum describendae nationis – Planum etnographiae (1819, Banská Bystrica); Ethnographia electorum Dei, vulgo Magyarorum (1824-37, Országos Széchényi Könyvtár, Budapešť); Ethnographia Ruthenorum (1825, 1828, 1831); Ethnographia Valachorum (1831, 1836); Ethnographia Iudeo-rum (1831); všetko v Štátnej vedeckej knižnici vo Zvolene.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 1. – Martin : Matica slovenská, 1929. – S. 254-257.

2. MILLA, Ján: Včelársky náučný slovník. – Bratislava : Príroda, 1971. – S. 23, 159.

3. URBANOVÁ, Viera: Ján Čaplovič v slovenskej kultúre a národnom obrodení. In: O Slovensku a Slovákoch / Ján Čaplovič. – Bratislava : Tatran, 1975. – S. 235-250.

4. TIBENSKÝ, Ján: Dejiny vedy a techniky na Slovensku. – Martin : Matica slovenská, 1979. – S. 173-174.

5. Encyklopédia slovenských spisovateľov. – Zv. 1. – Bratislava : Obzor, 1984. – S. 97.

6. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 404-405.

7. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík … [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 55-56.

biografické články:

1. MAŤOVČÍK, Augustín: Bránil slovenské práva – Ján Čaplovič (1780-1847). In: Národný kalendár 1997. – Martin : Matica slovenská, 1996. – S. 106.

národovec
(6. 10. 1876 Jasenová – 6. 3. 1925 Kovačica)

Teologické štúdia skončil v Rostocku. Pôsobil ako evanjelický kazateľ v Záriečí. V r. 1907 bol suspendovaný, hájil slovenskú národnosť proti pomaďarčovaniu. Jána Čaploviča hájil Ľudovít Štúr a Miloš Krno. Kovačickí obyvatelia sa pod vplyvom kovačického procesu s Jánom Čaplovičom prebudili k národnému životu.

LITERATÚRA O J. ČAPLOVIČOVI VO FONDE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 31.

archeológ, historik, učiteľ
7.3.1917 Veličná – 5.6. 1994 Oravský Podzámok

R. 1923-29 navštevoval ľudovú školu vo Veličnej, r. 1929-1933 študoval na Štátnej meštianskej škole v Dolnom Kubíne. Absolvoval súkromnú obchodnú školu YMCA v Bratislave a štátnu obchodnú školu v Martine r. 1936, štúdium ukončil na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi r. 1940. Ako výpomocný učiteľ pôsobil v Sokolčiach, Podhradí, vo Važci a v Oravskej Porube. Od r. 1943 dočasný učiteľ v Párnici, r. 1945 menovaný za učiteľa. R. 1945-1950 učiteľ na Strednej škole v Dolnom Kubíne. R. 1951-1953 výskumný terénny pracovník Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Martine na Bystričke a v Nitre. R. 1953-1979 kustód Oravského hradu a riaditeľ Oravského múzea v Oravskom Podzámku. Zaslúžil sa o rozšírenie a prehĺbenie regionálneho, najmä archeologického výskumu na Orave. Počas jeho pôsobenia uskutočnila sa na Oravskom hrade v r. 1953-68 generálna rekonštrukcia celého objektu, reinštalovali sa v hradných priestoroch vlastivedné i prírodovedné zbierky a inštalovali sa nové / napr. expozícia stavebného vývoja hradu/. Aktívne pracoval vo viacerých odborných, vedeckých a náučných spoločnostiach, spolkoch a aktí-voch, napr. v Slovenskej archeologickej spoločnosti SAV, Karpatskej expedícii AÚ SAV v Nitre so sídlom na Oravskom hrade, v Okresnom aktíve pamiatok a ochrany prírody v Dolnom Kubíne a pod. Publikoval viac ako 100 príspevkov v archeologických edíciách, vydávaných AÚ SAV v Nitre, v časopise Archeologické rozhledy, Slovenská archeológia, vo Vlastivednom zborníku Žilinského kraja, Vlastivednom časopise, Študijných zvestiach SAV, Archeologických výskumoch a nálezoch na Slovensku a v mnohých iných regionálnych, krajských, celoštátnych i zahraničných periodikách a publikáciách. Zostavovateľ prvých dvoch Zborníkov Oravského múzea (1968, 1971). Samostatne i s kolektívom vydal monografie Oravský zámok (1967), Podbiel (1970), obrazové a etnografické publikácie Čaro kresaného dreva (1971), Ľud Oravy v minulosti (1980) a monografickú regionálnu prácu Orava v praveku (1987). Bohatý trojrozmerný materiál z jeho činnosti, grafická, fotografická a písomná dokumentácia sa nachádzajú v zbierkovom fonde Oravského múzea P. O. Hviezdoslava Dolný Kubín – vo Vlastivednom oddelení v Oravskom Podzámku, na Oravskom hrade.

Použitá literatúra:
ČERŇAN, Igor: Za Pavlom Čaplovičom. In: Zborník Oravského múzea 1995. Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1995, s. 130.

DIELO (výber)
Oravský zámok. Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1967; Zborník Oravského múzea 1. Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968 (zostavovateľ); Podbiel. Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1970 (zostavovateľ); Zborník Oravského múzea 2. Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1971 (zostavovateľ); Veličná : 700 rokov trvania obce. Martin : Osveta, 1972 (zostavovateľ); Čaro kresaného dreva. Martin : Osveta, 1977; Halštatské popolnicové pohrebisko. Martin : Osveta, 1977; Novoť. Martin : Osveta, 1979 (zostavovateľ); Ľud Oravy v minulosti. Martin : Osveta, 1980; Dolný Kubín. Martin : Osveta, 1986 (zostavovateľ); Orava v praveku, vo včasnej dobe dejinnej a na začiatku stredoveku. Martin : Osveta, 1987.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 38.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 32.

3. ČERŇAN, Igor: Za Pavlom Čaplovičom. In: Zborník Oravského múzea 1995. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1995. – S. 130-131.

4. HUBA, Peter: Veličná. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1997. – S. 141-142.

5. MICHALIČKA, Vladimír: Dejiny oravského školstva do roku 1918. – Bratislava : Ústav informácií a prognóz školstva, 2001. – S. 12.

biografické články:

1. HABOVŠTIAK, Anton: Za Pavlom Čaplovičom. In: Orava. – Roč. 4 (104), č.1 (17.08.1994), s. 7.

2. ČERŇAN, Igor: Nedožitá osemdesiatka. In: Orava. – Roč. 3 (106), č. 5 (11.03.1997), s. 6.

3. Oravské osobnosti dnešku. In: Naša Orava. – Roč. 4, č. 45 (12.11.1997), s. 4.

župný hodnostár, právnik, statkár
23. 11. 1864 Oravská Poruba – 18. 6. 1927 Oravská Poruba

Študoval na gymnáziu v Kežmarku, právo vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil v službách Oravskej župy, slúžny v Dolnom Kubíne, od r. 1896 hlavný župný notár, r. 1900 hospodáril na rodinnom statku, r. 1910-13 oravský, r. 1912 aj turčiansky župan. Politickým vplyvom i organizačne prispel k vybudovaniu železnice na Oravu, zaoberal sa projektom vybudovania vodného diela v Podbieli. Venoval sa chemickým pokusom, vyvinul preparát na impregnovanie dreva Serpulit a zaviedol ho do praxe.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1986, zv. 1, s. 405.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 405.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 32-33.

literárny historik, stredoškolský profesor
18. 10. 1905 Kovačica – 25. 9. 1963 Bytča

Študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. R. 1929-30 výpomocný učiteľ v Komárne, r. 1930-31 v Revúcej a r. 1931-32 v Štítniku, od roku 1932 stredoškolský profesor v Rožňave, od roku 1938 v Kežmarku, od r. 1939 v Dolnom Kubíne, r. 1947-48 riaditeľ Učiteľskej akadémie v Turčianskych Tepliciach, r. 1951-56 Gymnázia v Dolnom Kubíne, r. 1956-60 Pedagogickej školy v Turčianskych Tepliciach, od roku 1960 strednej školy v Bytči.
Publikoval materiálové príspevky o živote a diele slovenských osobností a štúdie o slovenskej hymnológii. Uverejňoval v Sborníku MS, v časopisoch Bratislava, Politika, Cirkevné listy a Šafárikov kraj, ktorý aj redigoval.

DIELO (výber)
Eugen Vrahobor Šparnensis. In: Sborník na počesť Jozefa Škultétyho. Martin 1933, s. 27-32; Domica, jaskyňa pravekých tajov. Bratislava 1937; Rozpomienky na Slovenské národné povstanie na Orave. Dolný Kubín 1946; Rukopisný sborník piesní Samuela Tomášika. Martin 1947; Listy Kolomana Banšella Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi. In: Sborník MS. Roč. 8 (1930), s. 44-69

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 406.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 33.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 22.

národnokultúrny pracovník, mecén, cirkevný hodnostár
(20. 1. 1793 Chyžné, Poľsko – 27. 4. 1876 Banská Bystrica)

Študoval na gymnáziu v Bratislave a vo Veszpréme, filozofiu v Györi, teológiu v Pešti (vyvätený1816). R. 1817-21 vychovávateľ v rodine Kvassayovcov v Brodzanoch, potom biskupský tajomník a notár v Banskej Bystrici. R. 1833 kanonik a riaditeľ biskupskej kancelárie, r. 1847 titulárny opát a generálny vikár, r. 1865 veľprepošt banskobystrickej kapituly. Aktívny člen budínskeho Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej, staral sa o rozvoj banskobystrického gymnázia, kde pôsobil aj ako profesor. Zakladateľ a podporovateľ Spolku sv. Vojtecha, gymnázia v Kláštore pod Znievom a r. 1863-74 pokladník MS. M. Hattala mu venoval svoju Gramtatiku (1850), J. L. Bella Staroslovenský Otčenáš (1863) a A. Sládkovič báseň Vysokodôstojnému Pánu Tomášu Červenovi… (Tábor I. 1870).

LITERATÚRA O T. ČERVENOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 1. – Martin : Matica slovenská, 1929. – S. 288-89.

2. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom kultúry, 1964. – S. 40-41.

3. LANGER, Juraj a kol.: Trstená 600-ročná. – Martin : Osveta, 1973. – S. 346.

4. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 423.

5. HOLEČKO, Miroslav: Mecén a lexikograf : pamätnica z celonárodnej dvojspomienky venovanej 200. výročiu narodenia dejateľov Tomáša Červeňa a Jána Koiša. – Bratislava : Národné osvetové centrum, 1995. – 51 s.

biografické články:

1. MARKOVIČ, Stanislav: Tomáš Červeň. In: Orava. – Roč. 4 (107), č. 1 (13.01.1998), s. 5.

geograf, historik
(3. 2. 1840 Chyžné – 21. 2. 1928 Bratislava)

Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Užhorode, r. 1858-61 filológiu a históriu na viedenskej univerzite. Od roku 1861 zastupujúci profesor v Bratislave , r. 1862-67 na slovenskom katolíckom gymnáziu v Banskej Bystrici, r. 1867 na gymnáziu v Bratislave, od roku 1868 v Pešti, r. 1870 prednášal na univerzite, od roku 1875 člen krajinskej školskej rady. Od roku 1895 riaditeľ štátneho gymnázia v Budapešti, r. 1896 hlavný riaditeľ. Zakladajúci člen MS. Absolvoval študijné cesty do Talianska, Francúzska, Anglicka a Nemecka. Vydal, zostavil, preložil a zredigoval učebnice pre gymnáziá, školské atlasy, mapy Palestíny a Európy v dobe križiackych výprav, Grécka, rímskeho impéria.

DIELO
Egyetemes földirat. Budapešť 1875-77; Az osztrák-magyar monarchia földirata. Budapešť 1880; Egyetemes földirati tankönyv. Budapešť 1884.
mapy a atlasy:
Zemediv krajín uhorskej koruny s menami slovenskými. Budapešť 1870; Lange Henrik Uj iskolai atlasza. Budapešť 1878.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 422.

2. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 119-120.

spisovateľ, publicista, učiteľ

25. 9. 1896 Ústie nad Oravou – 1. 11. 1967 Buenos Aires

Študoval na gymnáziu v Trstenej a na učiteľskom ústave v Turčianskych Tepliciach. Učiteľ a organista v Žabokrekoch nad Nitrou a v iných obciach, riaditeľ meštianskej školy v Handlovej a v Bratislave, školský inšpektor, od r. 1939 sekčný šéf kultúrneho propagačného oddelenia Ministerstva školstva v Bratislave, r. 1945 emigroval do Rakúska, od r. 1948 žil v Argentíne. Počas 1. svetovej vojny príslušník čs. légií, r. 1919 Prvého pluku slovenskej slobody, s ktorým bojoval proti Maďarskej republike rád. Angažoval sa najmä v práci s mládežou, náčelník Slovenského katolíckeho skautingu, r. 1936 hlavný redaktor jeho orgánu Skaut a Skautka. Prispieval do časopisov Spolku sv. Vojtecha, r. 1930-32 hlavný spolupracovník časopisu Orava, r. 1937-38 spoluredaktor mesačníka Slovenská škola. Pred porážkou fašizmu emigroval, v Argentíne člen tamojšej odbočky sidorovskej SNR, funkcionár ďalších emigrantských spolkov, prispieval článkami do emigrantskej a krajanskej tlače (Slovenská obrana, Slovák v Amerike, Jednota, Juhoamerický Slovák a i.). Autor 16 učebníc a príručiek pre školákov i pre dospelých. Písal verše i prózu, jeho dvojdielny román o zážitkoch z 1. svetovej vojny charakterizuje ťažkopádny sloh i jazyk. V početných divadelných hrách a jednoaktovkách nezvládol ani základné ideové a formálne stránky drámy, z veľkej časti tvoril priame agitky slúžiace cirkevným a politickým potrebám (pašiové hry, oslava výročí a pod.). Krajový kolorit sa prejavil v oravských povestiach, ktoré zozbieral. Prekladal z poľštiny a ruštiny.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1986, zv. 1, s. 439.

DIELO

divadelné hry:
Nepriateľ žien. Žilina 1929; Za slobodu národa. Žilina 1930; Agenti. Trnava 1931; Falošný agent. Žilina 1931; Auto. Žilina 1932; Daň z obratu. Trnava 1932; Kríza. Trnava 1935; Punčová torta. Žilina 1935; Čo je tvoje, je i moje… Trnava 1938; Víťazstvo lásky. Trnava 1939; Sedliak nad fiškáľa. Žilina 1941; Nevedomý Noemov koráb. Trnava, b. r.; Sprostredkovateľ sňatkov. Žilina b. r.;

próza:
Na smrť odsúdenci 1-2. Ružomberok 1930; Oravské prostonárodné povesti. Trnava 1933, 2. vyd., Dolný Kubín 1998; Oravské rozprávky. Bratislava 1935, 2. vyd., Dolný Kubín 1999; Bača, máme porobenô. B. m. 1966;

preklad:
Makuszyński, K.: Panna s pomútenou hlavou. Martin 1933;

príručka:
Poľné hospodárstvo. Bratislava 1940.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 439-40.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 36.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 98.

4. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 19.

5. Pamätnica obce Ústie nad Oravou zaliatej vodami Oravskej priehrady / zost. Ľudovít Kohút. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1998. – S. 107-108.

6. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. – Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2001. – S. 75.

biografické články:

1. CABADAJ, Peter: Ján Dafčík. In: Slovenské národné noviny. – Roč. 5, č. 6 (1994), s. 16.

2. KOLEJÁK, Ladislav: Ján Dafčík. In: Trstenský hlas. – Č. 3 (1994), s. 5.

3. CABADAJ, Peter: Slovenská literatúra v exile 3. In: Slovenské národné noviny. – Roč. 10, č. 27 (06.07.1999), s. 5.

(pseud. R. Milošicov)

filológ, publicista
(15. 11. 1856 Námestovo – 5. 12. 1883 Námestovo)

Študoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom a v Esztergome, teológiu v Jágrii a v Banskej Bystrici. Kaplán v Sučanoch, v Tužine a v Nitrianskom Pravne. Príslušník nár. uvedomelej generácie, začo ho cirkevná vrchnosť prekladala. Priatelil sa s Antonom Bielekom, ktorému odkázal svoju obsiahlu knižnicu a v Sučanoch s J. J. Hodžom. Literárne začal tvoriť v Esztergome ako člen študentského spolku Budič a prispievateľ rovnomenného rkp. časopisu (jeho práce z tohto obdobia sa nezachovali). Publikoval najmä v Národných novinách (1881-82). V literárnych článkoch zdôrazňoval prirodzenosť, pravdivosť, jazykovú správnosť a krásu literárneho diela a nevyhnutnosť vzdelania autora. V jazykovednej štúdii obraňoval slovenčinu a určil jej podľa pôvodnosti popredné miesto medzi slovanskými jazykmi. Ovládal francúzsky, ruský, nemecký, maďarský, latinský, český a poľský jazyk, pasívne grécky, anglický a taliansky jazyk. V politických článkoch prejavoval rusofilské názory, odsudzoval maďarizáciu v školách, vyzdvihoval úlohu národnouvedomelej inteligencie pri ľudovýchove, upozorňoval na bohatstvo slovenského folklóru. Rukopisy ďalších jeho prác zhoreli pri prechode frontu r. 1945 v Námestove.

LITERATÚRA O J. DANIELAKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 42.

2. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 442.

3. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 36-37.

4. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 88.

5. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 20.

PAMIATKY
Korešpondencia v Archíve literatúry a umenia v SNK.

maliar, kultúrny pracovník, lekár
(16. 5. 1803 Liptovský Hrádok – 28. 11. 1851 Dolný Kubín)

Študoval na lýceu v Kežmarku, medicínu od r. 1824 v Budapešti. Maliarstvo študoval v Nemecku. Pôsobil ako lekár v Dolnom Kubíne, neskôr hlavný lekár Liptovskej, Oravskej a Trenčianskej župy. Za zdolanie epidémie cholery v ruskej armáde na Orave r. 1848 bol v r. 1850 vyznamenaný ruským vojenským vyznamenaním. Autor odborných článkov (pred. r. 1850), zakladateľ spolkov miernosti na Orave, venoval sa zdravotníckej osvete. Amatérsky sa venoval krajinomaľbe, portrétu a historickému žánru. Jeho výtvarný názor sa vyvíjal od rokokového idealizmu k exaktnejšej vecnej výpovedi biedermeieru. Cestoval po Rakúsku, Taliansku a Nórsku. Osvetový pracovník a buditeľ. Prispieval do Štúrovských Slovenských národných novín, r. 1846 sa osvedčil za spisovnú slovenčinu, proti spisu Hlasové a v boji proti Š. Launerovi.

DIELO

knižné:
Dissertatio inauguralis medico-chirurgica de asphyxiis… Budapešť 1830;

články:
Z Oravi. In: Slovenské národné noviny, roč. 1-3, 1845-48, s. 137, 154-155, 219, 429, 433-434, 437-438, 1052, 1056; Abeceda lekárska. In: Domová pokladnica, roč. 3, 1849, s. 66-77;

výtvarné:
Zátišie (1830); Autoportrét (1831); Krajina (1836); Etna (1838); Veľkoknieža Ivan v zajatí (1840, zničený); Holandskí zbojníci, Napoleon, wartburg (1846); Krajiny z Rakúska, Nórsky kaštieľ (1850); Ukrižovaný (štúdia k obrazu a oltárny obraz v Dolnom Kubíne, 1852).

LITERATÚRA O B. DEMIANOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 1. – Martin : Matica slovenská, 1929. – S. 314.

2. DUBNICKÁ, Elena: Peter Michal Bohúň. – Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1960. – S. 38.

3. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 42-43.

4. Slovensko. 4 diel, Kultúra 1. časť. – Bratislava : Obzor, 1979. – S. 800.

5. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 459.

6. HUBOVÁ, Jana: Sprievodca po Historickom cintoríne v Dolnom Kubíne. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1990. – nestr.

lesník, prívrženec turistiky
1837 Dolný Kubín – 27. 6. 1901 Podbiel

Syn Baltazára Demiana (lekár troch žúp v Dolnom Kubíne), absolvoval lesnícku školu v Liptovskom Hrádku. Lesný správca Oravského panstva v Podbieli. Venoval sa turistike, staval lesné turistické cesty, priechody, mostíky. Iniciátor postavenia prvého poľovníckeho zrubu v Roháčoch v r. 1883, sprístupnil Roháče pre turistiku. Hornú časť Roháčskej doliny pomenoval Smutnou dolinou a druhý Roháč Plačlivým. Zaujímal sa o maliarstvo.

Použitá literatúra:
ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990, s. 38.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. KUCHTIAK, Ignác: Zuberec : rozprávanie o prírode, živote a ľuďoch zo Zuberca. – Zuberec : Obecný úrad, 1996. – S. 89-90.

PAMIATKY
Pamätná tabuľa v Roháčskej doline.

politik, publicista, stredoškolský profesor
8. 12. 1884 Paludza – 18. 3. 1967 Bratislava

Študoval na gymnáziu v Prešove, teológiu v Prešove a v Bratislave. Evanjelický kaplán v Rimavskej Píle, farár v Jasenovej, r. 1919-22 učiteľ obchodnej školy v Dolnom Kubíne, r. 1923 riaditeľ obchodnej školy v Kežmarku a inšpektor odborných škôl. Príslušník mladej generácie, tzv. prúdistov. V Jasenovej sa venoval ľudovýchove, propagácii družstevníctva. Založil a r. 1913-15 s V. Šrobárom redigoval časopis Nové časy, v revue Prúdy viedol rubriku Školský obzor R. 1923-33 redigoval regionálny týždenník Podtatranská Slovač, r. 1934-38 Podtatranský kraj. Pôsobil v agrárnych družstvách a kultúrno-výchovných spolkoch. Autor článkov v novinách a časopisoch, spoluautor učebnice slovenčiny pre obchodné školy.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1986, zv. 1, s. 468.

DIELO
Pamätník slávnosti na 400 – ročnú pamiatku reformácie vydržiavania ev. a. v. seniorátom v Dolnom Kubíne dňa 31. 10. 1917. Dolný Kubín 1917; Slovenská mluvnica s pripojenou cvičebnicou a slovníčkom pre obchodné školy. Praha 1933.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. PRAŽÁK, Albert: S Hviezdoslavom : rozhovor s básnikom o živote a diele. – Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1955. – S. 59, 76, 98, 108, 117, 120, 408.

2. Slovensko 4. Kultúra 2. – Bratislava : Obzor, 1981. – S. 574.

3. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 468.

(pseud. Ďuro Kyjak)

básnik katolíckej moderny, františkán – kňaz
(1. 8. 1905 Trstená – 7. 4. 1986 Pittsburg)

R. 1916-24 študoval na gymnáziu v Trstenej, vstúpil do františkánskej rehole a po noviciáte prešiel viacero kláštorov (Hlohovec, Bratislava, Trnava, Malacky), absolvoval r. k. teológiu, študoval aj na Filozofickej fakulte v Bratislave. Počas druhej svetovej vojny pôsobil ako vojenský kňaz na východnom fronte, r. 1945 emigroval cez Rakúsko do Talianska a napokon r. 1947 do Argentíny, kde bol duchovným slovenských emigrantov vo františkánskom kláštore v Buenos Aires, od r. 1965 žil v kláštore sv. Rodiny v Pittsburgu v USA. Mimoriadne plodný spisovateľ, autor početných zbierok poézie vydaných na Slovensku i v emigrácii, reprezentant slovenskej katolíckej moderny. Od začiatku 30. rokov vydával básnické zbierky s prevažujúcimi prírodnými a osobnými motívmi Budúci ľudia (1931), Slávne na holiach (1932), Dýchajte lazy (1933), po nich nasledovali zbierky subjektívnej lyriky, v ktorých sa autor vyrovnáva s modernými poetickými prúdmi vrátane nadrealizmu (Hviezdy a smútok, Helena nosí ľaliu, Mladý svadobník, 1934-1936), ako aj zbierky s prevahou poetickej hry a efektných metafor (Ja svätý František, Mesto s ružou, Honolulu, pieseň labute, Nevolaj, nevolaj, 1938-39). V ďalších zbierkach sa odrážajú vplyvy poetizmu (Somnambul, Konvália, 1941), iné reprezentujú typ tzv. ženskej lyriky (Muškát, Môj sen o láske, 1941), menej pôsobivé slúžili dobovej slovenskej národnej ideológii. Ostatné na Slovensku vydané zbierky Plač (1944) a Moja krv (1945) zaznamenávajú vnútorné otrasy v časoch vojny i hľadanie zmyslu života. V zložitých podmienkach emigrácie pokračoval vo vydávaní básnických zbierok, v ktorých sa odráža ťažký údel tvorcu a nostalgia za domovom: Vlasť volá (1948), Listy z emigrácie (1949), Diaľky bez domova (1950), Balady (1953), Stopy v ohni (1956), V záblesku vekov (1959) a i. V plodnej básnickej aktivite pokračoval aj v nasledujúcich 60. a 70. rokoch, o čom svedčia zbierky Bez slobody (1965), Pod krížom (1967), Švih (1973), Srdce bije (1975), Poď, nasleduj ma! (1979) a i. Napokon poetickú tvorbu zavŕšil zbierkami lyrických meditácií o zmysle ľudského života a o Bohu v zbierkach Milovať – žiť, Belasý blankyt, Sväté rozjímanie a i. Venoval sa aj prozaickej a dramatickej tvorbe. Už na Slovensku vydal prózy Zakliata mladosť (1943), Človek s láskou (1943) a divadelné hry s autobiografickými prvkami Valin (1940), Padajúce pero (1941). V emigrácii vydal ďalšie romány (Bez matky, Pieseň lásky, Agónia veku, Nezomrie, kto miluje), lyrické prózy (Pokora vína, Rozprávka má krídla, Vidíte zrno, Na polhodinku, Duch do dejín a i.), memoárové práce, divadelné hry (Gorazd). Plodný publicista v slovenských i krajanských časopisoch, inicioval založenie viacerých literárnych periodík. V emigrácii aktívne pracoval za obnovenie Slovenskej republiky, funkcionár Slovenského oslobodzovacieho výboru.

DIELO (Výber)
Budúci ľudia. Básne. Kremnica 1932; Slávne na holiach. [Kremnica] Trnava 1932; Dýchajte lazy! Básne. Žilina 1933; Antológia mladej slovenskej poézie. Trnava 1933; Hviezdy a smútok. Trnava 1934; Zlatý kolibrik. Trnava 1934; Helena nosí ľaliu. Trnava 1935; S úsmevom vianoc. Trnava 1935; Mladý svadobník. Praha-Bratislava 1936; Ja svätý František. Básne. Bratislava 1938; Gardisti, na stráž! Trnava 1939; Slováci, stojte na chotári. Pochod trenčianskej Hlinkovej gardy. Bratislava 1939; Muškát. Básne. Bratislava 1940; Môj sen o láske. Báseň. Bratislava 1941; Nevolaj, nevolaj. Básne. Bratislava 1941; Zakliata mladosť. Lyrická próza. Bratislava 1943; Človek s láskou. Bratislava 1944; Bez matky. [Buenos Aires] 1951; Cesty vyhnanca. B. m. 1951; Pieseň lásky. B. m. 1953; Kde holub doletí. Pittsburg 1970; Matka celá krásna. Hamilton 1970; Pokora vína. Rím 1973; Rozprávka má krídla. [Zürich] 1973; Oči nám horia. Rím 1976; Milovať do konca. B. m. 1980; Nebo hasne. B. m. 1981; Múdra pani. B. m. 1982; Ja, Rudolf Dilong, trubadúr: výber z exilovej tvorby Rudolfa Dilonga. Martin 1992; Honolulu, pieseň labute. Bratislava 1998; Ruža Dagmar. Bratislava 2000.

LITERATÚRA O R. DILONGOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. ŠMATLÁK, Stanislav: Dve storočia slovenskej lyriky. – Bratislava : Tatran, 1979. – S. 353, 354, 366.

2. Biele miesta v slovenskej literatúre. – Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. – S. 138-143, 188-201.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 112-113.

4. RYDLO, M. Jozef: Rudolf Dilong. – Martin : Matica slovenská, 1991.

5. KONDEL, Ľubomír: Rudolf Dilong (1905-1986). In: Opäť v učebných osnovách. – Nitra : Enigma, 1995. – S. 27-30.

6. Rukoväť literatúry / zost. Viera Žemberová. – Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1998. – S. 65, 68, 79, 83, 114.

7. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. -Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 63.

8. Slovník slovenských spisovateľov / Valér Mikula …[et al.]. – Praha : Nakladateľstvo Libri, 1999. – S. 99-101.

biografické články:

1. CABADAJ, Peter: Rudolf Dilong. In: Slovenské národné noviny. – Roč. 4 (8), č. 16 (27.04.1993), s. 16.

2. PAPIEŽOVÁ, Anna: Básnik Rudolf Dilong. In: Slovenský sever. – Roč. 4, č. 3 (1994), s. 21.

3. CABADAJ, Peter: Z milosti Božej Bedár : k nedožitým 90. narodeninám básnika „stratenej slovenskej slobody“ Rudolfa Dilonga. In: Slovensko. – Roč. 13, č. 3 (1995), s. 24-25.

4. STANKOVSKÝ, Aleš: Dilong v srdci. In: Literárny týždenník. – Roč. 8, č. 33 (11.08.1995), s. 6.

5. BALÁK, Štefan: Život chápal ako poéziu. In: Slovenská republika. – Roč. 7, č. 272 (25.11.1999), s. 10.

PAMIATKY
Dilongova Trstená (prednes poézie a prózy, od r. 1992)

(pseud. J. D. Hamorník, Ľudo Hámorník, J. Oravec, J. O. Ravec)

spisovateľ, publicista, úradník
(28. 5. 1911 Trstená – 6. 4. 1973 Montreal)

Študoval v r. 1921-25 na gymnáziu v Trstenej, r. 1925-29 v Trenčíne, r. 1929-31 právo na UK v Bratislave (neukončil), absolvoval notársky kurz. Pôsobil na notárskych úradoch v Slatine nad Bebravou, na Orave, v Ubli a i., od r. 1939 v kult. a osvetovom oddelení Ministerstva národnej obrany v Bratislave, r. 1942 redaktor Slovenského vojska, r. 1943 Slovenského vojaka, r. 1944-45 vedúci kultúrneho a propagačného oddelenia Domobrany, redaktor Stráže vlasti a jej športovej prílohy, r. 1945 emigroval do Bavorska, potom do Talianska (Assisi). r. 1949 do Kanady, žil v Montreale. Prispieval do študentských a regionálnych časopisov (Rozvoj, Oravské noviny, Svojeť), od r. 1929 publikoval verše i prózy, r. 1934 debutoval soc. novelou Deti biedy (na pokračovanie v Slovákovi). Autor divadelnej hry pre mládež, slovného sprievodu k filmu Od Tatier po Azovské more a i., v emigrácii sa zameriaval na tvorbu epigramov. Zostavovateľ a hlásateľ rozhlasových relácií Hlas kanadských Slovákov.

DIELO
poézia: Slepí pasažieri. Bratislava 1943; Sto epigramov. Middletown 1971; Od splnu po zatmenie. Rím 1972;
divadelné hry: Novou cestou. Trnava 1939; Stará mať, neopúšťaj nás! Montreal 1954.

LITERATÚRA O J. DORÁNSKOM VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 495.

2. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 113.

biografické články:

1. CABADAJ, Peter: Ján L. Doranský. In: Knižnice a informácie. – Roč. 26, č. 4 (1994), s. 164-165.

2. JANEK, Jozef: Ján Doranský. In: Orava. – Roč. 4, č. 13 (30.06.1998), s. 6.

(Drengubiak, Drengubljak, pôv. Drnguljak)

maliar, rezbár, katolícky kňaz
(31. 10. 1781 Zázrivá – 1850 Krakov)

Vyštudoval teológiu, za kňaza vysvätený r. 1810. R. 1812-34 kňaz v Habovke, Nižnej a Rabči. Ako maliar – samouk tvoril najmä sakrálne obrazy v oravských farnostiach. Jeho výtvarné dielo má znaky ľudového prejavu s prvkami klasicizmu. Pre podlomené zdravie od r. 1834 na predčasnom dôchodku v Spišskej kapitule. Zomrel r. 1850 na následky poranení, ktoré utrpel pri páde z lešenia počas prác na oprave oltára a maľovaní Chrámu Panny Márie na Rinku v Krakove.

Použitá literatúra:
Biografický lexikon Slovenska II, C-F. Martin : SNK, 2004, s. 321.

KARCOL, Miroslav: Ján Nepomuk Drengubiak. In: Katolícke noviny, 2010, roč. 125, č. 27, s. 20.

DIELO
Podobizeň grófky Anny Berényiovej (olej, 1818); fresky v r. k. kostolíku v Hruštíne (po r. 1820); Zoslanie Ducha svätého (oltárny obraz v kostole sv. Ducha v Liptovskom Trnovci, olej, 1822); Obetovanie Ježiša v chráme (obraz na hlavnom oltári v r. k. kostole v Liesku, olej, 20. roky 19. storočia); prícestný stĺp so sochami troch sv. Jánov v Nižnej (1825); Predstavenie Ježiša v chráme (obraz v r. k. kostole v Rabči, olej, 1833).

LITERATÚRA O J. DRENGUBJAKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. BARTKOVÁ, Zuzana: Orava vo výtvarnom umení. – Banská Bystrica : Stredoslovenská galéria, 1987.

2. Biografický lexikon Slovenska II, C-F. – Martin : SNK, 2004. – S. 321.

3. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 38.

4. Slovensko. 4 diel, Kultúra 1. časť. – Bratislava : Obzor, 1979. – S. 800.

národno-kultúrny pracovník, evanjelický kňaz
(24. 7. 1809 Liptovský Hrádok – 11. 8. 1890 Žaškov)

Študoval v Liptovskom Mikuláši, Levoči a v Gemeri, teológiu v Bratislave a vo Viedni. Evanjelický farár vo Vrbici, r. 1837-88 v Štrbe. Národný a osvetový pracovník, zakladateľ spolku miernosti v Štrbe, člen spolku Tatrín, udržiaval styky s M. M. Hodžom a inými národovcami. Roku 1846 podpísal osvedčenie za spisovnú slovenčinu, podporoval slovenskú tlač, prispel na budovu MS a na zriadenie slovenského gymnázia v Martine. Bol agilným rozširovateľom tlače.

LITERATÚRA O J. DRENGUBJAKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 505.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 38

divadelný pracovník
3. 5. 1923 Dolný Kubín – 19. 1. 1982 Martin

Študoval na Štátnej obchodnej akadémii v Martine, maturoval r. 1944. Krátko pôsobil v Prvej českej vzájomnej poisťovni a Roľníckej vzájomnej pokladnici v Martine, r. 1947 účtovník v Divadle SNP, neskôr ekonomický námestník riaditeľa, r. 1971-78 riaditeľ, r. 1979-82 odborný sekretár riaditeľa. Kultúrny organizátor, ktorý sa uplatnil r. 1957 po zmene štatútu martinského divadla, od r. 1971 pri jeho umeleckej konsolidácii.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1986, zv. 1, s. 517.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 517.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 39.

náboženský básnik
17. 6. 1909 Bziny – 30. 10. 1975 Valaská Dubová

Gymnázium navštevoval v Dolnom Kubíne, teológiu v Spišskej Kapitule. Svoje básne uverejňoval v mesačníku Kráľovná mája a Svätá rodina. Prispieval do almanachov a svätovojtešských kalendárov. Samostatnú zbierku nevydal.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 39

učiteľ, autor polemických spisov
1620 Sedliacka Dubová – 22. 9. 1675 Sibiu

Navštevoval školy v Uhrovci, Bánovciach nad Bebravou, Skalici, Sučanoch, Jelšave, Krupine, Hlohovci a v Köszegu, vyššie triedy v Košiciach, od roku 1658 študoval na univerzite v Tübingene, r. 1663-64 v Jene, od r. 1664 vo Wittenbergu. Magister filozofie. Od roku 1666 učiteľ v Brezne, od roku 1667 rektor školy v Košiciach, od roku 1673 profesor, neskôr rektor gymnázia v Sibiu. Autor teologických dišpút a polemík obhajujúcich luteránsku reformu, okrem iného proti rektorovi trnavskej univerzity Holovitiovi. Polemizoval aj s predstaviteľmi spišských miest, s košickými jezuitmi a i.

DIELO (výber)
Exercitatio theologica de causis salvificae fidei … Tübingen 1663; Dissertatio philosophica de ubietate univesalium. Magdeburg 1665; Dissertatio theologica de unitate sensus literalis cujusque dicti Scripturae Sacrae … Levoča 1667; Dissertatio apologetica … Levoča 1669; Theses theologicae de Deo optimo maximo. Sibiu 1674.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 45.

2. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. 2. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 41.

3. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 43.

4. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín: Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 78

PAMIATKY
Rkp. v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti

robotník
5. 6. 1891 Geceľ, Dolný Kubín – 30. 6. 1943 Leopoldov

Patrí medzi najrevolučnejších funkcionárov KSČ a agilných organizátorov politického a spoločenského života medzi pracujúcimi Liptova a Oravy. R. 1914 narukoval na front, zoznámil sa s ruskými vojakmi, agitátormi za skoré ukončenie vojny. Za revolučnú činnosť na fronte sa dostal do väzenia. Po skončení 1. svetovej vojny vstupuje do radov Soc. demokratickej strany. Do r. 1925 poľno-hospodársky robotník v Čechách. Organizuje štrajky poľnohospodárskych robotníkov, uväznený a vypovedaný na Slovensko. Pracoval ako stavebný robotník na rôznych miestach v okrese Ružomberok. Organizoval boj proti biede a nezamestnanosti, vo voľnom čase navštevoval dediny Liptova a Oravy. Za revolučnú činnosť viackrát šikanovaný, súdený a väznený. Aktívne vystupoval proti politike HSĽS. Keď sfašizovaní ľudáci inscenovali tzv. voľby, demonštratívne hodil prázdnu kandidátku do urny (na kandidátke bol gróf Eszterházy), začo sa dostal do Iľavy. V r. 1939 organizuje ilegálnu KSS, stál na jej čele až do zatknutia. Po jej odhalení, zatknutý a odsúdený na tri roky väzenia v Leopoldove, kde zomrel.

LITERATÚRA O O. FAGLICOVI VO FONDE KNIŽNICE

ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 43.

muzikológ, hudobný psychológ a sociológ
(12. 7. 1929 Veličná – 4. 4. 1981 Bad Homburg)

Do r. 1957 študoval na strednej škole v Kežmarku, r. 1957-58 skladbu na Hudobnej fakulte VŠMU v Bratislave u A. Moyzesa, r. 1958-63 hudobnú vedu na Filozofickej fakulte v Bratislave, r. 1962-64 vedecký ašpirant, od r. 1971 na študijnom pobyte v Institute für Musikforschung v Záp. Berlíne. Od r. 1965 pracovník, r. 1968 vedúci oddelenia teórie a súčasnej tvorby Ústavu hudobnej vedy SAV v Bratislave, súčasne externý redaktor časopisu Slovenská hudba. Od r. 1973 prednášal hudobnú vedu na univerzite v Giessene, od r. 1977 na Hochschule für Musik vo Frankfurte nad Mohanom. Počas pôsobenia na Slovensku venoval sa otázkam estetickým, filozofickým i hudobnej sociológii. Spoluautor ČsHS, autor recenzií, štúdií a úvah (Kultúrny život, Slovenská hudba, Hudební rozhledy).

DIELO (Výber)
Igor Stravinskij. Bratislava 1965; Kapitoly z teórie súčasnej hudby. Bratislava – Praha 1965 (spoluautor); Funkcia zvuku v hudobnej štruktúre. Bratislava 1966; Hans Peter Reinecke. In: Musik und Verstehen; Der Verstehenbegriff im Bereich des Ästhetischen. Köln 1973, s. 58-66; Zur Psychologie des ästhetischen Urteils. In: Die Musikforschung, 1978, č. 2, s. 135-160;
rukopisy: Semiotische Dimensionen des Instrumentalen und Vokalen im Wandel der Symphonie. Widersprüche bei der Interpretation des Kunstwerkes als Zeichen.

LITERATÚRA O P. FALTINOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 52.

2. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 40.

3. ELSCHEK, Oskár a kol.: Dejiny slovenskej hudby od najstarších čias po súčanosť. – Bratislava : ASCO Art & Science, 1996. – S. 288, 291, 292, 301, 304, 321, 324.

4. HUBA, Peter: Veličná 725 rokov. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1997. – S. 142.

filozof, teológ
(? Istebné – 1751 Altdorf )

Po absolvovaní domácich škôl študoval na univerzite v Altdorfe, kde i pôsobil. Autor metafyzických dišpút, v ktorom o. i. zlo vysvetľoval ako záporný živel súvisiaci s konečnosťou človeka a možnosťou zneužitia slobody.

DIELO (Výber)
Brevis exercitatio theologica de principali fidei evangelicae articulo… Altdorf 1736; Disputatio theologico-philosophica methodo scientifico conscripta de origine mali… Altdorf 1740;

LITERATÚRA O J. FARBAKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 1. – Martin : Matica slovenská, 1929. – S. 380.

2. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 54.

3. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S.43-44

(pseud. Morena, Oľga Morena)

spisovateľka, národná umelkyňa
(2. 10. 1909 Vyšný Kubín – 27. 3. 1995 Bratislava)

Študovala na gymnáziu v Dolnom Kubíne, obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici. Po maturite nastúpila ako korešpondentka do Tatra banky v Bratislave. V roku 1941 ju z politicky motivovaných dôvodov prepustili. Publikovať začala r. 1930 – poéziu v časopise Slovenská nedeľa, prózu v kalendároch Tatra banky. Od roku 1941 sa profesionálne venovala literárnej tvorbe. Významná reprezentantka modernej slovenskej literatúry, najmä lyrizovanej a naturizovanej prózy. Po časopiseckých začiatkoch (v Živene, Slovenských pohľadoch, Eláne, Tvorbe a i.) knižne debutovala zbierkou desiatich noviel Pokušenie (1937) z prostredia sociálnej a spoločenskej periférie, v ktorých dominuje téma lásky a s ňou zviazané medziľudské vzťahy (v nasledujúcich vydaniach doplnila zbierku o ďalšie novely). Najvýraznejší úspech dosiahla pútavým románových rozprávaním Tri gaštanové kone (1940), v ktorom na pozadí tradičnej sociálnej situácie stvárnila pôsobivou lyrizovanou formou príbeh klasického trojuholníka dvoch mužov a ženy, v ktorom napokon zvíťazí čistá láska. Tento príbeh pripomína v mnohom atmosféru ľudovej rozprávky a legendárnosti, podanej vznešeným štýlom a poetickým jazykom, čím sa zaraďuje medzi vrcholné diela slovenskej literatúry. Dielo vyšlo v mnohých vydaniach a bolo preložené do viacerých svetových jazykov. Kataklizma druhej svetovej vojny, proti ktorej vyslovila protest v novele Olovený vták, sa stala nepriamym impulzom na napísanie široko koncipovaného historického románu Babylon (1946), plasticky zobrazujúceho posledné obdobie existencie Novobabylonskej ríše so všetkými znakmi krízy otrokárskej spoločnosti, príznačnej pre rozpad a zánik totalitnej moci. V povojnovej atmosfére sa pokúsila o povstalecký román Vlci v dolinách (nedokončený), vydala fragment románu Zuzana (1949) a načrtla aj iné románové projekty zo súčasnosti (Stretnutie). V ďalšej tvorbe sa prezentovala spomienkovým románom pre mládež Mladosť (1956), detskou rozprávkou Môj prvý list (1963), románom s témou detstva Ariadnina niť (1964) a jej ostatným dielom bol román z prostredia ženského kolektívu v jednom oravskom podniku Víchor v nás (1974). Okrem toho napísala rozhlasovú hru o Shelleym Sen o živote (1942), libreto baletu Rytierska balada (1959), veršovanú Baladu o Jurovi Jánošíkovi (1980), venovala sa sporadicky publicistike, prekladom z češtiny (F. Šrámek, K. Čapek, J. Horák, K. J. Erben). Tri gaštanové kone a Babylon boli spracované ako televízne filmy. R. 1974 jej bol udelený titul národná umelkyňa.

DIELO (Výber)

Uzlík tepla. Praha 1936; Pokušenie. Praha 1937; Tri gaštanové kone. Martin 1940; Tri noci a tri sny. Bratislava 1942; Babylon. Martin 1946; Zuzana. Bratislava 1949; Životopisné legendy. Dolný Kubín 1969; Rebeka. Bratislava 1973; Víchor v nás. Bratislava 1974;

vybrané spisy: Zv. 1. Pokušenie. Mámivý dúšok. Bratislava 1972;

dráma: Sen o živote. Liptovský Mikuláš 1942;

literatúra pre deti a mládež: Mladosť. Bratislava 1956; Môj prvý list. Bratislava 1963; Ariadnina niť. Bratislava 1964; Balada o Jurovi Jánošíkovi. Bratislava 1980;

LITERATÚRA O M. FIGULI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín: Okresný dom osvety, 1964. – S. 45-48.

2. FISCHEROVÁ-ŠEBESTOVÁ, Anna: Margita Figuli. – Martin : Matica slovenská, 1970.

3. ŠTEVČEK, Ján: Nezbadané prózy. – Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1971. – S. 75-101.

4. ŠTEVČEK, Ján: Lyrizovaná próza. – Bratislava : Tatran, 1973.

5. MATUŠKA, Alexander: Za a proti. – Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1975. – S. 392-399.

6. NOGE, Július: Hľadanie epickej syntézy. – Bratislava : Tatran, 1980.

7. PETRÍK, Vladimír: Hodnoty a podnety. – Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1980. – S. 184-194.

8. Encyklopédia slovenských spisovateľov. – Zv. 1. – Bratislava : Obzor, 1984. – S. 141-144.

9. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S.43-44.

10. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. -S. 51-52

11. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 79-80.

PAMIATKY
Pamätná tabuľa na dome mladosti vo Vyšnom Kubíne (1996)

(pseud. Podpilský, Vahanovský)

kňaz, náboženský publicista
(4. 2. 1836 Oravská Jasenica – 29. 8. 1897 Rabča)

Po absolvovaní teologických štúdií pôsobil ako katolícky kňaz, naposledy farár v Rabči. Člen výboru Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Autor viacerých kázní a listov publikovaných v periodikách Kazateľ (1878-79), Kazateľňa (1884), Katolícke noviny (1886-94).

LITERATÚRA O A. FLOREKOVI VO FONDE KNIŽNICE

MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 22.

historik, verejný činiteľ, stredoškolský profesor
(25. 3. 1895 Krušetnica – 11. 5. 1963 Martin – Vrútky)

Študoval na gymnáziu v Trstenej, Levoči, Podolínci, kde r. 1915 maturoval. Od r. 1915 študoval históriu a latinčinu, neskôr i zemepis na univerzite v Budapešti, od r. 1918 v Prahe. Pôsobil ako stredoškolský profesor v Košiciach, Dolnom Kubíne, Rimavskej Sobote, Martine, dva roky pracovník Ministerstva školstva a národnej osvety, od r. 1948 robotník v Martine, r. 1955-56 archivár a knihovník Št. mincovne v Kremnici, od r. 1956 pracovník knihovedného oddelenia MS v Martine. Predstaviteľ politiky a ideológie HSĽS. R. 1945 emigroval do Rakúska a odtiaľ do Talianska, r. 1947 sa vrátil do vlasti. V odbornej spisbe sa venoval hlavne histórii Turca, v rkp. zostala jeho práca o Čaplovičovej knižnici. Od roku 1936 redigoval Sborník MSS, Sborník Spolku prof. Slovákov. Od roku 1940 bol predsedom Zväzu slovenských múzeí a správca Slovenskej národnej knižnice.

DIELO (Výber)
Počiatky turčiansko – znievskeho hradu. In: Sborník na počesť Jozefa Škultétyho. Martin 1933, s. 483-496.; Turčiansky Svätý Martin a okolie. Martin 1936.; Turčiansky Sv. Martin v stredoveku. Martin 1941.; Z dejín Turca a znievskeho hradu. In: Slovenské pohľady. Roč. 42 (1926), s.548-552.; Pôvod, rodisko a rodný dom Antona Bernoláka. In: Slovenské pohľady. Roč. 53, č. 6-7 (1937), s. 321-327.

LITERATÚRA O P. FLOREKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 48-49.

2. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 98-99.

3. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 45.

4. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín: Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 102-103.

5. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo: Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 23-24.

študent
(1. 12. 1911 Zakopané – 17. 11. 1939 Praha)

Ľudovú školu navštevoval v Tvrdošíne, študoval na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici a na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. Pochádzal zo židovskej rodiny. Celá jeho rodina zahynula tragicky. Hral na husliach, gitare a pekne spieval, zaujímal sa o výtvarné umenie. Ovládal český, ruský, nemecký, anglický, maďarský a poľský jazyk, čiastočne taliansky a francúzsky jazyk. Ako študent veľa cestoval – Škandinávia, Taliansko, Holandsko, Nemecko, Francúzsko. Počas štúdií vyučoval na Kobylyskej obchodnej škole v Prahe a neskôr pracoval ako cudzojazyčný korešpondent v pražskom zastupiteľstve podniku na výrobu jenského skla. Angažoval sa ako antifašista v rôznych organizáciách. Bol členom Jednoty nemajetných a pokrokových študentov. 17. novembra 1939 zadržaný a zaradený medzi deviatich študentských funkcionárov, ktorí boli okamžite pre výstrahu všetkým fašistami popravení. Túto dejinnú udalosť si celý svet pripomína ako Medzinárodný deň študentstva.

LITERATÚRA O M. FRAUWIRTHOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. VARSIK, Milan: Príbehy odvážnych : na frontoch druhej svetovej vojny. – Bratislava : Pravda, 1979. – S. 37-57.

biografické články:

1. -r-: Pomník Marekovi Frauwirthovi. In: Tvrdošín. – Roč. 15, č. 5 (1999), s. 1,2.

2. bi: Memoriál Mareka Frauwirtha. In: Tvrdošín. – Roč. 15, č. 6 (1999), s.6.

3. ČERŇAN, Igor:Židovská komunita na Orave a v Tvrdošíne. In: Tvrdošín. – Roč. 15, č. 6 (1999), s.7, 8.

4. LEIKERT, Jozef – MEDVECKÝ, Jozef: Znalec osoby a života M. Frauwirtha. In: Tvrdošín. – Roč. 15, č. 6 (1999), s.7.

5. MEDVECKÝ, Jozef: Spomienka na rodáka M. Frauwirtha. In: Tvrdošín. – Roč. 15, č. 6 (1999), s.6.

6. MIČEV, Stanislav- MEDVECKÝ, Jozef: Vydarený deň v Tvrdošíne. In: Tvrdošín. – Roč. 15, č. 6 (1999), s.6.

PAMIATKY
Pamätná tabuľa na Základnej škole v Tvrdošíne, Memoriál Mareka Frauwirtha (Tvrdošín), pamätník v mestskom parku v Tvrdošíne (1999).

maliar, grafik, ilustrátor, scénograf, reprezentant moderného slovenského výtvarného umenia
27.2.1902 Ružomberok – 21.4.1980 Bratislava

Študoval na gymnáziu v Ružomberku, r. 1918-21 na obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne, r. 1921-22 v maliarskej škole G. Mallého v Bratislave, r. 1922-27 na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe. R. 1927 bol učiteľom meštianskej školy v Senici, r. 1928-29 profesor gymnázia v Malackách, r. 1929-39 Školy umeleckých remesiel, r. 1939 – 42 Strednej priemyselnej školy v Bratislave, r. 1949-52 vedúci oddelenia monumentálno-dekoratívneho maliarstva Vysokej školy výtvarných umení, r. 1952-56 tvoril ako slobodný umelec v Bratislave, r. 1956-62 v Žiline, od r. 1962 v Ružomberku. Počas štúdií v Bratislave vydal súbor kresieb-pohľadníc, v pražskom období tvoril angažovanú grafiku (Vykopávanie zemiakov, Za prácou, Červené kravy, Jánošíkov posledný tanec a i.) a venoval sa aj knižnej ilustrácii (J. Poničan, J. M. Hurban). Po dotykoch s expresionizmom v polovici 20. rokov (prvé grafické listy, obraz Pastier a i.) a po vyrovnaní sa so žánrovou tematikou (Revúcka rodina, Revúcka madona, 1927-1929) prešiel experimentálnym obdobím, inšpiroval sa detskou kresbou i kubizmom (Deti pri mori, Hračky, Balóny, Cirkus, Devín, Drak). R. 1930-1932 vydal s M. Galandom štyri bibliofilské zošity textov a reprodukcií (Súkromné listy Fullu a Galandu), predstavujúce významný dokument a manifest nových názorov na umenie. Po r. 1931 rozvíjal vlastnú poetiku výtvarného obrazu, opierajúcu sa o plošnosť a dekoratívnosť, o znalosť ľudového umenia a východoslov. ikonopisu i európskej moderny (Požehnanie statku, Vyhnanie z raja a i.). Od r. 1931 spolupracoval so SND na priekopníckych a scénických výpravách (Ostrovskij: Búrka; Gorkij: Na dne; Afinogenov: Strach, 1932-33), venoval sa úžitkovej grafike a ilustrácii. Syntézou jeho úsilia bola rozmerná kompozícia Pieseň a práca (olej, 1934-35), ktorá s ďalšími dielami prenikla i do zahraničia, postupne sa dostal na čelo moderného slovenského maliarstva. Začal pracovať na priekopníckych drevorezoch (Prievozníci, Notre-Dame, Kapucínsky kostol, Námestie v Bardejove a i., 1937-38). Od začiatku 40. rokov reagoval na vojnové udalosti a stvárnil bratislavské motívy (Svitanie v Bratislave, Blumentálsky kostol, Narodenie a i.), intenzívne ilustroval (diela Ľ. Ondrejova, V. Beniaka a i.). Po r. 1945 nadviazal na výtvarný prejav z 30. rokov a jeho dielo sa zaradilo medzi hodnoty reprezentujúce čs. výtvarnú kultúru aj v zahraničí. R. 1948 zhotovili podľa jeho obrazu gobelín Madona s anjelmi, prvú z vyni-kajúcich tapisérií podľa jeho diel. Maľoval námety oslavujúce roľníkovu prácu a krásu ľudových typov (Jar v poli, Krajina s jazdcom), súčasne tvoril vynikajúce diela monumentálneho prejavu, realizované v tapisériách (Madona s oráčom, Slovenská nevesta, Rysavá jalovica, Jánošík na bielom koni a i.). V nasledujúcich rokoch sa sústredil na ilustrátorskú tvorbu (Hviezdoslav, Jesenský, Kalinčiak). Okrem rozprávkovej a dedinskej tematiky spracúval nové témy mestské, ateliérové a zátišia (Maliar a model, Prvý máj, Zuzana a starci, Zima v meste). R. 1963 jeho obrazy tvorili dominantu výstavy súčasného slovenského umenia na Pražskom hrade. Rozsiahlu zbierku svojich diel venoval štátu, je uchovávaná v galérii v Ružomberku. Na Vysokej škole výtvarných umení založil oddelenie figurálneho kreslenia a monumentálno-dekoratívneho maliarstva, inšpiroval a vychoval mnohých adeptov výtvarného umenia. Autor memoárovej knihy Okamihy a vyznania (1972). Ilustroval napr.: Gacek, M.: Sibírske zápisky (Martin 1936); Hviezdoslav, P. O.: Hájnikova žena (Martin 1951); Figuli, M.: Tři kaštanové koně a jiné prózy (Praha 1971).

Použitá literatúra:
Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík … [et al.]. Martin : Matica slovenská, 1999, s. 84-85.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. VÁROSS, Marian: Slovenské výtvarné umenie 1918-1945. – Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1960. – (reg.).

2. FULLA, Ľudovít: Okamihy : spomienky, myšlienky, postrehy, zápisky, kresby, skice. – Bratislava : Mladé letá, 1972.

3. FULLA, Ľudovít: Hudba tvarov : s veršami M. Rúfusa. – Bratislava : Tatran, 1977.

4. FULLA, Ľudovít: Okamihy a vyznania. – Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1983.

5. BARTKOVÁ, Zuzana: Orava vo výtvarnom umení. – Banská Bystrica : Stredoslovenská galéria, 1987.

6. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 139-141.

7. TOMAN, Prokop : Nový slovník Československých výtvarných umělců A-K. – Diel I. – Ostrava : Výtvarné centrum Chagall, 1993. – S. 246-247.

8. PODUŠEL, Ľubomír: Maliarstvo, sochárstvo, grafika. – Nitra : Nitrianska štátna galéria, 1995. – S. 189.

9. PODUŠEL, Ľubomír: Čas a súvislosti : slovenské výtvarné umenie. – Nitra : Nitrianska štátna galéria, 1996. – S. 112.

10. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík … [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 84-85.

PAMIATKY
Cena Ľudovíta Fullu za knižné ilustrácie pre deti a mládež; štipen-dium Ľ. Fulllu pre absolventov VŠVU; Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku

(pseud. Blahoslav Tatranský, Trstenský)

krajanský činiteľ v USA, redaktor, spisovateľ
(2. 9. 1855 Trstená – 18. 1. 1915 Cleveland, Ohio, USA)

Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, do roku 1875 v Nitre, na teologickej fakulte v Budapešti. R. 1877-79 klasickú filológiu na univerzite v Prahe. Učiteľ v Strážnici, r. 1882 kaplán, od r. 1883 farár v Clevelande. Vedúci činiteľ slovenských organizácií v USA, ich prostredníctvom zasahoval do národného života na Slovensku finančnými podporami, príspevkami do tlače i memorandami uh. a americkej vláde a vládam ostatných európskych štátov. Založil fond na podporu národného života na Slovensku a organizoval protestné zhromaždenia amerických Slovákov i ostatných Američanov proti národnostnému útlaku Slovákov v Uhorsku. Autor aktuálnych národnopolitických a náboženských článkov, krátkych próz a básní s tematikou života amerických Slovákov. Zaslúžil sa o rozvoj slovenských škôl v USA a napísal pre ne niekoľko učebníc a čítaniek.

DIELO (Výber)
Vek je základom … Cleveland 1908; Svet a jeho záhady. Cleveland 1910; Slovenská mluvnička pre slovenské školy. Cleveland 1912; Prvá čítanka pre slovenské školy v Amerike. Cleveland 1913.

LITERATÚRA O Š. FURDEKOVI VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. 2. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 142.

2. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 113-114.

3. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska. – Martin : Matica Slovenská, 1999. – S. 85-86.

PAMIATKA
Rodný dom s pamätnou tabuľou v Trstenej.

kňaz
(25. 2. 1911 Chlebnice – 1977 Ochodnica)

Študoval v Nitre, r. 1937 pôsobil ako kaplán v Predmieri, vo Veľkom Rovnom, Považskej Bystrici a Višňovom. Od r. 1953 správca farnosti na Kysuciach v Ochodnici. Písal básne, mravoučné články a preklady. V roku 1933 publikoval v časopise Kultúra básne: Na jachte šťastia, Máj dýcha medom, Milostivé ráno, Túžby márne. Z neskoršieho obdobia sú známe jeho básne: Do novej jari, Pieseň o peknom svete, V jeseni nad Brázdami, Západom vykrvácal deň, Nad jaslami. V zborníku Spolku sv. Vojtecha uverejňoval mravoučné články.

LITERATÚRA O A. FURIELOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 46.

2. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 80.

3. MLYNARČÍK, Jozef a kol.: Chlebnice v premenách času : historicko-etnografická monografia. – Chlebnice : Obecný úrad, 1997. – S. 157.

(pseud. Mikuláš Chočov, G. Mikuláš, Pavol Jančík)

prekladateľ, úradník
(10. 7. 1895 Budapešť – 22. 1. 1971 Dolný Kubín)

V r. 1906-07 absolvoval anglickú ľudovú školu v Greenwalde v USA, r. 1907-11 meštiansku školu a r. 1911-14 študoval na obchodnej škole v Dolnom Kubíne, r. 1920-21 navštevoval notársky náukobeh v Martine. R. 1914 úradník Slovenskej banky v Ružomberku, od roku 1914 vojak rakúsko – uhorskej armády, r. 1915 na ruskom fronte, kde padol do zajatia, r. 1915-16 v zajateckom tábore v Ašchabade, r. 1916 vo Voronežskej gubernii, r. 1916-17 v Kurgane. V júli r. 1917 vstúpil do čs. légií v Rusku, do r. 1920 účastník ich kontrarev. anabázy. R. 1922-26 vedúci notár v Lokci, r. 1926-30 v Párnici, r. 1930-39 v Dolnom Kubíne, r. 1939-40 vedúci kult. odd. Ministerstva národnej obrany v Bratislave, r. 1940-41 tlačový a kultúrny atašé v Moskve. R. 1945 na prácach v Kazachstane, v roku 1962 občiansky rehabilitovaný. V roku 1918 uverejnil prvé verše v časopise čs. odboja v Rusku Slovenské hlasy. Od roku 1921 uverejňoval preklady ruskej, neskôr sovietskej prózy a drámy v Národných novinách, Slov. pohľadoch a i. Prekladal s  vysokou jazykovou a štylistickou úrovňou a  moderným pochopením funkcie prekladu. Divadelné hry v jeho preklade hrali všetky popredné divadelné súbory na Slovensku. V roku 1936 vyznamenaný krajinskou literárnou cenou M. R. Štefánika (za knihu Sibírske zápisky).

DIELO (Výber)
Sibírske zápisky. Martin 1936; Rovesník. In: Slovenské pohľady, roč. 82, 1966, č. 2, s. 60-70; Rovesník. Dolný Kubín : Vydavateľstvo Peter Huba, 1995; Surová býva vše pravda života … Denníkové zápisky z rokov 1937-44. Dolný Kubín : Vydavateľstvo Peter Huba, 1996 (spracovala Zora Krámerová);
preklady (výber): Čechov, A.P.: Poviedky. Martin 1924; Kuprin, A.I.: Sulamit. Martin 1934; Aksakov, S.T.: Červený kvietok. Martin 1935; Jelenev, N.: Biela veža. Martin 1935; Čechov, A. P.: Višňový sad. Martin 1933; Pytačky. Martin 1934; Ujo Váňa – Čajka. Liptovský Mikuláš 1943; Gogoľ, N. V.: Revízor. Martin 1936.

LITERATÚRA O M. GACEKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom kultúry, 1964. – S. 52-53.

2. Encyklopédia slovenských spisovateľov. – Zv. 1. – Bratislava : Obzor, 1984. – S. 150-151.

3. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 149.

4. HUBOVÁ, Jana: Sprievodca po Historickom cintoríne v Dolnom Kubíne. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1990. – nestr.

biografické články:

1. CABADAJ, Peter: Mikuláš Gacek. In: Slovenské národné noviny. – Roč. 5, č. 30-31 (02.08.1994), s. 16.

2. GREŠ, Ján: Sám proti osudu. In: Slovenská republika. – Roč. 2, č. 257 (07.11.1995), s. 8-9.

3. Zelina, Miron: Návraty Mikuláša Gaceka. In: Sme. – Roč. 4, č. 7 (10.01.1996), s. 14.
Scenár k 100. výročiu narodenia.

PAMIATKA: Rukopisná pozostalosť v Archíve literatúry a umenia v SNK.

(pseud. Bohuznámy, M. Dolinská, Leštinský)

vydavateľ, kníhkupec, publicista
(10. 2. 1861 Leštiny – 4. 6. 1931 Martin)

R. 1866-71 absolvoval ľudovú školu v Leštinách, r. 1871-72 vo Vyšnom Kubíne, r. 1875-77 sa vyučil v tlačiarni Viktora Horňanského v Budapešti, r. 1878-79 v  Kníhtlačiarskom účastinárskom spolku v Martine. Ako kníhkupec a nakladateľ vydal 25 titulov vlastných prác, 43 titulov iných autorov v niekoľkých vydaniach, celkove vyše 140 titulov v náklade okolo štvrť milióna výtlačkov. Jeho zásluhou vyšli niektoré diela slovenských spisovateľov, najmä ľudovýchovné (A. H. Škultéty, A. H. Krčméry, J. D. Čipkay, A. E. Timko, J. G. Tajovský a i.). Mal dobre vybudovanú kníhkupeckú sieť a pohotové bibliografické informácie, podľa dobovej charakteristiky „slov. Kramerius“. R. 1890-93 prispieval do Černokňažníka nenáročnými, epigónskymi veršovanými textami na nár., politické, soc. a náboženské témy. Príslušník osvetársky orientovaného prúdu tzv. ľudových spisovateľov, v jeho rámci debutoval veršovanou protialkoholickou prácou. Veršovanými príbehmi epizódkami, kupletmi, novoročnými klapanciami prispieval do časopisov, novín a martinských ľudových kalendárov (Národné noviny, Slovenský hlásnik, Slovenský denník, Cirkevné listy, Stráž na Sione a i.). Praktické a výchovné potreby mala aj veršovaná brožúra Malý žiačik, bez väčšej básnickej invencie pripravil zbierky Veršíky na pohľadnice a Veršíky do pamätníka. Mládeži a deťom určil zbierku Jarné piesne a praktickým cieľom slúžila zbierka Piesne, verše a  rečňovanky… Po r. 1918 vyhľadávaný autor textov na detské leporelá. Z podnetov Slovenského spevokolu v Martine vznikol Môj spevníček. Člen a od r. 1914 podpredseda Slovenského spevokolu, ochotnícky herec, člen a funkcionár Priemyselného spolku, Spolku kníhkupcov a nakladateľov ČSR, člen Spolku slov. umelcov a i. spolkov.

DIELO (Výber)
verše:
Zo života. Ružomberok 1894; Malý žiačik. Martin 1906; Veršíky na pohľadnice. Martin 1907; Veršíky do pamätníka. Martin 1908; Slovenské kuplety. Martin 1910; Pri kozúbku. Martin 1912; Jarné piesne pre slovenskú mládež. Martin 1920; Slovákov raj. Martin 1921; Naši priatelia. Bratislava 1924; Pod lipkou. Martin 1925; Cestujeme. Bratislava 1927; Piesne, verše a rečňovanky. Martin 1927; Pod horou Sinai. Martin 1927; Môj spevníček. Martin 1930;
próza:
Martin Rebrina a jeho chodníčky. Martin 1911; Ondrej Nákova a Svoreňov ženský klobúk. Martin 1911;
náučné:
Dĺžeň, mäkčeň a ypsilon. Martin 1904; Malý dopisovateľ. Martin 1912.

LITERATÚRA O J. GAŠPARÍKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom kultúry, 1964. – S. 53.

2. KNĚZEK, Libor – UHRÍN, Pavol: Literárne prechádzky po stredoslovenskom kraji. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1965. – S. 205.

3. HALAŠA, Pavol – BUKOVSKÁ, Želmíra: Sprievodca po Národnom cintoríne. – Martin : Matica slovenská, 1974. – S. 51-52.

4. ZAŤKOVÁ, Elena: Jozef Gašparík Leštinský. In: Oravské múzeum 2/81 : spravodaj. – Dolný Kubín : Oravské múzeum, 1980. – S. 35.

5. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 168.

6. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 47.

7. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. -Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 89.

biografické články:

1. JANEK, Jozef: Z učňa spisovateľ. In: Orava. – Roč. 17 (92), č. 1 (14.01.1981), s. 6.

2. KORBEĽ, Ladislav: Písal, tlačil a predával knihy. In: Orava. – Roč. 17 (92), č. 5 (11.02.1981), s. 5.

3. ík: Kníhtlačiar a publicista. In: Ľud. – Roč. 34, č. 37 (13.02.1981), s. 5.

4. SOPÚŠEK, E. A.: Satirik z Oravy. In: Smer. – Roč. 33, č. 61 (13.03.1981), s. 12.

5. ALBÍNI, Vladimír: Z kroniky obce Leštiny. In: Leštinské ozveny. – Roč. 7, č. 2 (11.10.1999), s. 7-9.

PAMIATKA: Gašparíkovský dom v Martine (kultúrna pamiatka); rukopisná pozostalosť v Archíve literatúry a umenia v SNK.

(Orság)

náboženský spisovateľ
(19. 6. 1741 Vyšný Kubín – 26. 7. 1817 Žilina)

Filozofiu vyštudoval v Oradei a teológiu v Egri. R. 1764-67 organista, učiteľ hudby v Oradei, r. 1767-68 organista v Humennom, organista a kazateľ v Debrecene, r. 1769-71 v Rožňave, r. 1772-76 v Košiciach, r. 1777-80 v Prešove, r. 1781-90 v  Žiline a  r. 1791-93 v  Pruskom. R. 1794-1802 kazateľ a učiteľ spevu a hudby kláštora v Beckove, po r. 1802 kazateľ v Žiline, súčasne r. 1806-10 profesor gymnázia. Zakladajúci a mimoriadne aktívny člen Slovenského učeného tovarišstva prispel k propagácii národného jazyka, obmedzoval sa však na cirkevnú kazateľskú spisbu. V slovenskej literatúre oslaboval v intenciách vtedajších vládnucich vrstiev jej liberálny prúd. Niektoré vlastné kázne preložil do latinčiny a vydal ich (viaceré zostali v rkp).

DIELO
Fructus maturi, to jest Zrelé ovoca Slova božého… 1-2. Trnava 1796; Hortus florum, to jest: Zahrada kvetná… 1-2. Trnava 1798, 1800; Duodena Mariana, to jest Dvanáctero Kázaní… Skalica 1798; Bolestné sťažováňí… Trnava 1799; Bole-stnej Matky Marie v seděm bolestach postavenéj utrpné rozjímaní… 1-2. Trnava 1799; Horké kvílení duše ludskéj… Trnava 1799; Sedmoro slow… Skalica 1801; Jozef Egyptský… Skalica 1801; Obraz Judáša Iškaryotského… Skalica 1801.

LITERATÚRA O J. V. GAZDOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. KOTVAN, Imrich: Bibliografia bernolákovcov. – Martin : Matica slovenská, 1957. – S. 117-123.

2. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety 1964. – S. 55.

3. KNĚZEK, Libor – UHRÍN, Pavol: Literárne prechádzky po stredoslovenskom kraji. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1965. – S. 207.

4. SEDLÁK, Imrich: Strieborný vek 1. – Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1970. – S. 52-53.

5. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 172.

6. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 51.

7. Vyšný Kubín : rodisko P. O. Hviezdoslava / zostavil Peter Huba. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1998. – S. 123.

(pôv. Martin)

básnik
11. 11. 1712 Czarny Dunajec, Poľsko – 4. 6. 1787 Horovce

Stredoškolské štúdiá absolvoval v Žiline, potom študoval filozofiu vo františkánskom kláštore v Beckove, do r. 1736 teológiu v Žiline, r. 1738 vysvätený za kňaza. Člen františkánskej rehole, do r. 1743 pôsobil v Žiline, potom v Beckove, r. 1744-1787 vo františkánskom kláštore v Pruskom ako dvorný kaplán, neskôr vychovávateľ v rodine Madočániovcov v Horovciach. Reprezentant barokovej literatúry na Slovensku. Jeho najvýznamnejšie dielo Valaská škola mravov stodola (1775, tlačou vyšlo r. 1830-31) je rozsiahlou veršovanou moralizačno-didaktickou skladbou, ktorá obsahuje súhrn životných princípov, zakomponovaných do náboženského rámca starozákon-ných pastierskych príbehov. Najčastejším prameňom jeho mravných naučení sú biblické príbehy, ale aj anekdoty z antických a stredovekých zbierok a epizódy zo života ľudu, parafrázované príslovia a ľudové múdrosti. Kým Valaská škola je súhrnom ponaučení a návodov pre pozemský život, jeho Škola kresťanská spracúva eschatologické námety (smrť, posledný súd, peklo a nebo). V rukopise zanechal ďalšie veršované diela: Škola duchovní, Kniha o marnosti svetskej, Petsto naučení o dobrých mravoch a i. Jazyk týchto diel v období predspisovnom má premyslený systém a kultivovaný pravopis.

Použitá literatúra:
Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. Martin : Matica slovenská, 1999, s. 90.

DIELO
knižné: Valaská škola mravov stodola 1-2. Trnava 1830-31; Mravne verši. (Trnava) 1830; reedície Valaská škola mravov stodola. Pezinok 1905; Valaská škola. Bratislava 1971;
rukopisy: Qualis vita mors est ita (1749); Škola kresťanská z veršami zvázaná (1758); Škola duchovní (1777); Kameň ku pomoci (1779); Kniha o marnosti svetskej (1780); Petsto naučení o dobrých mravoch (1782).

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 2. – Martin : Matica slovenská, 1931. – S. 11.

2. HAMADA, Milan: Hugolín Gavlovič a jeho Valaská škola. In: Valaská škola / Hugolín Gavlovič. – Bratislava : Tatran, 1971. – S. 407-421.

3. KRAJČOVIČ, R.: K jazykovej výstavbe Valaskej školy. In: Valaská škola / Hugolín Gavlovič. – Bratislava : Tatran, 1971. – S. 422-433.

4. UHRIN, Pavol: Album literárnych pamiatok na Slovensku. – Martin : Matica slovenská, 1976. – S. 41, 144, 309, 384, 397.

5. REZNÍK, Jaroslav: Po literárnych stopách na Slovensku. – Bratislava : Mladé letá, 1982. – S. 95-96.

6. Encyklopédia slovenských spisovateľov. – Zv. 1. – Bratislava : Obzor, 1984. – S. 157-159.

7. Hugolín Gavlovič (1712-1787). – Martin : Matica slovenská, 1987. – Súbor 17 pohľadníc.

8. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 170-171.

9. SEDLÁK, Imrich: Hugolín Gavlovič v dejinách slovenskej literatúry : zborník z vedeckej konferencie 3.4. júna 1987 v Považskej Bystrici. – Martin : Matica slovenská, 1989.

10. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík … [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 90.

11. Slovník slovenských spisovateľov / Valér Mikula …[et al.]. – Praha : Nakladateľstvo Libri, 1999. – S. 132-134.

12. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska / Július Pašteka… [et al.]. – Bratislava : LÚČ, 2000. – S. 261, 373, 389-391, 563, 814, 815, 986, 1036, 1120, 1151, 1324, 1455.

prekladateľ, redaktor
24. 1. 1931 Štefanov nad Oravou – 8. 2. 1982 Bratislava

V r. 1943-48 študoval na gymnáziu v Trstenej, r. 1948-49 v Levoči, r. 1949-51 v  Gelnici, r. 1951-56 na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. R. 1955-74 a 1979-82 redaktor vydavateľstva Tatran v Bratislave, r. 1974-79 lektor slovenského jazyka na Jagellonskej univerzite v Krakove. Ako redaktor a lektor venoval sa skúmaniu slovenskej literatúry, osobitne dielu Š. Krčméryho a ľudo-vej slovesnosti. Editor diel A. Bieleka, M. Š Feriančíka, J. M. Hurbana, J. Kalinčiaka, Ľ. Podjavorinskej, J. Škultétyho a i., ku ktorým spracoval komentáre, doslovy a pod. Publikoval v Slovenských pohľadoch, Práci, Ľude, Živote a i. Popredný prekladateľ z poľskej umeleckej i náučnej literatúry. R. 1982 vyznamenaný Cenou Jána Hollého in memoriam za preklady.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1987, zv. 2, s. 172.

DIELO (výber)
preklady: Orzeskowa, E.: Iskry. Bratislava 1959; Dygat, S.: Cesta. Bratislava 1965; Reymont, W. S.: Komediantka. Bratislava 1968; Michalowski, K.: Karnak. Bratislava 1971; Zbych, A.: S nasadením života 1-3. Bratislava 1971-72; Reymont, W. S.: Zasľúbená krajina. Bratislava 1974; Gasiorowski, W.: Mária a Napoleon. Bratislava 1975; Fiala, A.: Rodinné záležitosti. Bratislava 1981; Wójcik, Z.: Zlá láska. Bratislava 1981; Malewska, H.: Tvár sveta. Bratislava 1983.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 172-73.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 48.

krajanský pracovník a redaktor v USA
16. 3. 1877 Tvrdošín – ?

Pôsobil v krajanskom hnutí Slovákov v Amerike. R. 1910 vydával v Pittsburghu mesačník Mládež, r. 1912 redigoval v Scrantone mesačník Nová vlasť.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1987, zv. 2, s. 188.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 188.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 49.

3. HUBA, Peter: Tvrdošín. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1993. – S. [31].

(pseud. Irievič)

publicista, katolícky kňaz
(3. 4. 1849 Slanica, zaniknutá obec – 26. 5. 1901 Budapešť)

Pochádzal z roľníckej rodiny, gymnaziálne štúdia absolvoval v Trstenej a v Levoči, teológiu v seminári v Spišskej Kapitule. Ako kaplán pôsobil v Poprade a v Lokci, od r. 1875 profesor učiteľského ústavu v Spišskej Kapitule, kaplán v Hniezdnom, od r. 1882 vojenský kňaz, istý čas aj v Dalmácii. Ako publicista v sérii Lacné čítanie vydal samostatný obrázok zo žiackeho života Majáles (Trnava 1891), v ktorom rozvíjal myšlienky o poslaní študujúcej mládeže. R. 1890-1900 prispieval do Katolíckych novín listami, spomienkou na J. Kohúta a článkami o slovenskej reči, ale aj o demokracii, liberalizme, slobodomurárstve, darvinizme a i., v ktorých sa kriticky staval k vtedajším myšlienkovým prúdom. V rukopise zanechal spis Dedinka venovaný 100. výročiu založenia Slovenského učeného tovarišstva a A. Bernolákovi (nateraz nezvestný).

LITERATÚRA O J. GOGOLÁKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 2. – Martin : Matica slovenská, 1931. – S. 34.

2. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom kultúry, 1964. – S. 56.

3. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 494.

4. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 49.

5. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 96-97.

6. HUBA, Peter: Ďalší významní rodáci z Námestova a Slanice. In: Námestovo : monografia. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1992. – S. 187-188.

7. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 26.

biografické články:

1. JANEK, Jozef: 95. výročie smrti Juraja Gogoláka. In: Biela Orava. – Roč. 6, č. 10 (22.05.1996), s. 5.

básnik, dramatik
25. 7. 1822 Hybe – 9. 6. 1897 Hybe

Vyštudoval právo v Prešove a ev. teológiu v Bratislave, Halle a Berlíne. V r. 1854-59 pôsobil ako notár a súdny úradník v Dolnom Kubíne. Básne i divadelné hry uverejňoval od r. 1845 ako stály prispievateľ viacerých časopisov a almanachov (Orol tatránski, Nitra, Lipa, Sokol, Živena). Väčšina jeho básnickej tvorby sa stala súčasťou súboru Básnické spisy Jakuba Grajchmana 1 (1890) a svojou dikciou je blízka dramatickému žánru, v ktorom bol autorsky úspešnejší. Ochotnícky boli uvádzané najmä veselohry Kto zaplatí nohavice? alebo Dobrá rada stojí groš (1867) a Romanca (Sokol 1867). V nich ako podobne aj v ostatnej tvorbe, vyjadroval svoju spoločenskú angažovanosť dôrazom na potrebu realizácie mravných hodnôt v ľuskom konaní.

Použitá literatúra:
Slovník slovenských spisovateľov / Valér Mikula …[et al.]. Praha : Naklada-teľstvo Libri, 1999, s. 136-137.

DIELO (výber)
Básnické spisy Jakuba Grajchmana 1 (1890); Kto zaplatí nohavice? Dobrá rada stojí groš (1867); Romanca (1867); Ein melancholischer Cavalier oder Erde und Himmel (rkp. 1860, Melancholický gavalier alebo Zem a nebo, 1986); Ako to bolo? (1922);
literárnoteoretická stať: Poézia a próza (Slovesnosť 1863).

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. UHRIN, Pavol: Album literárnych pamiatok na Slovensku. – Martin : Matica slovenská, 1976. – S. 162, 200, 289, 323.

2. REZNÍK, Jaroslav: Po literárnych stopách na Slovensku. – Bratislava : Mladé letá, 1982. – S. 187-188, 195, 199, 235.

3. Encyklopédia slovenských spisovateľov. – Zv. 1. – Bratislava : Obzor, 1984. – S. 167-168.

4. Slovník slovenských spisovateľov / Valér Mikula …[et al.]. – Praha : Nakladateľstvo Libri, 1999. – S. 136-137.

pedagóg, spisovateľ
26. 2. 1760 Ústie n/Oravou (zaniknutá obec) – 31. 5. 1813 Budapešť)

Základné školy vychodil v Budíne, r. 1777 vstúpil do rehole piaristov v Prievidzi, r. 1778-79 novic, 1783-84 študoval filozofiu v Kecskeméte a v Budíne. Učiteľ piaristického gymnázia v Prievidzi, od r. 1782 v Kalocsi, od roku 1785 profesor gymnázia v Nitre, r. 1790 vystúpil z rehole, profesor gymnázia vo Zvolene, r. 1800 profesor a vicerektor hl. gymnázia v Budíne. Autor latinských učebníc gramatiky, poetiky, rétoriky a aritmetiky, ktoré sa používali na uhorských gymnáziách a vychádzali v početných vydaniach v 1. polovici 19. storočia. Vydal niekoľko latinských ód a príležitostných básní na verejných činiteľov, ako aj filozofický spis.

DIELO (Výber)
učebnice:
Orthographia linguae latinae. Budapešť 1806.; Institutiones poeticae. Budapešť 1807.; Institutiones grammaticae 1-4. Budapešť 1807-11.; Institutiones oratoriae. Budapešť 1814.; Institutiones arithmeticae. Budapešť 1824.
básne:
Ode honoribus emin. cardinalis et principis Josephi e comitibus de Battyán … Budapešť 1795.; Gaudia pastorum … Budapešť 1800.; Chorus musarum duce Apolline … Budapešť 1800.
filozofické spisy:
De concordia philosophiae cum religione. Budapešť 1796.

LITERATÚRA O J. GRÍGEĽOVI VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. 2. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 228.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 51.

3. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 29.

(Guzics, Gusith)

autor denníka, stoličný hodnostár
(okolo 1618 – asi 24. 12. 1681)

Kastelán Oravského hradu, oravský podžupan. Vo svojom denníku (Diarium) zachytil udalosti z r. 1651-79. Osobitne cenné údaje obsahuje k dejinám Vešeléniho sprisahania uhorskej šľachty proti Habsburgovcom, na ktorom sa pravdepodobne aj sám zúčastnil ako dôverník jedného z jeho hlavných účastníkov, majiteľa Oravského hradu Štefana Tököliho. Jeho Diarium vydal v 19. storočí I. Rakovský (Történelmi Tár 1889, s. 434-450).

LITERATÚRA O J. GUZIČOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 247.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 50-51.

maliar, kresliar
(15. 2. 1895 Banská Štiavnica – 4. 12. 1956 Bratislava)

Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, r. 1914-19 na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (E. Ballo a I. Réti), r. 1920 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (V. Hynais), r. 1938-42 dejiny umenia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (E. Dostál). Počas štúdia sa stal členom Galileiho krúžku (1914) a Odborovej organizácie maďarských výtvarníkov (1919). V r. 1915 a 1918 absolvoval letný pobyt v maliarskej kolónii v Nagybányi. Spočiatku na neho vplývala tvorba rakúskeho secesného symbolistu A. Eggera – Lienza, zaujal ho A. Jasusch a v jeho diele sa prejavili myšlienkové odozvy panteizmu a indickej čínskej filozofie. Neskôr, (1927) v súlade so svojím sociálnym cítením, sa priklonil k činnosti skupiny Sarló v Rožňave, v r. 1928-29 organizoval Štefánikov krúžok štiavnických študentov. Zároveň sa stýkal s pokrokovými slovenskými a českými intelektuálmi. R. 1927-28 prežil na kopaniciach v Moderštólni. V r. 1930-31 odcestoval na Oravu a v r. 1933-37 pôsobil v Bratislave. Zaoberal sa aj výtvarnou teóriou a pôsobil ako kultúrno-organizačný pracovník (príprava štiavnickej maliarskej kolónie, účasť na zakladaní Vysokej školy výtvarnej na Slovensku a celoslovenskej galérie umenia). V r. 1939-44 pôsobil v odboji. Paralelne pracoval na príprave knihy O maliarskom remesle. V r. 1950-56 bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Maľoval a kreslil portréty (Portrét pána, 1920; Portrét otca, 1921 a i.), autoportréty, figurálne kompozície so sociálnokritickou tendenciou (Hrabanie sena, 1922; Muž nesúci drevo, 1925; Žena s drevenou krhlou, 1928; Žatva medzi kopcami, 1933 a i.), obrazy rodného mesta a sitniansku krajinu (Hodrušské jazero, 1920; Jeseň na Sitne, 1921; Motív zo Sitna, 1922; Počúvadlo, 1923; Cesta na Piarg, 1939 a i.), obrazy s oravskou tematikou (Choč, , Oravský zámok, 1929; Oravská dedinka, Oravské polia, Tvrdošínsky kostol, 1930; Humná v Trstenej, Krajina z Oravy, Oravské kopce, Polia na Veličnej, V júni, 1931 a i.). Uskutočnil zahraničné študijné cesty do Nemecka (1923, 1924, 1931, 1937), Rakúska (1923), Španielska (1926), Talianska, Holandska, Francúzska (1926-37), ZSSR (1956) a i. Samostatne vystavoval v Bratislave (1928, 1942, 1955), Martine (1956), Banskej Štiavnici (1956, 1974). Súbornú výstavu jeho diela usporiadala Oblastná galéria v Banskej Bystrici (1975). Jeho krajinárske a figurálne obrazy sa vyznačujú energiou farby a tvaru. Na pozadí symbolického podtextu prezrádzajú sociálno-expresívnu výpoveď o dobe, živote človeka a prírody, ktorá predstavuje ojedinelý typ maliarskej tvorby na Slovensku, smerujúcej neskôr k magickému realizmu nového typu.

LITERATÚRA O E. GWERKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. VÁROSS, Marian: Slovenské výtvarné umenie 1918-1945. – Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1960. – (reg.).

2. BARTKOVÁ, Zuzana: Orava vo výtvarnom umení. – Banská Bystrica : Stredo-slovenská galéria, 1987.

3. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 248-49.

4. PODUŠEL, Ľubomír: Maliarstvo, sochárstvo, grafika. – Nitra : Nitrianska štátna galéria, 1995. – S. 210.

5. PODUŠEL, Ľubomír: Čas a súvislosti : slovenské výtvarné umenie. – Nitra : Nitrianska štátna galéria, 1996. – S. 82.

6. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 99.

ľudový rezbár
27. 7. 1905 Krivá – 1986 Krivá

Ľudový rezbár s vlastnou umeleckou tvárou a štýlom. Uprednostňoval sakrálne motívy, ale po čase sa začali z jeho rúk rodiť aj drevené figúrky zvierat, najmä ovečiek a živočíšstva, ktoré sprevádzalo Oravcov na ceste každodenného života. Vyrezával postavičky ľudí pri jednotlivých pracovných úkonoch: koscov i hrabačky na lúkach, oráča v poli, rozsievača na zoranej roli, kopáčku na jesennom zemiačnisku, priadky ľanu a tkáčky plátna, rubárov, pastierov, bačov a valachov. Nechýbali ani dievčatá v oravských krojoch s hrabľami na pleci. V mladosti odišiel do Kanady za robotou. Aj v ďalekej cudzine najradšej stvárňoval motívy z rodnej Oravy, lenže o postavičky, ktoré názorne pripomínali zhrbené a robotou zodraté osoby z oravskej doliny, kanadské prostredie nemalo záujem. A predsa, v Sandone, v mestečku neďaleko Tichého oceánu a vo Vencouri zjavili sa zavše vo výklade obchodného domu postavy Jánošíka, ktoré Jozef Habovštiak vyrezával. Jeden z jeho betlehemov mal reprezentovať naše ľudové umenie na svetovej výstave v Bruseli (nestihol ho dokončiť). Vo svojich fondoch vlastní betlehem Oravská galéria v Dolnom Kubíne a Slovenské národné múzeum v Martine.

LITERATÚRA O J.HABOVŠTIAKOVI VO FONDE KNIŽNICE

1. HABOVŠTIAK, Anton: Môj strýk bol rezbár. – In: Národná osveta. – Roč. 4, č. 19 (1994), s. 24-25.

(pseud. Halmy András)

prekladateľ, učiteľ
20. 11. 1881 Nižná – 22. 2. 1932 Budapešť

Vyštudoval maďarčinu a nemčinu na univerzite v Budapešti. Od r. 1913 učiteľ maďarského, nemeckého a francúzskeho jazyka na vyššej obchodnej škole v Budapešti, r. 1917-19 učiteľ v Rusku, r. 1920 sa vrátil do Maďarska. Od r. 1921 prekladal diela klasickej i modernej ruskej literatúry do maďarčiny (L. N. Tolstoj, F. M. Dostojevskij, I. S. Turgenev, A. S. Puškin a i.). R. 1926-27 vydal 12-zv. sériu prekladov z ruštiny, po vydaní prekladu I. Erenburga mu vydávanie prekladov zakázali. Venoval sa aj literárnovednému bádaniu.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1987, zv. 2, s. 261.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 261.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 54.

(pseud. Jáchym, Prorok)

divadelný organizátor, prekladateľ, redaktor, etnograf, právnik
17. 9. 1852 Dolný Kubín – 4. 4. 1913 Martin

Študoval na gymnáziách v revúcej a v Levoči, právo na akadémii v Prešove. Sprvu advokátsky koncipient v Dolnom Kubíne, od r. 1874 pôsobil ako samostatný advokát v Martine. Od mladosti sa angažoval v slovenskom národnom hnutí, postupne sa vypracoval na jednu z popredných slovenských osobností v oblasti divadelníctva, kultúry, literatúry a vlastivedného bádania. Funkcionár, ideológ a publicista Slovenskej národnej strany, spolupracovník Živeny a Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku, redaktor a vydavateľ slovenskej tlače, organizátor spoločenského života, r. 1888 sa pričinil o postavenie Národného domu, r. 1893 o založenie Muzeálnej slovenskej spoločnosti a r. 1908 Slovenského múzea v Martine. R. 1875-1913 ústredná postava divadelnej zložky Slovenského spevokolu, ako jej správca vypracoval organizačný poriadok, ako režisér naštudoval vyše 300 predstavení a sám vytvoril okolo 170 hereckých úloh. Pripravoval repertoár pre ochotnícke divadlo v celoslovenskom rámci, vydával viacero knižných edícií, plodný prekladateľ a upravovateľ dramatických diel inonárodných literatúr. Ako etnograf a folklorista sa zameral na zbieranie textov slovenských ľudových piesní (až 25 tisíc), ktoré sčasti vydal knižne (Písně slovenské, 1880), podieľal sa na zostavení Zborníka slovenských národných piesní 2 (1874) a zbierky Slovenské spevy 1-2 (1880-1890).

Použitá literatúra:
Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. Martin : Matica slovenská, 1999, s. 101-102.

DIELO
Zborník slovenských národných piesní 2. Martin 1874 (spoluautor); Písně slovenské. Praha 1880; Slovenské spevy 1-2. Martin 1880-1890 (spoluautor); Príslovia a porekadlá. In: Časopis MSS, roč. 1, 1898, č. 1-4; roč. 3, 1900, č. 5;
preklady (výber):
Görner, K. A.: Prevrhnutá solnička. Martin 1898; Görner, K. A.: Ženské slzy. Martin 1900; Balucki, M.: Ochotnícke divadlo. Martin 1901; Fredro, J. A.: Dobrá bolesť, čo dá pojesť. Martin 1901; Madeysky, L.: Lebo nebo – lebo peklo. Martin 1901; Töpfer, K.: Matka a dcéra. Martin 1901; Mrštíkovci: Mariša. Martin 1902; Zeyer, J.: Radúz a Mahuliena. Martin 1902; Krylov, V.: Medveď námluvčím. Martin 1903; Aschenbrehm, E.: Fašiangový večierok. Martin 1906; Plumlovská-Baldessariová, V.: Soľ nad zlato. Martin 1907; Töpfer, K.: Najlepší tón. Martin 1908; Laufs, C.: Blázinec na cestách. Ružomberok 1915.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. KNĚZEK, Libor-UHRÍN, Pavol: Literárne prechádzky po stredoslovenskom kraji. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1965. – S. 191.

2. HALAŠA, Pavol – BUKOVSKÁ, Želmíra: Sprievodca po Národnom cintoríne. – Martin : Matica slovenská, 1974. – S. 61-62.

3. TURZO, Ivan: Maják v tme. – Martin : Osveta, 1974. – S. 251-253, 328-329, 331-332.

4. UHRIN, Pavol: Album literárnych pamiatok na Slovensku. – Martin : Matica slovenská, 1976. – S. 244, 253, 404.

5. ČAVOJSKÝ, Ladislav – ŠTEFKO, Vladimír: Slovenské ochotnícke divadlo 1830-1980. – Bratislava : Obzor, 1983. – S. 54, 55, 88.

6. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 270-271.

7. KOVAČKA, Miloš: Halaša Andrej. In: Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry 1. – A-L. – Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 1997. – S. 89-90.

8. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík … [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 101-102.

9. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. – Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2001. – S. 132-133.

PAMIATKY
Náhrobný pomník na Národnom cintoríne v Martine (autor F. Úprka, 1922); rukopisná pozostalosť v Archíve literatúry a umenia v SNK; pamätná tabuľa na rodnom dome v Dol. Kubíne – Záskalí.

pedagóg
14. 3. 1909 Záskalie-Dolný Kubín – 19. 5. 1987 Dolný Kubín

Študoval na gymnáziu v Dolnom Kubíne a v Martine, pokračoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (r. 1928-33), študoval francúzštinu. Stredoškolský profesor, neskôr riaditeľ Gymnázia P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. Svoj protifašistický postoj vyjadril r. 1944 účasťou na prípravách na povstanie na Orave. Bol členom Oravského národného výboru, ktorý riadil ozbrojené povstanie na Orave. Začiatkom marca 1945 zatknutý gestapom, väznený v Ružomberku a v Žiline, potom deportovaný do koncentračných táborov v Třinci a v Bruntále, oslobodený 7. mája 1945. Zostavil jubilejnú publikáciu 50 rokov Hviezdoslavovho gymnázia v Dolnom Kubíne (1969), napísal kroniku Hviezdoslavovho gymnázia (nezvestná), Stoštyridsať rokov Čaplovičovej knižnice (Orava z 18. 4. 1979), uskutočnil početné prednášky o Čaplovičovej knižnici pri 200. výročí narodenia jej zakladateľa. Venoval sa aj románovej tvorbe, ktorá zostala v rukopise.

Použitá literatúra:
ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990, s. 55.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 55.

právnik, banský odborník
(14. 7. 1918 Veličná – 24. 11. 1981 Bratislava, poch. vo Veličnej)

Študoval na gymnáziu v Dolnom Kubíne, Právnickú fakultu UK v Bratislave. R. 1951 ukončil štúdium banského inžinierstva na Vysokej škole banskej v Ostrave, kde neskôr prednášal. Pôsobil na VŠT baníckej fakulte v Košiciach. Vedúci obvodného banského úradu v Košiciach a v Spišskej Novej Vsi. Publikoval odborné a popularizačné príspevky z odboru baníctva. Autor dvoch zväzkov vysokoškolských učebníc. Prekladal odborné články s baníckou tematikou z ruštiny i iných jazykov. Člen viacerých baníckych spoločností, komisií pre skúšky, pre prípravu a novelizáciu banských predpisov.

LITERATÚRA O P. HALAŠOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 56.

2. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 40-41.

3. HUBA, Peter: Veličná. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1997. – S. 142.

historik, katolícky kňaz
27. 5. 1857 Tvrdošín – 11. 10. 1925 Dolný Kubín

Študoval na gymnáziu v Trstenej a teológiu v Spišskej Kapitule. Od r. 1917 farár v Dolnom Kubíne. Ako nástupca Jozefa Kohutha zostavil výťah z jeho historických prác, ktoré boli uverejnené v diele Jozefa Hradského: Additamenta ad initia, progressus ac praesens status Capituli Scepusiensis (1903). V r. 1907 vydal prácu Orava pred reformáciou a po reformácii. Publikoval články v Katolíckych novinách, Národných novinách a Svätej rodine.

Použitá literatúra:
FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964, s. 61-62.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 61-62.

2. BUŠŠA, Viktor: Sedemsto rokov Tvrdošína. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1967. – S. 181.

3. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 56.

4. HUBA, Peter: Tvrdošín. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1993. – S. [31].

5. BÁRDOŠ, Edmund Peter: História farnosti Habovka. – Habovka : Rímskokatolícky farský úrad, 1998. – S. 303.

6. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska / Július Pašteka… [et al.]. – Bratislava : LÚČ, 2000. – S. 439.

(Nepomuk)

katolícky osvetový pracovník
1755 Krompachy – 1. 3. 1830 Námestovo

Študoval teológiu v Budíne. Po štúdiách pôsobil ako sekretár v biskupskej kancelárii v Spišskej Kapitule, od roku 1784 kňaz v Námestove, r. 1800 dekan námestovského dištriktu, škôldozorca, r. 1802 titulárny spišský kanonik. R. 1796-1801 doložený ako člen Slovenského učeného tovarišstva, keď predplatil 10 exemplárov Bernolákovho Slováka. V Námestove vyvíjal kultúrno-osvetovú činnosť, rozširoval slovenskú tlač, bol spolupracovníkom M. Hamuljaka. Prísediaci súdnej stolice viacerých žúp.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 56.

2. HORVÁTH, Pavel: Oravskí členovia učeného tovarišstva. – In: Zborník Oravského múzea 1992. – Dolný Kubín : Oravské múzeum, 1992. – S. 46-47.

3. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 32.

zberateľ ľudovej slovesnosti
31. 1. 1797 Sedliacka Dubová – 1. 5. 1841 Csanytelek, Maďarsko

Teológiu študoval vo Váci. R. 1822-37 kaplán v okolí Vácu (Vézsa, Bag, Kiskunfélegyháza, Tápióbicske), od r. 1837 farár v Szentmártonkáte, od r. 1841 v Csanyteleku. Pôsobil v maďarskom prostredí, no udržiaval styk so slovenským národným hnutím, a to s prúdom bernolákovským (prostredníctvom svojho bratranca M. Hamuljaka) i kollárovským, ktorému napomáhal aj odberaním kníh a časopisov. Ako zberateľ ľudovej slovesnosti odovzdal J. Kollárovi 3 zbierky slovenských piesní a zbierku prísloví (niektoré sú zaradené do Národných spievaniek, 1834, 1835). Preložil do bernolákovčiny básne J. Tótha, ku ktorým napísal predhovor J. Kollár (nezvestné).

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1987, zv. 2, s. 278.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. MAŤOVČÍK, Augustín: Martin Hamuljak (1789-1859) : život, dielo, osobnosť. – Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1971. – S. 94-96.

2. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 278.

3. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 57.

4. HUBA, Peter: V obci sa narodili. In: Sedliacka Dubová. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1997. – S. 92.

jazykovedec
(4. 11. 1821 Trstená – 11. 12. 1903 Praha)

Študoval na gymnáziu v Trstenej, Jaszberényi, Félegyháze a v Subotici, od r. 1841 v seminári Emerikánum v Bratislave. Od r. 1842 študoval teológiu v seminári v Trnave a ako chovanec Pázmánea na univerzite vo Viedni, jazykovedu na Filozofickej fakulte v Prahe. Krátko bol r. k. kaplánom v Bzovíku a v Hodruši, r. 1850-54 profesor na gymnáziu v Bratislave, od r. 1854 prednášal slovanskú filológiu na Filozofickej fakulte českej univerzity v Prahe, r. 1861 univ. profesor. Z hľadiska dejín slovenskej jazykovedy a spisovnej slovenčiny ako jej kodifikátor sa radí s A. Bernolákom, Ľ. Štúrom a  M. M. Hodžom k jej najvýznamnejším postavám. Už v čase viedenských štúdií zostavil stručnú gramatiku slovenčiny, ako príslušník mladobernolákovského hnutia sa zapojil do práce v jazykovom výbore štúrovského spolku Tatrín. S M. M. Hodžom sa zasadzoval za úpravu štúrovskej slovenčiny a jej fonetický princíp navrhoval nahradiť etymologickým. Po definitívnom uzákonení spisovnej slovenčiny, prijatom na schôdzke štúrovcov a bernolákovcov v októbri 1851 v Bratislave, z ich poverenia napísal Krátku mluvnicu slovenskú (1852) ako normatívnu príručku slovenčiny, ktorá sa stala základom pri spracovaní ďalších slov. gramatík až do vydania Cambelovej Rukoväti spisovnej reči slovenskej (1902). Hodžovsko-hattalovská reforma kodifikovala a ustálila spisovnú slovenčinu z hľadiska pravopisného, hláskoslovného a tvaroslovného v podstate v dnešnej podobe. Po odchode do Prahy sa venoval štúdiu češtiny a iných slovanských jazykov, slovenčinou sa zaoberal už iba okrajovo. Výsledky svojho bádania publikoval vo viacerých monografiách (Srovnávací mluvnice jazyka českého a slovenského, 1857; O ablativě ve slovenčině a litevštině, 1858; Mluvnica jazyka slovenského 1-2, 1864-65) a štúdiách, ale neskôr sa jeho práce stali predmetom kritiky nastupujúcej českej i európskej pozitivistickej jazykovedy a slavistiky. Napriek tomu bol považovaný za mimoriadnu osobnosť európskej jazykovedy, čo dokumentovalo jeho členstvo v akadémiách v Petrohrade, Prahe, Ríme a v Záhrebe.

DIELO
knižné:
Gramatika linguae Slovenicae… Banská Štiavnica 1850; Krátka mluvnica slovenská. Bratislava 1852; Posouzení Fr. L. Čelakovského čtění o srovnávací mluvnici slovanské. Praha 1854; Zvukosloví jazyka staro – i novočeského a slovenského. Praha 1854; Skladba jazyka českého. Praha 1855; Obrana skladby profesora Martina Hattaly proti J. Frantovi Šumavskému a proti jakémusi panu *n, … Praha 1855; Srovnávací mluvnice jazyka českého a slovenského. Praha 1857; O ablative ve slovenčině a litevštině. Praha 1858; Slovo o polku Igorově. Praha 1858; Výklad počátků mluvnice československé. Viedeň 1860; Mluvnica jazyka slovenského 1. Budapešť 1864; Mluvnica jazyka slovenského 2. Banská Bystrica 1865; Výsledky historického jazykospytu. Praha 1864; De contiguarum consunantium in linguis slavicis. Praha 1865; Počátečné skupeniny souhlásek československých. Praha 1870; Brus jazyka českého. Praha 1877; Zbytky rýmovaných Alexandreid staročeských 1. Praha 1881; Přídavek ku prvnímu dílu Zbytků rýmovaných… Praha 1884; Obrana rukopisu Královédvorského. Praha 1911;
štúdie (výber):
O poměru cyrillčiny k nynějším nárečím slovanským. In: Časopis Musea k. čes., roč. 29, 1855, s. 81-104; Mnich Chrabr. In: Časopis Musea k. čes., roč. 32, 1858, s. 117-129.

LITERATÚRA O M. HATTALOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 2. – Martin : Matica slovenská, 1931. – S. 71-73.

2. KOTVAN, Imrich: Bibliografia bernolákovcov. – Martin : Matica slovenská, 1957. – S. 24, 31, 134, 143, 159, 250, 278-279.

3. JÓNA, Eugen: Martin Hattala a spisovná slovenčina 1821-1903. – Martin : Matica slovenská, 1961. – 31 s.

4. KNĚZEK, Libor – UHRÍN, Pavol: Literárne prechádzky po stredoslovenskom kraji. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1965. – S. 186-187.

5. RUŽIČKA, Jozef: Martin Hattala 1821-1903 : materiál z konferencie konanej dňa 21. a 22. októbra 1970. – Trstená : Prípravný výbor osláv 600 r. Trstenej, 1971. – 95 s.

6. LANGER, Juraj a kol.: Trstená 600-ročná. – Martin : Osveta, 1973. – S. 347-348.

7. CHOVAN, Juraj: Martin Hattala 1821-1903 : súbor 21 pohľadníc. – Martin : Matica slovenská, 1981.

8. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 294-95.

9. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 104-105.

biografické články:

1. Martin Hattala. In: Slovenský sever. – Roč. 6, č. 9 (1996), s. 19.

2. Významný syn chudobnej Oravy : pred 175 rokmi sa narodil Martin Hattala. In: Národná osveta. – Roč. 6, č. 16 (1996), s. 8.

3. HRČKA, Pavol: Kňaz a jazykovedec Martin Hattala. In: Katolícke noviny. – Roč. 114, č. 48 (28.11.1999), s. 19.

PAMIATKY
Pamätník s bustou v Trstenej (1971) a v Bratislave.

(pseud. -čko, Elena Rubačová, Marek Habdža, Rastislav Zvončiansky, Štefan Čulek)

spisovateľ, manžel spisovateľky Márie Jančovej
10. 6. 1905 Suchá nad Parnou – 1. 3. 1960 Martin

Absolvoval vinársko-ovocinársku školu v Bratislave, vyššiu hospodársku školu v Košiciach, kde v r. 1926 maturoval, absolvoval jednoročný družstevný kurz v Prahe. Po štúdiách pracoval ako revízor Ústredného družstva v Bratislave (1930-1945) a redigoval viaceré hospodárske časopisy. Po oslobodení sa stal ľudovýchovným referentom v Matici slovenskej a šéfredaktorom Matičného čítania. Začiatkom päťdesiatych rokov zastával významné funkcie vo Zväze slovenských spisovateľov. Ku koncu života sa venoval len literárnej tvorbe. Debutoval zbierkou básní Vysťahovalci (1931). Ozývajú sa v nej tóny súcitu nad biedou nezamestnaných a dedinskej chudoby i tóny rozhorčenia nad sociálnou nespravodlivosťou. V zbierke Na pravé poludnie prevláda intímna lyrika, téma lásky a rodinného života. Trvalé miesto v dejinách slovenskej literatúry má Hečko ako prozaik. Svojrázny epický talent naplno prejavil už v prvom románe Červené víno (1948). Na osudoch rodiny Urbana Habdžu zachytil spoločenské premeny vinohradníckej dediny od začiatku tohto storočia po začiatky formujúcej sa buržoáznej republiky. V románe uplatnil mnohé autobiografické prvky (postava Marka Habdžu) i dokonalú znalosť zobrazovaného prostredia. Závažné spoločenské problémy a konflikty, na ktorých je založený dej románu, vidí autor hlboko a pravdivo. Román nadväzuje na najlepšie tradície slovenskej realistickej prózy a obohacuje ich súčasne o nové postupy. Expresívny štýl, majstrovstvo v kresbe charakterov a prostredia, ľudový humor a rozprávačské kvality robia z tohto diela jeden z vrcholových prejavov našej novodobej prózy. Červené víno sfilmovalo a vysielalo aj bratislavské televízne štúdio (1972). V románe Drevená dedina uplatnil metódu socialistického realizmu a sústredil sa plne na súčasnosť. Dej románu zasadil do oravskej obce Stodolište a na jej osudoch zobrazil zmeny, ktorými prešla naša dedina od oslobodenia po začiatky združstevňovania. V poslednom románe Svätá tma (1958), v prvej časti nedokončenej trilógie, sa vrátil do obdobia klérofašistického slovenského štátu a v satirickej forme sa pokúsil odhaliť protiľudovú podstatu ľudáckeho režimu. Výrazné a významné je aj Hečkovo publicistické dielo. Pre hlbšie poznanie jeho literárneho diela je dôležitá práca Od veršov k románom (1953), v ktorej rozpráva o svojich skúsenostiach z literárnej praxe a vyslovuje aj svoje názory na literatúru. Výber z publicistickej tvorby, roztratenej v časopisoch, vyšiel v dvoch zväzkoch pod názvom Fejtóny (1956) a Prechádzky po kraji (1961).

DIELO
poézia:
Vysťahovalci. Liptovský Mikuláš 1931; Na pravé poludnie. Liptovský Mikuláš 1942; Slovanské verše. Trnava 1946;
próza:
Červené víno 1-3. Martin 1948 (2., preprac. Vyd. Martin 1951); Drevená dedina. Martin – Bratislava 1951 (2. preprac. Vyd. Martin 1952); Svätá tma. Bratislava 1958;
vybrané spisy:
Zv. 1. Verše. Od veršov k románom. Bratislava 1974; Zv. 2. Červené víno. Bratislava 1958;
publicistika:
Moskva – Leningrad – Jasná Poľana. Bratislava 1953; Od veršov k románom. Bratislava 1953; Fejtóny. Bratislava 1956; Prechádzky po kraji. Bratislava 1961.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. MIKO, František: Štýlové konfrontácie. – Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1976. – S. 218-254.

2. NOGE, Július: Hľadanie epickej syntézy. – Bratislava: Tatran, 1980.

3. Encyklopédia slovenských spisovateľov. – Zv. 1. – Bratislava: Obzor, 1984. – S. 188-190.

4. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska. – Martin: Matica slovenská, 1999. – S. 106-107.

jazykovedec, advokát
(22. 1. 1786 Vavrečka – pred r. 1853 Budapešť?)

Študoval v piaristických školách, r. 1813-16 právo na právnickej fakulte v Pešti. R. 1808-11 učiteľ piaristického gymnázia v Ružomberku, po r. 1816 vychovávateľ v rodine grófa J. Wenckheima, r. 1817-31 žil v Pešti, kde pôsobil ako advokát. Účastník kultúrno-literárnych a národných podujatí slovenských vzdelancov v Pešti a Budíne v 20. a 30. rokoch 19. storočia. Obhajoval lajoško-márňanských Slovákov v boji o rečové a národné práva, autor protimaďarizačnej obrany, repliky na programový článok časopisu Tudományos Gyűjtemény (1825). Spoluzakladateľ Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej, r. 1835 jeho predseda. V polovici 30. rokov 19. storočia sa neúspešne usiloval o povolenie Slavianských novín. Venoval sa jazykovednému výskumu, zostavil gramatiku všeobecného slovanského jazyka, vyslovil a teoreticky rozpracoval myšlienku literárnej jednoty všetkých Slovanov. V almanachu Zora uverejnil prózu Prémena, v ktorej formou rozprávania podal spomienky z  detstva, obraz rodného kraja z kuruckých čias so silným soc. zameraním (písaná strednou slovenčinou s prvkami oravského nárečia).

DIELO
Az 1826. esztendei Tudományos Gyűjteménynek folytatásáról való rővid észre-vétel. Budapešť 1826; Elementa universalis linguae Slavicae… Budapešť 1826; Prémena. In: Zora, roč. 2, 1836, s. 209-215.

LITERATÚRA O J. HERKEĽOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 321.

2. SAKTOROVÁ, Helena: Literárne a organizačné dielo Jána Herkeľa. In: Námestovo : monografia. Dolný Kubín : Peter Huba, 1992. – S. 184-185.

3. MAŤOVČÍK, Augustín: Neznáma obrana Jána Herkeľa z roku 1826. In: Slovenské národné obrodenie v kultúre i literatúre. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1993. – S. 179-183.

4. MAŤOVČÍK, Augustín: Príspevok k životu a dielu Jána Herkeľa. In: Slovenské národné obrodenie v kultúre i literatúre. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1993. – S. 152-178.

5. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 33.

6. Život a dielo Jána Herkeľa. In: Vavrečka. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1994. – S. 109-121.

folklorista, kňaz
(30. 12. 1816 Vavrečka – 26. 4. 1898 Bziny)

Po skončení teologických štúdií pôsobil ako rímskokatolícky kaplán v Ružomberku (1873), neskôr bol farárom v Bzinách. Venoval sa zbieraniu svadobných zvykov a obyčajov, ktoré uverejnil v Sborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti (1897). Podporovateľ slovenských kultúrnych podujatí, prispel na almanach Tovaryšstvo (1893), člen Spolku sv. Vojtecha.

LITERATÚRA O J. HERKEĽOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 59.

2. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 33.

Študoval v Banskej Bystrici, Debrecene, teológiu na ev. kolégiu v Prešove. Od r. 1826 ev. kňaz v Kladzanoch, r. 1832 v Giraltovciach, r. 1836 tamojší senior. Na podnet J. Kollára zbieral zemplínske a šarišské ľudové piesne, jeho zbierka bola základom výberu do Národných spievaniek (1834-35). Autor prózy, náboženskej poézie, prekladov Homérových básní. Postavil sa proti štúrovskej spisovnej slovenčine za bibličtinu, dokonca za spisovnú šarištinu.

DIELO
(Duchovné piesne). In: Zpěvník evangelický…, č. 270, 271, 359, 386, 717. Budapešť 1842; Cesta na Oblík. In: Orol Tatránski, roč. 1, 1845, č. 1, s. 6-8; Nekteré zpevky z okolí Horno-Zemplinského z úst obecného lidu. In: Nové obzory, roč. 7, 1965, s. 223-24;
korešpondencia: List poslaný p. Jánovi Kollárovi… In: Kollár, J. a i.: Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka… Praha, 1846, s. 217-220.

LITERATÚRA O A. HLOVÍKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 2. – Martin : Matica slovenská, 1931. – S. 100.

2. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 341.

3. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 59-60.

4. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 31.

PAMIATKA
Hlavná postava poviedky J. Záborského Hlovík medzi vzbúreným ľudom (1870).

kultúrny pracovník, zberateľ ľudovej slovesnosti
28. 3. 1804 Párnica – 27. 3. 1862 Rankovce

Študoval v Ožďanoch, Kežmarku a v Prešove, teológiu v Brati-slave. Učiteľ vo Fóte, profesor rétoriky na gymnázium v Lučenci, ev. farár v Kladzanoch, od r. 1845 v Rankovciach. Počas štúdií v Bratislave napísal Ódu k oslavení památky Škaricovy…, v Lučenci epickú básnickú skladbu Bitka pri Lučenci (nezachovala sa). Zbieral zemplínske ľudové piesne, venoval sa národnej buditeľskej práci, člen Tatrína, podporovateľ spolku miernosti v Levoči. Spolupracoval so slovenskou študujúcou mládežou v Levoči a v Prešove. Časť zozbieraných zemplínskych ľudových piesní sa zachovala v rkp. zbierke ľudových balád Zemplínske spievanky, ktoré r. 1842 venoval ruskému slavistovi I. I. Sreznevskému počas návštevy v Kladzanoch. V Rankovciach sa sústredil na archeológiu a matematiku, z ktorej vydal samostatné práce.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1987, zv. 2, s. 341.

DIELO
Methodus trisecandi angulos et rectificandi lineam curvam. Košice 1853; Kamenný oltář v horách rankovských. In: Slovenské noviny, roč. 3, 1851, č. 104.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 341.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 60.

maliar, grafik, ilustrátor
22.10.1919 Svederník – 10.12.1997 Bratislava

R. 1933-1937 študoval na gymnáziu v Žiline, r. 1937-1942 monumentálne maliarstvo na Vyššej umeleckopriemyselnej škole v Prahe, študijné pobyty absolvoval r. 1948 v Taliansku, r. 1957 v Maďarsku a vo Francúzsku, r. 1958 v Mexiku a i. R. 1942-1943 pôsobil ako výtvarník v Matici slovenskej v Martine, r. 1943-1944 slobodný umelec v Žiline. R. 1944-1949 vo Svederníku a r. 1949-1952 opäť v Žiline, r. 1952-1972 viedol oddelenie knižnej ilustrácie a voľnej grafiky na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského výtvarného umenia, ktorého rozsiahle maliarske, grafické a ilustrátorské dielo predstavuje jeden z nosných pilierov moderného výtvarníctva na Slovensku, ako fenomén známy pod názvom Hložníkova grafická škola. Svojimi prvými expresívne ladenými kresbami, gvašmi, olejmi, pastelmi a akvarelmi, vznikajúcimi pod vplyvom prác príslušníkov slovenskej Generácie 1909, najmä C. Majerníka a B. Hoffstädtera, sa včlenil medzi vyzreté osobnosti mladej umeleckej avantgardy na Slovensku. Od začiatku v jeho tvorbe dominovala humanistická a etická sociálne a protivojnovo motivovaná tematika (Jazda šašov, Kaviareň, Morena, Tri okopávačky, Salva, Zástupy a i.), venoval sa aj intímnejším námetovým okruhom – rodine, žene, materstvu. Po r. 1945 sa priklonil ku kubizmu a surrealizmu, začal sa venovať grafike a ilustrovaniu, pričom nadviazal na tvorbu K. Sokola. R. 1946-1948 vytvoril okolo 20 plastík a reliéfov, vychádzajúc z predlôh vlastných grafických listov (Materstvo, Hlava ženy, Žena pri šijacom stroji, Torzo, Baník a i.). V nasledujúcom období sa intenzívne pustil do práce na veľkých listoch algrafií, drevorytov, leptov, linoleorytov a linografií, ktoré zväčša orientoval na vojnovú a povstaleckú tematiku: 1951 Človek, 1952 Vojna a Fašizmus, 1954 Povstanie, 1955 Cesta k oslobodeniu a Transport, 1958 Atómový teror, Agónia vojny a Mexické balady, 1959 Stroncium 90, 1975-1979 Apokalypsa a i. Osobitné postavenie v jeho diele mala ilustrácia, ilustroval vyše 300 kníh, predovšetkým detských, ale aj klasickej i súčasnej svetovej literatúry pre dospelých, osobitne cenné sú jeho ilustrácie v Biblii (1998). Realizoval monumentálno-dekoratívne práce v architektúre, vyhotovil mozaiky a vitráže vo viacerých kostoloch na Slovensku, pričom sakrálna ikonografia patrila k vrcholom jeho umeleckej tvorby. Ako vedúci predstaviteľ slovenskej povojnovej výtvarnej generácie svoje diela prezentoval na samostatných i kolektívnych výstavách v ČSR i v mnohých krajinách Európy, Ameriky a Ázie. Dielo V. Hložníka je vystavené v trvalých expozíciách umenia 15.-20. storočia zo zbierok Oravskej galérie v Župnom dome v Dolnom Kubíne.

Použitá literatúra:
Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. Martin : Matica slovenská, 1999, s. 112.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. VÁROSS, Marian: Slovenské výtvarné umenie 1918-1945. – Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1960.

2. HLOŽNÍK, Vincent – TURČÁNY, Viliam: Rozhovor : s veršami Viliama Turčányho. – Bratislava : Tatran, 1984.

3. BARTKOVÁ, Zuzana: Orava vo výtvarnom umení. – Banská Bystrica : Stredoslovenská galéria, 1987.

4. TOMAN, Prokop : Nový slovník Československých výtvarných umělců A-K. – Diel I. – Ostrava : Výtvarné centrum Chagall, 1993. – S. 344.

5. PODUŠEL, Ľubomír: Maliarstvo, sochárstvo, grafika. – Nitra : Nitrianska štátna galéria, 1995. – S. 191.

6. PODUŠEL, Ľubomír: Čas a súvislosti : slovenské výtvarné umenie. – Nitra : Nitrianska štátna galéria, 1996. – S. 182.

7. PETRÁNSKY, Ľudovít: Vincent Hložník. – Bratislava : Slovenský Tatran, 1997.

náboženský spisovateľ
(1. 4. 1851 Oravský Biely Potok – 14. 1. 1901 Námestovo)

Teológiu študoval v Spišskej Kapitule. Pôsobil ako r. k. kňaz v Spišskej Belej, Ždiari, r. 1880 v Rabči a od r. 1886 kňaz v Námestove. R. 1886 sa zúčastnil na redigovaní uhrofilského týždenníka Vlasť a svet. Autor nábožensko-výchovnej poviedky, podobné zameranie mali aj ostatné jeho príspevky, najmä kázne, uverejňované v časopisoch Kazateľ, Kazateľňa, Katolícke noviny.

DIELO
Bol v Amerike. Trnava 1884.

LITERATÚRA O J. HOBLÍKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 2. – Martin : Matica slovenská, 1931. – S. 102-3.

2. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 343.

3. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 34.

historik
4. 4. 1884 Dolný Kubín – 28. 3. 1962 Pécs, Maďarsko

Študoval na univerzite v Budapešti. R. 1909 pracovník rkp. odd. Krajinskej Széchényiho knižnice v Budapešti, od r. 1923 prednášal maďarské dejiny na filozofickej fakulte, r. 1938 aj dejiny práva na právnickej fakulte univerzity v Pécsi. Zaoberal sa vývinom župného zriadenia, dejinami Zalanskej župy, ústavnoprávnym vývinom uhorského štátu, uhorskou politickou reprezentáciou v stredoveku. Prispieval do odborných časopisov, spoluredaktor heraldického časopisu Turul. Na vydanie pripravil kritické vydanie historickej práce M. Ištvánfiho zo 17. storočia, ktoré sa však neuskutočnilo.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1987, zv. 2, s. 368.

DIELO
Zala megye története. Pécs 1929; A magyar alkotmánytörténetelem vázlata 1-2. Pécs 1944-47; La représentation politique en Hongrie au moyen age. Louvain-Paríž 1958; La formation des deux Chambres de l´assemblée nationale hongroise. Louvain-Paríž 1961.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 368-369.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 60.

lesný inžinier, dendrológ
28. 4. 1925 Oravská Lesná – 10. 6. 1982 Zvolen

R. 1932-36 navštevoval ľudovú školu v Oravskej Polhore, r. 1936-44 študoval na gymnáziu v Dolnom Kubíne, r. 1946-49 na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesného inžinierstva v Košiciach. R. 1968-69 absolvoval študijný pobyt v Ústave lesnej genetiky v Schmalebecku v Nemecku. R. 1948-49 pôsobil ako asistent Ústavu lesnoinžinierskych stavieb Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesného inžinierstva v Košiciach, od r. 1953 pracovník, r. 1959-63 vedecký tajomník, od r. 1971 vedúci oddelenia biológie a šľachtenia lesných drevín Výskumného ústavu lesného hospodárstva vo Zvolene. Vo vedeckom výskume sa r. 1952-62 zameriaval na pestovanie a hospodársku úpravu lesov, r. 1958-81 na introdukciu cudzokrajných lesníckych výskumných drevín (najmä v Lesníckom arboréte v Kysihýbli), od r. 1981 na genetiku a šľachtenie lesných drevín. Vychádzal pritom spravidla z matematického spracovania faktografického, najmä biometrického materiálu skúmanej oblasti. Autor a spoluautor 120 vedeckých a odborných prác, prispieval do odborných časopisov a zborníkov (Poľana, Les, Lesnícky časopis, Vedecké práce VÚLH vo Zvolene a i.).

Použitá literatúra:
MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994, s. 34-35.

DIELO
knižné:
Lesnícke arborétum v Kysihýbli pri Banskej Štiavnici. Bratislava 1960; Problémy introdukcie drevín. Bratislava 1960 (spoluautor); Cudzokrajné dreviny v lesnom hospodárstve. Bratislava 1968; Listnaté stromy a kry v Lesníckom arboréte VÚHL v Kysihýbli pri Banskej Štiavnici. Bratislava 1970; Veľkosť a tvar šišiek smreka obyčajného na Slovensku. Bratislava 1969; Provenienčný výskum smreka obyčajného. Bratislava 1980; Zaujímavosti slovenskej prírody. Martin 1982 (spoluautor);
štúdie (výber):
Vzácne ihličnany Lesníckeho arboréta VÚHL v Kysihýbli pri Banskej Štiavnici. In: Vedecké práce VÚHL vo Zvolene, roč. 10, 1968, s. 71-132; Štruktúra porastov trvalých výskumných plôch a rast drevín. In. Zborník prác o Tatranskom národnom parku, roč. 12, 1970, s. 153-261; Premenlivosť smreka obyčajného v tatranskej oblasti podľa šišiek. In: Zborník prác o Tatranskom národnom parku, roč. 13, 1971, s. 5-47.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 369.

2. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 104

(pôv. Loffay, pseud. Riasnický)

publicista, osvetový pracovník, sociológ
18. 7. 1911 Trstená – 24. 11. 1982 Bratislava

R. 1922-26 študoval na gymnáziu v Trstenej, r. 1926-30 v Skalici, r. 1936 získal učiteľskú aprobáciu na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi, r. 1945-49 študoval sociológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. R. 1932-34 výpomocný učiteľ v Stupave, Liesku, Šútovciach, r. 1934-39 správca školy a učiteľ v Hladovke, r. 1939 učiteľ v Trstenej, r. 1939-40 referent osvetovej služby MS v Martine, r. 1940-43 Ústrednej osvetovej komisie a r. 1943-45 vzdelávacieho oddelenia Ministerstva školstva a národnej osvety, r. 1945-58 vedúci vzdelávacieho oddelenia Povereníctva školstva a osvety, r. 1958-66 redaktor Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry, r. 1966-75 vedúci oddelenia sociológie práce Čs. výskumného ústavu práce v Bratislave. Spoluzakladateľ a organizátor sociál. osvety na Slovensku, najmä metodológie výchovy dospelých a popularizácie vedeckých poznatkov, autor príručiek o prednášateľstve. Redaktor osvetovej tlače: r. 1940-45 Nár. pracovníka, r. 1949-52 Osvety, časopisu ČsČK Zvony, člen redakčných rád Matičného čítania a Osvetovej práce. Literárne debutoval r. 1931 poviedkou Hrdina. Tvoril prózy z oravského prostredia, sčasti ovplyvnené tvorbou M. Urbana a lyrizovanou prózou a sčasti dobrodružnou epikou, v rukopise zanechal dva romány. Prekladal z češtiny, poľštiny a ruštiny, r. 1964-65 viedol edíciu Naša tvorba. Drobnými prózami prispieval do Života, recenziami a štúdiami do Sociologického časopisu, Sociológie, Syntézy. Od r. 1945 sa venoval sociológii, r. 1946 viedol sociologický a sociografický výskum medzi maď. Slovákmi v okolí Budapešti.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1987, zv. 2, s. 374.

DIELO
Úvod do metodiky prednášania. Bratislava 1953; Základy prednášateľstva. Martin 1955; 52 príbehov zo života. Bratislava 1969 (spoluautor);
preklady: Vodrážka, J.: Kdeže, čože? Bratislava 1948; Tilschová, A. M.: Vykúpenie. Bratislava 1965; Otčenášek, J.: Občan Brych. Bratislava 1957;
rukopisy: Brehy lásky a hnevu; Terka, nehnevaj sa!

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. Slovensko. 4 diel, Kultúra 2. časť. – Bratislava : Obzor, 1980. – S. 334, 336.

2. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 374-375.

publicista, prekladateľ
(19. 4. 1900 Istebné – 29. 1. 1965 Rimavská Sobota)

Študoval na gymnáziu v Kežmarku, teológiu v Bratislave a po roku 1918 v Paríži. Pôsobil ako evanjelický kňaz v Klenovci, v Lansforde (USA), od roku 1933 v Istebnom a Sabinove. Od roku 1949 v Rimavskej Sobote. Publikoval úvahy v Cirkevných listoch a v Evanjelickom posle spod Tatier, kde v roku 1920-30 uverejnil cyklus cirkevných tlačí, najmä modlitieb, redaktor a zostavovateľ obrázkovej brožúry o Istebnom, dejín evanjelickej cirkvi v Sabinove, prekladal z nemčiny.

DIELO
Ježiš či Russell? B.m. (pred 1937)
Istebné nad Oravou – 555-ročné jubileum. Praha 1937.
Krátka história cirkvi sabinovskej. B. m. 1946.
preklady: KOLMAN, K.: Medzi ľudožrútmi. Bratislava 1948.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety 1964. – S. 66-67.

2. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. 2. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 409.

3. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 62.

4. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 35.

ľudovýchovná a osvetová pracovníčka, spisovateľka
(17. 4. 1903 Istebné – 12. 9. 1961 Dolný Kubín)

Meštiansku školu navštevovala v Dolnom Kubíne, do r. 1918 študovala na hospodárskej škole, do r. 1927 na učiteľskom ústave v Košiciach, po r. 1927 na Vyššej škole sociálnej v Prahe. R. 1919-22 úradníčka v Dolnom Kubíne, r. 1923-24 v Martine, r. 1924 v Bratislave a r. 1925-26 v Prievidzi, r. 1928-40 učila v Štefánikovom ústave v Martine, potom inštruktorka ľudovýchovných kurzov pre Slov. R. 1940-44 organizátorka ilegálneho protifašistického odboja, r. 1944-45 SNP. Jej literárna tvorba má prevažne ľudovýchovný charakter. Písala verše, ale najmä poviedky, v ktorých beletrizovanou formou poúčala o základných zdravotníckych a osvetových otázkach (Poučné čítanie pre dedinský ľud, vychádzajúce nákladom Živeny). V obsiahlej knihe Príhody deda Ranostaja skĺbila postavou ideálneho človeka – deda Ranostaja – sériu príbehov z boja proti tuberkulóze. K výročiu SNP pripravovala do rozhlasu verše, poviedky a prednášky. Publikovala v časopisoch ČSČK, v Živene, Našej Orave, Práci, v letákoch a brožúrkach zdravotníckej osvety Povereníctva zdravotníctva. Mnohé práce ostali v rkp (básne, novely, 3 divadelné hry, prednášky a i.).

DIELO
Za hriechy otcov. Ružomberok 1931; Trest baču Zvaru. Martin 1931; Z nečistoty do záhuby. Martin 1931; Ako zmúdrela Klopačková. Martin 1932; Deň voľby v Zázvorí. Martin 1932; Neduhy lomnianskych žien. Liptovský Mikuláš 1932; Priadky v Zázvorí. Martin 1932; Zachovanie Blahútovho rodu. Martin 1932; Obrázky spod Magury a východného Slovenska. Martin 1934; Príhody deda Ranostaja. Bratislava 1949.

LITERATÚRA O E. HROBOŇOVEJ VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety 1964. – S. 67-68.

2. KNĚZEK, Libor – UHRÍN, Pavol: Literárne prechádzky po stredoslovenskom kraji. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1965. – S 212-213.

3. MÁTEJ, Jozef: Učitelia v protifašistickom odboji a Slovenskom národnom povstaní. – Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1974. – S. 144.

4. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 411.

biografické články:

1. KURUCOVÁ, Oľga: Zaslúži si, aby sme na ňu spomínali… In: Matičné čítanie. – Roč. 9, č. 17 (30.08.1976), s. 8.

publicistka, učiteľka
21. 2 .1902 Istebné – 20. 4. 1973 Dolný Kubín

Študovala na učiteľskom ústave v Turčianskych Tepliciach. R. 1921-24 učiteľka na ľudovej škole v Dolnom Kubíne, od r. 1924 žila v Prievidzi, Novom Meste nad Váhom, Trenčíne, od r. 1938 v Prahe, od r. 1940 väznená gestapom za účasť v odboji, od r. 1945 redaktorka Práce v Prahe, od r. 1946 Práce v Bratislave, r. 1947-48 pracovníčka kultúrno-propagačnej komisie Slovenskej odborovej rady, od r. 1949 vedúca redaktorka Odborára, od r. 1952 vedúca listového oddelenia denníka Práca, od r. 1957 vedúca redaktorka Tlačovej, edičnej a propagačnej služby Povereníctva miestneho hospodárstva v Bratislave. Od r. 1921 publikovala články o ženskom hnutí a básne v Živene, Dennici a i. Autorka rozhlasových hier.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1987, zv. 2, s. 411.

DIELO
Pracujúce ženy budujú šťastné Slovensko. Bratislava 1949 (zost.); Žena – spolutvorca nového života. Bratislava 1951 (zostavila s I. Ondrisovou); Csökkentsük a távolmaradást. Bratislava 1953.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. Pokrokové ženské hnutie na Slovensku 1918-1980. – Bratislava : Živena, 1984, s. 52.

2. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 411.

(vl. menom Pavol Országh, ďalšie pseud. Jozef Zbranský, Syn ľudu)

básnik, dramatik, prekladateľ, právnik
(2. 2. 1849 Vyšný Kubín – 8. 11. 1921 Dolný Kubín)

R. 1854-60 navštevoval ľudovú školu vo Vyšnom Kubíne, Jasenovej a v Leštinách, r. 1862-65 študoval na gymnáziu v Miškovci, r. 1865-70 na ev. lýceu v Kežmarku, r. 1870-72 na Právnickej akadémii v Prešove, r. 1875 zložil advokátske skúšky v Budapešti. R. 1919 PhDr. h. c. Po štúdiách bol advokátskym koncipientom v Dolnom Kubíne a v Martine, r. 1873-74 pracoval na okresnom súde v Dolnom Kubíne, r. 1874-75 u advokáta Š. Fajnora v Senici, r. 1875-76 pôsobil ako samostatný advokát v Námestove, r. 1876-79 bol podsudcom okresného súdu v Dolnom Kubíne, r. 1879-99 advokát v Námestove, r. 1899-1902 advokát a začas aj vedúci filiálky Tatrabanky v Dolnom Kubíne, kde od r. 1904 pôsobil ako spisovateľ. Prvé básne písal ako gymnazista v maďarčine a nemčine. Po národnom precitnutí od jesene 1867 intenzívne tvoril slovenské básne, ktoré čoskoro vydal v zbierke Básnické prviesenky Jozefa Zbranského (1868), venovanej A. Sládkovičovi, v ktorej vyjadril vzťah k rodnému kraju, k duchovným tradíciám slovenského ľudu, k národnej a slovanskej myšlienke. V literárnej tvorbe pokračoval s nevšedným zápalom počas prešovských štúdií v kruhu autorov almanachu Napred (1871), ako aj na svojich prvých pôsobiskách. Najplodnejšie obdobie jeho básnickej tvorby spadá do dvoch desaťročí advokátskeho pôsobenia v Námestove (1879-1899), v ktorých napísal vrcholné lyrické a epické diela, publikované od r. 1881 hlavne v obnovených Slovenských pohľadoch, ako aj samostatne. R. 1880 pripravil zbierku Krb a vatra, završuje etapu mladistvého lyrizmu, avšak samostatne nevyšla (zrekonštruovaná bola v edícií Básnické zrenie 2, 1958). Ďalšiu lyrickú tvorbu z tohto obdobia reprezentujú rozsiahle cykly Letorosty 1 – 3, Žalmy a hymny (1885-1895), Sonety (1886), ako aj očarujúce cykly prírodnej lyriky Prechádzky jarom a Prechádzky letom (1898), v ktorých vzdal hold krásam hornooravskej prírody i ľudským hodnotám prostého človeka. Napokon v námestovskom prostredí napísal najvýznamnejšie epické diela, medzi nimi hlavne lyricko-epickú skladbu Hájnikova žena (1884-86), stvárňujúcu tragický príbeh Hanky a Michala Čajkovcov, ďalej eposy Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský (1890-91), menšie obrázky zo života dedinského ľudu (Bútora a Čútora, Poludienok, Na obnôcke, Večera a i.), ako aj básne s biblickou tematikou (Agar, Kain, Ráchel, Sen Šalamúnov). V záverečnej fáze v Námestove zostavil a vydal prvé dva zv. svojich Zobraných spisov básnických. Po návrate do Dolného Kubína začiatkom 20. storočia do jeho lyrickej tvorby prenikajú tóny smútku a osamotenia v starobe, ale aj kritika kultúrno – spoločenských javov, ako to vyjadril v básní Spútaný Prometej i v ostatných cykloch. Stezky a Dozvuky. V tomto období sa sústredil hlavne na preklady klasických diel svetovej literatúry: Schakespeare (Hamlet, Sen noci svätojánskej), Goethe (Faust, Ifigénia na Tauride), Puškin (Boris Godunov, Kaukazský zajatec, Cigáni a i.), Lermontov (Démon, Pieseň o cárovi Ivanovi Vasilevičovi), Mickiewicz (Krymské sonety), Madách (Tragédia človeka), výbery z poézie Schillera, Slowackého, Petőfiho, Aranya a i. Prekladateľská činnosť bola neraz impulzom pre jeho pôvodnú básnickú tvorbu. V záverečnom štádiu literárnej aktivity napísal vynikajúcu drámu Herodes a Herodias (1909) a napokon s nevšednou poetickou silou zdvihol hlas proti ukrutnostiam prvej svetovej vojny v cykle Krvavé sonety (1919). Početné lyrické verše, kratšie epické básne s historickou a i. tematikou, príležitostné básne k národným udalostiam a výročiam osobností a i. publikoval v slovenských periodikách, ako aj v poslednom vlastnoručne redigovanom zv. svojich Zobraných spisov (1921). Jeho básne boli preložené do ruštiny, angličtiny, francúzštiny, nemčiny a iných jazykov.

DIELO
Básnické prviesenky Jozefa Zbranského. Skalica 1868; Sväto-martinský pochod. Martin 1885 (nápev od Š. Fajnora); Hájnikova žena. Martin 1886; Bútora a Čútora. Martin 1888; Pozdrav k päťdesiatročnému jubileu… S. Novákovi. Ružomberok 1889; Ežo Vlkolinský. Martin 1890; Na obnôcke. Martin 1890; Básně biblické. Praha 1911; Krvavé sonety. Praha 1919;
preklady:
Shakespeare, W.: Hamlet. Martin 1903; Sen noci svätojánskej. Martin 1905; Madách, I.: Tragédia človeka. Martin 1905; Puškin, A.S.: Boris Godunov. Martin 1909;
súborné vydania: Zobrané spisy 1-15. Martin 1892-1931: 1. Oddiel epický (1892); 2. Oddiel epický (1896); 3. Oddiel epický (1901); 4. Herodes a Herodias (1909); 5. Lýra (1921); 6-8. Kratšia epika 1-3 (1923 – 1926 – 1927); 9. Lýra (1930); 10. Básne príležitostné (1931); 11. Básnické prviesenky. Vzhledanie. Rozličné básne (1941); 12. Preklady zo slovanských básnikov (1931);13. Preklady zo Shakespeare (1931); 14. Preklady z nemeckých básnikov (1931); 15. Prehľady z maďarských básnikov (1931); Spisy P. O. Hviezdoslava v 12. zväzkoch: 1. Hájnikova žena. Martin 1951; 2. Na poliach. Epické básne. Martin 1951; 3. Volajúci na púšti. Lyrické básne. Martin 1951; 4. Básne biblické. Bratislava 1953; 5. Ežo Vlkolinský. Bratislava 1954; 6. Gábor Vlkolinský. Bratislava 1954; 7. Prechádzky jarom – Prechádzky letom. Bratislava 1954; 8. Stesky. Bratislava 1955; 9. Herodes a Herodias. Bratislava 1956; 10. Kratšia epika zo života dedinského ľudu. Bratislava 1956; 11. Kratšia epika historická a spoločenská. Bratislava 1956; 12. Dozvuky – Krvavé sonety a básne príležitostné. Bratislava 1957; Básnické prvotiny 1-2. Bratislava 1955-56; Básnické zrenie 1-2. Bratislava 1957-58.
výbery:
Hviezdoslav deťom. Žilina 1923; Výber z lyriky. Martin 1923; Výbor z kratšej epiky Hviezdoslavovej. Martin 1929; Výbor z kratšej epiky. Martin 1931; Odkazy. Martin 1949; Hviezdoslav malým. Bratislava 1950; Bratom Čechom. Praha 1951; Poludienok – Večera. Martin 1952; Výber z diela. Bratislava 1953; Oráč a kosec. Bratislava 1964; Sonety (Dolný Kubín, 1969); Slovenský Prometej. Bratislava 1972; Pavol Országh Hviezdoslav 1-4. Bratislava 1973; Hviezdoslav vo výbere a interpretácii Vojtecha Mihálika. Bratislava 1975; K svetlu. Z pozostalosti. Martin 1979; Vlkolín. Bratislava 1979; Hájnikova žena a iné básne. Bratislava 1984;
korešpondencia:
(editor S. Šmatlák): Korešpondencia P. O. Hviezdoslava so Svetozárom Hurbanom Vajanským a Jozefom Škultétym. Bratislava 1962; Hviezdoslav zblízka. Bratislava 1985;
televízne adaptácie: Hájnikova žena (Slovenská televízia v Bratislave, 1972, scenár a réžia J. Palka); Smrť Kriváňa (Slovenská televízia v Bratislave, pred 1973); Pravá pieseň (Slovenská televízia v Bratislave, 1976, scenár a réžia V. Rusko); Ežo Vlkolinský (Slovenská televízia v Bratislave, 1978, scenár a réžia J. Palka); Gábor Vlkolinský (Slovenská televízia v Bratislave, 1978, scenár a réžia J. Palka); Krvavé sonety (Slovenská televízia v Bratislave, 1979, scenár a réžia V. Rusko); Stromy (Slovenská televízia v Bratislave, 1981, scenár V. Gruska, réžia M. Homolka);
dramatizácia:
Hájnikova žena. Bratislava 1965 (dramatizácia J. Palka); Dvaja na Podvrší. Bratislava 1969 (dramatizácia Ľ. Hlaváč).

LITERATÚRA O P. HVIEZDOSLAVOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. ČAPLOVIČ, Ján: Život a dielo Pavla Országha Hviezdoslava vo fotografii. – Fot. 94. – Bratislava : Tatran, 1952. – 16 s.

2. PRAŽÁK, Albert: S Hviezdoslavom : rozhovory s básnikom o živote a diele. – Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1955.

3. KOVÁČ, Michal: Čítajme diela P. O. Hviezdoslava : anotovaná výberová odporúčajúca bibliografia. – Martin : Matica slovenská, 1959. – 32 s.

4. ŠMATLÁK, Stanislav: Hviezdoslav : zrod a vývin jeho lyriky. – Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1961.

5. ŠMATLÁK, Stanislav: Korešpondencia P. O. Hviezdoslava so Svetozárom Hurbanom Vajanským a Jozefom Škultétym. – Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1962. – 384 s.

6. ŠMATLÁK, Stanislav: Hviezdoslav a national and world poet. – Bratislava : Tatrapress, 1969. – 122 s.

7. ŠMATLÁK, Stanislav: Na návšteve u Hviezdoslava. – Bratislava : Mladé letá, 1974. – 368 s.

8. KOVÁČ, Mišo A.: Sprievodca po expozícii Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy v Rovniach na Podvŕší pod Babou Horou. – Martin : Matica slovenská, 1984. – 47 s.

9. ŠMATLÁK, Stanislav: Hviezdoslav zblízka. – Bratislava : Tatran, 1985. – 248 s.

10. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 449-51.

11. MAŤOVČÍK, Augustín: Hviezdoslav – Herold svitajúcich časov : život a dielo v dokumetoch. – Martin : Osveta, 1988. – 336 s.

12. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 64-65.

13. HUBOVÁ, Jana: Sprievodca po Historickom cintoríne v Dolnom Kubíne. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1990. – nestr.

14. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 24-27, 48-51.

15. HÉGEROVÁ-NOVÁKOVÁ, Elena: Literárne múzeum Pavla Országha-Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1992. – 127 s.

16. MAŤOVČÍK, Augustín: P. O. Hviezdoslav. In: Námestovo : monografia / zost. Peter Huba. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1992. – S. 170-177.

17. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 36-37.

18. ŠTRAUS, František: Strofa a metrum v poézii P. O. Hviezdoslava. – Bratislava : Univerzita Komenského, 1995. – 125 s.

19. MAŤOVČÍK, Augustín: Hviezdoslav a rodná Orava. – Martin : Matica slovenská, 1999. – 42 s.

20. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 134-135.

21. Zborník Oravského múzea 1999 / zostavil Dušan Karaska. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1999. – S. 6-110.

PAMIATKY
Pamätník na mieste rodného domu vo Vyšnom Kubíne (1928); hrob s náhrobníkom (1966, akad. sochár F. Štefunko) v Dolnom Kubíne; literárna pozostalosť, korešpondencia a obrazové dokumenty v Múzeu P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne a v Archíve literatúry a umenia v SNK; ekrania: Hviezdoslav (dokumentárny šot v MS v Martine, 1921, réžia a kamera K. Plicka); P. O. Hviezdoslav (dokumentárny film, scenár R. Kaliský, réžia V. Kubenko); Život a dielo P. O. Hviezdoslava (videofilm, scenár A. Maťovčík, réžia I. Petrovický, 1999); expozície: Múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne; Pamätná izba Hájnikovej ženy v Oravskej Polhore-Rovniach (1966); portréty, sochy, busty: Podobizeň P. O. Hviezdoslava od J. Mukařovského (kresba, 1885); podobizeň od J. Žabotu; podobizeň od V. Stašíka (olej); portrét od E. Ballu podľa fotografie z r. 1919 (olej, 1925); busta od L. Majerského (1924); busta od J. Koniarka (štúdia); socha na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave od J. Pospíšila a V. Ihriského (1936); pomník s bustov v Spišských Vlachoch od V. Ihriského (1935); socha v Dolnom Kubíne pred budovou Múzea P. O. Hviezdoslava od F. Štefunku (1936); socha v Oravskom Podzámku od V. Ihriského (1944); socha v Námestove od F. Štefunku (1959); pomník s  bustou vo Vojenskom útvare P . O. Hviezdoslava v Janoviciach nad Úhlavou od F. Nonfrieda (1969); pamätník vo Hviezdoslavove od T. Baníka (1971); pamätník na motív básne Priadka medzi Vyšným a Dolným Kubínom od F. Štefunku (1972); pamätné tabule: v Prešove (1922); na dome v Dolnom Kubíne, v ktorom 1900-21 žil a pracoval (1926); v Kežmarku od L. Majerského (1928); na Hviezdoslavovej hájovni na Podvrší v Oravskej Polhore od M. Štefaňáka (1959); na liečebnom dome Slovensko na Sliači od L. Benáka (1971); v Miskolci (1972) a v Námestove na domoch, v ktorých býval; názvy kultúrnych inštitúcií, podujatí a i.: Hviezdoslavova spoločnosť (1949-68); Hviezdoslavova knižnica (1949); Hviezdoslavov Kubín (1954); ochotnícky divadelný súbor v Spišskej Novej Vsi (1932); Divadelný súbor Hviezdoslav pri Mestskom kultúrnom stredisku v Dolnom Kubíne; Poetické divadlo pri Oravskom múzeum P. O. Hviezdoslava (Dolný kubín, 1995), Malé poetické divadlo pri Oravskom múzeu P. O. Hviezdoslava (Dolný Kubín, 1995); obec Hviezdoslav v okrese Dunajská Streda; názvy ulíc, námestí a mestských štvrtí; filatelia: známka s portrétom (b. r., podľa fotografie); jubilejná známka (1961, autor M. Švabinský, rytec S. Jindra); príležitostná známka (1969, autor A. Hoffmeister, rytec H. Schmidt); minca: jubilejná 50 Kčs strieborná; obrazová publikácia: Kállay, K.: Mne Slovensko krása je. Martin 1967.

učiteľ, ovocinár
21. 11. 1903 Jablonka (Poľsko) – 15. 8. 1970 Dolný Kubín

Pochádzal z učiteľskej rodiny. Za svojho účinkovania na rôznych školách propagoval ovocné škôlky a sady. Bol členom Ústredného výboru Slovenskej ovocinárskej spoločnosti, viedol kurzy pre učiteľov ovocinárov. Písal do odbornej tlače populárne články o pestovaní ovocia, zeleniny a kvetov. Preložil a pre slovenské pomery upravil knihu J. Vanek: Jak dopestovať hojnosť krásneho ovocia. Propagoval aj krásy Oravy.

DIELO
Pestovanie a zmladzovanie ovocných stromov. (1941-43)
Zákrsky kerové a tvarované. (1943-49, 1956)

LITERATÚRA O A. JABLONSKOM VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 69.

2. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 120-121.

(pseud. Jožo Podlipský)

učiteľ
1. 4. 1910 Jablonka (Poľsko) – 10. 3. 1988 Dolný Kubín

Študoval na učiteľskom ústave v Leviciach, potom učil pri svojom otcovi vo Veselom, kde sa jeho otec presťahoval r. 1921. Za jeho pôsobenia vo Veselom prispieval do Žiačika, Našej školy, Oravy, Slovenského hlasu a i. Bol znalcom goralského nárečia a pracoval pre Maticu slovenskú. Pozbieral skoro všetky goralské piesne, viaceré zharmonizoval a upravil. Nimi spestroval akadémie a divadelné hry. Jeho starý otec Anton Machay ako námestovský učiteľ bol s Hviezdoslavom za pobytu v Námestove v dennom styku. Jozef Jablonský zdramatizoval Hájnikovu ženu a nacvičil ju vo Veselom. Učil aj v Podbieli, Kamenici nad Hronom, Kameníne, Šali a v Prievidzi. Preložil Medveďobijcovho syna od Karola Maya (1936), zostavil osnovy vyučovania národného hospodárstva (ovocinárstvo, štepárstvo, zeleninárstvo). Písal o krásach Oravy, o jej kultúre, propagoval polhorské kúpele, sadenie ovocných stromčekov. Roku 1964 založil v Trstenej okresný výbor Ovocinárskeho a záhradkárskeho zväzu. Svojou prácou sa zaradil medzi priekopníkov novej formy práce na oravských školách.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 69.

2. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 121.

režisér, herec, scenárista, divadelný pedagóg, prekladateľ
20. 5. 1908 Jasenová – 4. 8. 1972 Poprad

R. 1926-28 študoval na Lekárskej fakulte UK, r. 1928-32 na Právnickej fakulte UK, zároveň herectvo na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. R. 1932-45 a r. 1949 herec a režisér činohry SND, súčasne r. 1937-44 prednášal teoretické predmety a hereckú prax na Hudobnej a dramatickej akadémii, r. 1945-49 scenárista a režisér Čs. filmu, r. 1949-52 prednášal činohernú tvorbu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, od r. 1953 sa príležitostne venoval herectvu a recitátorstvu, r. 1957-58 prednášal javiskovú bábkohereckú reč na Divadelnej fakulte Akadémie mú-zických umení v Prahe. Významný predstaviteľ slovenského avant-gardného divadla v 40. rokoch. Ťažisko jeho umeleckej práce najprv spočívalo v herectve, v SND vytvoril takmer 80 najmä hrdinských a patetických postáv (Malcolm v Shakespearovom Macbethovi 1933, Svätoboj v Stodolovom Kráľovi Svätoplukovi 1935, Ján Wallenrod v Grežovej Barbare Cellskej 1936, Kreon v Sofolkovej Antigone 1940, Saint-Just v Büchnerovej Dantonovej smrti 1940 a i.), pričom ako jeden z prvých slovenských hercov sa vo svojich kreáciách programovo odkláňal od iluzívneho k vysoko štylizovanému avantgardnému divadlu. Postupne sa stále viac orientoval na divadelnú réžiu, v SND inscenoval 24 hier a rozprávok, v ktorých nadviazal na borodáčovskú tradíciu, ale ako jediný zo svojej generácie sa pokúsil o uplatnenie prvkov divadelnej moderny pod vplyvom českého a ruského avantgardného divadelníctva. Vyvrcholením a syntézou jeho umeleckých úsilí boli inscenácie veršovaných hier svetovej klasiky: Moliérov Mizantrop (1940) a Zdravý nemocný (1943), Shakespearov Viliam Tell (obe 1942). Inscenovaním hier od moliérovského klasicizmu cez schillerovský romantizmus a ibsenovský realizmus až po hry slovenských autorov (J. Barč-Ivan, I. Stodola, J. Poničan, P. Zvon) priblížil slovenské profesionálne divadlo modernému svetovému divadlu. Toto smerovanie ovplyvnilo aj ďalšie umelecké žánre (poéziu, prózu, výtvarníctvo, architektúru). Osobitne blízky vzťah aj ako recitátor a režisér mal k poézii, vytvoril osobitnú školu javiskovej reči. Vysoko sa hodnotil najmä jeho prednes Puškinovej poézie, naštudovanie ľudových balád a pásma O krvi v bratislavskom Divadle poézie (1964), viaceré poetické pásma naštudoval a interpretoval s J. Budským. V Čs. filme spolupracovník P. Bielika, F. Čápa a B. Balázsa, venoval sa réžii dialógov, príprave scenárov, stvárnil herecké úlohy vo filmoch Varúj! (1946), Biela tma a Vlčie diery (1948), Katka (1949). R. 1949 sa zaslúžil o vznik Vysokej školy múzických umení, po r. 1953 už iba ako herec a recitátor spolupracoval s filmom, televíziou a rozhlasom. Literárne činný, venoval sa divadelnej publicistike a esejistike. Jeho pôsobenie v slov. divadelníctve a estetika javiskovej tvorby sa stali predmetom diskusií r. 1956 v Kultúrnom živote, r. 1963 vo Zväze slov. divadelných a filmových tvorcov a r. 1988 na konferencii o tejto osobnosti.

Použitá literatúra:
Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. Martin : Matica slovenská, 1999, s. 141.

DIELO (výber)
divadelné postavy (v SND, Bratislava):
Bill (Johnson: Rozum rodiny, 1932); Kliešť (Gorkij: Na dne, 1932); Pastor Bratt (Björnson: Nad našu silu, 1932); Peter (Cankar: Pohoršenie vo svätofloriánskej doline, 1932); Žandár (Tajovský: Nový život, 1932); Katalskij (Afinogenov: Strach, 1933); Lesmajster (Tajovský: Blúznivci, 1933); Ľudovít (Palárik: Dobrodružstvo pri obžinkoch, 1933); Malcolm (Shakespeare: Macbeth, 1933); Mitre (Lovrić: Láska v prístave, 1933); Robert Browning (Besier: Alžbeta Browningová, 1933); Štefan (Stodola: Cigánča, 1933); Giorgio (Chiarelli: Tvár a maska, 1934); Hans (Slonimski: Čistá rasa, 1934); Higgins (Barč-Ivan: Tritisíc ľudí, 1934); Kosťa (Škvarkin: Cudzie dieťa, 1934); Matej (Urbánek: Pytliakova žena, 1934); Trofimov (Čechov: Višňový sad, 1934); Gejzík (Záborský: Najdúch, 1935); Rovniak (Stodola: Banking house Khuvich & Comp., 1935); Svätoboj (Stodola: Kráľ Svätopluk, 1935); Leone (Jonson: Volpone, 1936); Mišo Kaňúrik (Tajovský: Statky-zmätky, 1936); Orsino (Shakespeare: Večer trojkráľový, 1936); Poštmajster Špekin (Gogoľ: Revízor, 1936); Wallenrod (Greža: Barbora Celleská, 1936); Chuza, Peritus (Hviezdoslav: Herodes a Herodias, 1937); Maurice (Iwaszkiewicz: Leto v Nohante, 1938); Pišta (Stodola: Veľkomožní páni, 1938); Gorodulin (Ostrovskij: Kade horí – tade hasne, 1939); W. Clausen (Hauptmann: Pred západom slnka, 1939); Kreón (Sofokles: Antigona, 1940); Saint-Just (Büchner: Dantonova smrť, 1940); Paolo (Chiapelli: Tvár a maska, 1941); Čackij (Gribojedov: Útrapy z rozumu, 1949);
úlohy vo filmoch:
Varúj (1946); Vlčie diery (1948); Katka (1949); Evička ide mestom (1958); Siedmy kontinent (1966); Rozsudok (1970);
úlohy v televízii:
Zalamejský richtár (1963); Muž pre každé počasie (1964); Nepochovaní (1965); Alžbeta Anglická (1966); Starwellská tragédia (1967); Morská záhada (1969);
divadelné réžie: Erben, V.: Stratil sa hlásnik Cibuľa (1934); Erben, V.: Tam je moja vlasť (1935); Erben, V.: Hrdinovia zo strachu (1935); Gruss, J.: Miško a kohútik ako doktori (1935); Bernstein, H.: Nádej (1935); Barč-Ivan, I.: Človek, ktorého zbili (1936); Achard, M.: Kokosový orech (1936); Szaniawski, J.: Advokát a ruže (1937); László, M.: Drogéria (1937); Vlček, J.: Špulka-hrdina (1938); Ostrovskij, A. N.: Nevesta bez venca (1938); Begovič, M.: Boží človek (1939); Kierdzynski, Š.: Babie leto (1939); Vojnovič, I.: Ekvinokcia (1939); Ibsen, H.: Rosmersholm (1940); Moliére, J. B.: Mizantrop (1940); Suchovo-Kobylin, A. V.: Smrť Tanierika (1941); Hauptmann, G.: Kolega Crampton (1941); Senečič, G. R.: Neobyčajný človek (1941); Schiller, F.: Wilhelm Tell (1942); Poničan, J.: Štyria (1942); Shakespeare, W.: Sen noci svätojánskej (1942); Kleist, H.: Rozbitý džbán (1943); Zvon, P.: Tanec nad plačom (1943); Moliére, J. B.: Zdravý nemocný (1943); Stodola, I.: Komédia (1944); Poézia revolúcie a boja (s J. Budským, 1945); Pásmo poézie Janka Jesenského (s J. Budským, 1946).

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. MRLIAN, Rudolf: Tvary a tváre divadla. – Bratislava : Tatran, 1983. – S. 39.

2. JAMNICKÁ, Vilma: Letá a zimy s Jánom Jamnickým. – Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1985.

3. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 513-514.

4. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík … [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 141.

PAMIATKY
Portréty od L. Mrázovej (tuš); J. Alexyho, L. Majerského a A. Goliáša (sadra, 1977); pamätná tabuľa s bustou na Konventnej ulici v Bratislave (1979).

ekonóm
30. 4. 1910 Oravský Podzámok – 6. 11. 1982 Bratislava, poch. v Or. Podzámku

Ľudovú školu navštevoval v Dolnom Kubíne, do r. 1931 študoval na obchodnej akadémii v Košiciach, r. 1931-33 na Vysokej škole obchodnej v Prahe, r. 1941-44 v Bratislave. R. 1937-39 profesor obchodnej akadémie v Banskej Bystrici a v Nitre, r. 1939-45 pracovník První továrny na vodovody a pumpy v Hraniciach, Stredomoravských elektrární v Přerove, Cementární a kameňolomov v Hornom Sŕní, Evidenčnej kancelárie cementární Slovenska, r. 1946-50 ekonomický námestník oblastného riaditeľstva Keramických a sklárskych závodov na Slovensku, r. 1950-76 prednášal na VŠE v Bratislave, z toho r. 1953-62, 1964-68 vedúci Katedry ekonomiky a riadenia priemyslu. Špecializoval sa na teoretické rozpracovanie niektorých kategórií ekonomiky priemyslu, osobitne na faktory neinvestičného rozvoja priemyslu, znižovanie vlastných nákladov, využívanie základných prostriedkov a rozmiestňovanie priemyslu. Autor, resp. spoluautor odborných monografií, vysokoškolských učebníc, vyše 30 článkov a štúdií.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1987, zv. 2, s. 519.

DIELO (výber)
Ekonomika priemyselných odvetví. Bratislava 1954; Ekonomika, organizácia a plánovanie priemyslu stavebných hmôt. Bratislava 1955; Štruktúra priemyslu ČSSR. Bratislava 1959; Zhospodárňovanie priemyselnej výroby. Bratislava 1959; Znižovanie vlastných nákladov pri výrobe stavebných hmôt. Bratislava 1959 (spoluautor); Základné fondy a výrobné kapacity v priemysle. Bratislava 1961; Využívanie základných fondov priemyslu ČSSR… Bratislava 1965; Základy ekonomiky odvetví priemyslu 1-2. Bratislava 1967-68; Ekonomika priemyslu. Bratislava 1968 (spoluautor); Marketing v priemysle. Bratislava 1968.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 75-76.

2. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 519.

právnik
(21. 9. 1906 Dolná Lehota, súčasť Oravského Podzámku – 10. 10. 1983 Martin)

Brat spisovateľky Márie Jančovej (1908). V r. 1917-18 študoval na gymnáziu v Trstenej, r. 1920-22 v Dolnom Kubíne, r. 1922-25 v Levoči, r. 1926-32 na Právnickej fakulte UK v Bratislave. R. 1926-29 daňový úradník v Brezne, r. 1929 v Trnave, r. 1930 v Banskej Bystrici, r. 1931-37 právny praktikant súdu v Košiciach, vo Vranove a v Michalovciach, r. 1938-44 sudca a súdny radca v Sečovciach, r. 1944-45 v Nitre, r. 1945-51 predseda Okresného súdu v Martine, r. 1951-52 inštruktor Právnickej školy pracujúcich v Prahe, r. 1952-54 prednášal na Právnickej fakulte UK v Bratislave, viedol Právnickú školu pracujúcich v Tomášove, r. 1955-68 predseda súdu v Žiline a v Rajci. Autor prác o občianskom práve a o rodine, článkov o právnych otázkach, literárnych a regionálnych dejinách (Roľnícke noviny, Hospodársky obzor, Matičné čítanie, Život Turca, Orava, Pravda na nedeľu, Slovenka a i.), spomienok na Františka Hečku, štúdií o právnickom pôsobení P. O. Hviezdoslava (rkp) a i.

DIELO
právnické: Občianske právo. Bratislava 1943; Ľudovodemokratická rodina. Martin 1953;
štúdie: Názvy honov v chotári mesta Žiliny. Vlastivedný Sborník Považia, roč. 9, 1968, s. 25-44; Snahy o založenie slovenského gymnázia v Rajci roku 1868. Vlastivedný Sborník Považia, roč. 10, 1970, s. 77-81; Pltníčenie na Orave. In: Zborník Oravského múzea 2, 1971, s. 149-161; Zo spomienok na Františka Hečku. In: Literárny archív 13/76, s. 114-120; Hečkova Orava. In: Slovenské pohľady, roč. 101, 1985, č. 6, s. 103-108;
rukopisy: Archívny súpis právnických listín z advokátskej kancelárie P. O. Hviezdoslava z Námestova; Právnické pôsobenie P. O. Hviezdoslava.

LITERATÚRA O Š. JANČOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 521-22.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 70.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 73.

učiteľ, publicista
20.4.1912 Veličná – 20.4.1999 Svätý Jur

V r. 1928-1932 študoval na Učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule. R. 1932-1973 pôsobil na ľudových školách v Považskom Chlmci, Opatovej, Bzinách, na meštianskych školách v Žiline, Dunajskej Strede a vo Svätom Jure. Aktívne sa zapojil do verejnej a odbornej pedagogickej činnosti, najmä ako metodik okresu Bratislava-vidiek i Západoslovenského kraja. Ako člen komisie pre tvorbu učebníc a učebných osnov spolupracoval s Výskumným ústavom pedagogickým v Bratislave. Člen redakčnej rady časopisov Čitateľ, Slovenský jazyk a literatúra v škole a Komenský. Spolupracoval s Československým rozhlasom, Československou televíziou, Školským filmom, Maticou slovenskou a i. Venoval sa otázkam jazykovej a literárnej výchovy žiakov základných škôl. V pedagogickej a študentskej obci mali veľký ohlas jeho prednášky v školách a na sústredeniach učiteľov, ako aj metodické príručky: Skúsenosti z vyučovania slohu (1962), Rozvíjanie jazykovej kultúry žiakov (1970), Oprava slohových úloh (1975) a Oslavy v škole. Spoluautor metodických príručiek pre vyšší stupeň základnej školy. Knižne vyšli tri práce, týkajúce sa dejín slovenského školstva, Pamätnica 305. výročia založenia Piaristického gymnázia vo svätom Jure (1992), Literárno-kultúrny cestopis Oravy (1991) a Pohon na učiteľov (1999). Autor jednej zo štúdií jubilejného 25. ročníka Literárnomúzejného letopisu (1993). V publicistike okrem školstva uprednostňoval regionalistiku. Navrhoval využívať regionálne prvky na hodinách literatúry, literatúre a kultúre venoval množstvo príspevkov. Spoluautor Slovníka nesprávnych a správnych výrazov. R. 1966 titul zaslúžilý učiteľ.

Použitá literatúra:
URBANOVSKÝ, M.: Za Jozefom Janekom. In: Pedagogická revue. – Roč. 51, č. 3 (1999), s. 276-277.

DIELO (výber)
Rozvíjanie jazykovej kultúry žiakov : metodická príručka pre učiteľov 6.-9. ročníka ZDŠ. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1970; Slovník nesprávnych a správnych výrazov. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1974 (spoluautor); Veľké dni slovenskej histórie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1974 (spoluzostavovateľ); Opravy slohových úloh : metodická príručka pre učiteľov 6.-9. ročníka ZDŠ. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1975; Literárno-kultúrny cestopis Oravy. Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991; Institutum Praeparandorum z roku 1819. In: Literárnomúzejný letopis / Imrich Sedlák. – Martin : Matica slovenská, 1993. – S. 99-113; Pohon na učiteľov. Bratislava : Slovenská ľudová strana, 1999;
rkp: Spišskokapitulský učiteľský ústav; Literárno-kultúrne tradície Spišskej Kapituly; Na spestrenie hodín slovenského jazyka; Keď ešte nebol Deň učiteľov; Literárne a kultúrne tradície okresu Bratislava-vidiek.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 71.

2. Peter Huba: Doslov. In: Literárno-kultúrny cestopis Oravy / Jozef Janek. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 123-124.

3. HUBA, Peter: Rodáci. In: Veličná : 725 rokov. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Peter Huba, 1997. – S. 143.

4. CHRIAŠTEĽOVÁ, Ľubica: Slovo na záver : brúsenie diamantov. In: Pohon na učiteľov / Jozef Janek. – Bratislava : Slovenská ľudová strana, 1999. – S. 166-170.

biografické články:

1. VONTORČÍK, Emil: Bol som pri tom. In: Slovenská republika. – Roč. 6, č. 91 (21.04.1998), s. 13.

2. URBANOVSKÝ, M.: Za Jozefom Janekom. In: Pedagogická revue. – Roč. 51, č. 3 (1999), s. 276-77.

náboženský spisovateľ
15. 2. 1895 Trstená – 22. 10. 1975 Pittsburgh(USA)

Príslušník františkánskej rehole, v roku 1919 v Košiciach vysvätený za kňaza. Pôsobil v Trnave, r. 1927-28 predstavený kláštora v Bratislave, od roku 1928 misionár medzi slovenskými krajanmi v USA, gvardián kláštora v Pittsburghu a vo Valparaise. V klerikálnom duchu ovplyvňoval krajanské hnutie v Severnej Amerike. Autor modlitebných knižiek, brožúrok o pobožnostiach a náboženských úkonoch, prispieval do krajanských, najmä náboženských časopisov (Osadné hlasy, Listy sv. Františka …).

LITERATÚRA O J. JANKOLOVI VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. III. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 526.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 72.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 115.

krajanský pracovník
2. 7. 1872 Budapešť – 5. 5. 1916 Bridgeport, USA

Gymnaziálne triedy absolvoval na františkánskych školách v Bardejove, Beckove a v Kremnici, r. 1893 sa vysťahoval do USA, r. 1893-95 pokračoval v štúdiách teológie v seminári v Allegheny. Od r. 1895 r. k. kaplán v slov. osadách v Pittstone a vo Wilkes Barre, r. 1902 v Hazletone, r. 1907 farár v Bridgeporte. Popredný predstaviteľ krajanského hnutia v USA, medzi slovenskými vysťahovalcami pôsobil na cirkevnom, školskom, publicistickom a národnom poli. Vedúci funkcionár Prvej slovenskej katolíckej jednoty, zakladateľ Spolku sv. Antona združujúceho slovenských kňazov v USA a r. 1897 slov. ženskej reholy Sestier sv. Cyrila a Metoda, ktorý sa staral o cirkevné školy. Organizátor slovenského katolíckeho ľudového školstva v USA, inicioval vznik základiny Pokladnica sv. Antona na podporu slov. študujúcej mládeže, budoval i večerné školy pre dospelých. Jeho publicistická činnosť v krajanskej tlači mala pre-važne náboženský charakter (redaktor Jednoty), ale plnila aj národnouvedomovacie poslanie, najmä jeho zápisky z cesty po Slovensku (1901), ktorými upozornil na národnostný útlak v Uhorsku. R. 1899 založil so Štefanom Furdekom Národný fond a r. 1905 Ústredný slovenský národný výbor s poslaním podpory slovenského národného hnutia na Slovensku, r. 1914 spoluautor Memoranda Slovenskej ligy v Amerike s hlavnou požiadavkou autonómie Slovenska v rámci Rakúsko-Uhorska. Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa zapojil do čs. zahraničného odboja.

Použitá literatúra:
Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. Martin : Matica slovenská, 1999, s. 141-142.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. BIELIK, František: Slováci vo svete 2. – Martin : Matica slovenská, 1980. – S. 91, 107, 139, 159, 181.

2. BIELIK, František: Slovenské vysťahovalectvo a jeho miesto v našich národných dejinách. In: Vysťahovalectvo a život krajanov vo svete. – Martin : Matica slovenská, 1982. – S. 34, 36, 41, 133.

3. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 526.

4. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 71-72.

5. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 141-142.

biografické články:

1. KOLEJÁK, Ladislav: Matúš Jankola. In: Trstenský hlas. – Č. 6 (1994), s. 4.

(pseud. Bysterský)

literárny kritik, redaktor, kultúrny a verejný pracovník, cirkevný hodnostár
(25. 12. 1856 Dolný Kubín – 27. 1. 1930 Liptovský Mikuláš)

R. 1868-69 študoval na gymnáziu v Martine, r. 1871-74 v Revúcej, r. 1869-71 a 1874-76 v Kežmarku, 1877-78 teológiu v Rostocku a 1878-79 vo Viedni. R. 1923 ThDr. h. c. Husovej čs. ev. teol. fak. v Prahe. R. 1879-80 učiteľ a krátko ev. seniorálny kaplán v Dolnom Kubíne, r. 1880-83 farár v Liptovskej Sielnici, 1883-95 v Jasenovej, od r. 1895 v Liptovskom Mikuláši, r. 1919 administrátor, r. 1922 biskup vých. dištriktu a generálny biskup ev. a. v. cirkvi na Slovensku. Národné uvedomenie získal pod vplyvom učiteľov Leopolda Brucka a Adolfa Medzihradského. V záverečných ročníkoch gymnázia v Kežmarku založil slovenský študentský vzdelávací spolok, predsedal mu a redigoval jeho rkp. časopisy Dennica a Buben. Počas viedenských štúdií tajomník tamojšieho slovenského akademického spolku Tatran. Bojoval proti maďarizačnému tlaku na konventoch ev. cirkvi, v cirkevných časopisoch, o postavení slovenských evanjelikov v Uhorsku prednášal v Rostocku, Uppsale, Štokholme. Aktívny účastník slovenského národného hnutia pred r. 1918, od r. 1876 prispieval do Národných novín, spoluorganizátor volebných kampaní národných kandidátov, národné záujmy obhajoval v stoličnom zastupiteľstve, usiloval sa o pestovanie čes.-slov. vzájomnosti. R. 1918 signatár Martinskej deklarácie, krátko poslanec NZ. V burž. ČSR prívrženec Slovenskej národnej strany. Významne prispel k rozvoju cirkevnej tlače, ktorá pôsobila aj v rozvoji slovenskej kultúry. R. 1887 založil a do r. 1921 redigoval Cirkevné listy. Odklonil sa v nich od tradičnej bibličtiny a vydával ich v spisovnej slovenčine. Uverejňoval v nich aj literárno-umelecké práce a príspevky o slovenskej kultúre. R. 1901 redigoval Časopis pre ev. bohoslovie, 1905-11 Ev. kazateľa , v rokoch 1899-1921 Tranovského ev. kalendár, r. 1898 založil a do roku 1924 viedol edície spolku Tranoscius, v ktorých okrem náboženskej literatúry vydával aj kultúrne umelecké diela. Po roku 1918 prispel k rozvoju MS, pracoval v jej literárnohistorickom a jazykovednom odbore. V li-terárnej kritike prebojúval realizmus v slovenskej literatúre, venoval sa tvorbe P. O. Hviezdoslava, literatúre pre deti a mládež a ľudovej spisbe. Prispieval do časopisov Slovenské pohľady, Dom a škola a i. Autor životopisov – nekrológov kultúrnych a cirkevných dejateľov, článkov s náboženskou a cirkevno-historickou tematikou. R. 1918 člen SNR, r. 1918-20 poslanec NZ, r. 1922-30 predseda MS, predseda Hurbanovej ev. literárnej spoločnosti, jeden z podpredsedov Svetovej aliancie pre medzinárodnú mierovú prácu prostredníctvom cirkví.

DIELO
Sobrané spisy Dra Juraja Janošku 1 – 2. Články a úvahy. Liptovský Mikuláš 1932; Sobrané spisy Juraja Janošku 3. Nekrológy a kázne nad rakvami cirkevných národných činiteľov. Liptovský Mikuláš 1936.

LITERATÚRA O J. JANOŠKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 2. – Martin : Matica slovenská, 1931. – S. 248-252.

2. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 76-77.

3. KNĚZEK, Libor – UHRÍN, Pavol: Literárne prechádzky po stredoslovenskom kraji. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1965. – S. 195.

4. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. 2. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 208, 529.

5. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 72.

6. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Regionálne kultúrne stredisko, 1991. – S. 12-13.

7. KOVAČKA, Miloš: Janoška a Hviezdoslav. In: Zborník Oravského múzea 1999 / zostavil Dušan Karaska. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1999. – S. 90-100.

8. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 143.

biografické články:

1. -lsch-: Janoškov dom : rozprávanie kubínskych domov. In: Kubín. – Roč. 21, č. 10 (20.05.1999), s. 5

(vl. m. Ladislav Nádaši, pseud. Grob, Dr. Ján Grob, dr. Špata)

spisovateľ, lekár
(12. 2. 1866 Dolný Kubín – 2. 7. 1940 Dolný Kubín)

Študoval na gymnáziu v Kežmarku, Ružomberku, Gyöngyösi a v Levoči, v r. 1883-90 na Lekárskej fakulte UK v Prahe. V r. 1890-1924 praktický, obvodný, okresný a župný lekár Oravskej župy v Dolnom Kubíne, r. 1924-25 zástupca župného zdravotného referenta v Bratislave, od r. 1925 opäť okresný lekár v Dolnom Kubíne. Publikačne činný od r. 1889, spočiatku uverejňoval humoristické poviedky a novely z malomestského prostredia v časopisoch, neskôr sa literárne odmlčal a znova sa aktivizoval až po r. 1918. Satirický pohľad na súvekú meštiansku i dedinskú spoločnosť postupne nahradil historickou tematikou, čo ho posunulo do centra slovenskej povojnovej literatúry. V tomto smere vynikol ako autor románu Adam Šangala (1923), v ktorom na pozadí tragického príbehu obyčajného človeka zobrazil drsný život stavovskej feudálnej spoločnosti na Slovensku v 1. polovici 17. storočia. Historické novely zhrnul do súborov Wieniawského legenda, Z dávnych časov (1927) a Itália (1931). Realisticky koncipoval aj román Svätopluk (1928), pričom hlavnú postavu predstavil ako krutého feudála a machiavellistického politika. V 30. rokoch sa tematicky vrátil do súčasnosti, v autobiograficky štylizovanom románe Cesta životom (1930) zachytil udalosti od konca 19. storočia do vzniku ČSR. Súvekú slovenskú dedinu priblížil v poviedkovej knihe Kozinský mlyn (1931), do prítomnosti zasadil aj ďalšiu zbierku noviel Medzi nimi (1934) i spoločenské romány Alina Orságová (1934) a s Duchom času (1937). Pokúsil sa o dramatickú tvorbu. Knižne vydal divadelné hry Krpčeky sv. Floriána a Mia (1925), venoval sa i literárnej publicistike. Viaceré jeho diela sa stali námetom televízneho a filmového spracovania (Adam Šangala, Cesta životom, Ordinácia, Páni sa zabávajú).

DIELO
Adam Šangala. Martin 1923; Wieniawského legenda. Praha 1927; Z dávnych časov. Žilina 1927; Svätopluk. Praha 1928; Cesta životom. Martin 1930; Itália. Martin 1931; Kozinský mlyn. Žilina 1931; Medzi nimi. Martin 1934; Alina Orsá-gová. Praha 1934; S duchom času. Martin 1937.
divadelné hry: Krpčeky sv. Floriána. Žilina 1925; Mia. Martin 1925;
súborné dielo: Sobrané spisy L. Nádašího-Jégého (1-7). Martin 1943-49; Spisy1-6 . Bratislava 1956-60; Spisy 1-8. Bratislava 1979-83;
výbery: Magister rytier Donč. Bratislava 1957; Jégé. Bratislava 1973;
televízne a filmové adaptácie: Ordinácia (1970, scenár J. Štiavnický, réžia M. Petrenko); Páni sa zabávajú (1970, scenár J. A. Tallo, réžia J. Lacko); Adam Šangala (1973, scenár J. Paštéka, réžia K. Spišák); Cesta životom (1984, scenár V. Bieliková, réžia Ľ. Vajdička).

LITERATÚRA O L. NÁDAŠIM VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. Jégé v kritike a spomienkach: sborník. – Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1959.

2. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 77-80.

3. KNĚZEK, Libor – UHRÍN, Pavol: Literárne prechádzky po stredoslovenskom kraji. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1965. – S. 200-203.

4. TRYLČOVÁ, Elena: Ladislav Nádaši Jégé. – Martin : Matica slovenská, 1966.

5. KUSÝ, Ivan: Mladý Ladislav Nádaši. – Dolný Kubín (1967).

6. Ladislav Nádaši Jégé : súbor 21 pohľadníc. – Martin : Matica slovenská, 1980.

7. KRČMÉRY, Štefan: Výber 2. – Bratislava : Tatran, 1982. – S. 403-411, 567-570.

8. PETRÍK, Vladimír: Jégé – kritik spoločnosti a literatúry. In: Jégé: Človek a literatúra. – Bratislava : Tatran, 1983. – S. 352-357.

9. O diele Ladislava Nádašiho Jégého : zborník materiálov z konferencie Dolný Kubín 12. februára 1986. – Martin : Osveta, 1987.

10. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 544-45.

11. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 117-18.

12. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. -Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 146-147.

13. Slovník slovenských spisovateľov. – Praha : Nakladateľstvo LIBRI, 1999. – S. 203-205.

biografické články:

1. STYK, Aurel: Pol storočia v rodnom meste : z rozpomienok na Ladislava Nádašiho – Jégého. In: Práca. – Roč. 30, č. 150 (28.06.1975), s. 7.

2. PETRÁŠKO, Ľudovít: Ladislav Nádaší – Jégé. In: Matičné čítanie. – Roč. 9, č. 4 (01.03.1976), s. 8.

3. VILČEK, Eugen: Keď nepomôžu čary a zeliny, potom je dobrý aj Nádaši. In: Orava. – Roč. 12 (87), č. 18 (05.05.1976), s. 5.

4. POSPÍŠILOVÁ, Iveta: Kľukatá cesta životom. In: Film a divadlo. – Roč. 28, č. 7 (06.03.1984), s. 4.

5. JANEK, Jozef: Spomienka na uja Nádašiho. In: Život. – Roč. 41, č. 6 (07.02.1991), s. 6.

PAMIATKY
Rodný dom; dom, v ktorom býval a hrob s náhrobníkom v Dolnom Kubíne, literárna pozostalosť v Archíve literatúry a umenia v SNK.

(Javjak, pseud. Matej Láskavý, Nepoliak, Zubrohlavský)

spisovateľ, publicista, úradník
(17. 1. 1900 Zubrohlava – 1. 1. 1950 Nitra)

R. 1906-1912 navštevoval ľudovú školu v Zubrohlave, od r. 1912 gymnázium v Trstenej (nedokončil). Pôsobil v rodičovskom hospodárstve v Zubrohlave, od r. 1939 úradník v Námestove, od r. 1945 v Ružomberku. Jeho tvorba ponáškového charakteru, ovplyvnená ľudovou piesňou, nemala vyššiu umeleckú úroveň, získala postupne výrazne nacionalistický a náboženský podtext, zamerala sa na podporu HSĽS, najmä jej polovojenskej organizácie Rodobrany, v druhej polovici 30. rokov na obranu čs. jednoty z pozícií Čs. strany lidovej, po r. 1939 opäť podporil HSĽS. Publikoval články o oravskej problematike, politické agitky (1928-1929 Rodobrana) a básne (1925-1930 Slovák, 1928-1933 Slovenské kvety, 1928-1930 Slovenka, 1931-1936 Naša Orava, Orava).

DIELO
Pod našu zástavu. Bratislava 1929.
Náš kraj. Bratislava 1930.
Kytica šípových ruží. Zubrohlava 1935.
Za tú našu Republiku. Zubrohlava 1936.
Slovenská stráž. Zubrohlava 1938.

LITERATÚRA O M. JEVJAKOVI VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. 2. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 558-559.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 73.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 106.

4. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 40.

včelár, učiteľ
13. 8. 1889 Oravský Podzámok-Dolná Lehota – 23. 9. 1962 Senica

Študoval na gymnáziu v Trstenej a na Učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. R. 1908-10 učiteľ v Hruštíne, r. 1910-11 v Iliašovciach, r. 1911-46 riaditeľ ľudovej školy v Oravskom Podzámku. Od r. 1923 sa zaoberal včelárstvom, zaviedol chov včelej matky pre horské oblasti, tzv. Oravky, správca chovateľskej a oplodňovacej stanice v Oravskom Podzámku. Venoval sa aj liečeniu včelích chorôb – nozémovej nákazy a tzv. májovky. Tvorca umelého roja, pomenovaného po ňom. Od r. 1929 funkcionár Zemského ústredia včelárskych spolkov pre Slovákov (neskôr Ústredie slovenských včelárskych spolkov), odborný učiteľ včelárstva, od r. 1934 predseda odboru ústrednej organizácie pre včelársku osvetu a vyučovanie. Od r. 1939 redaktor časopisu Slovenský včelár, v ktorom publikoval odborné články o praktickom včelárení, o plemenitbe a o chorobách včiel. R. 1930 zakladateľ a do r. 1944 dirigent Spevokolu oravských učiteľov.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1987, zv. 2, s. 570.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. MILLA, Ján: Včelársky náučný slovník. – Bratislava : Príroda, 1971. – S. 76.

2. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 570.

publicista, učiteľ, sociálny pracovník
(2. 8. 1893 Lomná – 17. 7. 1971 Buenos Aires, Argentína)

Študoval na gymnázium v Trstenej. Po štúdiách pôsobil ako učiteľ na ľudových školách, od r. 1922 profesor na gymnáziách v Levoči, Ružomberku, Košiciach, r. 1923-24 redaktor Slovenskej pravdy v Prešove a v Košiciach. R. 1933 získal diplom zo sociálneho a pracovného zákonodarstva, potom sa venoval sociálnym otázkam. Prísediaci pracovného súdu v Košiciach, funkcionár Jednoty súkromných úradníkov, riaditeľ Penzijného ústavu v Bratislave. R. 1945 emigroval do Rakúska, potom do Talianska a r. 1948 do Argentíny, kde sa venoval spolkovej činnosti v kultúrnej i politickej oblasti, organizoval kurzy dejepisu a pod. Ako publicista prispieval do Slováka, Nástupu, košického Rádiojournálu, spoluzostavovateľ učebnice dejepisu a zemepisu, autor štúdie o slovenskom pôvode Košíc (1923). V emigrácii publikoval články v slovenských emigrantských časopisoch a zborníkoch. V rukopise zanechal Pamäti a prácu o V. Tukovi.

LITERATÚRA O J. JOŠTIAKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 570.

2. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 40-41.

biografické články:

1. JANEK, Jozef: Profesor Jozef Joštiak. In: Biela Orava. – Roč. 7, č. 19 (08.10.1997), s. 6.

ekonóm
(9. 7. 1931 Kraľovany – 30. 11. 1984 Bratislava)

R. 1946-50 študoval na vyššej hospodárskej škole v Martine, r. 1950-52 na VŠE v Bratislave, r. 1952-57 na Ekonomickej fakulte Štátnej Lomonosovej univerzity v Moskve. R. 1957-73 a po r. 1980 prednášal na Národohospodárskej fakulte VŠE, r. 1973-80 vedecký pracovník, resp. zástupca riaditeľa Výskumného ústavu národohospodárskeho VŠE v Bratislave. Autor a spoluautor vysokoškolských učebníc, článkov a štúdií v odborných časopisoch a zborníkoch z oblasti ekonómie.

LITERATÚRA O D. JURÍKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 579.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 74-5.

(rodená Kleinová, pseud. O. Oravská, teta Oravská)

spisovateľka pre deti a mládež, učiteľka
(15. 1. 1905 Veličná – 20. 12. 1973 Košice)

R. 1915-1919 študovala na meštianskej škole v Dolnom Kubíne, 1919-1923 na učiteľskom ústave v Bratislave, na učiteľských kurzoch v Gottwaldove (Zlín, ČR). R. 1923-1938 učiteľka v Košiciach, r. 1938-1942 v Trenčíne, od r. 1942 na dôchodku. Publikovala v pedagogických a iných časopisoch, spolupracovala s rozhlasom (pásma pre deti, dramatizácie, výchovné prednášky pre ženy). Vydala zbierku básní pre deti, v rukopise zanechala cykly básní, dramatizácie próz pre deti i dospelých, prednášky a i. Tajomníčka Zväzu slovenských učiteľov, za pokrokové zmýšľanie počas klérofašistického štátu predčasne penzionovaná.

DIELO
Hŕstka z prírody. Liptovský Mikuláš 1949.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 583.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 75.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 41.

PAMIATKA
Literárna pozostalosť v Literárnom archíve Matice slovenskej

(vl. m. Ján Smetanay, od r. 1944 Smetana)

archivár, spisovateľ
24. 11. 1867 Veličná – 19. 4. 1953 Dolný Kubín

R. 1872-75 navštevoval ľudovú školu vo Veličnej, r. 1875-76 v Dolnom Kubíne, r. 1876-77 židovskú školu v Dolnom Kubíne, r. 1877-81 študoval na nižšom piaristickom gymnáziu v Ružomberku, r. 1881-83 v Levoči, r. 1883-85 na seminári v Egri, r. 1885-86 na lekárskej fakulte univerzity vo Viedni, r. 1886-87 filozofiu na univerzite v Pešti. R. 1887-88 vojenský dobrovoľník v Prahe, kde r. 1888-96 pokračoval v štúdiách na filozofickej fakulte českej univerzity. R. 1897-1902 archivár Zemského úradu v Prahe, r. 1902-03 tajomník SSV v Trnave, r. 1904-19 účtovník filiálky Tatra banky v Dolnom Kubíne, r. 1919-37 knihovník Čaplovičovej knižnice a správca Župného archívu, súčasne profesor na obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne. Počas pražských štúdií predseda spolku Detvan. Spolupracoval s F. Skyčákom, V. Šrobárom, M. Pietrom, J. Minárikom, A. Škarvanom a najmä L. Nádašim a M. Kukučínom. Od r. 1888 prispieval do Slovenských pohľadov, Národných novín a Obzoru beletristickými prácami realistického charakteru s ľudovou tematikou, neskôr s výraznými motívmi ovplyvnenými pozitivizmom a tolstojizmom. V politicko-soc. názoroch inšpirovaný T. G. Masarykom, v prácach Skaza ľudu slovenského (1895), Jednota (1895) a Slovensko (1896) proklamoval svoj vzťah k nemu a jeho čechoslovakizmu. Okrem prózy písal aj poéziu na historické námety, využíval v nej antické metrické i kompozičné postupy. Autor eposu Zpěv o utrpení Bohuslavice o priebehu revolúcie 1848-49 na Orave, Liptove, Gemeri a Turci, veršovanej bájoslovnej dramatizácie rozprávky Sen Jaroslavov a drámy Převrat, v ktorej zachytil udalosti z prevratu r. 1918 na Orave. Dokumentárne cenná jej jeho autobiografia Medzi dvoma vekmi (1950), v ktorej zachytil časť slovenského národného pohybu 1867-1918. Prekladal z latinskej, anglickej a gréckej literatúry (Musaios, Homér, Dickens, Shakespeare), v literárnej kritike sa zameral na Hviezdoslavovu epiku a jeho shakespearovské preklady. Ako archivár a knihovník sa sprvu zaoberal českými stredovekými listinami, neskôr regionálny historik Oravy, spoluzakladateľ Spolku oravského múzea. Zaslúžil sa o spracovanie fondu Čaplovičovej knižnice.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1989, zv. 3, s. 23.

DIELO
próza: Za letnieho večera. Skalica 1902; Mátoha. Martin 1919;
výbery: Zobrané práce Ondreja Kalinu 1-2. Martin 1922;
memoáre: Medzi dvoma vekmi. Bratislava 1950;
poézia: Zpěv o utrpení Bohuslavice. Žilina 1929;
dráma: Sen Jaroslavov. Martin 1914; Převrat. B. m. b. r.;
publicistika: Zkaza ľudu slovenského. Viedeň 1895; Jednota. Ružomberok 1895; Slovensko. Praha 1896; preklady: Shakespeare, W.: Kupec benátsky. Martin 1908; Dickens, CH.: Vianočná pieseň v próze. Martin 1908.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. PRAŽÁK, Albert: S Hviezdoslavom : rozhovor s básnikom o živote a diele. – Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1955. – S. 15, 184, 238, 258.

2. SMETANA, Ján: Sto rokov od narodenia Jána Smetanu – Ondreja Kalinu. In: Zborník Oravského múzea 1. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 338-340.

3. MAŤOVČÍK, Augustín: Kultúrni a literárni pracovníci Veličnej. In: Spravodaj Oravské múzeum 1980. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1980. – S. 30.

4. REZNÍK, Jaroslav: Po literárnych stopách na Slovensku. – Bratislava : Mladé letá, 1982. – S. 174.

5. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. III. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 23-24.

6. MAŤOVČÍK, Augustín: Vavrinec Čaplovič a jeho bibliotéka. – Martin : WIST, 1999. – S. 76, 91-95.

7. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. – Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2001. – S. 212.

(Kardoš, pseud. Drahotína Kardossová, Stráňan)

vlastivedný pracovník
(15. 8. 1861 Bátovce – 24. 2. 1931 Banská Bystrica)

Študoval v Banskej Bystrici, Nagykőrösi, maturoval v Banskej Bystrici, prírodné vedy a poľnohospodárstvo v Uherskom Hradišti a vo Viedni, r. 1898 zložil účtovnícku skúšku v Pešti. R. 1890-1900 finančný úradník sirotskej stolice, r. 1900 druhý podúčtovník Oravskej stolice, potom účtovník finančného riaditeľstva v Dolnom Kubíne. R. 1906 preložený do Szolnoku, po vzniku ČSR pracovník finančného riaditeľstva v Banskej Bystrici. V časopise Obzor popularizoval moderné formy lúkarstva, zaoberal sa slovenským miestopisom, najmä Zvolenskej stolice. Dopisovateľ Národných novín, Slovenského týždenníka, peštianskeho Slovenského denníka. R. 1909-12 anonymne prispieval do kroměřískych novín Haná článkami o uhorských politických pomeroch. V rkp. sa zachovalo šesť kópií jeho korešpondencie a článkov. Počas pobytu v Dolnom Kubíne i neskôr bol v úzkom styku s P. O. Hviezdoslavom. V Kroměříži sústreďoval slovenských študentov, ktorých priťahoval na české školy. Zakladateľ putovných knižníc, šíriteľ vzájomnosti Čechov a Slovákov.

DIELO
Zprávy hospodárske. In: Obzor, roč. 23, 1885, s. 36-38; roč. 24, 1886, s. 228-229, 253-254; Z miestopisu Slovenska. Zvolenská stolica. In: Časopis MSS, roč. 12, 1909, s. 61-63, 88-90; roč. 13, 1910, s. 11-13, 41-46, 100-106; Vážne slovo na nevážnu satiru. In: Slovenský denník, roč. 3, 1912, č. 65, s. 4-5.

LITERATÚRA O A. KARDOSSOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 2. – Martin : Matica slovenská, 1931. – S. 305.

2. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. III. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 38.

biografické články:

1. FOGÁŠOVÁ, Angelika: Nezabúdame. In: Naša Orava. – Roč. 4, č. 32 (13.08.1997), s. 4.

(pseud. D.K. z Horniakov)

folkloristka, národnokultúrna pracovníčka
7. 4. 1867 Kremnica – 24. 9. 1944 Banská Bystrica

Absolvovala 5 tr. nemeckej obecnej školy a 4. tr. maďarskej meštianskej v Kremnici, vzdelanie si rozšírila samoštúdiom. Od r. 1896 žila v Dolnom Kubíne, r. 1908-14 v Kroměříži, r. 1914-18 väznená. Vyvíjala národnouvedomovaciu, kultúrno-výchovnú a spolkovú činnosť (prednášky, výstavy, divadlá). K rozvoju slovenskej etnografie prispela zbieraním prísloví, porekadiel (300 ich poskytla A. P. Zátureckému), detských hier a rôznych predmetov ľudovej kultúry, ktoré posielala múzeám v Martine, Skalici, Olomouci a v Prahe. Na podnet A. Kmeťa sa od r. 1892 venovala zbieraniu ľudových výšiviek, ich predaju a propagovaniu, r. 1895 s Ľ. Lehotskou a O. Dohnányiovou uverejnila v Národných novinách návrh na založenie priemyselno-kupeckého spolku, ktorý by organizoval výrobu a odbyt ľudových výšiviek a čipiek, v prednáškových cykloch (1912, 1925) zdôrazňovala ich národohospodársky význam ako aj dôležitosť uchovávania ľudových vzorov z hľadiska národnej kultúry. V tejto činnosti spolupracovala s Ľ. Markovičovou, H. Moštenanovou, A. Dobšinskou, P. Zochovou, M. Klimentom a i. Iniciátorka vyšívania tzv. národných košieľ (viac ako 2000 kusov). Literárne činná od r. 1892 ako autorka cestopisných čŕt, memoárových a národopisných prác a prekladov.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1989, zv. 3, s. 38.

DIELO
Z dôb utrpenia. Martin 1925; Vzorník krížikového vyšívania ľudového v Honte na Slovensku. Banská Bystrica – Majer, 1926; Slovenské ľudové vzory zo štyroch krajov Slovenska. Banská Bystrica 1929; O slovenských výšivkách a kroji. In: Živena, roč. 15, 1925, č. 6, s. 113-115;
preklad: Dančenko-Nemirovič, V.: Ozval sa. In: Slovenské pohľady, roč. 12, 1892, s. 353-370.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. III. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 38-39.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 77.

PAMIATKY
Zbierka výšiviek v Etnografickom ústave SNM v Martine.

účastník protifašistického odboja, verejný činiteľ
21. 5. 1920 Rabča – 27. 8. 1978 Ružomberok

Po absolvovaní základnej školy v Rabči pracoval ako lesný robotník v Likavke, po roku 1945 v Zberných surovinách v Ružomberku, od roku 1954 tajomník MNV v Liptovskej Lužnej, v Štiavničke a v Stankovanoch, r. 1964-67 pracovník Ministerstva výkupu, r. 1967-70 traktorista Štátnych lesov v Liskovej. Účastník protifašistického odboja, rozviedčík oddielu Vysoké Tatry partizánskej skupiny Za slobodu Slovanov. Vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1938 a ďalšími vojenskými radmi.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. 3. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 51.

2. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1944. – S. 43.

verejný činiteľ, právnik
24. 12. 1872 Dolný Kubín – 18. 6. 1937 Praha

Študoval na gymnáziu v Žiline, r. 1893-98 na Právnickej akadémii v Prešove a na čes. univerzite v Prahe. R. 1898-1900 advokátsky koncipient, od r. 1900 advokát v Novom Meste nad Váhom. Orientoval sa na martinské centrum Slovenskej národnej strany, r. 1906 spoluorganizátor volieb J. Markoviča do uhorského snemu vo vrbovskom volebnom okr., funkcionár Národného domu v Martine. Spolupracoval s českým národným hnutím: r. 1905 zakladajúci člen Zväzu slovenského sokolstva. Venoval sa problematike cirkevného práva, po r. 1918 organizátor slovenskej advokácie, podpredseda Zväzu advokátov na Slovensku.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1989, zv. 3, s. 51.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. III. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 51.

(Kaviák, pseud. Kvetoslav, Slaničan)

literárny historik
(25. 9. 1861 Slanica, zatopená obec – 15. 1. 1886 Bratislava)

Gymnázium a teológiu vyštudoval v Ostrihome, r. 1884 vysvätený za kat. kňaza. Protokolista v kancelárii primasa J. Simora v Ostrihome, od novembra r. 1884 kaplán v Bratislave-Blumentale. Počas štúdií v ostrihomskom seminári predseda slovenského literárneho krúžku. Nádejný literárny historik z okruhu Osvaldovej skupiny. Autor knižne vydanej práce o J. Hollom, biografických článkov a príspevkov k dejinám slovenskej kazateľskej literatúry. Pripravoval sa spracovať životopis Antona Bernoláka, Andreja Radlinského a cirkevné dejiny Uhorska. Publikoval v Katolíckych novinách, Kazateľni, Magyar Korona, v kalendároch a i.

DIELO
Rozpomienka na Jána Hollého, jeho život a účinkovanie. Trnava 1885.

LITERATÚRA O I. KAVIAKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 2. – Martin : Matica slovenská, 1931. – S. 331.

2. Dejiny slovenskej literatúry III. – Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1965. – S. 430.

3. AMBRUŠ, Jozef: Ignác Jozef. In: Literárny archív 1968 : (Pramene a dokumenty). – Martin : Matica slovenská, 1968. – S. 245-248.

4. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. III. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 54.

5. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 80

6. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 97.

7. HUBA, Peter: Ďalší významní rodáci z Námestova a Slanice. In: Námestovo : monografia. Dolný Kubín : Peter Huba, 1992. – S. 187-188.

8. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 43.

historik, lesný inžinier
5. 12. 1885 Ústie nad Oravou – 30. 5. 1952 Dolný Kubín

R. 1896-1904 študoval na gymnáziách v Trstenej a v Banskej Bystrici, r. 1904-08 lesníctvo na Vysokej škole baníckej a lesníckej v Banskej Štiavnici. R. 1909-12 taxátor Oravského komposesorátu v Oravskom Podzámku, r. 1912-15 vedúci lesnej správy v Párnici. R. 1915 ako vojak rakúsko-uhorskej armády padol do ruského zajatia, do r. 1918 internovaný v zajateckých táboroch v Rusku, r. 1918-21 prednosta a lesný inšpektor v Zlatouste na Urale. Po návrate na Slovensko v r. 1921-39 lesmajster a komposesorátny inšpektor v Oravskom Podzámku, r. 1939-43 inšpekčný úradník Štátnych lesov a hlavný lesný radca Riaditeľstva Štátnych lesov a majetkov v Litovskom Hrádku, r. 1943-49 riaditeľ Riaditeľstva Štátnych lesov v Banskej Bystrici, zároveň r. 1948-49 prednášateľ na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach, od r. 1949 žil v Dolnom Kubíne. Popredný slovenský odborník v lesníctve, ktorý svoje bohaté teoretické i praktické skúsenosti prezentoval vo vysokoškolskej učebnici Zriaďovanie lesov (1949) a v monografii Les a pasenie (1952). V jeho vedeckovýskumnej činnosti dominovala tematika dejín lesníctva, ktoré spracoval v syntéze Dejiny lesníctva a drevárstva na Slovensku (1942), osobitnú pozornosť v tomto smere venoval Orave a Považiu (Oravský komposesorát, Lietava, podnik feudálneho hospodárskeho systému). Ako historik výsledky svojho bádania zhrnul v práci Hrad Orava (1927) a vo viacerých štúdiách, ale najmä posmrtne vydanom diele Historický miestopis Oravy (1955).

Použitá literatúra:
Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. Martin : Matica slovenská, 1999, s. 159.

DIELO
knižné:
Monografia a ocenenie veľkostatku Orava dľa stavu zo dňa 15. 6. 1919. Oravský Podzámok 1922; Hrad Orava. Martin 1927; Oravský komposesorát. Praha 1930; Dejiny lesníctva a drevárstva na Slovensku. Bratislava 1942; Lietava, podnik feudálneho hospodárskeho systému. Martin 1949; Zriaďovanie lesov. Košice 1949; Les a pasenie. Bratislava 1952 (spolu s J. Salíkom); Historický miestopis Oravy. Bratislava 1955;
preklad:
Nesterov, V. G.: Ochrana lesa proti požiarom. Bratislava 1949;
štúdie:
Valasi na Slovensku. In: Sborník Škultétyho. Martin 1933, s. 336-374; Orava v 13. storočí. In: Sborník MSS, roč. 29, 1935, s. 387-402; Starobylé drevené kostoly v Orave. In: Sborník MSS, roč. 29, 1935, s. 1-15; Hrad Lietava. In: Sborník MSS, roč. 31, 1937, s. 1-33.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. Ing. Andrej Kavuljak. In: Historický miestopis Oravy. – Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1955. – S. 307-308.

2. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 83-84, 140.

3. MAŤOVČÍK, Augustín: Andrej Kavuljak – významný historik Oravy (1885-1952). In: Zborník Oravského múzea 1. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 331-332.

4. UHRIN, Pavol: Album literárnych pamiatok na Slovensku. – Martin : Matica slovenská, 1976. – S. 106, 113, 117, 287, 390.

5. REZNÍK, Jaroslav: Po literárnych stopách na Slovensku. – Bratislava : Mladé letá, 1982. – S. 161.

6. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. III. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 55.

7. HUBOVÁ, Jana: Sprievodca po Historickom cintoríne v Dolnom Kubíne. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1990. – nestr.

8. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 44-45.

9. Pamätnica obce Ústie nad Oravou zaliatej vodami Oravskej priehrady / zost. Ľudovít Kohút. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1998. – S. 108.

10. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík … [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 159.

11. TIBENSKÝ, Ján – PÖÖS, Ondrej: Priekopníci vedy a techniky na Slovensku 3. – Bratislava : AEP, 1999. – S. 284-286.

PAMIATKY
Pamätná tabuľa od sochára Imricha Fedora na budove riaditeľstva bývalého Oravského komposesorátu v Oravskom Podzámku (1978).

poľnohospodársky publicista
(3. 9. 1855 Ústie nad Oravou – 4. 5. 1934 Ústie nad Oravou)

Absolvoval nižšie gymnázium v Trstenej, potom hospodársku školu v Liptovskom Hrádku. Neskôr urobil poštárske a notárske skúšky. Hospodáril na zdedenom majetku v rodnej obci, zaoberal sa aj plátenníctvom. Dozorca a manipulant kamennouhoľnej spoločnosti v Ústí nad Oravou, r. 1885-91 a 1893-1903 starosta obce. Zakladateľ hasičského zboru. V roku 1890 uverejnil prvú novinovú správu o hospodárskych pomeroch na hornej Orave, najmä v poľnohospodárstve, plátenníckom spolku a o potrebe priemyslu. Jeho spis o dobytkárstve, v ktorom propagoval chov plemenného dobytka a šľachtenie, vychádzal na pokračovanie v budapeštianskych slovenských periodikách.

DIELO
Dochovávanie drôbeže. In: Slovenské noviny. Roč. 5, č. 41-57 (1890); O dochovávaní domácich zvierat. In: Slovenské noviny. Roč. 9, č. 88-107 (1894); Dobytkárstvo. (rkp. 1893).

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. III. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 54-55.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 78-79.

3. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 43-44.

(rodená Lažáková)

profesorka
(13. 1. 1895 Vyšná Zubrica – 15. 5. 1980 Dolný Kubín)

Učila na gymnáziu v Trstenej. Bola národne uvedomelá a iniciatívne sa zúčastňovala všetkých kultúrnych podujatí v Dolnom Kubíne. Prednášala o histórii Oravy, články z dejín Oravy (1956), s Dobroslavou Menzlovou napísala Oravský zámok, pre tlač pripravila Kavuljakov Historický miestopis Oravy.

DIELO
Oravský zámok. Bratislava, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry 1963

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 79.

hospodársky pracovník
(18. 6. 1905 Bobrov – 17. 9. 1944 Sliač-Hájniky)

Študoval komerčné inžinierstvo, pôsobil v Bratislave, naposledy predseda Obilnej spoločnosti pre Slovensko. Prívrženec HSĽS, jej sidorovskej polonofilskej orientácie. Po rozbití ČSR odmietal nacizmus, po vypuknutí SNP prišiel na povstalecké územia, 17.9.1944 spolu s 11 osobami zavraždený na moste cez Hron v Hájnikoch. Udalosť vyvolala široký ohlas na povstaleckom území, odsúdila ju verejná mienka i SNR.

LITERATÚRA O J. KLINOVSKOM VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. III. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 109.

2. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 46

botanik, vysokoškolský učiteľ
(3. 3. 1921 Bobrov – 17. 8. 1983 Bratislava)

R. 1931-39 študoval na gymnáziu v Prievidzi, r. 1939-44 prírodopis, zemepis a anatómiu na univerzite v Bratislave. R. 1944-45 profesor na učiteľskej akadémii v Bánovciach nad Bebravou, r. 1945-47 na gymnáziu v Topoľčanoch, r. 1947-49 v Trenčíne, r. 1948-49 v Michalovciach, r. 1949 na gymnáziu, r. 1953 na Pedagogickom gymnáziu, r. 1953-60 na Vysokej škole pedagogickej a Vyššej pedagogickej škole v Bratislave, r. 1949-53 na Štátnom kurze pre prípravu pracujúcich na vysoké školy, r. 1960-63 na Pedagogickom inštitúte, od r. 1964 na Pedagogickej fakulte UK v Trnave. Prednášal pedagogiku i biológiu dieťaťa. Autor učebných textov, spoluautor vysokoškolských učebníc. V kandidátskej dizertačnej práci Antokyany u druhu Mentha piperita spracoval vzťah medzi množstvom a druhmi antokyanov v mäte piepornej a stupňom jej napadnutia hrdzou mätovou.

LITERATÚRA O J. KLINOVSKOM VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. III. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 109.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 81.

3. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 46-47.

4. NAMISLOVSKÁ, Viera – KURJAKOVÁ, Eva: Bobrov : monografia. – Bobrov : Obecný úrad, 2000. – S. 221.

verejný činiteľ, právnik
(20. 12. 1906 Rabčice – 26. 3. 1980 Bratislava)

R. 1918-26 študoval na gymnáziu v Trstenej a v Levoči, r. 1926-31 na Právnickej fakulte UK v Bratislave. R. 1932-38 referent, hlavný komisár, prednosta právneho a správneho oddelenia magistrátu, mestský sudca, r. 1938-39 prednosta štátnobezpečnostného oddelenia Ministerstva vnútra v Bratislave, r. 1939 chargé ď affaires vyslanectva Slovenskej republiky vo Varšave, r. 1939-41 šéf prezídia Ministerstva zahraničných vecí, r. 1941-45 predseda Štátneho pozemkového úradu, od roku 1956 pracovník rozličných podnikov v Bratislave. Počas vysokoškolských štúdií vedúci funkcionár študentských spolkov – Moyzes, Ústredie slovenského katolíckeho študentstva, predseda spolku Právnik, slovenský predstaviteľ spolku Pax Romana. Ako predseda Pozemkového úradu realizoval ľudácku tzv. pozemkovú reformu, v ktorej sa väčšina pôdy odňatej Židom dostala do rúk exponentov režimu. R. 1946 Národným súdom odsúdený na 10 rokov odňatia slobody, z toho 5 rokov v pracovnom tábore. Od r. 1928 spolupracovník časopisu Rozvoj, r. 1937-38 zodpovedný redaktor Zpráv mesta Bratislavy, autor politickej publicistiky, najmä r. 1932-38 v časopise Pero a  Slovák.

LITERATÚRA O K. KLINOVSKOM VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. 3. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 109.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 81-82.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 108.

4. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 47.

hudobný skladateľ, dirigent, pedagóg
(29. 3. 1916 Mutné – 1991 ?)

R. 1926-34 študoval na gymnáziu v Nitre a v Prešove, r. 1934-35 na učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule, hudbu študoval  r. 1952-55 na Vysokej škole pedagogickej. Pôsobil ako učiteľ v Malej Lehote pri Novej Bani, kde viedol prvý detský spevokol, r. 1934-44 bol vedúcim notografického oddelenia v Matici slovenskej v Martine, r 1944-45 učiteľ v Hodruši – Hámroch a  r. 1945-52 vo Vrbine, r. 1952-60 na odporúčanie E. Suchoňa sa stal vedúcim hudobného oddelenia v Ústrednom dome pionierov a mládeže v Bratislave, kde viedol spevácke a inštrumentálne zbory, na strednej škole na Vazovovej ulici založil a viedol detský spevácky zbor Plameň, s ktorým vystupoval v Nemecku, Poľsku, Maďarsku, Rakúsku, Holandsku, Belgicku a inde. R. 1960-65 učiteľ na ZDŠ v Bratislave, r. 1966-80 vedúci kabinetu hudobnej výchovy v Krajskom pedagogickom ústave v Bratislave. Skladal tanečné piesne (Mojej mamičke, Moje pekné dievčatko), nahraté na gramofónové platne. Bol členom Martinského spevokolu, Speváckeho zboru Slovenskej filharmónie, organizoval hudobný život na školách, prispieval do časopisov (Svet, Hudební výchova, Akcent), spolupracoval s rozhlasom a televíziou. Venoval sa skladateľskej tvorbe, autor tanečných piesní Ja som tenká, vysoká, Serenáda, Mám pri Hrone chatu, pochodových piesní, Svadobnej z hornej Oravy (1970), goralských piesní Spoza Babej gury a i. Zostavovateľ metodických materiálov a zborníkov K otázkam estetickej výchovy (1967), Zborník piesní a skladieb pre detské zbory (1970) a i., Diaľkový kurz mladých fanfaristov (1954), Dievčenský spevácky zbor Plameň (1977) a i.

LITERATÚRA O J. KLOCHÁŇOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 82-83.

2. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 101.

3. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 47-48.

komerčný inžinier
(1. 5. 1898 Dolný Kubín – 2. 8. 1980 Bratislava)

Vyššiu obchodnú školu vychodil v Dolnom Kubíne, kde maturoval a po skončení komerčného inžinierstva v Prahe pôsobil v bratislavskej obchodnej komore. Bol všestranný, v mladšom veku hrával v Dolnom Kubíne ochotnícke divadlá, dobre hral na klavíri, aktívne športoval, rád čítal knihy slovenských autorov, mal zmysel pre výtvarné umenie, organizoval tábory na Dunaji. Za druhej svetovej vojny založil zberňu liečivých rastlín v Malackách. Od r. 1946 bol vedúcim bratislavskej kancelárie Vítkovických železiarní.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 83-84.

jazykovedec, univerzitný profesor
(1. 12. 1898 Trstená – 15. 3. 1965 Budapešť)

Gymnázium absolvoval v Nitre, študoval slovanskú a maďarskú filológiu na univerzite v Budapešti. Ako slavista uskutočnil študijné pobyty v Berlíne a v Poľsku. R. 1930-40 bol pracovníkom Széchényiho knižnice v Budapešti. Významný bádateľ v oblasti slovanskej jazykovedy, venoval sa historickej onomastike a toponomastike, osobitnú pozornosť venoval skúmaniu slovanských jazykových prvkov v maďarčine a dejinám maďarského pravopisu. V práci o sústave maďarských a slovenských mien podáva klasifikáciu rodinných mien z Gemerskej, Novohradskej a Užskej stolice. Pre výskum dejín spisovnej češtiny a slovenčiny dokumentárny význam má jeho vydanie stredovekých českých listín zo starého Uhorska.

DIELO (Výber)
Psedorumänenin Pannonien und in den Nordkarpathen. Budapešť 1936; Keletmagyarország helynevei. Bratislava 1943; Magyarországi szláv nyelvemlékek 1. Budapešť 1952.
štúdie:
Autour du probleme des traditionis de Cyrille et Méthode. In: Études slaves et roumaines. Roč. 1 (1948), s. 237-244; Die Sprache der alten Slawen in Transdannubien. In: Studia Slavica. Roč. 1 (1955), s. 29-47.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. III. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 122.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 83-84.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 115.

zoológ, lesník
(2. 8. 1835 Maków, Poľsko – 22. 12. 1916 Dolný Kubín)

R. 1841-49 navštevoval školu vo Wadovciach. R. 1856-70 pracoval na panstve Homolascovcov, praktikant na správe veľkostatku v Zakopanom, r. 1856 účtovník a skladník železiarne v Kuźniciach u Homolacsow, r. 1864-70 horár v Kościelisku, r. 1870-87 polesný Oravského komposesorátu v Oraviciach, r. 1888-1910 v Zuberci. Od r. 1866 sa venoval systematickému výskumu tatranskej fauny, popredný znalec jej cicavcov a vtákov. Výborný pozorovateľ, jeho príspevky obsahujú cenné bionomické údaje a patria dodnes k základným prameňom pre poznanie fauny Tatier. Udržiaval styk s viacerými poľ. a uh. prírodovedcami, prispieval do poľ., nem. a maď. časopisov, cenné údaje obsahujú jeho terénne protokoly. R. 1869 venoval zbierku 167 vtákov v 224 exemplároch a 33 druhov cicavcov v 45 exemplároch Oravskému múzeu v Oravskom Podzámku, r. 1884 získalo od neho Podtatranské múzeum v Poprade zbierku 83 druhov vtákov v 164 exemplároch a 33 druhov cicavcov v 45 exemplároch, obe zbierky sú najst. zachovanými zbierkami vtákov a cicavcov na území Slovenska a predstavujú jedinečnú regionálnu zbierku i v celoštátnom meradle. Najväčšia je jeho zbierka v múzeu v Zakopanom (351 exemplároch vtákov a 54 exemplárov cicavcov), menšie sa zachovali v múzeách v Krakove, Viedni, Budapešti, Ľvove. R. 1867 dopisujúci člen Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni, r. 1885 Ornitologického spolku vo Viedni, r. 1896 Uh. ornitologickej centrály v Budapešti.

DIELO
Zapiski o ssakach tatrzańskich. Spraw. Kom. Fizjorg. Tow. Nauk. Krak. 1, 1867, s. 126-129; Die Vögel der Nord-Tatra. Mittheilungen d. Ornitologischen Vereines in Wien, 7, 1883, s. 169-170, 186-190, 230-236; Ptaki spostrzegane po stronie polnocnej Tatr. Pam. Tow. Tatr., 9, 1884, s. 50-70; A Magas Tátra oldalán élő emlősök. Természetrajzi Füzetek, 11, 1887, s. 1-11; Az árvai várban őrzött állatgyűjtemény tárgymutatója. Dolný Kubín, 1889, s. 1-57.

LITERATÚRA O J. KOCIANOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. ŠTOLLMANN, Andrej: Anton Kocyan a jeho zbierky v Oravskom Múzeu. In: Zborník Oravského múzea 1. / zost. Pavol Čaplovič. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 337-338.

2. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. 2. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 126.

3. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 85.

PAMIATKA
Pamätná tabuľa na horárni v Oraviciach.

zberateľ flóry, ornitológ, múzejník, učiteľ
(13. 6. 1900 Zuberec – 28. 3. 1984 Trstená)

Vyštudoval pedagogický ústav v Spišskej Novej Vsi, r. 1959 ukončil externé štúdium na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Ako učiteľ pôsobil v Zuberci, Spišskej Teplici, Jelšave, Dolnom Kubíne, Námestove, riaditeľ meštianskej školy v Martine, tu vyučoval aj na gymnáziu, r. 1942-60 učiteľ na gymnáziu v Trstenej. R. 1960-62 interný pracovník Oravského múzea v Oravskom Podzámku. Pri otcovi sa vyučil konzervátorskej práci. Položil základy prírodopisných zbierok Oravského múzea, organizátor turistiky na Orave. Vypracoval štatút pre chránenú krajinnú oblasť hornej Oravy, kde pôsobil aj ako okresný konzervátor prírody. Zaoberal sa aj archeológiou, jeho zásluhou sa v roku 1932 odkrylo 18 žiarových hrobov. Autor príručky Orava. Publikoval vyše 50 odborných prác z oblasti ornitológie a ochrany prírody.

DIELO
Orava. Dolný Kubín 1933; Botanická záhrada v Martine. Martin 1939; Vtáčie hodiny na starej hradskej. In: Príroda. Roč. 38 (1949), s. 129-131; Prvé zahniezdenie orliaka morského pri Oravskej priehrade. In: Biológia. Roč. 15, č. 12 (1960), s. 933; Orly skalné na Orave. In: Vlastivedný sborník Považia. Roč. 5 (1962), s. 223-37

LITERATÚRA O A. KOCIANOVI VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. 3. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 126-127.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 85-86.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 81.

(pseud. Kyrill, farár v O.)

literárny historik
(1. 3. 1828 Ústie nad Oravou – 16. 6. 1900 Dolný Kubín)

Vyštudoval teológiu v Spišskej Kapitule. Od roku 1851 kaplán v Rabči a v Liskovej, od r. 1853 administrátor a od roku 1856 farár v Dolnom Kubíne. Od 50. rokov 19. storočia prispieval do Cyrila a Methoda, Priateľa školy a literatúry, neskôr sa zameral na výskum oravského regiónu, r. 1881-82 publikoval listinné materiály k dejinám Oravy a Slovenska v Slovenskom letopise, z pripravovanej Monografie Oravy uverejnil len zlomky. V rukopise zanechal genealogické zbierky oravských rodín, životopisy oravských dejateľov, ako aj Krátke dejiny Slovenska. Postupne sa orientoval na cirkevnú históriu, v Katolíckych novinách publikoval rozsiahly cyklus Pomník zásluhám o slovenských národných a cirkevných dejateľoch od obrodenského obdobia. Ťažisko jeho práce je v literárnohistorickom výskume, v ktorom zhromaždil množstvo bibliografických údajov, najmä k bernolákovskému hnutiu a literatúre, podnietený najmä nedostatočným ocenením bernolákovcov vo Vlčkových Dejinách literatúry slovenskej. Jeho pracovná metóda má výrazné črty zberateľskej, analytickej a bibliografickej práce. Venoval sa skúmaniu rkp. literárnych pamiatok, vyhľadával biografické dáta, sústredené v ucelených portrétoch bernolákovského hnutia, pripravoval Slovenské decéniá, široko koncipovaný prehľad slovenskej katolíckej spisby podľa desaťročí 1700-1894.

DIELO
K dejepisu Oravy. In: Slovenský letopis. Roč. 6 (1882), s- 47-49; Dvojnásobné jubileum. In: Katolícke noviny. Roč. 36, č. 4 (1885), s. 29-30; Orava. In: Slovenské pohľady. Roč. 6, č. 12 (1886), s. 281-284; Poznámky k dejinám našskej spisby. In: Literárne listy. Roč. 1, č. 1 (1891), s. 2-7, č. 2, s. 16-19, č. 3, s. 31-32, č. 4, s. 51-53, č. 5, s. 64-67; Učené slovenské tovaryšstvo. In: Tovaryšstvo. Roč. 1 (1893), s. 25-50;

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín, Okresný dom osvety, 1964. – S. 85-86.

2. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. 3. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 134.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 86.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 27-28.

4. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 49-50.

(pseud. Pravda)

národnokultúrny pracovník
19. 5. 1852 Ústie nad Oravou – 6. 3. 1930 Banská Bystrica
150. výročie narodenia

Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, teológiu na univerzite vo Viedni, r. 1876 vysvätený za kňaza. Kaplán na Starých Horách, od r. 1877 profesor teológie a prefekt seminára, od r. 1898 farár v Banskej Bystrici. R. 1919 generálny vikár, r. 1921 protonotár a banskobystrický kanonik. Písal kultúrnohistorické a osvetové články do Katolíckych novín (1873-93), Kazateľa, Tovaryšstva. Autor príspevkov o Oravskej Slanici a i.

Použitá literatúra:
MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994, s. 49.

DIELO
Odsek slovenský cirkevno-literárneho spolku na ústrednom seminišti piešťanskom. In: Katolícke noviny, roč. 43, 1892, č. 16, s. 121-122; Oravská Slanica. In: Tovaryšstvo, roč. 1, 1893, s. 133-138; Pravé historické stanovisko. In: Tovaryšstvo, roč. 2, 1895, s. 3-9.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 2. – Martin : Matica slovenská, 1931. – S. 388-389.

2. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. 3. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 133-134.

3. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 86.

4. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 49.

5. Pamätnica obce Ústie nad Oravou zaliatej vodami Oravskej priehrady / zost. Ľudovít Kohút. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1998. – S. 106-107.

(Koyda, pseud. Iremský)

národný buditeľ, vlastivedný pracovník
6. 6. 1873 Piekelnik, Poľsko – 10. 10. 1917 Kolačkov

Po gymnaziálnych štúdiách absolvoval r. k. teológiu v Egri, r. 1897 vysvätený za kňaza. R. 1897-98 kaplán v Rabči, Podvlku, Matejovciach, vo Vyšných Ružbachoch a v Bobrovci, r. 1899-1900 v Partizánskej Ľupči a Liptovskom Kríži, r. 1901-02 v Hybiach, r. 1903 Letanovciach, r. 1904 Markušovciach, r. 1905-17 administrátor v Kolačkove. Venoval sa národnobuditeľskej a ľudovýchovnej práci, najmä v severnej časti Spiša, bojoval proti alkoholizmu, propagoval zakladanie a činnosť dedinských potravných družstiev, horlil za zachovanie slovenskej ľudovej tvorby, najmä kroja. Mecén slovenských národných podujatí, literatúry a tlače. Jeho činnosť súvisí so snahami, ktoré reprezentovali J. Kohuth, A. Radlinský, F. R. Osvald, A. Kmeť. Za národnú aktivitu perzekvovaný uhorskými úradmi ako burič, počas prvej svetovej vojny postavený pred vojenský súd. Zberateľ slovenských ľudových piesní, prísloví, porekadiel, zvykoslovia, povier a povestí z Oravy a Spiša, venoval sa aj dialektológii, publikoval listinný materiál v nárečí. Spolupracoval s A. Hlinkom na preklade Starého zákona do slovenčiny, v rukopise ostalo okolo 100 jeho pôvodných kázní.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1989, zv. 3, s. 137.

DIELO (výber)
národopisné: Horalské popevky 1-2. In: Sborník MSS, roč. 6, 1901, č. 2, s. 178-193; roč. 9, 1904, č. 1, s. 53-62; roč. 10, 1905, č. 1, s. 20-29; Detské tance a hry zo Spiša. In: Sborník MSS, roč. 9, 1904, č. 2, s. 121-127; Jánošíkovská. In: Časopis MSS, roč. 8, 1905, č. 6, s. 90; Popevok zo Spiša. In: Časopis MSS, roč. 8, 1905, č. 4, s. 60;
dialektologické: Zriedkavé a málo známe slová. In: Sborník MSS, roč. 9, 1904, č. 1, s. 43-52; Nárečové slová zo Spiša. In: Časopis MSS, roč. 8, 1905, č. 3, s. 45-48; Current. In: Časopis MSS, roč. 13, 1910, č. 4, s. 122-123.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. III. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 137.

biografické články:

1. JANEK, Jozef: Ostatné obce Oravy. In: Slovenský sever. – Roč. 8, č. 4-5 (1998), s. 12.

lesný inžinier
3. 2. 1897 Krásna Hôrka (Tvrdošín) – 4. 9. 1982 Bratislava

Študoval na gymnáziách v Trstenej a  v Budapešti, r. 1917-23 na Vysokej škole baníckej a lesníckej v Banskej Štiavnici a v Šoproni. Zamestnanec Oravského komposesorátu, správca lesnej železnice Lokca – Oravská Lesná, od r. 1933 železnice Lokca – Oščadnica, r. 1945-48 vedúci stavebného oddelenia Riaditeľstva Oravského komposesorátu v Oravskom Podzámku, od r. 1948 pracovník, neskôr vedúci stavebného odboru Ústredného riaditeľstva štátnych lesov v Bratislave, r. 1956 technik pre lesné železnice Hlavnej správy lesov Povereníctva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Zameral sa na výstavbu a prevádzku lesných železníc, autor predpisov o ich prevádzke a údržbe, článkov v odborných časopisoch, spolupracoval na Náučnom slovníku lesníckom (Praha 1959-60).

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1989, zv. 3, s. 162.

DIELO (výber)
Nakladanie dreva do vozňov lesných železníc a vozňov ČSD. Bratislava 1957 (spoluautor).

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. III. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 162.

2. HUBA, Peter: Tvrdošín. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1993. – S. [31-32].

národnokultúrny pracovník, mecén
(20. 8. 1834 Bobrov – 19. 7. 1901 Spišské Podhradie)

Po teologických štúdiách od r. 1852 kaplán v Jablonke, Kežmarku a v Levoči, katechéta tamojšieho gymnázia, r. 1860 prefekt spišského seminára, od r. 1861 biskupský ceremoniár, r. 1861-68 profesor učiteľského ústavu v Spišskom Podhradí, potom správca biskupských majetkov v Spišskom Štiavniku, farár v Holumnici a v Kežmarku, od r. 1885 v Spišskej Novej Vsi. R. 1885 titulárny opát, r. 1890 spišský kanonik. Zakladajúci člen MS, r. 1865 jej spišský jednateľ, prispel na rozvoj ľudovýchovy, na slovenskom gymnázium v Kláštore pod Znievom, k vybudovaniu elementárnej školy v Kežmarku, kde bol aj obvodným školským inšpektorom, jednateľ SSV.

LITERATÚRA O Š. KOŠTIALIKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 2. – Martin : Matica slovenská, 1931. – S. 436.

2. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. III. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 200-201.

3. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 88.

4. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 106.

5. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 50-51.

6. NAMISLOVSKÁ, Viera – KURJAKOVÁ, Eva: Bobrov : monografia. – Bobrov : Obecný úrad, 2000. – S. 221.

partizán
(16. 8. 1918 Pokryváč – 2. 1. 1980 Dolný Kubín)

Počas SNP v hodnosti nadpor. Bol veliteľom Oravského oddielu, po prechode do hôr bol veliteľom Oravskej skupiny partizánskeho oddielu Signál. Jeho pôsobisko bola takmer celá Orava. V doline Zábava za chrbtom Nemcov oslobodil všetky partizánske skupiny. Podľa oddielu pomenované JRD v Pokryváči. Bojoval o rafinériu v Trstenej, zúčastnil sa bojov o Lučivnú, prepady na Brestovej a i…

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 89.

národný pracovník, kňaz
(1. 9. 1870 Zubrohlava – 1. 10. 1928 Ružomberok)

Po absolvovaní teologických štúdií pôsobil ako katolícky kaplán a farár v Ždiari, Hrabušiciach, r. 1896 v Ružbachoch, potom v Sedliackej Dubovej, Chlebniciach, Pucove, r. 1914 v Mutnom a napokon vo Svätom Michale. Venoval sa osvetovej a dobročinnej práci, zbieral príspevky na pohorelcov, r. 1914 ho odsúdili na smrť, pretože odhováral svojich farníkov, aby nestrieľali na slovanských vojakov, vyslobodili ho len zásluhou osobnej intervencie oravského župana Juraja Bullu.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 101.

2. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 51.

(pseud. Bohuznámy, Oravský, Peter Skala, Ustiansky)

spisovateľ, buržoázny politik, učiteľ
27. 11. 1861 Ústie nad Oravou (zaniknutá obec) – 8. 3. 1950 Žilina

R. 1867-72 navštevoval ľudovú školu v Trstenej, r. 1872-80 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, r. 1880-85 na univerzite vo Viedni a v Budapešti. R. 1885-90 profesor gymnázia v Trstenej, r. 1890-1935 v Žiline. Debutoval r. 1878-79 v Orle. Epigón štúrovskej balady, neskôr aj poézie P.O. Hviezdoslava, oneskorený rezonátor predprevratovej občianskej a vlasteneckej poézie. Od r. 1905 príslušník klerikálneho krídla Slov. národnej strany, r. 1918 spoluzakladateľ HSĽS. Pôsobil predovšetkým v cirkevnej politike. R. 1922 starosta Slov. Orla, r. 1926 predseda Zväzu slovenských remeselníkov a obchodníkov, r. 1939-45 predseda Zväzu slovenských drevoobchodníkov, priemyselníkov a lesomajiteľov, vlastník veľkostatkov na južnom Slovensku. Publikoval v Slováku, Kultúre, Priateli dietok, Srdiečku.

DIELO
poézia: Básne. Martin 1919; Báj Tatier. Trnava 1926; Balady. Svet. Národ. Trnava 1932; Vidiny mieru. Trnava 1936; Pod italským nebom. Úlomky tatranských žúl. Trnava 1939; Ozveny veľkej doby. Trnava 1942.
iné: Adoptio és emancipatio. Budapešť 1885.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. III. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 214.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 88.

3. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 52.

pedagóg
(2. 6. 1901 Námestovo – 1946 Spišská Nová Ves)

V r. 1913-17 študoval na gymnáziu v Trstenej, r. 1917-18 v Spišskej Novej Vsi, r. 1918-21 na reálnom gymnáziu v Ružomberku, r. 1921-24 dejepis a zemepis na Filozofickej fakulte KU v Prahe, r. 1924-25 na UK v Bratislave. R. 1925-26 stredoškolský profesor na učiteľskom ústave v Přerove, r. 1930-32 na reálnom gymnáziu v Lučenci, r. 1932-38 v Ružomberku, r. 1938-45 riaditeľ učiteľskej akadémie v Spišskej Novej Vsi. Autor učebníc dejepisu a zemepisu, zaoberal sa aj prírodnými vedami.

DIELO (Výber)
knižné:
Nerastné bohatstvo Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Trnava 1932; Dejepis pre 5. triedu slovenských gymnázií a 2. ročník učiteľských akadémií. Bratislava 1943;
štúdie:
Úvod do najdôležitejších pojmov geologických. In: Naša škola, roč. 2, 1927, s. 234-238, 269-272, 308-310; Naše nerastné bohatstvo. In: Naša škola, roč. 3, 1928, s. 46-48, 81-84, 108-110, 147-149.

LITERATÚRA O A. KOVALÍKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. III. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 214.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 88.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 89.

4. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 51-52.

pedagóg, publicista
24. 3. 1847 Banská Bystrica – 20. 4. 1918 Blatnica

R. 1858-63 študoval na ev. gymnáziu v Banskej Bystrici, v tomto období na formovanie jeho osobnosti vplýval A. Sládkovič. R. 1868 zložil učiteľskú skúšku v Dolnom Kubíne pred komisiou Spoločnosti vychovávateľskej oravského bratstva. R. 1864-68 výpomocný učiteľ v Bátovciach a v Badíne, r. 1868-77 učiteľ v Jasenovej, r. 1877-99 v Blatnici. Autor na svoju dobu moderných slovenských učebníc pre ev. národné školy, ktoré rozvíjali okrem rozumovej a pamäťovej aj citovú zložku žiakov. V učebniciach dejepisu kládol dôraz na slovenské a slovanské povedomie. R. 1873 uhorského Min. kultury a školstva ich zakázalo používať. V učebnicovej tvorbe sa ďalej zaoberal prírodopisom, počtami a slovenským jazykom. V publicistike venoval pozornosť problematike ľudových škôl a metodike vyučovania uvedených predmetov, recenzent učebnicovej literatúry. Prispieval do časopisov Národné noviny, Obzor, Dom a škola, Sion, Konfesionálna škola, Ev. škola, Cirkevné listy a do Domového kalendára. Autor troch oslavných básní na A. Sládkoviča. Vyvíjal kultúrno-výchovnú a národnouvedomovaciu činnosť, zveľaďoval školské knižnice, prednášal na učiteľských poradách, organizoval ochotnícke divadlo. V Jasenovej ako učiteľ Martina Kukučína sa pričinil o jeho ďalšie štúdiá. Člen výboru Spolku oravsko-turčianskych učiteľov.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1989, zv. 3, s. 222.

DIELO (výber)
Zemepis pre národnie školy. Martin 1872; Prírodopis pre národnie školy 1-3. Martin 1872; Dejepis Uhorska pre národnie školy. Martin 1873; Dejepis so zvláštnym ohľadom na Uhorsko a reformáciu. In: Bežo, J.: Tretia čítanka a mluvnica pre vyššie triedy ev. a v. národných škôl. Viedeň 1882, s. 128-169; Šlabikár a prvá čítanka pre ev. a. v. školy (rkp, 1873); Cvičebná kniha počtovania (rkp).

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. ČEPAN, Oskár: Dejiny slovenskej literatúry 3. – Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1965. – S. 716.

2. KUKUČÍN, Martin: Listy priateľom a známym. – Bratislava : Tatran, 1974. – S. 8, 292.

3. JURÍČEK, Ján: Martin Kukučín : život pútnika. – Bratislava : Mladé letá, 1975 – S. 12.

4. UHRIN, Pavol: Album literárnych pamiatok na Slovensku. – Martin : Matica slovenská, 1976. – S. 76.

5. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. III. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 222.

6. MICHALIČKA, Vladimír: Dejiny oravského školstva do roku 1918. – Bratislava : Ústav informácií a prognóz školstva, 2001. – S. 42-43.

7. NIŽŇANSKÁ Margita: Z histórie učiteľského vzdelávania v Turci 1870-1980. – Košice : ACOM s.r.o., [2001]. – S. 72.

biografické články:

1. JANEK, Jozef: Stopy v čase. In: Slovenské národné noviny. – Roč. 9 (13), č. 14 (1998), s. 12.

PAMIATKY: Korešpondencia a rkp. v Archíve literatúry a umenia v SNK.

krajanský pracovník v USA, katolícky kňaz
22. 5. 1887 Námestovo – marec 1970 asi New York

R. 1902-03 študoval na gymnáziu v Trstenej, potom Ružomberku, kde ho podporoval A. Hlinka. R. 1907 odišiel do Ameriky, kde po absolvovaní teologických štúdií bol r. 1914 vysvätený za katolíckeho kňaza v New Yorku. Spočiatku pôsobil ako kaplán v Yonkers N. Y., od r. 1916 farár osady sv. Jána Nepomuckého v New Yorku, r. 1930 ho Pius XI. vymenoval za pápežského komorníka s hodnosťou monsignor. Agilný krajanský pracovník, pri svojej osade bol zakladateľom a prvým predsedom zboru Slovenskej ligy, podpredseda Slovenskej ligy v Amerike. Udržiaval kontakty s M. R. Štefánikom, pracoval za oslobodenie Slovenska, spoluautor memoranda slovenských katolíckych kňazov prezidentovi Wilsonovi, člen Československej národnej rady, časopisu Dobrý pastier. Pri svojej farnosti vybudoval kostol, školu a kláštor pre sestry, podporoval študentov a všestranne napomáhal nár. uvedomovaniu Slovákov v Amerike.

Použitá literatúra:
MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994, s. 53.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 90.

2. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 53.

(pseud. Janko Oravský)

pedagóg, logopéd
(1. 2. 1886 Viedeň – 13. 2. 1950 Bratislava)

V r. 1905 maturoval na učiteľskom ústave v Brne. R. 1905-19 učiteľ v Domašove, Ivančiciach a v Brne, r. 1919-20 školský inšpektor v Spišskom Podhradí, r. 1920-25 riaditeľ meštianskej školy, potom inšpektor v Dolnom Kubíne, kde udržiaval kontakty s Pavlom O. Hviezdoslavom a Ladislavom N. Jégém, r. 1925-45 pracovník Referátu Ministerstva školstva a národnej osvety, od r. 1945 hlavný administratívny riaditeľ na Povereníctve školstva a osvety v Bratislave, r. 1948-49 externe prednášal logopédiu na VŠMU. Orientoval sa na vyučovanie duševne a telesne defektných detí. V burž. ČSR spolu s V. Gaňom a V. Predmerským organizátor a teoretik špeciálnej pedagogiky, priekopník logopedickej starostlivosti na Slovensku. R. 1926-30 prvý ústredný inšpektor pre tzv. školy úchylnej mládeže a člen skúšobnej komisie pre učiteľov týchto škôl. Autor diela o poruchách a chybách reči (1924), populárnych učebníc a metodických príručiek, spoluautor Fonomimického šlabikára (1921). V Prešove redaktor Knižnice slovenského učiteľa (s J. Brťkom), v Bratislave Učiteľskej knižnice, r. 1925 založil s M. Ježom a od r. 1926 redigoval časopis Naša škola s prílohou. V Dolnom Kubíne založil Okresnú organizáciu Zväzu čs. učiteľov, Hviezdoslavovu besedu, dirigent jej spevokolu, organizátor ochotníckeho divadla, autor divadelných a rozhlasových hier, budovateľ šk. zariadení, r. 1923-26 s L. N. Jégém redaktor týždenníka Orava, zberateľ a vydavateľ oravských a neskôr aj bratislavských povestí, otextoval obrazovú publikáciu F. Dušu Dolu Váhom (1934).

DIELO (Výber)
logopedické: Vady reči. Bratislava 1924 Nervózne deti. Bratislava 1928; Veľká logopédia (1950, rkp.);
učebnice a metodické príručky: Prehľady z dejepisu. Prešov 1924; Metodika krasopisu. Žilina 1927; Po stopách ľudstva. Praha 1927;
povesti: Bratislavské povesti 1-2. Bratislava 1936-37; Oravské povesti 1. Bratislava b. r.; Išli oni k tej jasnosti. Bratislava 1939; Bratislavské povesti 3. Bratislava (1946);
divadelná hra: J. N. Hummel. Bratislava 1937;
rozhlasové hry (rkp.): Pod pekárskou vežou; Zdenko Fibich; Svätá Alžbeta; Nicolo Paganini; Pláštenka;
spomienky: Spomienky na vlastenca kníhtlačiara. Bratislava 1947; Partizán Pepo. Bratislava 1948.

LITERATÚRA O R. KRATOCHVÍLOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. JARÁBEK, D.: Ladislav Nádaši v spomienkach a korešpondencii s Rudolfom Kratochvílom. – In: Jégé v kritike a spomienkach. – Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1959. – S. 426-443.

2. Slovensko. 4 diel, Kultúra 2. časť. – Bratislava : Obzor, 1980. – S. 261.

3. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. III. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 244.

4. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 90-91.

5. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 28.

(pseud. Benjamin)

hudobný skladateľ, redaktor
14. 5. 1860 Hronsek – 4. 11. 1902 Jasenová

R. 1886-71 navštevoval ľudovú školu v Hronseku, r. 1871-73 študoval na gymnáziu v Revúcej, r. 1873-79 v Banskej Bystrici a Banskej Štiavnici, r. 1879-82 teológiu na ev. teologickej akadémii v Bratislave a na univerzite v Lipsku. R. 1882-83 ev. kaplán v Badíne, r. 1883-84 v Aradáči a v Petrovci, r. 1884-87 v Hybiach, od r. 1887 kaplán a učiteľ, od r. 1889 farár v Mošovciach, od r. 1896 v Jasenovej. Priekopník poľnohospodárskej osvety na Orave. Funkcionár ev. cirkvi a náboženský spisovateľ, od r. 1894 spoluredaktor Stráže na Sione, tajomník Tranoscia. Skladateľ zborov a piesní na slová slovenských básnikov. Prispieval do časopisov: Korouhev na Sione (1882), Cirkevné listy (1891-96), Dom a škola (1893) a do kalendárov.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1989, zv. 3, s. 250.

DIELO
knižné: Pamätník Tranovského spolku pre vnútornú missiu. Ružomberok 1898; Správa I. evanjelicko-luteránskej vnútromissiovej… konferencii… Liptovský Mikuláš 1899;
hudobné – piesne: Husiarka (text J. Botto); Na storočnicu Kollárovho narodenia (text P. Zgúth); Trávnice a venček (12 ľudových piesní pre klavír); zbory (rkp): Na hrobitov (mužský zbor); Svätý, svätý (miešaný zbor).

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 2. – Martin : Matica slovenská, 1931. – S. 455.

2. PASIAR, Štefan – PAŠKA, Pavel: Osveta na Slovensku, jej vznik, počiatky a vývoj. – Martin : Osveta, 1964. – S. 155.

3. KNĚZEK, Libor – UHRÍN, Pavol: Literárne prechádzky po stredoslovenskom kraji. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1965. – S. 208.

4. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. III. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 250.

(pseud. Ján Jesom, Ujo Štefan)

literárny historik, kritik, prekladateľ, publicista, redaktor
26. 12. 1892 Mošovce – 15. 2. 1955 Pezinok

R. 1899-1903 navštevoval ľudovú školu v Jasenovej, r. 1903-07 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, r. 1907-11 na ev. lýceu, r. 1911-15 na ev. teológickej akadémii v Bratislave. R. 1920-21 na študijnom pobyte v Paríži, r. 1930 na KU v Prahe. R. 1915-16 ev. kaplán v Krajnom, r. 1917-18 v Bratislave, r. 1918 redaktor Národných novín, r. 1919-32 tajomník Matice slovenskej v Martine, od r. 1932 po ochorení sa liečil na Orave, r. 1933 v Ženeve, r. 1933-34 žil a sčasti pracoval v Slovanskom seminári v Prahe, potom sa presťahoval do Bratislavy, r. 1936 žil v Nitre, r. 1943-47 v Martine, r. 1947-49 v Bratislave a od r. 1949 na liečení v Pezinku. Inšpirátorská osobnosť slovenskej literatúry a kultúry ako básnik, literárny historik a kritik, prekladateľ, publicista, redaktor a organizátor. V poetickej tvorbe sa opieral o slovenskú literárnu modernu a o Hviezdoslava, ale aj o európskych romantikov a symbolistov. Básnickým debutom Keď sa sloboda rodila (1920) reagoval na spoločenské premeny súvisiace so vznikom čs. štátu, zbierka Herbarium (1929) bola výberom subjektívnej a meditatívnej lyriky a zbierku Piesne a balady (1930) ovplyvnila ľudová slovesnosť. Básne z posledného obdobia, poznačené tragikou osudu, vyšli v zbierke Pozdrav odmlčaného básnika (1944). V prozaickej tvorbe lyrické obrázky a úvahy zakomponoval do osobných vyznaní vo forme listov budúcej manželke, ktoré vyšli v knižke Ty a Ja (1972), v próze Osvobodenie (1932) zaujal stanovisko k poprevratovému životu na Slovensku a v cykle Zimná legenda (1957) priblížil viaceré osobnosti slovenskej literárnej minulosti. Zvlášť významné je jeho literárnohistorické dielo usilujúce sa o syntézu slovenských literárnych dejín čo prezentoval knihami Prehľad dejín slovenskej literatúry (1920), Moyzes a Kuzmány (1927), Ľudia a knihy (1928), ale najmä Stopäťdesiat rokov slovenskej literatúry (1943). Okrem toho publikoval množstvo štúdií a príspevkov o literatúre, umení a kultúre v slovenských periodikách, mimoriadne zásluhy si získal ako redaktor Slovenských pohľadov (1922-32), okolo ktorých sústredil takmer všetkých starších i začínajúcich autorov. Ako matičný tajomník sa pričinil o organizovanie jej vedeckých a umeleckých odborov, v rámci Ústredia slovenských ochotníckych divadiel i miestnych odborov Matice slovenskej aktivizoval divadelnú a osvetovú činnosť na celom Slovensku. Venoval sa prekladaniu poézie z maďarčiny, nemčiny, francúzštiny, zo slovanských literatúr, ako aj poézie iných národov sústredenej v knihe Z cudzích sadov (1944), vydal výber zo slovenskej poézie v maďarčine Anthologia szlovák költőkből (1925). Uskutočnil viaceré prednáškové turné o slovenskej literatúre v Čechách, Poľsku, Juhoslávii a po celom svete.

Použitá literatúra:
Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. Martin : Matica slovenská, 1999, s. 184.

DIELO
poézia:
Keď sa sloboda rodila. Martin 1920; Herbarium. Martin 1929; Piesne a balady. Bratislava-Praha 1930; Pozdrav odmlčaného básnika. Liptovský Mikuláš 1944;
próza:
Osvobodenie. Martin 1932; Zimná legenda. Bratislava 1957; Ty a Ja. Bratislava 1972;
literárnohistorické: Prehľad dejín slovenskej literatúry a vzdelanosti. Martin 1920; Moyzes a Kuzmány. Martin 1927 (s E. Klementisom); Ľudia a knihy. Bratislava-Praha 1928; Zo slovenskej hymnológie. Liptovský Mikuláš 1936; Stopäťdesiat rokov slovenskej literatúry. Martin 1943; Dejiny literatúry slovenskej 1-2. Bratislava 1976;
spisy: Výber z diela 1-6. Bratislava 1953-73;
výbery: Estetické reflexie. Bratislava 1975; Román bez konca. Bratislava 1977;
korešpondencia: Listy. Bratislava 1985;
preklady: Anthologia szlovák költőkből. Bratislava 1925; Wilde, O.: Salome. Martin 1925.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. BAGIN, Albín: Literatúra v premenách času. – Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1978. – S. 13-32.

2. CHORVÁTH, Michal: Cestami literatúry. – Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1979. – S. 340-345.

3. MAŤOVČÍK, Augustín – KATUŠČÁK, Dušan: Slovo čisté. – Martin : Osveta, 1979.

4. PETRÍK, Vladimír: Hodnoty a podnety. – Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1980. – S. 13-49.

5. PRÍDAVKOVÁ-MINARÍKOVÁ, Marianna: Korešpondencia Štefana Krčméryho s Martinom Kukučínom. In: – Literárny archív 15. – Martin : Matica slovenská, 1980. – S. 211-247.

6. KRČMÉRY, Štefan: Listy : výber. – Bratislava : Tatran, 1985.

7. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. III. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 250-251.

8. KRČMÉRY, Jela: Puknuté husle : spomienky na Štefana Krčméryho. – 2. vyd. – Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 1995.

9. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík … [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 184-185.

10. Slovník slovenských spisovateľov / Valér Mikula …[et al.]. – Praha : Nakladateľstvo Libri, 1999. – S. 253-256.

11. TATÁR, Jozef: Povesťový námet v autorskej projekcii Pavla Országha Hviezdoslava a Štefana Krčméryho. In: Slovenský jazyk a literatúra v škole. – Roč. 47, č. 1-2 (2000), s. 7-15.

12. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. – Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2001. – S. 259.

PAMIATKY
Pamätná tabuľa v Martine na dome, v ktorom žil; rukopisná pozostalosť v Archíve literatúry a umenia v SNK.

ekonóm, úradník
(25. 4. 1863 Dolný Kubín – 13. 4. 1945 Senica)

Absolvoval lýceum v Kežmarku, od roku 1913 riaditeľ banky v Martine. Bol príslušníkom Slovenskej národnej strany, od 90. rokov 19. storočia sa angažoval v slovenských národných podujatiach. Propagoval československú spoluprácu, účastník luhačovických porád Československej jednoty. R. 1918 člen SNR a jej výkonného výboru, signatár Martinskej deklarácie, napomínal k rozumnému hospodáreniu. R. 1887-88 herec Slovenského spevokolu. V jeho dome sa konali schôdzky slovenských buditeľov a inteligencie.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. III. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 255.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 91.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 14.

osvetový pracovník, učiteľ
(7. 12. 1904 Dolný Kubín – 28. 12. 1981 Dolný Kubín)

Študoval na učiteľskom ústave v Turčianskych Tepliciach. R. 1924-27 učiteľ v Žaškove, r. 1927-44 a r. 1945-46 v Brezovej pod Bradlom, r. 1946-51 okresný osvetový inšpektor v Dolnom Kubíne, r. 1952 pracovník Povereníctva informácií a osvety v Bratislave, neskôr učiteľ v Trenčianskych Tepliciach, od r. 1953 riaditeľ základnej školy v Trenčianskej Teplej. Od r. 1940 účastník ilegálneho protifašistického hnutia v Brezovej pod Bradlom, pracovník redakcie Národných novín v Banskej Bystrici, potom v redakcii Plameň slobody v 2. čs. paradesantnej brigáde na Starých Horách, Prašivej a i., od konca novembra 1944 sa skrýval v Sokolčiach, potom na Orave, kde pokračoval v ilegálnej práci do oslobodenia. R. 1946-49 sa pričinil o úspech kultúrnosoc. akcie Pomoc Orave. Na učiteľských pôsobiskách vyvíjal všestrannú osvetovú činnosť. R. 1947 vyznamenaný Radom SNP 1. triedy, Čs. vojnovým krížom 1939, r. 1949 Národnou cenou za ľudovýchovu, r. 1965 zaslúžilý učiteľ.

DIELO
Orava v Slovenskom národnom povstaní a v ilegálnej odbojovej činnosti. Oravský Podzámok 1979 (s J. Pávom); Oslobodenie Oravy. In: Premeny Oravy. Dolný Kubín, 1979, s. 21-28.

LITERATÚRA O J. KUBAČKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. MÁTEJ, Jozef: Učitelia v protifašistickom odboji a Slovenskom národnom povstaní. – Bratislava :

2. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1974. – S. 106-107.

3. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. III. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 282.

4. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 92.

(Kubányi)

náboženský spisovateľ, prekladateľ
(10. 1. 1771 Tvrdošín – 2. 4. 1839 Cífer)

Teológiu študoval v r. 1788-92 na gen. seminári v Bratislave. Ako kaplán pôsobil v Nagymarosi, r. 1796 v Budmericiach, r. 1799 farár v Cíferi. Príslušník bernolákovskej generácie na gen. seminári, zakladajúci člen Slovenského učeného tovarišstva. Vydal vlastnú modlitebnú knižku, nenotovaný spevník, kázne, do bernolákovčiny prekladal náboženské diela.

DIELO
Modlitbi k pomoci a rozmnožení pobožnosti nemocich… Bratislava 1815; Náboženské naučení k užitku obecného ľudu. Trnava 1818; Kázeň… pri primi-ciach pána Fabianič Jura… Bratislava 1819; Duchovné krest. katolícke pesnički k službám božím. Bratislava 1819;
preklady: Katechismus v kterém kresťanské katolické učení v kratkém víťahu predložil… Trnava 1806; Malí historickí katekismus. Trnava 1808; Hlavné článki víri kresťanskéj katolíckej… Trnava 1812.

LITERATÚRA O J. KUBÁNIM VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 2. – Martin : Matica slovenská, 1931. – S. 480-81.

2. KOTVAN, Imrich: Bibliografia bernolákovcov. – Martin : Matica slovenská, 1957. – S. 211-213.

3. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. III. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 283.

4. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 92.

5. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 86.

6. HUBA, Peter: Tvrdošín. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1993. – S. [34-35].

historik, archeológ, právnik
7. 11. 1840 Demänová – 24. 1. 1937 Oravský Podzámok

Študoval na ev. lýceu v Kežmarku a na ev. kolégiu v Prešove, právo na univerzite v Pešti. Od r. 1865 pôsobil ako právnik, r. 1877-1923 aj zástupca riaditeľa a riaditeľ, r. 1923-32 archivár Oravského komposesorátu v Oravskom Podzámku. Ako jeden z prvých bádateľov sa systematicky zaoberal dejinami Oravy. Výsledky svojho výskumu prezentoval v prvých monografiách o Oravskom hrade (Árva vára, 1872) a o Oravskej župe (Árvavármegye, 1891), viacero biografických prác venoval veľmožskému rodu Turzovcov (Gróf Thurzó György levelei nejéhez 1-2, 1876; Bethlenfalvi gróf Thurzó Imre 1598-1625, 1887), pričom pečate na listoch v Turzovskej korešpondencii sústredil do cennej zbierky a vydal jej katalóg (Az árvai vár levéltárában őrzött pecsétgyűjtemény…, 1879). V oblasti genealógie spracoval rod svojej matky Barbory Kubíniovej ako aj vlastný rod Kubíniovcov. Objavenie popolnicových hrobov pri rodovom kaštieli vo Vyšnom Kubíne, ktoré zaznamenal v monografii Das Urnenfeld von Felső-Kubin (1883-84), ho priviedlo k zvýšenému záujmu aj o prehistóriu Oravy. Robil vykopávky na viacerých lokalitách (Vyšný Kubín, Oravský Podzámok, Istebné a i.), objavil množstvo prehistorických pamiatok, ktoré ukladal do múzea Oravského komposesorátu. Jeho nálezy a práce tvorili najkomplexnejší súbor prameňov k prehistórii Oravy, r. 1918 svoju archeologickú zbierku daroval Slovenskému národnému múzeu v Martine. Zaslúžil sa o postavenie budovy Čaplovičovej knižnice v Dolnom Kubíne a usporiadanie jej zbierok. Štúdiami a článkami prispieval do maďarskej tlače, do maďarčiny preložil Hviezdoslavovu Hájnikovu ženu.

Použitá literatúra:
Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík … [et al.]. Martin : Matica slovenská, 1999, s. 190.

DIELO (výber)
Árva vára. Budapešť 1872; Gróf Thurzó György levelei nejéhez 1-2. Budapešť 1876; Az árvai vár levéltárában őrzött… Budapešť 1879; Das Urnenfeld von Felső-Kubin. Viedeň 1883-84; Bethlenfalvi gróf Thurzó Imre 1598-1625. Budapešť 1887; Gondolatok egy lábbadozó kórágyánál. Budapešť 1888; Árvamegye. Budapešť 1891; A Várady-Szakmáry család története. Budapešť 1896; Slávnostná reč, ktorú z príležitosti pamiatky 1000 – ročného trvania Uhorskej krajiny povedal… Dolný Kubín 1896.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 89-90.

2. UHRIN, Pavol: Album literárnych pamiatok na Slovensku. – Martin : Matica slovenská, 1976. – S. 287.

3. PASIAR, Štefan: Dejiny knižníc na Slovensku. – Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1977. – S. 130, 131.

4. NOVÁK, Jozef: Rodové erby na Slovensku I. : Kubínyiho zbierka pečatí. – Martin : Osveta, 1980. – S. 28-29, 30-32.

5. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. III. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 291-292.

6. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 92-93.

7. MAŤOVČÍK, Augustín: Vavrinec Čaplovič a jeho bibliotéka. – Martin : WIST, 1999. – S. 69-73.

8. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 190.

9. MICHALIČKA, Vladimír: Dejiny oravského školstva do roku 1918. – Bratislava : Ústav informácií a prognóz školstva, 2001. – S. 11.

PAMIATKY
Pozostalosť v ŠOBA, Bytča; zbierka pečatí v Oravskom múzeu P. O. Hviezdoslava Oravský Podzámok; Kubínyovský kaštieľ vo Vyšnom Kubíne (koniec 17. – začiat

(vl. m. Matej Bencúr)

spisovateľ, lekár
(17. 5. 1860 Jasenová – 21. 5. 1928 Pakrac)

Stredoškolské štúdiá absolvoval r. 1871-74 na slovenskom gymnáziu v Revúcej, r. 1874-75 v Martine a v Banskej Bystrici, r. 1875-78 študoval na preparandii v Kláštore pod Znievom, r. 1884-85 maturoval v Šoprone. R. 1885-93 študoval na Lekárskej fakulte v Prahe. R. 1878-84 pôsobil ako učiteľ a kantor v Jasenovej, po štúdiách medicíny sa pokúšal praxovať v Bratislave, Innsbrucku a vo Viedni. R. 1906 sa vzdal miesta obecného lekára a rozhodol sa odísť medzi chorvátskych vysťahovalcov do Južnej Ameriky do Antofagasta. V Santiagu absolvoval r. 1907-08 nemocničnú prax potrebnú na nostrifikáciu, od r. 1908 bol mestským lekárom v Punta Arenas v Chile. R. 1922-24 bol na Slovensku, hlavne v Bratislave, Martine a v Jasenovej a inde, navštívil miesta spojené s revolučnými udalosťami rokov 1848-49. R. 1924-25 žil zväčša v Juhoslávii (Split, Zágreb, Crkvenica, Lipik), v októbri r. 1925 bol v Bratislave a v Prahe, v novembri r. 1925 odišiel so ženou do Južnej Ameriky usporiadať majetkové veci, na jar r. 1926 sa vrátil do Juhoslávie, kde žil v kúpeľoch Lipik, zomrel v nemocnici v Pakraci.
Literárne činný od roku 1883, prvú poviedku Na hradskej ceste publikoval v Národných novinách, za ktorými nasledovali podobné pokusy o spoločenskú poviedku (Čas tratí – čas platí, Pán majster Obšíval, Máje, Susedia). Začatú cestu tvorivo rozvíjal v poviedkach z rokov učiteľovania v Jasenovej, za štúdií v Šoprone. Zachytával v nich všedný deň na dedine (Panský hájnik, Na svitaní, Sviatočné dumy), odchody na remeslá a do školy, nedávne študentské časy (Z teplého hniezda, Veľkou lyžicou, Spod školského prachu). Najvýznamnejšie práce z tohto obdobia sú poviedky O Michale a Rysavá jalovica, ale hlavne Neprebudený, v ktorej podáva psychologický portrét duševne zaostalého pastiera a jeho tragický osud. Myšlienkové a umelecké dozrievanie poviedok ovplyvnil postupne aj jeho pobyt v Prahe, najmä poznávanie vyspelého kultúrneho centra, k tomu prispela aj jeho aktivita v spolku Detvan. Do centra jeho pozornosti sa dostala tematika povyšovania, výlučnosti, generačného, ale najmä spoločenského odcudzovania (Na obecnom salaši, Z našej hradskej, Tiene a svetlo, Dedina v noci, Pred skúškou, Drotárove Vianoce). V humoristicky ladených poviedkach (Na prielohu, Visitatio canonica a Preháňanky) rozvíjal anekdoty motivované zámenou. V poviedkach Na stanici, Za ženou a Úvod k vakáciám nadviazal na literárne žánre predošlého obdobia. Vyvrcholením tejto etapy jeho tvorby je novela Mladé letá s výstižnou psychologickou charakteristikou postáv. Črty Keď bol Matej malý a novela Vianočné oblátky tvoria autobiografické reminiscencie na vlastné detstvo a učiteľovanie. V tomto období napísal niekoľko situačných humoresiek (Prečo Adam Chvojka spáva teraz už doma, Pod vládou ženy, Dedinský román, Nie, milí, nie drahí, Rohy) a konfrontačnú spomienku s oživnutými postavami literárnych začiatkov (Po deviatich rokoch). V rokoch 1890-94 dosiahol vrchol v poviedkovej tvorbe. V tragikomickej polohe ju reprezentuje poviedka Keď báčik z Chochoľova umrie … o vytriezvení ľahtikárskeho zemana z rojčenia a v komickej podobe poviedka Na podkonickom bále, ktorá je satirou meštiackych názorov na život. Väčšina poviedok tohto obdobia sa však zameriava na vážnu problematiku vzájomného porozumenia medzi ľuďmi (Zakáša, darmo je), trpkého vytrhnutia z rodného prostredia (Regrúti) a odcudzovania (Tichá voda). Súčasne tvoril kompozične zložitejšie poviedky (Koniec a začiatok, Dies irae). V umelecky vyzretej novele Mišo stvárnil vzťah sluhu a pána, humor v nej problematiku nezľahčuje, naopak, dodáva jej ľudský rozmer a väčší dôraz. Počas pražského pobytu písal aj publicistiku:fejtóny, črty, recenzie, reportáže, informatívne rozpravy a články, črty spomienkového charakteru (Praha v znamení výstavy, Prechádzka po výstavisku, Do školy, Hlad na Orave a i.). Osobitné postavenie medzi nimi majú Zápisky z mŕtveho domu, v ktorých s psychologickou hĺbkou stvárnil kruté stránky veľkomestského života. Po odchode z Prahy na Brač dokončil Zápisky … a pokračoval v reminiscenciách na domov a pražský pobyt (Na ľade, Výlety a Prechádzky po Vlkolíne, Zo študentských časov), slovenské prostredie tvorilo tematiku aj širšie koncipovaných, ale nedokončených Kukučínových prác (Syn výtečníka a Teľa). Brač a nové prostredie sa postupne dostali na prvý plán jeho prózy. Po prvých žánrových obrázkoch a črtách (Prvá zvada, Svadba, Parník, Štedrý deň) napísal pendant k staršej poviedke Mišo (Mišo II), so zložitejšou kompozíciou a obdobnou problematikou. Po cestopisných črtách (V Dalmácii a na Čiernej Hore, Rijeka-Rohič-Záhreb), uverejnil kompozične a psychologicky prepracovaný román o láske a smrti Dom v stráni – kroniku jedného roka v živote dvoch rodín. Ani po odchode do Južnej Ameriky neprestal literárne tvoriť. Po návrate do Európy publikoval najprv cestopisy (Prechádzky po Patagónii a Dojmy z Francúzska) a potom rozsiahly román zo života chorvátskych vysťahovalcov v Južnej Amerike Mať volá. Po návrate na Slovensko uverejnil niekoľko čŕt z juhoamerického prostredia (Za svadobným stolom, Úryvok z jednej práce, Momentka z Patagónie, Spoločenské pôžitky ai.), zameral sa predovšetkým na domácu problematiku. V historickom románe Lukáš Blahosej Krasoň sa zameral na otázku vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. V ďalšom historickom románe Bohumil Valizlosť Zábor, ktorého dej sa odohráva na Orave pred revolúciou 1848/49 sa sústredil na konflikt štúrovskej praxe s praktikami predstaviteľov uhorskej št. myšlienky. Časti ďalšieho nedokončeného románu Košútky, Klbká a Pred pekný domec … mali tvoriť tretiu časť románového cyklu, Rozmajrínový mládnik z čias bachovského absolutizmu bol úvodom k štvrtej časti.
Ako významný predstaviteľ realizmu od počiatočných prác smeroval k novému stupňu vo vývine slovenskej realistickej prózy. Normou jeho literárnej koncepcie sa stali kategórie života ľudu, jeho reči a zvykoslovia. Vo svojich prácach vytvoril svieži jazyk a uzákonil čisto epické rozprávačské postupy. Vyskúšal všetky žánre umeleckej prózy, jeho jazyk a štýl sú výrazom nového umeleckého zámeru. Jeho spojenie motívov osudu človeka s prostredím a tradíciou uchováva stálu hodnotu jeho diela a otvára cestu ďalšiemu vývinu slovenskej prózy. Preklady z jeho tvorby vychádzali v časopisoch a v mnohých knižných vydaniach od r. 1887 v chorvátčine a slovenčine, neskôr v češtine, angličtine, francúzštine, nemčine, poľštine, ruštine a ukrajinčine.

DIELO

próza:
Neprebudený. O Michale. In: Slovenské besiedky 1. Skalica 1886; Koniec a začiatok. Martin 1892; Dies irae. Martin 1893; Hody. Skalica 1899; Rysavá jalovica. Ružomberok 1903; Dom v stráni 1-2. Martin 1911-12; Črty z ciest. Prechádzky po Patagónii. Martin 1922; Mladé letá. Martin 1922; Mať volá 1-5. Trnava 1926; Bohumil Valizlosť Zábor 1-4. Martin 1929; Lukáš Blahosej Krasoň 1-2. Martin 1919; Košútky. – Klbká. – Rozmajrínový mládnik. Martin 1930;
dráma:
Komasácia. Martin 1907; Bacúchovie dvor. Martin 1930;
súborné vydania:
Sobrané spisy Martina Kukučína 1-32. Martin 1910-44; Dielo Martina Kukučína 1-21. Bratislava 1955-71
výbery:
Výbor z povídek. Praha 1913; Neprebudený. Pacov 1918; Kukučín deťom. Martin 1922; Kukučín mládeži. Martin 1925; Veľkou lyžicou. Martin 1927; Pred skúškou. Martin 1930; Výbor z rozprávok. Martin 1932; Po deviatich rokoch a iné rozprávky. Martin 1948; Život. Martin 1950; Dedinský román. Martin 1952; Na dedine. Bratislava 1953; Tiene a svetlo. Bratislava 1953; Pražské motívy. Praha 1953; Do školy. Bratislava 1955; Krátke prózy. Bratislava 1955; Svadba. Baldo et comp. Bačko Petrovac 1955; Poviedky. Bratislava 1959; Regrúti. Bratislava 1962; Regrúti a iné poviedky. Bratislava 1962; Obecné trampoty. Bratislava 1963; Spod školského prachu. Bratislava 1963; Pred skúškou. Bratislava 1969; Dve cesty. Bratislava 1972; Dielo 1-4. Bratislava 1980; Keď báčik z Chochoľova umrie … Bratislava 1983; Z teplého hniezda. Bratislava 1986.
divadelné adaptácie:
Rysavá jalovica. Zdramatizoval I. Srp. Martin 1953; Mladé letá. Zdramatizoval J. Kákoš. Bratislava 1954; Nie je baran, ako baran. Podľa rozprávky Rohy voľne zdramatizoval J. Bukva, Bratislava 1961; Rohy. Zdramatizoval A. Lysonek. Bratislava b.r.
Televízne a filmové adaptácie (výber):
Mladé letá (1962, Čs. televízia, Bratislava, réžia I. Klimo); Máje (1965, Čs. televízia, Bratislava, scenár F. Wiedermannová, réžia P. Haspra); Vianočné oblátky (1966, Čs. televízia, Bratislava, réžia Z. Miezgová-Buzgovičová); Neprebudený (1967, Čs. televízia, Bratislava, réžia J. Zachar); Rysavá jalovica (1970, Slovenská televízia, Bratislava, scenár a réžia M. Ťapák); Prečo Adam Chvojka spáva doma (1973, Slovenská televízia, Bratislava, scenár M. Frolo, réžia M. Ťapák); Vianočné oblátky (1977, Slovenská televízia, Bratislava, réžia M. Ťapák); Mišo (1979, Slovenská televízia, Bratislava, réžia M. Ťapák); Po deviatich rokoch (1982, Slovenská televízia, Bratislava, réžia M. Ťapák); Dies irae (1985, Slovenská televízia, Bratislava, réžia M. Ťapák).

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (Výber)
1. MRÁZ, Andrej: Poprevratové literárne dielo Martina Kukučína. – Bratislava : SAV, 1953.
2. Martin Kukučín v kritike a spomienkach. – Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1957.
3. NOGE, Július: Martin Kukučín tradicionalista a novátor I. Život a dielo 1860-1907. – Bratislava : SAV, 1962.
4. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 90-94.
5. ČEPAN, Oskár: Kukučínove epické istoty. – Bratislava : Tatran, 1972.
6. JURÍČEK, Ján: Martin Kukučín. Život pútnika. – Bratislava : Mladé letá, 1975.
7. NOGE, Július: Martin Kukučín tradicionalista a novátor II. Život a dielo 1907-1928. – Bratislava : VEDA, 1975.
8. ŠTRELINGER, Peter: Láska a smrť. – Bratislava : Tatran, 1980.
9. CHMELOVÁ, Elena: Perica z ostrova. – Bratislava : Mladé letá, 1985.
10. Kukučín zblízka. Výber z listov. – Bratislava : Tatran, 1989.
11. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. III. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 302-304.
12. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 94-95.
13. NOGE, Július: Martin Kukučín. Život a dielo v dokumentoch. – Martin : Osveta, 1991.
14. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 191.

PAMIATKY
Rodný dom (múzeum od 1960), reliéf od S. Bíroša (1960) a pomník od J. Kulicha (1984) v Jasenovej, pomník od I. Meštrovica v Bratislave (1984), v Corvallise (1974, Oregon, USA) a v Cambridge (1973, Ontario, Kanada), pamätné tabule v Jasenovej (1928), Revúcej (1970), Šoproni (1967), v Prahe s plastikou J. Harcubu (1970), v Selciach na Brači (1931, Juhoslávia) a v Punta Arenas (1970, Chile), busta od F. Štefunku (1959, Literárnovedný ústav SAV, Bratislava), stokorunová strieborná minca od J. Kulicha (1985), portréty a kresby od M. Benku (1927), M. Bazovského (1928), E. Ambrušovej (1956) a I. Rumanského (1980), mikroskop v Splite, pamiatky, dokumenty a rukopisy v Archíve Pamätníka slovenskej literatúry a umenia MS v Martine a v archíve Památníka české literatúry v Prahe, pomník od manželky z bračského kameňa na hrobe v Martine, pomenovanie ulice v Bratislave, Mikuláši a i., obce Kukučínov, okres Levice (od 1948), nemocnice v Punta Arenas a gobelín na námet Rysavej jalovice od Ľ. Fullu (1954)

kňaz, stredoškolský profesor
(22. 3. 1906 Trstená – 10. 9. 1991 Trstená)

Študoval na gymnáziách v Trstenej, Trnave a maturoval v r. 1928 v Skalici. Vstúpil do františkánskej rehole. Teológiu študoval na teologickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, počas štúdia klasickej filozofie na Karlovej univerzite v Prahe pôsobil ako kaplán na Devíne a Petržalke. V letnom semestri r. 1933 študoval na Univerzite vo Viedni. R. 1936-37 vyučoval gréčtinu a latinčinu na Gymnáziu v Malackách. Diplom stredoškolského profesora latinčiny, gréčtiny a starovekých dejín získal na Filozofickej fakulte v Bratislave v r. 1939 a  r. 1944 doktorský diplom klasickej filozofie, archeológie a filozofie. R. 1945-46 vyučoval na Gymnáziu v Komárne ruštinu a  r. 1946-49 v Skalici. Pod vplyvom zákazu vyučovania kňazom na stredných školách, nastúpil do duchovnej správy na faru v Plešivci. Od r. 1950 tajomník Biskupského úradu v Rožňave, od r. 1953 riaditeľ. Venoval sa dejinám Rožňavského biskupstva a to z nehungaristického hľadiska, vydal publikáciu o činnosti národného buditeľa Andreja Rojku. Od r. 1961 riaditeľ Biskupského úradu v Spišskom Podhradí a do r. 1965 súčasne duchovný správca farnosti Spišské Podhradie. Po r. 1965 duchovný správca farností v Tvrdošíne, Mýto pod Ďumbierom a v Oravskom Podzámku. Prekladal z jazyka gréckeho, nemeckého, latinského, maďarského, poľského a francúzskeho.

LITERATÚRA O J. KULLOVI VO FONDE KNIŽNICE

1. Slávni rodáci. In: Trstenský hlas. – Č. 10 (1998), s. 8.

(Kunszt)

náboženský spisovateľ, cirkevný hodnostár
(28. 6. 1790 Zubrohlava – 5. 1. 1866 Budapešť)

Študoval na gymnáziu v Komárne, Esztergome, Budíne, Trnave, teológiu na Pázmáneu vo Viedni. Ako kaplán pôsobil v Drégelypalánku, r. 1814 arcibiskupský archivár v Esztergome, r. 1821 vicerektor, r. 1831-45 rektor Pázmánea vo Viedni, r. 1840 šaštínsky archidiakon, r. 1844 svätoštefanský prepošt, r. 1847 kapitulný vikár, r. 1848 pharijský titulárny, r. 1850 košický biskup, r. 1852 kaločský arcibiskup. Na Pázmáneu založil maďarskú literárnu školu, podporoval maďarské kultúrne ustanovizne, najmä cirkevné školstvo a sociálne ustanovizne. Vydal príležitostné kázne a pastierske listy. R. 1863 vyznamenaný rytierskym krížom Leopoldovho radu a veľkokrížom Radu sv. Štefana.

DIELO
Wohlthätigkeit des christlichen Priestertums fűr die gesammte Menschheit. Bratislava (1816); Kunszt József kassai megyés pűspők kőrlevele. Košice 1850; Sermo pastoralis… occasione canonicae suae in sedem archiepiscopalem introductionis. Košice 1852.

LITERATÚRA O J. KUNSTOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. III. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 310.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 95.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 107.

4. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 56.

funkcionár slovenského robotníckeho hnutia v USA
(17. 3. 1906 Dolný Kubín – 12. 1. 1983 Denveri, Colorádo, USA)

V r. 1922 sa vysťahoval do USA, kde pracoval v rôznych povolaniach vo Whitingu. Od r. 1927 bol členom Slovenského robotníckeho spolku, organizátor jeho pobočiek a rozširovateľ slovenskej robotníckej tlače. R. 1933-40 riaditeľ tlačiarne v Chicagu, kde vychádzal Ľudový denník a Pravda. V Ľudových novinách publikoval seriál príspevkov o dejinách amerických Slovákov (Slováci 100 rokov v Colorade, 1876-1976).

LITERATÚRA O O. KUTEŠOVI VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 95-96.

publicista, evanjelický kňaz
(9. 5. 1806 Vyšný Kubín – 20. 12. 1890 Nagybánhegyes, Maďarsko)

Ľudovú školu navštevoval v Jasenovej a v Dolnom Kubíne, r. 1816-20 študoval na gymnáziu v Gemeri, r. 1820-23 v Kežmarku, r. 1823-26 v Banskej Štiavnici, od r. 1826 evanjelickú teológiu na kolégiu v Prešove. R. 1841-43 evanjelický kňaz v Sinnikolau Mare, r. 1843-44 v Mocrea, r. 1844-65 v Pitvarosi, kde bol činný v nedeľnej škole, bol v styku s Ľudovítom Štúrom, prispieval do Slovenských národných novín a Orla tatránskeho, po penzionovaní publikoval v Národnom hlásniku, Národných novinách, Obzore, Pešťbudínskych vedomostiach, Slove života. Uverejňoval národnoobranné, životopisné, miestopisné a osvetové články, ale najmä rozličné historky, obrázky zo života v Hercegovine a v Turecku. Samostatne vydal kázne a knihu historiek pre ľud. Propagátor moderného hospodárstva, včelárstva a ovocinárstva.

DIELO (Výber)
Pohřebník. Szarvas 1852; Řeč lúčivá … Martin 1874; Kronika dejepisná. Skalica 1876.

LITERATÚRA O J. KUTLÍKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 2. – Martin : Matica slovenská, 1931. – S. 494-96.

2. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom kultúry, 1964. – S. 94.

3. KNĚZEK, Libor – UHRÍN, Pavol: Literárne prechádzky po stredoslovenskom kraji. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1965. – S. 191-192.

4. SIRACKÝ, Ján: Dlhé hľadanie domova. – Martin : Matica slovenská, 1985. – S. 94.

5. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. III. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 319.

6. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 95.

Chyžnianský)

mecén
(26. 4. 1840 Chyžné, Poľsko – 10. 7. 1911 Chyžné, Poľsko)

Študoval na gymnáziu vo Vacove, Segedíne, Stolnom Belehrade a v Pešti. Viac ako 30 rokov pôsobil v Marton Vašári medzi Slovákmi, Nemcami a Maďarmi. V r. 1889 sa vrátil do Chyžného a založil 2000 zlatkovú základinu pre odmeňovanie najlepších slovenských literárnych prác označenú menom Jána Chyžnianskeho.

LITERATÚRA O J. LAŤÁKOVI VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 98.

(Laťák)

geograf, lesný inžinier
19. 10. 1871 Dolný Kubín – 19. 3. 1947 Budapešť

Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Pracovník štátnych lesných správ na Slovensku a v Sedmohradsku, po r. 1918 v Budapešti. Venoval sa geografii, etnografii a archeológii. Prostredníctvom Ptolemaiovej mapy sa snažil spresniť polohu jednotlivých miest v staroveku.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1989, zv. 3, s. 362.

DIELO
Excerptum ex opere: Explicatio Geographiae Claudii Ptolemaei. Budapešť b. r.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. III. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 362.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 98.

publicista, stoličný úradník
(1837 Kráľova Lehota – 8. 6. 1911 Dolný Kubín)

Svoje detstvo a mladosť opísal v rozpomienke: „Prvé štvrťstoročie môjho života“. Opísal Oravu a výstižne priblížil pomery v Dol. Kubíne po Bachovom režime v 60-tych rokoch. V MS v Martine sa nachádzajú jeho Povesti oravské.

LITERATÚRA O J. LEHOTSKOM VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 98.

2. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 28.

(pseud. Coelestinus, Nebešťan, Krasomil Nebeský)

literárny historik
(11. 6. 1905 Trstená – 8. 10. 1955 Trnava)

Študoval na gymnáziu v Trstenej. Absolvoval FF UK v Bratislave, nasledovala stredoškolská profesúra na gymnáziu v Malackách, od roku 1950 duchovný v Dolanoch. Zaoberal sa literatúrou predbernolákovského obdobia (H. Gavlovič, B. Smrtník), bernolákovcami (Benčičov preklad, Pázmányovho Hogedusa 1944, Vojtech Šimko 1942, účasť františkánov v slovenskom národnom živote). Celkove podliehal konfesionálnej ideológii. Ako učiteľ od začiatku pôsobenia (r. 1925) pracoval v škole i mimo školy. Za prvej ČSR nebol angažovaný v žiadnej politickej strane. Počas Slovenského štátu vystupoval ako jeho odporca, otvorene hovoril proti fašizmu a jeho prisluhovačom. Preto bol prekladaný zo školy na školu. V roku 1939 prišiel do Dolného Kubína a na škole u žiakov utužoval československé národné povedomie, organizoval odporcov fašizmu v celom okrese. V časoch rozhodujúcich stál na čele rady ONV pri organizovaní ozbrojeného odporu, partizánskych bojov proti fašizmu na celej Orave až do príchodu víťazných vojsk ČA. Po obnovení ČSR pracoval ako predseda ONV na obnove života v Trstenej, najmä na jeho hospodárskom povznesení. Pomáhal pri stavbe turistických chát vypálených fašistami. Zastával funkcie vo verejnom živote a bol iniciátorom mnohých verejnoprospešných podujatí. Za svoju činnosť získal vyznamenanie „Za službu vlasti“ k 25. výročiu SNP.

DIELO (Výber)
Ernest Psichari. Trnava 1937; Vojtech Šimko, spisovateľ Bernolákovskej školy. Martin 1943; Benčičov preklad Pázmányhovho Hodegusa. Martin 1944; Františkáni v borbe za práva slovenského ľudu. Prešov 1948; Príspevok k dejinám slovenskej ľudovej piesne. In: Sborník MS. Roč. 16-17 (1938-39), s. 444-455; Benignus Smrtník. Litteraria Historica Slovaca. Roč. 1-2 (1946-47), s. 25-50;
preklad: Psichari, E.: Hlasy na púšti. Zápisník z Afriky. Trnava 1948.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. 3. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 389-390.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 98-99.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 115.

funkcionár robotníckeho hnutia, redaktor
5. 7. 1895 Dolný Kubín – 10. 5. 1974 Lake Worth (USA)

Vyučil sa za murára, r. 1919 sa vysťahoval za prácou do USA. Ako vojak rakúsko-uhorskej armády prebehol na ruskú stranu, po víťazstve VOSR príslušník ČA. Dejateľ slovenského robotníckeho hnutia v USA, r. 1926-37 redaktor Rovnosti ľudu, resp. Ľudového denníka, r. 1938-48 funkcionár Slovenského robotníckeho spolku, od roku 1948 predseda tlačového výboru Ľudových novín. Funkcionár Americko-slovanského kongresu podporujúceho národnooslobodzovací boj slovanských národov, organizátor boja na podporu obnovenia Československej republiky, po oslobodení propagátor jej social. výstavby.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. 4. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 9.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 100.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 14.

výrobca a konštruktér poľnohospodárskych strojov
5. 8. 1878 Lisková – 1. 12. 1932 Dolný Kubín

Kováčske remeslo sa vyučil u otca, spolu zhotovovali položelezné „príbovské“ pluhy. Zlepšil položelezný pluh o regulátor GM (Gustav Macko), ktorým vertikálne nastavoval celé orbové teleso. Pôvodnú kováčsku manufaktúru na pluhy r. 1906 rozšíril na továreň, v ktorej zhotovovali a najmä montovali poľnohospodárske náradie a stroje, o i. 6 druhov pluhov, kypriče, okopávače, brány, valce, stroje na prípravu krmiva pre dobytok. V slovenskom a maďarskom cenníku z r. 1910 ponúkol 89 výrobkov, ktoré dodával najmä na Oravu, Kysuce, do Liptova a Turca. Výrobňa zanikla r. 1932. Na priemyselnej výstave v Žiline r. 1903 získal za regulátor pluhu bronzovú medailu.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1990, zv. 4, s. 9.

DIELO
Obrázkový cenník Gustav Macko fabrikant hospodárskych strojov. Dolný Kubín (1910).

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. ČAPLOVIČOVÁ, Zdena: Ján Gustáv Macko, výrobca a zlepšovateľ hospodárskeho náradia na Orave. In: Zborník Oravského múzea 2. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1971. – S. 225-226.

2. ČAPLOVIČOVÁ, Zdena: Výroba náradia vo Veľkom Bysterci. In: Spravodaj Oravského múzea 1/84. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1984. – S. 31-35.

3. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 100.

4. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. IV. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 9.

PAMIATKY
Poľnohospodárske stroje z jeho továrne v Slovenskom poľnohospodárskom múzeu v Nitre.

parazitológ, veterinárny lekár
19. 7. 1917 Dolný Kubín – 2. 10. 1976 Bratislava

Navštevoval ľudovú školu a študoval na gymnáziu v Dolnom Kubíne, kde r. 1937 maturoval, r. 1937-39 a r. 1945-46 študoval na Vysokej škole veterinárnej v Brne. R. 1939-45 učiteľ a úradník na Orave, r. 1946-52 asistent biologického a zoologického ústavu prof. O. Hykeša a ústavu patologickej anatómie prof. V. Jelínka na Vysokej škole veterinárnej v Brne, r. 1952-61 pracovník Virologického ústavu ČSAV, r. 1961-67 vedúci faunistického oddelenia Biologického ústavu SAV, r. 1967-69 pracovník Farmakologického ústavu ČSAV, r. 1969-76 Ústavu experimentálnej farmakológie SAV v Bratislave. Účastník protifašistického odboja a SNP, po oslobodení funkcionár miestnych orgánov KSČ a masových organizácií na Orave. V Brne sa venoval výskumu a diagnostike leptospír u domácich zvierat a štúdiu parazita Trypanosoma equiperdum. R. 1951-52 sa zúčastnil na komplexnom výskume epidémie kliešťovej encefalitídy v okolí Rožňavy. Zúčastnil sa na viacerých expedíciách venovaných problematike prírodných ohnísk nákaz (okolie Košíc, Žiar nad Hronom, Žitný ostrov, Zlaté Moravce-Topoľčianky…). Zaoberal sa i výskumom besnoty. Významná bola jeho účasť pri terénnom pokuse o imunizáciu paseného dobytka proti vírusu kliešťovej encefalitídy, vypracoval a terénne overoval metódu asanácie pastvín od kliešťa. Spolupracoval na úprave a rekultivácii Východoslovenskej nížiny, splnomocnenec vládnej komisie pri riešení problému premnoženia škrečka v  tomto priestore. Autor a spoluautor 49 štúdií a článkov, najviac ich venoval problematike výskytu kliešťov, ich bionómii, vzťahu k nositeľom, najmä k domácim zvieratám, možnostiam ich hubeniu v prírode i na zvieratách. Sú to najmä práce o  bionómii kliešťa Dermacentor morgitanus, Dermacentor pictus, Haemaphysalis inermis. Prispieval do časopisov a zborníkov Veterinárny časopis (1958-63 jeho výkonný redaktor), Spisy Vysoké školy veterinární, Veterinářství, Biológia, Bratislavské lekárske listy, Zoologické a entomologické listy, Čs. parasitologie, Biologické práce, Veterinárny časopis, Poľnohospodárstvo, Poľnohospodárska výroba, Bulletin Institutu mikrobiologii (Sofia), Zprávy z epidemiologie a mikrobiologie. Zprávy Čs. společnosti parazitologické, Čs. fyziologie.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1990, zv. 4, s. 12.

DIELO (výber)
Príspevok k poznaniu bionómie kliešťa lesostepného (Haemaphysalis inermis Birula) u nás (kandidátska dizertačná práca 1962); Výsledky experimentálnych prác s parazitom Trypanosoma equiperdum. In: Spisy Vysoké školy veterinární. Brno, 1951, s. 1 an; Komplexný výskum prírodného ohniska nákaz. In: Biológia, roč. 9, 1954, s. 166-181 (spoluautor); Charakteristika okolia Rožňavy po stránke teriologickej a parazitologickej. In: Epidémia encefalitídy v rožňavskom prírodnom ohnisku nákaz. Bratislava, SAV, 1956, s. 1-145 (spoluautor); Výsledky pokusného očkovania domácich zvierat. In: Biologické práce, 1962, s. 6-93 (spoluautor).

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 100-101.

2. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. IV. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 12.

(pseud. Milovník mládeže, M. M. Nestály)

ľudovýchovný pracovník, publicista, prekladateľ
(22. 12. 1891 Istebné – 25. 4. 1945 Liptovský Mikuláš)

Vzdelával sa u J. Kmeťa v Istebnom, r. 1902-07 študoval na štátnom gymnáziu 8. okr. v Budapešti, r. 1907-10 na ev. lýceu v Kežmarku, r. 1910-14 na Evanjelickej teologickej vysokej škole v Bratislave, r. 1914 vysvätený za kňaza. Po ordinácii mu uhorské cirkevné úrady nedovolili nastúpiť na kňazskú stanicu, r. 1914-18 učiteľ na ľudových a meštianskych školách, r. 1919-22 profesor na gymnáziu, r. 1922-45 evanjelický farár vých. dištriktu a administrátor, od r. 1930 farár cirkevného zboru vrbicko-mikulášskeho v Liptovskom Mikuláši. Po roku 1939 pracoval v ilegálnom hnutí, pomáhal najmä rasovo prenasledovaným, r. 1944 zatknutý, vyšetrovaný ÚŠB a gestapom, odsúdený krajským súdom v Ružomberku, väznený v Bratislave. Počas prvej svetovej vojny založil a viedol slovenský literárny spolok Akadémia, od r. 1915 prispieval článkami s náboženskou tematikou, recenziami a biografickými príspevkami do časopisov Cirkevné listy, Evanjelický kazateľ, Kostnické jiskry a do Tranovského kalendára. Zaslúžil sa o rozvoj ochotníckeho divadla.

DIELO (Výber)
Kresťanská viero – a mravouka pre nižšie triedy stredných a meštianskych škôl. Liptovský Mikuláš 1919; O diakonii. B. m. (1929); Dobrodej. Spolok evanjelických žien v Liptovskom Sv. Mikuláši. Liptovský Mikuláš [1937].

LITERATÚRA O M. MADEROVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. MÁTEJ, Jozef: Učitelia v protifašistickom odboji a Slovenskom národnom povstaní. – Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1974. – S. 160.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 101.

3. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. 4. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 16-17.

4. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Regionálne kultúrne stredisko, 1991. – S. 36.

učiteľ, šľachtiteľ ovocia a zeleniny
29. 9. 1830 Jablonka – 20. 5. 1905 Námestovo

Študoval na Učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule, potom pôsobil ako učiteľ v Námestove a v Slanici. Pestoval a šľachtil ovocie, zeleninu, krížil pšenicu s ražou a vypestoval osobitný druh kríženca. Jeho výpestky boli vystavené v starej expozícii na Oravskom zámku. Zaoberal sa i pestovaním zemiakov zo semena. V Námestove založil a 30 rokov viedol knižnicu. Bol vynikajúcim hudobníkom.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 102.

2. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 92.

3. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo: Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 58-59.

publicista, pedagóg, kňaz
24. 4. 1903 Liptovská Teplá – 1. 3. 1970 Zákamenné

Vyštudoval teológiu. Pôsobil ako kaplán v Spišskej Novej Vsi, Námestove, administrátor v Liptovskej Tepličke. R. 1934-39 bol profesorom dejepisu a pedagogiky na učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule, r. 1939-45 na štátnom gymnáziu v Bratislave, kde súčasne pracoval v odbočke Národnej rady československej . R. 1947-49 bol pracovníkom Ústrednej správy Slovenskej ligy a redaktor týždenníka Náš národ v Bratislave. Ako duchovný v rokoch totality nemohol pôsobiť v školských službách, preto odišiel do pastorácie, účinkoval v Prievidzi, Handlovej, Rabči a od roku 1964 až do smrti bol správcom fary v Zákamennom. Literárne činný už od bohosloveckých štúdií, ako tajomník Spolku sv. Pavla organizoval rozličné kultúrno-osvetové podujatia. V Sborníku literárnych prác slovenských bohoslovcov (1924) uverejnil poviedku Na Štedrý večer u Drnduliakov. Prispieval do Rozvoja, Svätej rodiny, Slováka, Novej Oravy, Nášho národa a i. Prekladal diela francúzskych autorov, nacvičoval divadlá, prednášal na kultúrno-národných podujatiach.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 59-60

maliar, výtvarný pedagóg
21.5.1879 Viedeň – 3.8.1952 Bratislava

Navštevoval súkromnú maliarsku školu. K. Záhorského, r. 1896-1898 študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe, r. 1898-1900 na akadémii výtvarných umení v Drážďanoch, r. 1901-1902 absolvoval študijný pobyt v USA, po návrate pôsobil ako slobodný výtvarník. Usadil sa v Skalici, r. 1905 vo Vinosadoch-Malom Tŕní, r. 1908 v Pezinku a r. 1911 v Bratislave-Petržalke, r. 1911-1932 viedol súkromnú maliarsku školu, r. 1941 učiteľ kreslenia a maľovania na Slovenskej vysokej škole technickej, r. 1946-1950 na Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Významný príslušník generácie nastupujúcej do slovenského výtvarného života na začiatku 20. storočia. Po začiatočnom váhaní medzi vplyvmi dobového symbolizmu a sociálneho žánru dal prednosť slovenskému ľudovému žanru, zobrazoval najmä život slovenského ľudu v záhorských a malokarpatských dedinách a mestečkách (Pri napájaní v zime; Západ slnka v Pezinku, 1905; Babie leto, Starý Pezinčan, Žobrák, 1906; Pezinský trh I., 1908; Okopávačky, 1909; Dojčiaca matka, Sedliačka, 1910 a i.). Po presťahovaní do Petržalky sa ťažiskom jeho tvorby stala krajinomaľba (Krajina od Petržalky, 1911; Krajina s rybníkom, 1913 a i.). Po nútenej prestávke počas prvej svetovej vojny namaľoval cyklus obrazov znázorňujúcich často i kriticko-satirickým tónom dedinskú zaostalosť a poverčivosť (Rozprávkový strom, V studienke straší, Dedinský zaklínač) a diela so zimnými motívmi vyjadrujúcimi tiesnivosť dobových pomerov. Od r. 1922 pravidelne nachádzal inšpirácie v podtatranskom kraji, kde našiel nové motívy pre svoju tvorbu. Jej charakteristickým znakom sa stala technika viacsmerného štetcového šrafovania (Motív z Važca, Púť Trenčanov cez Luhačovice, okolo 1924), ktorou sa výrazne zapojil do úsilia mladších autorov o národný sloh. V druhej polovici 20. rokov používal techniku drobného čiarkovania na spôsob neoimpresionizmu, ktorým namaľoval súbor rozmerných kompozícií (Slovenské hody, 1928; Svadba na dedine, 1930), neskôr dal prednosť pevnejšiemu výrazu (Žatva, 1931; Jarmok v Heľpe, 1932). Okolo r. 1934 sa vrátil k šrafovaniu, ktorým vytvoril ďalšie zo svojich populárnych obrazov (Priadka z Mokrého Hája, Heľpianska izba, Jar v Ždiari a i.) a vo variáciách sa vracal k niektorým obľúbeným témam (pastierky, slovenské hrady, materstvo). R. 1903 spoluzakladateľ Grupy uhorsko-slovenských maliarov, neskôr organizátor umeleckého života na Slovensku. Dielo G. Mallého je vystavené v trvalých expozíciách umenia 15.-20. storočia zo zbierok Oravskej galérie v Župnom dome v Dol. Kubíne.

Použitá literatúra:
Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. Martin : Matica slovenská, 1999, s. 211.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. VÁROSS, Marian: Slovenské výtvarné umenie 1918-1945. – Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1960. – (reg.).

2. ĽUPTÁKOVÁ, Eva: Orava v dielach slovenských výtvarných umelcov : zo zbierok Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. – Dolný Kubín : Oravská galéria, 1984.

3. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. IV. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 50-51.

4. TOMAN, Prokop : Nový slovník Československých výtvarných umělců L-Ž. – Diel II. – Ostrava : Výtvarné centrum Chagall, 1993. – S. 68-69.

5. PODUŠEL, Ľubomír: Maliarstvo, sochárstvo, grafika. – Nitra : Nitrianska štátna galéria, 1995. – S. 80-81.

6. PODUŠEL, Ľubomír: Čas a súvislosti : slovenské výtvarné umenie. – Nitra : Nitrianska štátna galéria, 1996. – S. 60.

7. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík … [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 211.

PAMIATKY
Diafilm: Dielo Gustáva Mallého (autor a redaktor: Alojz Struhár ml., farebná fotografia: Kurt Bachan, Bratislava, Čs. št. film, 1956).

organizátor duchovného a kultúrneho života amerických Slovákov, národovec
5. 1. 1857 Hruštín – 22.3.1948 Cleveland, USA

Po absolvovaní teologických štúdií v Spišskej Kapitule pôsobil ako r. k. duchovný v Hruštíne, Jablonke, a Lipnici (Poľsko), r. 1890 odišiel do USA, kde sa popri duchovnej činnosti zapájal do literárnej a organizačnej práce medzi slovenskými krajanmi, bol prívržencom Sokola, podporoval zakladanie časopisov. Ako priateľ Štefana Furdeka pomáhal pri zakladaní Prvej katolíckej slovenskej jednoty (IKSJ) a stal sa hlavným duchovným správcom.

Použitá literatúra:
MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994, s. 60.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 104.

2. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 60.

3. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska / Július Pašteka… [et al.]. – Bratislava : LÚČ, 2000. – S. 890.

operný spevák
(29. 7. 1921 Trstená – 1991 Bratislava)

Študoval na gymnáziách v Malackách a v Bratislave, r. 1940-45 farmáciu na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity, r. 1946-51 popri zamestnaní spev na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. R. 1945-47 pracovník farmaceutických firiem v Piešťanoch, r. 1947-48 Okresnej nemocenskej poisťovne v Bratislave, r. 1949-50 lekárnik v Pezinku, r. 1951-86 sólista opery SND v Bratislave. Moderný slovenský spevák-herec, ktorý sa uplatnil najmä v charakterových barytónových úlohách. Vynikol v zložitých filozoficky podfarebných postavách Nechľudova (Vzkriesenie, 1962), Davida Scroogea (Mister Scrooge, 1963), Profesora Mamlocka (Profesor Mamlock, 1966), Svätopluka (Udatný kráľ, 1967), Cisára (Cisárove nové šaty, 1969), Jerôma de Courvoisier (Hra o láske a smrti, 1973) a i. Už prvou postavou v SND (Monterone v Rigolettovi, 1951) si získal publikum mohutným hlasovým fondom a precíteným dramatickým výrazom. Naňu nadviazal ďalšími postavami svetového operného repertoáru, vynikol ako Golaud (Pelléas a Mélisanda, 1958), Amonastro (Aida, 1959), Alfio (Sedliacka česť, 1961), Oberon (Sen noci svätojánskej, 1962), Gróf Tomskij (Piková dáma, 1964), Ruggiero (Židovka, 1965), Nabucco (Nabucco, 1966), Charles Gérard (André Chénier, 1967), Macbeth (Macbeth, 1968), Don Pizarro (Fidelio, 1970, 1974, 1982), Agamemnon (Ifigénia v Aulide, 1970), Scarpia (Tosca, 1973), Crown (Porgy a Bess, 1974), Rangoni (Boris Godunov, 1977), Tonio (Komedianti, 1984) s i. Spolupracoval s televíziou, kde účinkoval vo viacerých sfilmovaných operných dielach (Mister Scrooge, 1967; Kováč Wieland, 1973; Pani úsvitu, 1980 a i.), uplatnil sa aj vo filme (Záhrada plná plienok, 1982; Uhol pohľadu, 1984).

LITERATÚRA O J. MARTVOŇOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 104.

2. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 215.

lekárnik, verejný činiteľ, redaktor
(14. 10. 1891 Hruštín – 11. 4. 1955 Pezinok)

Študoval na gymnáziu v Ružomberku, farmáciu na univerzite v Budapešti. Pôsobil ako lekárnik v Trstenej, Bátovciach, Pezinku. Bol funkcionárom Zväzu lekárnikov Slovákov, zodpovedný redaktor časopisu Slovenský lekárnik (1932-38). Predseda správnej rady úč. spoločnosti Facet a člen správnej rady spoločnosti Medica.

LITERATÚRA O O. MARTVOŇOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. IV. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 96.

2. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 104.

3. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 60-61.

právnik, ochranca prírody
13. 7. 1813 Veličná – 2. 10. 1887 Dolný Kubín

Študoval právo, úradník v zadunajských župách Vas a Zala, neskôr pôsobil v justičnej správe Oravskej župy v Dolnom Kubíne. Ako samouk sa zaoberal štúdiom prírodných vied, ktoré sa usiloval aplikovať na lesné hospodárstvo, včelárstvo a záhradníctvo. R. 1875-85 prispieval do Obzoru a iných slovenských časopisov článkami o včelárstve a ovocinárstve. Autor prvej slovenskej publikácia o zá-sadách hospodárenia v lesoch s osobitným zreteľom na semenárstvo, škôlkárstvo a ochranu lesných porastov. Zdôrazňoval potrebu včasného spracovania zoťatých stromov ako ochranu proti lykožrútovi smrekovému. Interpeláciou v uhorskom sneme 6. 10. 1877 dosiahol zrušenie smernice o boji proti lykožrútovi, ktorá umožňovala tzv. preventívnu ťažbu zdravých smrekových porastov. Do problematiky škodlivosti kôrovcov zaangažoval aj zahraničné vedecké ustanovizne.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1990, zv. 4, s. 106.

DIELO
Záhradníctvo a stromoveda. Budapešť 1876.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 4. – Martin : Matica slovenská, 1932. – S. 226.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 106.

3. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. IV. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 106-107.

4. HUBA, Peter: Veličná. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1997. – S. 150.

pedagóg
1690 Revišné-Veličná – 9. 10. 1729 Prešov

Študoval teológiu v Groifswalde. Profesor rétoriky a rektor prešovského kolégia, v ktorom sa učilo podľa Komenského jazykovej metódy a jeho učebníc, neskôr učiteľ na prešovskej predmestskej škole, evanjelický kňaz a pokračovateľ Rezíkovej Gymnaziológie. Viedol polemiky proti rektorovi žilinského gymnázia Samuelovi Nigrovi pre jeho synkretizmus (Roma et Geneva Hungariae irreconciliabilis 1708). Spolupracoval s D. Krmanom ml. a v svojej Agende (1720) uplatnil jeho názory na jazyk. S D. Krmanom sa podieľal na príprave nového vydania Biblie (1724). Odkúpil latinský rukopis od Rezíkových dedičov a spolu s D. Krmanom doplnil najmä úvodnú časť, podávajúcu obraz o organizácii slovenského artikulárneho školstva v 16. a 17. storočí. V jeho práci pokračoval Michal Rotarides, Martin Lauček a Matej Šulek. Doplnený rukopis vyšiel knižne ako Gymnaziológia (Bratislava 1971, preklad V. Ružička).

Použitá literatúra:
ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990, s. 105.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. MAŤOVČÍK, Augustín: Kultúrni a literárni pracovníci Veličnej. In: Spravodaj Oravské múzeum 1980. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1980. – S. 26.

2. TKÁČIKOVÁ, Eva: Matthaeides, Samuel. In: Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry 2. – M-Z. – Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 1997. – S. 25-26.

3. NIŽŇANSKÁ Margita: Z histórie učiteľského vzdelávania v Turci 1870-1980. – Košice : ACOM s.r.o., [2001]. – S. 25, 34.

(pôv. Jozef Holica, pseud. L. M. Oravský, Otecko, Páter Bohuznámy, Redaktor)

spisovateľ, redaktor, publicista
(2. 10. 1891 Horná Lehota – 30. 8. 1958 Horná Lehota)

Študoval na gymnáziu v Trstenej, filozofiu na gymnáziu v Malackách, teológiu v  Bratislave. Člen františkánskej rehole. Po štúdiách kaplán v Hlohovci, v Ostrihome, v Bratislave, r. 1918-28 predstavený františkánskeho kláštora a administrátor fary v Malackách, r. 1929-45 gvardián v Kremnici, od r. 1945 vedúci františkánskych literárnych podnikov v Prešove, napokon administrátor fary v Spišskej Teplici. Zakladateľ katolíckych spolkov na Záhorí a v Kremnici. Účastník medzinárodných eucharstických kongresov v Kartágu, Dubline a v Budapešti, aktívny účastník duchovného a národného života na Slovensku, kazateľ, misionár, vychovávateľ rehoľného dorastu v Malackách a v Bratislave. R. 1918-48 významný organizátor nábožensky orientovanej tlače a literatúry pre katolícku mládež, autor poučných a výchovne zameraných kníh a divadelných hier. Zakladateľ a r. 1925-48 redaktor časopisu pre deti Priateľ dietok. R. 1922-44 redigoval náboženský a poučný spolkový mesačník Serafínsky svet a pri ňom r. 1936-38 zábavnopoučnú prílohu Naša mládež. Do týchto časopisov prispieval rozprávkami, poviedkami, úvahami a úvodníkmi, výber z nich vydal v knižkách Otecko odkazuje a Otecko rozpráva.

DIELO
próza: Po cestách života. Kremnica 1929; Katolícke dievča vo svete. Kremnica 1936; Otecko odkazuje. Kremnica 1941; Otecko rozpráva. Prešov 1946;
divadelné hry: Elienne. Ružomberok 1921; Obnovený svet. Zvolen 1932; Cesta radosti. Kremnica 1938; Prvé a posledné sv. prijímanie. Kremnica 1938; Presadený kvet. Kremnica 1940; Prerušená hra. Kremnica 1941;
publicistika: Eucharistia, svety a ľudia. Kremnica 1938; Myšlienky o tlači. Prešov 1946;
náboženské: Sv. Anton. Malacky 1922; Malý breviár. Malacky 1926; Misijná pamiatka. Kremnica 1935; Pod krížom. Prešov 1947;
iné: Učebné osnovy z náboženstva r. k. pre meštianske školy na Slovensku. Trnava 1932 (s A. Klímanom).

LITERATÚRA O L. MATTOŠKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety 1964. – S. 96-97.

2. Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež / zostavil Ondrej Sliacky. – Bratislava : Mladé letá, 1970. – S. 217-218.

3. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. IV. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 113-14.

4. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 76.

5. HUBA, Peter – JANEK, Jozef – POLÁK, Ladislav: Významné osobnosti. In: Horná Lehota. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1994. – S. 122-128.

6. Otecko medzi nami : pamätnica o pátrovi L. J. Mattoškovi, OFM / zostavil Ladislav Polák. – Sedliacka Dubová : Rímskokatolícky farský úrad, 1998. – 50 s.

biografické články:

1. POLÁK, Ladislav: Spomíname na Otecka. In: Naša Orava. – Roč. 3, č. 38 (2.10.1996), s. 5.

štúrovský básnik, národovec
(10. 1. 1821 Dolný Kubín – 11. 1. 1877 Dolný Kubín)

Základnú školu ukončil v Dolnom Kubíne (učiteľ L. Bruck), študoval na gymnáziu v Gemeri, r. 1839-44 na ev. lýceu v Bratislave. Pôsobil ako vychovávateľ v rodine J. Cirulu, neskôr K. Veselovského v Oravskom Podzámku. R. 1851-61 vládny adjunkt v Trstenej, r. 1861-70 expedítor, r. 1870-75 správca kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou počas štúdií v Bratislave sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov, v kruhu ktorej sa prejavil ako nadaný básnik, najbližší poézii J. Kráľa, po revolúcii 1848-49 sa odmlčal. V prvej časopisecky uverejnenej povesti Svatý zákon (1842) propagoval názory Ľ. Štúra, najmä požiadavku obetovať osobné záujmy národným cieľom. V ďalších veršovaných historických povestiach (Pomsta, Klára Zachová, Hrdoš) zdôrazňoval romantickú osudovosť a historizmus, písal balady na motívy ľudovej slovesnosti (Kozia skala, Púchovská skala), príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky (niektoré z jeho piesní zľudoveli). Pri príležitosti odchodu slovenských študentov z bratislavského lýcea na protest proti zosadeniu Ľ. Štúra z katedry r. 1844 zložil piesne Lúčenie a Ponad Tatrou blýska, z ktorých druhá sa stala slovenskou štátnou hymnou. V dramatickej tvorbe (Siroty, 1846) a prozaických prácach (Zhoda liptovská, 1848) nedosiahol umeleckú úroveň svojej poézie. V r. 1848-49 bol spoluorganizátorom Slovenského povstania na Orave.

DIELO
Janka Matúšku Sobrané spisy básnické. Martin 1921; Piesne a báje. Bratislava 1971;
bibliofília: Nad Tatrou sa blýska. Bratislava 1970;
próza: Zhoda liptovská. In: Orol tatranský, roč. 3, 1848, č. 90-93;
dráma: Siroty. Levoča 1846.

LITERATÚRA O J. MATÚŠKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. BRTÁŇ, Rudo: Janko Matúška, autor piesne Nad Tatrou sa blýska… – Martin : Matica slovenská, 1960. – Popularizácia klasického dedičstva.

2. KNĚZEK, Libor – UHRÍN, Pavol: Literárne prechádzky po stredoslovenskom kraji. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1965. – S. 192-193.

3. BRTÁŇ, Rudo: Janko Matúška pevec hymny 1821-1971. – Dolný Kubín : Mestský dom osvety, 1970.

4. KOVAČKA, Miloš: Janko Matúška 1821-1877 : súbor 11 pohľadníc. – Martin : Matica slovenská, 1970.

5. BRTÁŇ, Rudo: Postavy slovenskej literatúry. – Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1971. – S. 96-114.

6. KOVAČKA, Miloš: Janko Matúška – život a dielo. In: Piesne a báje / Janko Matúška. – Bratislava : Tatran, 1971. – S. 7-34.

7. SLIACKY, Ondrej: Literatúra pre deti a mládež v národnom obrodení. – Bratislava : Mladé letá, 1973. – S. 125, 135, 178-180, 182, 190.

8. Janko Matúška (Bibliografia). – Dolný Kubín : Oravská knižnica, 1977.

9. PETRAŠKO, Ľudovít: Janko Matúška : informačný spravodaj k oslavám 100. výročia úmrtia Janka Matúšku. – Dolný Kubín : Okresné osvetové stredisko, 1977.

10. Dejiny slovenskej literatúry. – Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1988. – S. 92, 93, 125, 135, 137, 139, 238, 344.

11. VARSIK, Milan: Tak vznikla naša hymna: In: Dotyky s minulosťou. – Martin : Osveta, 1988. – S. 160-175.

12. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 106.

13. HUBOVÁ, Jana: Sprievodca po Historickom cintoríne v Dolnom Kubíne. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1990. – nestr.

14. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. IV. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 117-18.

15. Vongrej, Pavol: Národný hymnológ Janko Matúška (1821-1877). In: Národný kalendár 1997. – Martin : Matica slovenská, 1996. – S. 109-110.

16. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík … [et al.]. -Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 218.

17. Slovník slovenských spisovateľov / Valér Mikula …[et al.]. – Praha : Nakladateľstvo Libri, 1999. – S. 298-299.

biografické články:

1. BRTÁŇ, Rudolf: Zadumanie sa nad piesňou Nad Tatrou sa blýska…In: Nové slovo. – Roč. 19, č. 2 (06.01.1970), s. 11.

2. mk: Janko Matúška : jubileá. In: Matičné čítanie. – Roč. 9, č. 1 (19.01.1976), s. 8.

3. JURECKÁ, Elena: Janko Vlastimil Matúška. In: Smer. – Roč. 33, č. 37 (13.02.1981), s.12.

4. KUBIŠTOVÁ, Dagmar: Významný rodák z Dolného Kubína : spomienkový večer k 175. výročiu narodenia Janka Matúšku. In: Národná osveta. – Roč. 6, č. 5 (1996), s. 22.

PAMIATKY
Hrob s náhrobným pomníkom od L. Beráka (1980); pamätná tabuľa v Múzeu P. O. Hviezdoslava (pôvodne umiestnená na rodnom dome); pamätník s bustou od S. Biroša (1973); pomenovanie základnej školy – všetko v Dolnom Kubíne, báseň P. O. Hviezdoslava Nad mohylou Janka Matúšku (1879); časť rkp. pozostalosti, obrazová a fotografická dokumentácia v Archíve literatúry a umenia v SNK.

kňaz, propagátor turistiky
(6. 2. 1884 O. Podzámok – 19. 9. 1926 Praha, poch. v S. Dubovej)

Študoval v Spišskej Kapitule, po skončení teológie kňaz v Sedliackej Dubovej. Významný propagátor turistiky, značkár a činný člen KČST. R. 1922 dal k dispozícii zdarma odboru KČST v Dolnom Kubíne oravské panstvo, bývalú drevorubačskú kolibu v Látanej doline. Rekonštrukciou na turtistickú útulňu boli v r. 1923 poverení dekan Jozef Maťašák, Štefan Maguth a J. Kilbo, vyznačkovali celé Západné Tatry – Roháče. R. 1928 otvorenie turistickej útulne na Zverovke, ktorá je pomenovaná po dekanovi J. Maťašákovi. Napísal informačný článok Čo sú a kde sú Roháče, ktorý bol publikovaný v Časopise turistu (1923).

LITERATÚRA O J. MAŤAŠÁKOVI VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 107.

(Maxon)

národohospodár, verejný činiteľ
11. 10. 1890 Dolný Kubín – 1. 3. 1943 Bratislava

Študoval na obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne. R. 1907-18 úradník Slovenskej banky v Dolnom Kubíne, r. 1919-24 v Bratislave, r. 1924-38 riaditeľ filiálky Slovenskej banky v Košiciach, r. 1939-43 zástupca riaditeľa Slovenskej banky v Bratislave. Počas burž. ČSR prispel k podriadeniu Slovenskej banky Živnostenskej banke a agrárnemu kapitálu. Po vzniku tzv. slovenského štátu sa zúčastnil na organizovaní Maďarsko-českej priemyselnej banky v Budapešti a na niektorých miestach Slovenska pod maďarskou okupáciou. Predseda správnej rady Prvej prievidzskej továrne na liehoviny v Prievidzi a fy Sitno v Banskej Štiavnici. R. 1933-38 starosta Košíc, r. 1938 zástupca vládneho komisára Košíc. Do roku 1936 predseda Obchodnej a priemyselnej komory v Košiciach, zaslúžil sa o hospodársky rozvoj mesta. Ekonomickou publicistikou prispieval do Slovenského východu a Hospodárskych novín.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. 4. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 125.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 108-109.

(Mednyánszky)

maliar
23.4.1852 Beckov – 17.4.1919 Viedeň

Študoval súkromne na gymnáziu v Kežmarku, potom na prípravke polytechniky v Zürichu, maliarstvo najprv u domáceho učiteľa T. Bendera, potom na akadémii výtvarných umení v Mníchove a r. 1873-1875 v Paríži. Žil a tvoril striedavo v Paríži, Strážkach, Beckove, Budapešti, vo Viedni a na iných miestach Rakúsko-Uhorska. Počas štúdií tvoril zväčša kresby a akvarely, venoval sa krajinomaľbe a prvý medzinárodný úspech získal r. 1877 v parížskom Salóne. V prvom období v 70. rokoch si vytvoril vlastný výtvarný štýl charakterizovaný krajinomaľbami s hmlistými a súmračnými náladami (Večer na panstve, Nočná krajina s obydlím, Čln na rieke Poprad, Staré buky v Banskom Dvore, Krajina s rybárom na rieke Poprad, Údolie Váhu a i.), pozornosť venoval aj figurálnej stránke diel a takýto maliarsky výraz predstavoval prínos v kontexte vtedajšieho stredoeurópskeho výtvarného umenia. V ďalšom tvorivom období, ovplyvnenom pobytom v Paríži, sa zoznámil s francúzskym impresionizmom, jeho figurálna i krajinárska tvorba umelecky dozrela a dielo sa stalo samostatným fenoménom. V Paríži sa oboznámil aj s niektorými filozofickými a duchovnými koncepciami, napr. s budhizmom a teozofiou. Častým motívom jeho figurálnej tvorby boli postavy alebo skupiny postáv z prostredia mestskej a vidieckej chudoby, tuláci a vydedenci spoločnosti (Hlava vidieckeho robotníka, Štúdia sediaceho pastiera, Zhromaždenie davu na ulici, okolo 1896-97; Hlava tuláka a i.), čo súviselo s jeho hlbokým sociálnym cítením. O zmene krajinárskej tvorby svedčia najmä motívy s bielo-ružovkastými rozkvitnutými stromami a sadmi (Stromy na lúke, Jar v ovocnom sade, Jesenné brezy, Kvitnúce stromy, okolo 1900). Impresionistické formy uplatnil aj vo veľkom obrazovom cykle tatranských krajín. V tomto období sa vyrovnával so smrťou otca (Hlava mŕtveho otca, 1895 a i.). V záverečnej etape tvorby pracoval zväčša v Budapešti, tvoril pre reprezentačnú publikáciu Österreichisch-ungarische Monarchie im Wort und Bild (1887-1902), veľa času trávil a maľoval na cestách po Uhorsku, vracal sa aj na Slovensko a napokon sa r. 1914 dobrovoľne prihlásil do armády, kde pôsobil ako frontový výtvarník. Výrazne ovplyvnil vývoj moderného slovenského maliarstva 20. storočia, najmä tvorbu M. A. Bazovského. Dielo Ladislava Medňanského je vystavené v trvalých expozíciách umenia 15.-20. storočia zo zbierok Oravskej galérie v Župnom dome v Dolnom Kubíne.

Použitá literatúra:
Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. Martin : Matica slovenská, 1999, s. 219-220.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. VÁROSS, Marián: Slovenské výtvarné umenie 1918-1945. – Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1960. – S. 96, 123, 125, 126, 280.

2. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. 4. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 133-135.

3. TOMAN, Prokop : Nový slovník Československých výtvarných umělců L-Ž. – Diel II. – Ostrava : Výtvarné centrum Chagall, 1993. – S. 123-124.

4. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík … [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 219-220.

maliarka, národná umelkyňa
11. 10. 1914 Medvedzie-Tvrdošín – 23. 4. 1987 Bratislava, poch. v Tvrdošíne

Študovala na gymnáziu v Košiciach, potom na učiteľskom ústave, r. 1942-45 na oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej v  Bratislave, r. 1945-46 na výtvarnej akadémii vo Viedni, r. 1946-47 v Prahe a od r. 1945 opäť vo Viedni. Pôsobila ako učiteľka na viacerých školách na hornej Orave, od r. 1948 ako slobodná výtvarníčka v Bratislave, neskôr striedavo i na Orave, kde sa napokon usadila natrvalo v Medvedzom. Predstaviteľka realistickej orientácie v slovenskom výtvarnom umení 20. storočia. V tvorbe vychádzala z tradícií kritického realizmu, ale po r. 1948 sa stala predstaviteľkou nových, niekedy i politicky motivovaných tendencií. Uprednostňovala techniku olejomaľby, ktorou znázorňovala osobné zážitky z detstva a učiteľského pôsobenia na Orave, motívy z Oravy, socialistickú industrializáciu a kolektivizáciu poľnohospodárstva (Továreň na predmestí, 1943; Odovzdávanie kontingentu na hornej Orave, 1951; Stavba Oravskej priehrady, 1951 a i.). V jej tvorbe však dominovali figurálne diela (Baletka, 1947; Chlapec s trasírkou, 1954; Víťaz turnaja, 1954 a i.), niektoré stvárnené i ako monumentálne kompozície (Deti mieru, 1952; Partizánska matka, 1959; Hutník, 1960 a i.). R. 1954 vytvorila aj viac diel s povstaleckou tematikou (Najmladší zo zemľanky, V predvečer povstania). V ďalších portrétnych, žánrových a žánrovo – krajinárskych dielach zachytila premeny rodnej Oravy a nové typy ľudí, neskôr sa stále viac sústreďovala na maľbu krajín oživovaných ľudskými a zvieracími postavami a na žánrové portrétne štúdie (Biele ženy, 1962; Hrabáčky, 1963; Na posiedky, 1972; Biele cesty, 1980; Snehom zaviata, 1984). Venovala sa aj kresbe a ilustračnej tvorbe. Dielo Márie Medveckej je vystavené v trvalých expozíciách umenia 15.-20. storočia zo zbierok Oravskej galérie v Župnom dome v Dolnom Kubíne.

Použitá literatúra:
Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. Martin : Matica slovenská, 1999, s. 220.

DIELO (výber)
Na úbočí (1942); Továreň na predmestí (1943); Baletka, Tanečnice (1947); Drevená ulička, Chudobná polievka, Kytica, Matka, Matka pri dojčení, Miláčik, Motív z Malatinej, Na lúke, Práčka (1948); Chudobná žena, Matka s dieťaťom, Odpočinok, Stará Orava, Stará žena, Vnúčatko (1949); Predjarie, Rybári (1950); Odovzdávanie kontingentu na hornej Orave, Oravské chalupy (1951); Deti mieru, Tetka Loneková (1952); Kopáčky zemiakov, Mladý chovateľ, Tvrdá zem (1953); Chlapec s trasírkou, Ľudový umelec, Mičurinky, Najmladší zo zemľanky, Na oráčine, Návrat z hôr, Susedy, Víťaz turnaja, V predvečer povstania, Žena s kozľaťom (1954); Dievčatko s bábikou, Oravčiatko (1955); Bielenie stromov, Biele ráno, Rozhovor, Slnečnice (1956); Prvý sniežik, Roztratené stádo (1957); Teplá jeseň (1958); Partizánska matka, Z bábkarského krúžku (1959); Hutník, Na saniach, Na svitaní, Slávnostná kytica, Víťaz turnaja (1960); Granulácia, Po nočnej smene, Pred západom slnka (1961); Biele ženy, Červená zem, Jasný deň, Kopáčka, Podvečer, Sanica, Vyschnutý strom (1962); Čierna zem, Hrabáčka, V maminom vlniaku (1963); Kozičky, Na súmraku, Sestrička (1964); Miláčik, Oravčiatko, Večer v poli, Vnúčatko, Žena s kohútom (1965); Neúrodná zem, Rozhovor, Stará Orava (1968); Jeseň, Kopáčky, Na posiedky, Na páračky (1972); Na saniach, Poľná cesta, Poludnie (1973); cyklus Orava baladická (1974); Maliarsky učeň, Na obnôcke, Návrat z poľa, Oddych, Rozmoknutá cesta, Smutný deň, Šíra zem, Teplá zem (1975); Chmúrny deň, Na poli, Neobyčajný deň, Podvečer, Štefan Siváň, Vietor na strniskách, Zatúlaný kohút (1976); Bezvetrie, Červený vrch, Chladné ráno, Na voze, Odmäk, Pri voze, Žena v modrom (1977); Jeseň v poli, Mokré snehy, Na oráčine, Poľné cesty, Posledné snehy, Pri prameni, Zimný podvečer (1978); Koniec zimy, Moje psíča (1979); Biel cesty, Na konci dediny, Návrat z paše, Suchá jeseň, Večerné slnko, Zatúlaná sliepočka, Zázrivka (1980); Kopáčka, Prebúdzanie sa oráčin (1981); Hmlisté ráno, Hrabáčky, Na senách, Odmäk (1982); Január, Obnažená zem, Udalosť (1983); Čierne kone, Na zemiačnisku, Snehom zaviate, Staré stromy (1984);
ilustrácie a kresby: Jančová, M.: Divé husi. Bratislava 1960; Suchanský, P.: Stratení ľudia. 2. vyd. Bratislava b. r. ; Suchanský, P.: Zelené peklo. Bratislava b. r.; Feldek, Ľ.: Oravské motívy. Bratislava 1977.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. VÁROSS, Marian: Slovenské výtvarné umenie 1918-1945. – Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1960. – S. 275, 276.

2. FELDEK, Ľubomír – MEDVECKÁ, Mária: Oravské motívy : kresby národnej umelkyne Márie Medveckej. – Bratislava : Obzor, 1977.

3. SKRAK, Ladislav: Mária Medvecká. Bratislava : Pallas, 1977.

4. JANKOVSKÝ, Milan: Národná umelkyňa Mária Medvecká / obrazy z Oravy : Národná galéria v Prahe Belvéder, Oravská galéria Dolný Kubín. – Praha : Národná galéria, 1981.

5. Mária Medvecká : národní umelci. – Bratislava : ČSTK-Pressfoto, 1983. – Súbor pohľadníc.

6. ĽUPTÁKOVÁ, Eva: Orava v dielach slovenských výtvarných umelcov : zo zbierok Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. – Dolný Kubín : Oravská galéria, 1984.

7. Národná umelkyňa Mária Medvecká / obrazy, náčrty a štúdie. – Dolný Kubín : Oravská galéria, 1984.

8. SMRŽÍK, Kornel: Žľaby nad plánkou. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1984.

9. MEDVECKÁ, Mária – MIKOVIČ, Fedor: So srdcom na palete. In: Slovo dalo slovo. – Martin : Osveta, 1985. – S. 39-57.

10. MIKOVIČ, Fedor: So srdcom na palete. In: Slovo dalo slovo. – Martin : Osveta, 1985. – S. 39-57.

11. Z oravského náčrtníka : s básňou P. O. Hviezdoslava. Púť Živeny. – Bratislava : Tatran, 1989.

12. HUBA, Peter: Tvrdošín. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1993. – S. [33].

13. TOMAN, Prokop: Nový slovník československých výtvarných umělců : dodatky. – Ostrava : Výtvarné centrum Chagall, 1994. – S. 128-129.

14. PODUŠEL, Ľubomír: Čas a súvislosti : slovenské výtvarné umenie. – Nitra : Nitrianska štátna galéria, 1996. – S. 210.

15. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík … [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 220.

16. RYBÁK, Julo: V dotyku s Máriou Medveckou ´87 : záznamy zo Zápisníka 1987. – Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999.

biografické články (výber):

1. KRIŠTÚFKOVÁ, Zora: Oravské vyznania. In: Slovenka. – Roč. 24, č. 34 (1972), s. 16-17.

2. KOSROVÁ, Zita: Maliarka Oravy. In: Príroda a spoločnosť. – Roč. 28, č. 21 (1979), s. 48-51.

3. RYBÁK, Július – JAKEŠOVÁ, Soňa: Básnik a maliarka. In: Život. – Roč. 45, č. 48 (1995), s. 34-35.

4. KOLLÁROVÁ, Eva – POTOCKÁ, Helena: Maľujem, čo milujem. In: Slovenka. – Roč. 52, č. 52 (1999), s. 1.

PAMIATKY
Portrét od L. Beráka (pat. epoxid, 1980); Galéria Márie Medveckej v Tvrdošíne-Medvedzom (1983); Mária Medvecká (dokumentárny film, 1984); pomenovanie Základnej školy v Tvrdošíne – Medvedzie (1999); reliéf s portrétom na ZŠ (Hieroným Balko).

(pseud. Aliquis, Detvan, Chlebničan, Kňaz Karol, Piškotnin, Podchočiansky, Seyx, Spectator, Zelothes)

etnograf, historik, cirkevný hodnostár
8. 6. 1875 Oravský Podzámok – 12. 12. 1937 Bojnice

Navštevoval ľudovú školu v Oravskom Podzámku, r. 1887-95 študoval na gymnáziu v Trstenej, Ružomberku, Banskej Štiavnici, Lučenci, Košiciach, r. 1899 absolvoval teológiu na bohosloveckom seminári v Banskej Bystrici. R. k. kaplán v Detve, Krupine, Jastrabej, Veľkom Poli, Píle, Beňusi, Detvianskej Hute, od r. 1904 administrátor v Donovaloch, Brehoch, Prochoti, r. 1909 v Bacúrove, r. 1918 vládny referent pre katolícke cirkevné záležitosti na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska v Žiline a v Bratislave, r. 1920 farár v Bojniciach, r. 1922 titulárny prepošt. Už ako študent sa aktivizoval v národnom hnutí, počas pastorácie rozvíjal národnouvedomovaciu a ľudovýchovnú činnosť, za čo bol cirkevnou vrchnosťou perzekvovaný. Signatár martinskej Deklarácie sloven-ského národa. Integrálnou súčasťou jeho národnopolitických a ná-rodnokultúrnych úsilí bola vlastivedná bádateľská práca a prevažne z nej vychádzajúca literárna a publicistická aktivita. Jeden z najaktívnejších členov a funkcionárov MSS, spolupracoval s A. Kmeťom, ktorého dielo zhodnotil v rozsiahlej monografii. Ako predseda spoločnosti sa r. 1926 pričinil o znovuvydávanie jej tlačových orgánov Časopis a Sborník MSS, ktorý aj redigoval. Prispel k obohateniu najmä etnografických zbierok SNM. Plodom jeho zberateľskej činnosti a etnografického výskumu v oblasti Detvy bola aj cenná monografická publikácia. K poznaniu slovenskej folklórnej tvorby prispel zbierkou ľudových balád. V oblasti historiografie sa venoval dejinám svojich pôsobísk, dejinám slovenského katolicizmu a najmä problematike zániku Uhorska a vzniku samostatného československého štátu. V rozsiahlom diele z tejto problematiky publikoval i dobové dokumenty, ktoré dodnes slúžia ako cenný prameň. V životopisných črtách a nekrológoch podal život a dielo národnokultúrnych dejateľov Jozefa Hollého, J. Ľ. Holubyho, Ľ. Mičátka, F. R. Osvalda, A. Trúchleho-Sytnianskeho. Autor cestopisných čŕt a memoárov, v ktorých zhrnul svoje skúsenosti z politickej, osvetovej a literárnej činnosti.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1990, zv. 4, s. 137.

DIELO (výber)
Kremnický požiar. Skalica 1897 (vydavateľ, autor predhovoru a poznámok); Veľké Pole a Píla. Martin 1904; Detva. Ružomberok 1905; Poďme za ním. Zvolen 1908; Andrej Kmeť, rím. katolícky kňaz, slovenský učenec, zakladateľ a prvý predseda Muzeálnej slovenskej spoločnosti 1841-1908. Martin 1913; Detva sprievodom k obrázkom maliara O. Štáfla. Praha 1913; Slovenská ľudová balada. Martin 1918; Cirkevné pomery katolíckych Slovákov v niekdajšom Uhorsku. Ružomberok 1920; Krátke dejiny katolíctva na Slovensku. Ružomberok 1920; Cesta po Juhoslávii. Bratislava 1921; Sto slovenských ľudových balád. Bratislava 1923; Andrej Kmeť, jeho život a dielo 1-2. Martin 1924; Na pamiatku prvého slovenského buditeľa Prievidze a okolia: Andreja Trúchleho Sytnianského. (Prievidza) 1924; Moja cesta do Francie a Anglie. Bratislava 1925; Slovenský prevrat 1-4. Trnava 1930-31.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 3. – Martin : Matica slovenská, 1932. – S. 186.

2. Bibliografia slovenských kníh 1919-1938, 2. – Martin : Matica slovenská, 1979. – (reg.).

3. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. IV. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 137-138.

4. PARENIČKA, Pavol: Dva obrázky zo života Karola A. Medveckého (1875-1937). In: Národný kalendár 1997. – Martin : Matica slovenská, 1996. – S. 163-164.

5. KOVÁČ, Dušan: Karol Anton Medvecký. In: Muži deklarácie. – Bratislava : VEDA, 2000. – S. 124-142.

6. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska / Július Pašteka… [et al.]. – Bratislava : LÚČ, 2000. – S. 123, 762, 919-910, 1138, 1186.

7. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. – Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2001. – S. 307-308.

biografické články:

1. KOVÁČ, Dušan: Približovanie k základnému oblaku. In: Pravda. – Roč. 6, č. 186 (1996), s. 14.

2. (sz): Vedecká konferencia. In: Smer. – Roč. 5, č. 103 (1995), s. 4.

učiteľ, osvetový pracovník
(2. 4. 1835 Leštiny – 13. 12. 1919 Dolný Kubín)

Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, v r. 1852-55 v Kežmarku. Pôsobil ako učiteľ v Leštinách, vo Vyšnom Kubíne a v Dolnom Kubíne. Popredný pedagóg, zostavovateľ rkp. učebníc zemepisu, dejepisu, prírodopisu a i. Ovplyvnil tvorbu Hviezdoslava, zaslúžil sa o jeho slovenské národné prebudenie. Zakladajúci člen Matice slovenskej, spevokolu, vzájomnej pomocnice a organizátor ochotníctva v Dolnom Kubíne. Venoval sa maliarstvu, r. 1873 u neho tvoril P. Bohúň. Študoval genealógiu oravských a liptovských zemianskych rodín.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 100-101.

2. KNĚZEK, Libor – UHRÍN, Pavol: Literárne prechádzky po stredoslovenskom kraji. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1962. – S. 195, 203-205.

3. ŠMATLÁK, Stanislav: Hviezdoslav zblízka. – Bratislava : Tatran, 1985. – S. 13-15, 17-33,87.

4. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 110.

5. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. 4. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 140.

6. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 28-29, 53-54.

PAMIATKY
Rodný dom v Leštinách; hrob s náhrobníkom v Dolnom Kubíne; rkp. pozostalosť v LAMS

učiteľ
(26. 8. 1771 Medzihradné, Dolný Kubín – 1831 Leštiny)

Literárne činný, napísal Históriu Uhorska (1830), okrem biblických dejov napísal zväzky pamätí. Tretí zväzok v spolupráci so synom Ludvikom.

LITERATÚRA O A. STYKOVEJ VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 110.

hudobný pedagóg, huslista
(3. 2. 1875 Dolný Kubín – 20. 7. 1961 Dolný Kubín)

Do r. 1893 študoval na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. R. 107 absolvoval v Budapešti skúšku zo spevu, r. 1922 v Prahe na štátnom konzervatóriu z hry na husliach a z teórie hudby. Zbormajster a regenschori v Titeli a i. miestach, po r. 1914 učiteľ spevu a hry na husliach v Prešove. Technicky dobre disponovaný huslista, vystupoval na samostatných koncertoch aj v Maďarsku (1901-14) a v Juhoslávii (1919-20) s klavírnym sprievodom svojej manželky. Ďalej vystupoval na východnom Slovensku s dielami N. Paganiniho, H. Vieuxtempsa, B. Bartóka a i. Autor inštrumentálnych skladieb.

DIELO (Výber)
pre husle: Serenáda e; Serenáda a; Snenie; Humoreska;
pre klavír: Vojenský pochod; Pochod slobody (klavír 4-ručne); Mazurak B; Zmes slovenských národných piesní;
zborová prieseň: Posväť svojím svätým mečom. In: Rupeldt, M.: Zvony 1. Liptovský Mikuláš, 1926, s. 31.

LITERATÚRA O J. MEDZIHRADSKOM VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 140.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 110.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 15

biografické články:.

1. ŠKRABÁK, Peter: Ján Jaroslav Medzihradský. In: Kubín. – Roč. 17, č. 2 (26.01.1195), s. 3.

botanik, učiteľ
28. 5. 1807 Leštiny – 8. 9. 1879 Leštiny

Teológiu a právo študoval v Prešove, po otcovej smrti prerušil štúdiá a nastúpil na jeho miesto. R. 1831-65 učiteľ v Leštinách. R. 1831 počas cholery zdravotný komisár na hranici s Poľskom. Spracoval dejiny ev. cirkvi v Leštinách, písal divadelné hry, ktoré zostali v rukopise, vydal maďarskú gramatiku pre slovenských žiakov, v Levoči dva ročníky hospodárskeho kalendára. Od r. 1828 botanizoval na Orave, poznal sa so znalcom oravskej flóry P. Vitkom (Vittkay). Pokračoval v písaní rodinnej kroniky. Člen spoločnosti vychovávateľskej so sídlom v Dolnom Kubíne.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1990, zv. 4, s. 140.

DIELO
Magyar Nyelvtan az Elemi Tótajku Ifjúság számára… Banská Bystrica 1842; Nowi i stari Hospodarski Kalendar, roč. 1, 1847, roč. 2, 1848; Pamětnosti leštinské cirkve. In: Evanjelik, roč. 1, 1862, č. 11, s. 86.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 3. – Martin : Matica slovenská, 1932. – S. 187.

2. PRAŽÁK, Albert: S Hviezdoslavom : rozhovor s básnikom o živote a diele. – Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1955. – S. 110.

3. JANEK, Jozef: Z kultúrnej histórie Veličnej : k 300. výročiu vypálenia. In. Spravodaj Oravské múzeum 2/83. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1983. – S. 29-31.

4. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 110.

5. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. IV. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 140.

6. MICHALIČKA, Vladimír: Medzihradský Ľudovít. In: Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry 2. – M-Z. – Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 1997. – S. 30.

PAMIATKY
Literárna pozostalosť v Archíve literatúry a umenia v SNK; portrét a pozostalosť v Oravskom múzeu P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne; rkp. báseň J. Šípku Pohrabnie verše nad rakvou Ludvíka Medzihradského.

(pseud. A. M. Barina, Andrée Marie M., Andrej D. M., Andrej M. Balina)

folklorista, univerzitný profesor
16. 1. 1917 Párnica – 30. 5. 1966 Ružomberok

Študoval na gymnáziu v Dolnom Kubíne, potom na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Učiteľ na gymnáziách v Bratislave a v Žiline, r. 1941-45 asistent národopisného seminára na Filozofickej fakulte UK, r. 1945-51 referent a prednosta národopisného odboru, resp. tajomník Matice slovenskej v Martine. R. 1951-52 riaditeľ Národopisného odboru SAVU, od r. 1952 prednášal folkloristiku a národopis na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Popredný predstaviteľ slovenskej folkloristiky, jeho vedeckovýskumná práca mala vo viacerých smeroch priekopnícky význam, venoval sa najmä oblasti funkčnoštrukturálnej etnografie, člen skupiny Vedeckej syntézy. V mnohých štúdiách, ale najmä v monografii Teória národopisu (1945) analyzoval vývojové tendencie európskeho národopisu a formuloval vlastné koncepcie. Potom sa venoval najmä výskumu ľudovej slovesnosti, zostavil publikáciu Slovenské ľudové príslovia (s E. Paulinym, 1953), kapitolami o začiatkoch ľudovej slovesnosti a jej vývoji v stredoveku, renesancii a v období vrcholu feudalizmu prispel do Dejín slovenskej literatúry (1957), pozornosť venoval aj jánošíkovskej problematike, ľudovej piesni a skúmal ľudovú slovesnosť s povstaleckou tematikou. Zaoberal sa dejinami etnografie a folkloristiky, vzťahmi ľudovej slovesnosti a literatúry a ďalšími otázkami. Jeho priekopníckym editorským činom bola Chrestomatia (1959). Publikoval vyše 120 odborných štúdií, prekladal z nemčiny a ruštiny a zaslúžil sa o výchovu mnohých slovenských folkloristov a etnografov.

Použitá literatúra:
Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. Martin : Matica slovenská, 1999, s. 222.

DIELO (výber)
Spoločenský spev na Slovensku. Bratislava 1944; Teória národopisu. Liptovský Mikuláš 1945; Jánošíkovská tradícia na Slovensku. Bratislava 1952; Slovenské ľudové príslovia. Bratislava 1953 (zost.); Juraj Jánošík, hrdina protifeudálneho odboja slovenského ľudu. Praha 1956; Dejiny slovenskej literatúry I. Bratislava 1957 (spoluautor); Pavol Dobšinský. Bratislava 1959; Slovenský folklór. Chrestomatia. Bratislava 1959; Jánošík junošík. Bratislava 1963;
štúdie: Funkčné premeny v dnešnom dedinskom speve. In: Národopisný sborník MS, roč. 2, 1941, s. 116-141; Slovenský folklór. In: Slovenská vlastiveda 2. Bratislava, 1943, s.  259-331; Úlohy a metódy súčasnej slovenskej etnografie a folkloristiky. In: Slovenské pohľady, roč. 61, 1945, s. 187-194; Príspevok k skúmaniu funkcie ľudovej rozprávky. In: Národopisný sborník MS, roč. 6-7, 1946, s. 117-132; Funkcia nefolklórnej piesne v dedinskom prostredí. In: Národopisný sborník MS, roč. 8, 1947, s. 69-80; Historická postava Juraja Jánošíka. In: Historický sborník, roč. 10, 1952, s. 276-293; Slovenské historické piesne. In: Brtáň, R.: Historické piesne. Bratislava, 1953, s. 5-38; Slovenská historická pieseň 16. a 17. storočia. In: Čs. etnografie, roč. 2, 1954, s. 235-244; Bojové a revolučné tradície v poézii slovenského ľudu. In: Perečko beľavé červený dolomán. Praha, 1955, s. 7-37; Ľudovít Štúr o vzťahu ľudovej slovesnosti k literatúre. In: Slovenské pohľady, roč. 72, 1956, s. 116-130; K otázke vzniku zbojníctva v Karpatoch. In: Slovenský národopis, roč. 4, 1956, s. 163-194; O ľudovosti literatúry. In: Slovenská literatúra, roč. 4, 1957, s. 77-87; Niektoré otázky štúdia a výskumu slovenského ľudového divadla. In: Slovenské divadlo, roč. 5, 1957, s. 92-101; Folkloristická a národopisná práca Pavla Dobšinského. In: Čs. etnografie, roč. 6, 1958, s. 125-143; Slovensko-ukrajinské vzťahy v zbojníckom folklóre. In: Slovanské štúdie, roč. 1, 1958, s. 539-548; Slovenské povesti A. H. Škultétyho a P. Dobšinského. In: Slovenský národopis, roč. 6, 1958, s. 449-468.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 101-102.

2. MICHÁLEK, Ján: Univ. prof. PhDr. Andrej Melicherčík (1917-1966). In: Zborník Oravského múzea 1 / zost. Pavol Čaplovič. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 335-336.

3. ŠMATLÁK, Stanislav: Dve storočia slovenskej lyriky. – Bratislava : Tatran, 1979. – S. 131, 132, 135.
Slovensko. 4 diel, Kultúra 2. časť. – Bratislava : Obzor, 1980. – S. 158, 161, 170.

4. ZÁLEŠÁK, Cyril: Folklórne hnutia na Slovensku. – Bratislava : Obzor, 1982. – S. 38, 234.

5. Encyklopédia slovenských spisovateľov. – Zv. 1. – Bratislava : Obzor, 1984. – S. 423-424.

6. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. IV. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 147-148.

7. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 222.

8. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. – Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2001. – S. 308-309.

PAMIATKY
Rukopisná pozostalosť v Archíve literatúry a umenia v SNK.

pedagóg, školský inšpektor
(8. 1. 1891 Ústie nad Oravou – 5. 1. 1973 Trenčianske Teplice)

Študoval na Učiteľskom ústave v Lučenci, r. 1909-21 pôsobil ako učiteľ v Čimhovej, r. 1921-27 v Ústí nad Oravou, r. 1927-31 na ústave hluchonemých v Komárne, r. 1931-34 školský inšpektor v Snine, od r. 1934 školský inšpektor v Prešove so starostlivosťou o školy pre hluchonemých, slepých a mrzákov na Slovensku. Propagátor aktívnej školskej výchovy, zostavovateľ Pomocných učebných osnov pre ľudové školy.

LITERATÚRA O R. MEREŠOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 112.

2. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 99.

3. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 63.

4. Pamätnica obce Ústie nad Oravou zaliatej vodami Oravskej priehrady / zost. Ľudovít Kohút. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1998. – S. 108.

(pseud. Námestovský, Peter Meč)

literárny historik, kritik
(10. 7. 1908 Námestovo – 7. 8. 1981 Sarnia, Kanada)

Študoval na učiteľskom ústave v Košiciach. Pôsobil ako učiteľ v Hámroch, vo Veľkých Šúrovciach a i., r. 1940-45 bol prednostom osvetového ústredia pri ministerstve školstva a osvety v Bratislave. Vo februári 1945 emigroval do Rakúska a r. 1950 do Kanady, usadil sa v Sarnii (Ontário). Venoval sa literárnohistorickému výskumu, v početných biobibliografických príspevkoch spracoval portréty katolíckych spisovateľov a dejateľov, ktoré publikoval v časopisoch Kultúra, Pero, Slovenské pohľady, Katolícke noviny, Slovenský učiteľ a i. Spolu s J. Sedlákom vydal bibliografické dielo Slovenská kniha (1942). V literárnej a publicistickej činnosti pokračoval aj v emigrácii, spracoval životopisy viacerých slovenských dejateľov, ktoré uverejňoval v kalendároch, zborníkoch a periodikách Most, Jednota, Kanadský Slovák, Literárny almanach Slováka v  Amerike a i. (Jozef Špirko, C. Lepáček, J. Porubský, J. Dafčík, J. Cincík, Jozef Kompánek, Jozef Budaj, K. Sidor a i.)

LITERATÚRA O J. MEŠŤANČÍKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 113.

2. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 63-64.

biografické články:

1. JANEK, Jozef: Ján Mešťančík : stopy v čase. In: Slovenské národné noviny. – Roč. 9, č. 27 (07.07.1998), s. 12.

2. Ján Mešťančík 1908-1981. In: Slovensko. – Roč. 23, č. 1 (1999), s. 62.

(Miklušica)

náboženský publicista, kňaz
(13. 4. 1858 Námestovo – 6. 11. 1911 Námestovo)

Po absolvovaní teologických štúdií pôsobil ako katolícky duchovný v Tvrdošíne. Publikoval viaceré kázne v Osvaldovom časopise Kazateľňa (1884-96), napr. O nepokojoch medzi manželmi, Následky opilstva, Čo sú to tie fašiangové zábavy?, O ľahostajnosti vo viere a i.

LITERATÚRA O J. MIKLOŠICOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 89.

2. HUBA, Peter: Ďalší významní rodáci z Námestova a Slanice. In: Námestovo : monografia. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1992. – S. 187-188.

3. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 64.

(Miklušica)

národno-kultúrny pracovník, lekár
5. 8. 1815 Námestovo – 12. 7. 1883 Námestovo

Medicínu študoval v Pešti, r. 1844 MUDr. Pôsobil ako okresný lekár v Námestove, od roku 1876 oravský župný lekár. Osobný priateľ M. Hamuljaka, od 40. rokov 19. storočia vyvíjal na Orave národno-buditeľskú činnosť, v revolúcii r. 1848-49 v otvorených vystúpeniach povzbudzoval k podpore slovenského povstania, propagoval slovenskú tlač, od roku 1865 spolu s J Kohuthom jednateľ MS na Orave, r. 1873 sa zaslúžil o vybudovanie náhrobného pomníka M. Hamuljakovi v Námestove, organizoval zbierky na národné ciele, podporoval chudobných študentov. Tlačou vydal dizertáciu o pohlavných chorobách a článok o liečivých vodách v Oravskej Polhore, v rkp. zanechal niekoľko lekárskych prác.

DIELO
Dissertatio inaug. medica sistens brevem conspectum historiae et naturae viri syphilitici et emolumenta ex insitione eiusdem. Budapešť 1844; Príklady liečivej sily kúpeľov na Polhore v Orave. In: Obzor. Roč. 5 (1867), s. 44

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. 4. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 175.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 113.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 89.

4. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 64.-65.

Pamiatky
Náhrobný pomník na cintoríne v Námestove

maliar, grafik, výtvarný pedagóg
(7. 6. 1906 Kyjov – 1. 9. 1971 Bratislava)

R. 1917-22 študoval na gymnáziu v Levoči, r. 1922-26 na učiteľskom ústave v Prešove. R. 1926-33 študoval na Umelecko-priemyselnej škole v Prahe. Po štúdiách pôsobil ako učiteľ v Orlove,  r. 1943-45 profesor na učiteľskom ústave a gymnáziu v Prešove. Od r. 1941 bol členom Spolku Slovenských výtvarných umelcov, Umeleckej besedy slovenskej (1945-48), Bloku slovenských výtvarníkov (1946-48) a skupiny Život (1963-71). Pedagogicky účinkoval na Oddelení technickej v Bratislave (1946-47), na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského (1947-49) a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1949-71). R. 1949 dostal cenu Mikuláša Galandu. Spočiatku sa zaoberal vidieckym žánrom a romanticky ladeným sociálnym realizmom. Odkrytie skrytých rezerv poetickej imaginácie ho priviedlo k oživeniu farebnosti a baladickým monofigurálnym kompozíciám. Odtiaľ viedla jeho cesta k vrcholným imaginárnym krajinomaľbám ako „obrazu duše“, symbolom krásna, vznešena, tragična, v ktorých sa odráža túžba po maximálnom zobecnení skutočnej objektívnej reality. Venoval sa aj voľnej maliarskej tvorbe – kresbe, grafike i knižnej ilustrácii. Pokúsil sa aj o nástennú maľbu a o divadelnú scénickú výpravu, keď s J. Mudrochom vytvorili výpravy Sládkovičovej Maríny v SND (1958). S L. Čemickým pravidelne navštevoval Liptov a neskôr Oravu, kde sa k nim pripájala maliarka Mária Me-dvecká. Oravská tematika v diele D. Millyho: Oravská krajina (1956), Oravský motív (1958), Roháče (1962), Coč, Krásna Hôrka, Malatiná (1965), Oravská krajina (1961), Kosova hora (1967), Sýpky (1966) a i. Od r. 1941 pravidelne vystavoval doma i v zahraničí (Bratislava, Praha, Havana, Moskva, Paríž, Berlín, a i.). R. 1972 bolo jeho dielo prezentované na Bienále v Benátkach. Samostatne vystavoval v Bratislave (1943, 1971), Prešove (1949, 1967), Liptovskom Mikuláši, Košiciach (1967), Dolnom Kubíne (1976).

LITERATÚRA O D. MILLYM VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. ĽUPTÁKOVÁ, Eva: Orava v dielach slovenských výtvarných umelcov : zo zbie-rok Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. – Dolný Kubín : Oravská galéria, 1984.

2. ILEČKOVÁ, Silvia: Dezider Milly. – Bratislava : Tatran, 1987.

3. PODUŠEL, Ľubomír: Čas a súvislosti : slovenské výtvarné umenie. – Nitra : Nitrianska štátna galéria, 1996. – S. 140.

4. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 226.

PAMIATKA:
Galéria D. Millyho vo Svidníku (od 1983).

(pseud. Kopiecky, Trúchlohorský)

politik, redaktor
(30. 7. 1876 Novoť – 25. 10. 1944 Poprad)

Študoval na gymnáziu v Ružomberku, teológiu na seminári v Spišskej Kapitule. R. 1903 kaplán vo Frydmane, r. 1905 v Zubrohlave, Švábovciach, r. 1906 v Kluknave, r. 1907 farár v Lendaku, Podwilku, Hybiach, Zákamennom, r. 1910-17 v Oravskej Lesnej, r. 1918-19 redaktor Slovenského denníka, r. 1919 Slováka, správca tlačiarne Lev v Ružomberku, r. 1920 farár v Poprade. Pred r. 1918 člen klerikálneho krídla Slovenskej národnej strany, uh. úradmi perzekvovaný, v októbri 1918 signatár martinskej Deklarácie slovenského národa. V auguste 1919 člen delegácie na mierovej konferencii v Paríži, kde mala presadzovať autonómiu Slovenska v duchu Pittsburskej dohody. Z Paríža odišiel do Varšavy, kde s podporou poľskej vlády vydával iredentistický časopis Slovák, v ktorom podporoval samostatnosť Slovenska pod poľskou patronáciou. Prispel k rozbitiu burž. ČSR, od r. 1939 starosta Popradu. Autor a vydavateľ klerikálnych spiskov, r. 1917-19 administrátor časopisu Duchovný pastier, prispieval do Katolíckych novín, Národných novín, katolíckych kalendárov.

DIELO
Roľník a náboženstvo. Liptovský Mikuláš 1911;
preklad: Filo, K.: Príkladná manželka… Ružomberok 1918.

LITERATÚRA O Š. MNOHEĽOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. Slovensko. 4 diel, Kultúra 2. časť. – Bratislava : Obzor, 1980. – S. 592, 593.

2. DÁNYI, Ondrej: Politici v sutanách. – Bratislava : Obzor, 1984. – S. 93.

3. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. IV. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 205.

4. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 114-115.

5. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 102.

6. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 65-66.

biografické články:

1. (mp): Pamätník Š. Mnoheľovi. In: Naša Orava. – Roč. 6, č. 41 (27.10.1999), s. 2.

náboženský spisovateľ, mních
(1718 Trstená – 22. 12. 1776 Beckov)

R. 1738 vstúpil v Hlohovci do františkánskej rehole, filozofiu a teológiu študoval pravdepodobne v Okoličnom a v Segedíne. Kazateľ, vikár, učiteľ, kronikár v  kláštoroch v Nižnej Šebastovej, Stropkove, Kremnici, Pruskom, Okoličnom, Beckove, misionár v rozličných obciach v Šariši, na Spiši a na Orave i v Poľsku, r. 1762-69 hlavný misionár v Nižnej Šebastovej. Jeden z najplodnejších autorov homiletickej literatúry na Slovensku v 18. storočí, zachovalo sa 6 zv. jeho kázní z rokov 1752-74. Obsahujú barokové nedeľné, vianočné, eschatologické a misionárske kázne, z ktorých mnohé boli z obsahovej i formálnej stránky vynikajúcimi rečníckymi dielami. Usiloval sa v nich o prehĺbenie barokovej zbožnosti a mravné povznesenie spoločnosti. Vo viacerých sa však odrážal i reálny život, staval sa v nich proti soc. nespravodlivosti, na ochranu poddaných a chudobných, kritizoval vládnuce vrstvy za honbu po majetkoch, prepych, úplatkárstvo. Ľudovým vrstvám sa snažil priblížiť používaním ľudových hovorových výrazov, prísloví a porekadiel.

LITERATÚRA O D. MOKOŠOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 3. – Martin : Matica slovenská, 1932. – S. 233.

2. MINÁRIK, Jozef: Baroková literatúra : svetová, česká, slovenská. – Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1984. – S. 243, 294, 359.

3. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 115.

4. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. IV. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 211.

náboženský spisovateľ, cirkevný hodnostár
13. 7. 1820 Veličná – 6. 3. 1890 Nová Dedina, okres Levice

Študoval na gymnáziu v Ružomberku a v Egri, r. 1837-39 a r. 1849-50 teológiu v Trnave, r. 1850 vysvätený za kňaza. R. 1839-49 učiteľ, od r. 1850 kaplán v Balážskych Ďarmotách, r. 1853 farár, r. 1864 dekan v Modrom Kameni, r. 1870 v Bušinciach, r. 1875 v Tekovskej Novej Vsi, r. 1888 titulárny ostrihomský kanonik. Autor polemických náboženských spisov proti moderným buržoáznym a spoločenským smerom, modlitebných knižiek a náboženských príručiek. Prispieval do periodík Katholikus Egyház és lskolai Lap, Religió, Magyar Sion, Magyar Szemle, Cyril a Method a i.

DIELO
Dcéra sionská. Banská Bystrica 1862; Dejepis umučenia a smrti Pána našeho Ježiša Krista. Budapešť 1863; Víťazstvo svätého kríža. Skalica 1869; Róma, az apostoli szentszék és a keresztény világ. Budapešť 1868.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. 4. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 246.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 115.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 41.

geograf, učiteľ
10. 9. 1877 Námestovo – ?

Základnú školu navštevoval v Trstenej, študoval na učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule. Správca ľudovej školy v Košiciach. Podpredseda Krajinského učiteľského spolku, podpredseda Učiteľskej vzájomnej pokladnice v Košiciach. Autor učebníc zemepisu. Články s problematikou občianskej výchovy a mravouky a recenzie učebníc publikoval v časopise Slovenský učiteľ.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1990, zv. 4, s. 248.

DIELO
Základné poučky zemepisné a krátky zemepis župy Trenčianskej… Trenčín 1919; Základné poučky zemepisné a krátky zemepis župy Abaujturnianskej… Košice 1920; Občianska mravouka. In: Slovenský učiteľ, roč. 3, 1922, s. 449-451, 473-475; Náboženstvo a občianska mravouka. In: Slovenský učiteľ, roč. 4, 1923, s. 297-300, 327-328, 357-359, 412-416, 486-490, 507-511, 535-538, 562-565, 589-592; O vzdelaní učiteľstva ľudových škôl. In: Slovenský učiteľ, roč. 7, 1926, s. 135-141; Výchova charakteru. In: Slovenský učiteľ, roč. 11, 1929, s. 22-39; Námet na prebudovanie národného školstva. In: Slovenský učiteľ, roč. 20, 1939, s. 282-287.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 116.

2. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. IV. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 248-249.

3. HUBA, Peter: Ďalší významní rodáci z Námestova a Slanice. In: Námestovo : monografia. Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1992. – S. 187.

4. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 67.

podnikateľ
22. 2. 1860 Námestovo – 13. 2. 1934 Žilina

Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, r. 1879-85 farmáciu na univerzite v Pešti. R. 1902-05 lekárnik v Námestove, r. 1900-02 v Budapešti, r. 1905-34 obchodný riaditeľ Žilinskej továrne na výrobu celulózy. R. 1905 sa zaslúžil o vznik a po roku 1918 o rekonštrukciu Žilinskej továrne na výrobu celulózy. Člen správnych rád Slovenskej banky a Tatra banky v Bratislave, Papierne a celulózky v Ružomberku, predseda Žilinského lesného priemyslu, Oravského priemyslu v Dolnom Kubíne, podpredseda Továrne na umelý hodváb v Senici. Od roku 1889 člen Slovenského spevokolu, funkcionár MS, signatár Deklarácie slovenského národa v Martine.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 116.

2. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. IV. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 249.

3. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 67-68.

podnikateľ, publicista
15.12.1899 Námestovo – 4.11.1977 Bratislava, poch. v Námestove

R. 1906-11 navštevoval ľudovú školu v Námestove a Žiline, r. 1911-18 študoval na reálnom gymnáziu v Žiline, r. 1919-25 stavebné inžinierstvo na VUT v Brne. R. 1925-35 pracovník Žilinskej továrne na výrobu celulózy, Továrne na umelý hodváb v Senici, r. 1935-45 riaditeľ akciovej spoločnosti Žilinskej továrne na výrobu celulózy v Bratislave a Žiline. Spoluautor rekonštrukcie Žilinskej továrne na výrobu celulózy, ktorá zvýšila jej výkon. Zúčastnil sa na podriadení továrne agrárneho priemyslu okolo Živnobanky, po r. 1939 potrebám nemeckého priemyslu. Člen správnej rady Knihospolu v Žiline. Od r. 1936 nórsky konzul v Bratislave. Prispieval najmä do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo (1933-34).

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1990, zv. 4, s. 249.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 116.

2. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. IV. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 249.

3. HUBA, Peter: Ďalší významní rodáci z Námestova a Slanice. In: Námestovo : monografia. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1992. – S. 187.

4. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 68.

lekárnik
(11. 10. 1866 Námestovo – 13. 6. 1925)

Študoval v Trstenej, v Levoči a v Budapešti. Pôsobil ako lekárnik v Žabokrekoch nad Nitrou. Známy predprevratový slovenský národovec, r. 1918 utvoril Slovenskú národnú radu v nitrianskej doline.

LITERATÚRA O V. MURÍNOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. HUBA, Peter: Ďalší významní rodáci z Námestova a Slanice. In: Námestovo : monografia. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1992. – S. 187-188.

2. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 68.

verejný činiteľ, právnik
(17. 12. 1905 Námestovo – 11. 4. 1969 Námestovo)

Študoval na gymnáziu v Trstenej a Ružomberku, právo na univerzite v Bratislave. Počas štúdia sa aktivizoval v študentskom hnutí, funkcionár Zväzu slovenského študentstva a predseda Spolku
oravských akademikov v Bratislave. Funkcionár Hlinkovej ľudovej strany v regióne, od roku 1940 jej poverenec pre námestovský okres, od roku 1941 člen tatranského župného výboru, poslanec slovenského snemu za námestovský a trstenský okres.

LITERATÚRA O Š. MUŠÁKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 69.

bernolákovec
(11. 4. 1765 Oravská Lesná – ?)

Vyštudoval teológiu na generálnom seminári v Bratislave, kde r. 1792 ako poslucháč 4. ročníka sa stal členom Slovenského učeného tovarišstva. Po štúdiách pôsobil ako kaplán v Bratislave. Jeho ďalšie pôsobenie nateraz nepoznáme.

LITERATÚRA O V. MURÍNOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. HORVÁTH, P.: Oravskí členovia Slovenského učeného tovarišstva. – In: Zborník Oravského múzea 1992. – Dolný Kubín: Oravské múzeum P.O. Hviezdoslava, 1992. – S. 48.

2. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 69.

botanik, vysokoškolský profesor
(11. 11. 1899 Tvrdošín – 19. 8. 1956 Sliač)

Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Prievidzi, kde r. 1917 maturoval. Potom nastúpil vojenskú službu a v 1. svetovej vojne bol na talianskom fronte. Od r. 1919 študoval prírodné vedy na filozofickej fakulte univerzity v Budapešti, štúdiá ukončil r. 1923 na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziách, r. 1923-24 v Košiciach, r. 1925-26 v Břeclave, r. 1926-28 v Rimavskej Sobote, r. 1928-35 úradník na referáte MŠANO v Bratislave, potom riaditeľ gymnázií, r. 1936-38 v Prievidzi, r. 1939-41 v Žiline, r. 1942-45 v Bratislave. R. 1944-45 lektor metodických cvičení z prírodopisu na Prírodovedeckej fakulte, r. 1945 suplent na VŠT v Bratislave, r. 1946-48 profesor a prvý rektor Vysokej školy poľnohospodárskej a lesníckeho inžinierstva v Košiciach, r. 1948-49 jej prorektor. R. 1948 profesor Pedagogickej fakulty, r. 1950 profesor systematickej botaniky Prírodovedeckej fakulty, r. 1954-56 vedúci Katedry botaniky, súčasne r. 1950-56 riaditeľ Botanickej záhrady UK v Bratislave. Popri pedagogickej práci sa venoval fytogeografickému a floristickému výskumu a spracovaniu kveteny celého Slovenska, osobitne v oblasti Hornej Nitry, Malej Fatry a prírodnej rezervácie Šúr pri Jure pri Bratislave. V posledných rokoch života sa zaoberal bryologickým výskumom na východnom a strednom Slovensku. Zakladateľ Botanickej záhrady UK v Bratislave. Priekopník kodifikovania slovenskej botanickej terminológie. Pri botanickom výskume zbieral ľudové názvy rastlín v okolí Prievidze, Žiliny, Rimavskej Soboty a Košíc. Jeden zo zakladateľov ochranárskeho hnutia na Slovensku. Autor stredoškolských učebníc botaniky a vysokoškolských učebných textov, prekladateľ a spoluautor stredoškolských učebníc prírodopisu, pripravoval Kľúč na určovanie rastlín. Odborné štúdie a príspevky publikoval v časopisoch Príroda, Slovenské odborné názvoslovie a i. R. 1955 predseda Československej botanickej spoločnosti na Slovensku, r. 1951-56 komisie pre botanickú terminológiu pri Ústave slovenského jazyka SAV, zakladajúci člen MSS, člen vedeckej rady Prírodovedeckej fakulty UK. R. 1946-47 redaktor časopisu Príroda, člen redakčných rád: r. 1946 Prírodovedného sborníka MS, r. 1951-56 časopisu Biológia, r. 1954-56 Kvetena Slovenska, Československé botanické listy.

DIELO
knižné: Desať rokov slovenských stredných škôl. Bratislava 1929; Slovenská botanická nomenklatúra. Bratislava 1954;
stredoškolské učebnice: Botanika pre 4. a 7. triedu slovenských gymnázií a pre učiteľské akadémie. Bratislava 1943; Botanika pre vyššie triedy stredných škôl. Bratislava 1947; Rastlinopis pre 2. triedu stredných škôl. Bratislava 1948; Botanika pre 1. triedu stredných škôl. Bratislava 1950;
vysokoškolské učebnice: Prednášky zo všeobecnej botaniky. Košice 1948; Systematika rastlín výtrusných. Bratislava 1953; Systematická botanika pre farmaceutov. Bratislava 1953;
štúdie (výber): Flóra Slovenska. In: Slovenská vlastiveda I. Bratislava, 1943, s. 335-399; O ochrane prírody na Slovensku. In: Ochrana pamiatok nášho ľudu. Martin, 1943, s. 30-57; Fytogeografický obraz Hornej Nitry. In: Prírodovedný sborník MS, roč. 1, 1946, s. 2-51, 164-209; Vegetačné pomery Revana a Kľaku v Malej Fatre. In: Sborník Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach, roč. 1, 1948, s. 9-63; Európske druhy radu Buxbau-miales a ich rozšírenie na Slovensku. In: Acta Facultatis rerum naturalium Universitatis Commenianae. Botanica 1, 1956, s. 97-116.

LITERATÚRA O J. M. NOVACKOM VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. Slovenské botanické názvoslovie / Martin Červenka … [et al.]. – Bratislava : Príroda, 1986. – S. 57.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 118-119.

3. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. IV. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 299-300.

4. Tvrdošín / zostavil Peter Huba. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1993. – S. [31-32].

biografické články:

1. (mp): Storočnica slovenského botanika. In: Naša Orava. – Roč. 6, č. 44 (17.11.1999), s. 3.

(pôv. Odrobiňak)

mecén, advokát
28. 2. 1826 Bobrov – 5. 10. 1902 Dolný Kubín

Vyštudoval právo, najprv pôsobil pravdepodobne ako advokát v Trstenej, r. 1860-63 vedúci právneho direktorátu Oravského panstva v Oravskom Podzámku, potom viedol advokátsku kanceláriu v Dolnom Kubíne (tu u neho praxoval aj Hviezdoslav). Zaslúžil sa o zmodernizovanie mesta ako jeho richtár (od r. 1877), spoluzakladateľ a riaditeľ sporiteľne, veliteľ požiarneho zboru, spoluzakladateľ gymnázia v Kláštore pod Znievom, MS, mecén a podporovateľ slovenských kultúrnych spolkov, škôl i študujúcej mládeže, zaslúžil sa o vydanie Hviezdoslavových Básnických prviesenok.

Použitá literatúra:
MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994, s. 70.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. VAŠÁTKO, V.: Z Nádašiovskej kroniky. In: Jégé v kritike a spomienkach. – Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1959. – S. 366-376.

2. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. IV. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 255.

3. NAMISLOVSKÁ, Viera – KURJAKOVÁ, Eva: Bobrov : monografia. – Bobrov : Obecný úrad, 2000. – S. 222

(Náčin)

včelársky odborník
(20. 9. 1886 Breza – 21. 2. 1954 Piešťany)

Študoval na Učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi, r. 1908-14 učiteľ v Trstenej, Rabči, Hruštíne, Babíne, v Podolí-Korytnom, v 1. svetovej vojne zajatý, včelár na farme pri Kyjeve, r. 1919-24 učiteľ v Čachticiach, r. 1924-25 v Trnave, r. 1925-45 učiteľ, neskôr riaditeľ školy v Piešťanoch, r. 1945-54 školský inšpektor. Včeláriť začal v Korytnom, zdokonalil sa počas ruského zajatia. Propagátor praktík ruských včelárov, rámikovej miery Dadant – Blatta v jednoradových ležanoch i v nadstavkových úľoch. Skonštruoval jednoradový úľ ležan, neskôr aj nadstavkový úľ. Odborný učiteľ včelárstva, správca pozorovacích staníc (1926), kontrolór plemenného chovu, pri ktorom odporúčal izolované oplodňovacie stanice. Zaoberal sa problematikou paše včiel a je zveľaďovaním, skúmal vplyv poveternosti na pašu. R. 1923-52 prispieval článkami o chove včiel, najmä matiek, do Slovenského včelára, r. 1953-54 do časopisu Včelařství. Z ruštiny preložil časť z diela V. A. Temnova o včelárskych stavbách.

DIELO (Výber)
Praktický včelár pre začiatočných i pokročilých včelárov. Trnava 1933; Včelárstvo vo svetle výskumov. Trnava 1943; Život včiel. Liptovský Mikuláš 1943; Ako včeláriť? Piešťany 1948; Známkovanie včelstiev. In: Slovenský včelár, roč. 5, 1927, č. 3, s. 84-88; Medzistienky a skúšky vosku. In: Slovenský včelár, roč. 6, 1928, č. 4, s. 107-111; A sikeres méhtenyésztés legfontosabb alapföltétele. Méhésztünk, roč. 8, 1935, č 12, s. 11-17; Vlivy pôsobiace na medovanie rastlín. In: Včelárstvo vo svetle výskumov. Trnava, 1943, s. 24-30.

LITERATÚRA O J. NATŠINOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 118.

2. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. IV. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 264.

3. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 70-71.

PAMIATKY
Báseň M. Guotha K päťdesiatke… In: Slovenský včelár, roč. 14, 936, č. 10, s. 588-589; sú po ňom pomenované úle ležan a nadstavkový úľ.

včelársky odborník
24. 5. 1897 Tvrdošín – 22. 11. 1969 Bojnice

Študoval na gymnáziu v Trenčíne, neskôr v Prievidzi, r. 1914 začal študovať právo na Alžbetínskej univerzite v Bratislave, dokončil na Právnickej fakulte UK. Od r. 1922 notársky koncipista v Prievidzi, v Liptovskom Mikuláši, v Bratislave, od r. 1926 advokát v Prievidzi, do r. 1945 majiteľ advokátskej kancelárie, po r. 1948 robotník v tehelni, r. 1957-61 vedúci sekretariátu, neskôr pracovník Slovenského zväzu včelárov. Organizátor slovenského včelárstva, zaslúžil sa o výstavbu včelárskej paseky v Kráľovej pri Senci, r. 1938 zorganizoval jej presťahovanie a vybudovanie novej paseky na Púšti pri Prievidzi. Zakladateľ Včelárskeho družstva na výrobu včelárskych potrieb a predajne družstva v Prievidzi. Od r. 1929 sa usiloval o založenie výskumného ústavu včelárskeho na Slovensku. Pričinil sa o založenie a rozvoj plemenného chovu včiel na Sloven-sku, viedol kurzy chovu včelích matiek, odchoval kmeň Elena. Propagoval progresívne smery vo včelárstve, organizoval odborné školenia chovateľov včiel po celom Slovensku. Od r. 1930 zodpovedný redaktor, r. 1936-59 hlavný redaktor časopisu Slovenský včelár, neskôr Včelár. R. 1930-59 zostavovateľ slovenských včelárskych kalendárov, r. 1960 Zápisníka včelára. Autor početných článkov, v ktorých propagoval uplatňovanie nových vedeckých poznatkov vo včelárstve.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1990, zv. 4, s. 300.

DIELO
Slovenský včelár. Bratislava 1931 (spoluautor J. Zemaník); Normalizovaný slovenský úľ. Trnava 1939; Plemenný chov včiel. Trnava 1940; Zlaté zrnká včelárenia. Prievidza b. r.; Včelárstvo. Bratislava 1953; Do nového desaťročia. In: Slovenský včelár, roč. 6, 1928, č. 11, s. 301-305; č. 12, s. 329-334.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. MILLA, Ján: Včelársky náučný slovník. – Bratislava : Príroda, 1971. – S. 136.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 119.

3. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. IV. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 300.

4. HUBA, Peter: Tvrdošín. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1993. – S. [34].

kultúrny pracovník, cirkevný historik
(7. 10. 1858 Dolný Kubín – 28. 6. 1925 Praha)

Študoval v Bratislave, Miškovci a v Kežmarku, kde roku 1876 maturoval, teológiu vo Viedni a v Lipsku. Od roku 1879 pôsobil v Dolnom Kubíne, od roku 1880 ako evanjelický farár, od r. 1907 oravský senior. V Dolnom Kubíne vyvíjal národno-výchovnú a cirkevno-organizátorskú činnosť, autor učebnice cirkevných dejín, histórie dolnokubínskej evanjelickej cirkvi, prispieval správami, článkami a prekladmi do periodík Cirkevné listy (1887-1922), Národný hlásnik, Korouhev na Sionu, po roku 1900 aj do Národných novín, Našej Oravy, Evanjelického posla spod Tatier a Slovenského remeselníka.

DIELO
Dejepis cirkve evanjelickej ausgb. vyznania Dolnokubínskej. Martin 1884; Dejepis cirkve kresťanskej. Ružomberok 1890.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 103.

2. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. 4. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 305.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 119.

národný buditeľ, mecén
(20. 5. 1816 Liptovský Trnovec – 3. 1. 1895 Dolný Kubín)

Študoval v Gemeri a v Kežmarku, do r. 1838 teológiu v Prešove. Kaplán v Bijacovciach, v Nyíregyháze, r.1842-43 u M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši. R. 1843-95 pôsobil v Dolnom Kubíne, od roku r. 1844 ako ev. farár. Aktívny účastník a podporovateľ slovenského politického, kultúrneho a literárneho života. V revolúcii r.1848-49 organizátor nár. gárd, spolutvorca geceľských žiadostí oravských národovcov, poskytol úkryt vodcom nár. hnutia Ľ. Štúrovi, J. M. Hurbanovi a M. M. Hodžovi, po revolúcii 1849 sa skrýval v Haliči. Signatár Memoranda národa slovenského (1861), člen výboru MS (1865), spoluzakladateľ a podporovateľ slov. patronátnych gymnázií v Martine a v Kláštore pod Znievom, r. 1865 a 1875 kandidát Slov. nár. strany na poslanca do uh. Snemu, v máji r.1868 člen slov. delegácie a s J. M. Hurbanom rečník na slávnosti kladenia základného kameňa Národného divadla v  Prahe. Ľudovýchovné snahy realizoval v r. 1845 ako zakladateľ spolku miernosti, r. 1868 spoluzakladateľ Meštianskej besedy a člen Hospodárskeho spolku pre Oravskú stolicu v Dolnom Kubíne. S J. Matúškom a A. Medzihradským sa pričinil o vydanie Hviezdoslavových prvotín Básnické prviesenky Jozefa Zbranského. Kázne, články a listy uverejňoval v Slovenských národných novinách (1845-47), Ev. cirk. novinách (1861), Pešťbudinských vedomostiach (1862-64), Obzore (1864, 1871-80), Cirkevných listoch (1872-74) a v Korouhvi na Sione (1879). Člen Tatrína , zakladajúci člen MS a Oravskej učenej spoločnosti pri Čaplovičovej knižnici.

DIELO: Tri kázne, ktoré pri rozličných príležitostiach povedal …Martin 1880.

LITERATÚRA O S. NOVÁKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 3. – Martin : Matica slovenská, 1932. – S. 301-302.

2. RAPANT, Daniel: Slovenské povstanie roku 1848-49. – Diel 5. – Bratislava : Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, 1972. – S. 242-43.

3. HUČKO, Ján: Sociálne zloženie a pôvod slovenskej obrodenskej inteligencie. – Bratislava : VEDA, 1974. – S. 279.

4. HUBOVÁ, Jana: Sprievodca po Historickom cintoríne v Dolnom Kubíne. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1990. – nestr.

5. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. IV. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 306.

prvá slovenská filmová herečka
(18. 12. 1900 Martin – 20. 7. 1973 Dolný Kubín)

Študovala na Štátnom učiteľskom ústave v Prešove, potom vyučovala v kláštornej škole. Hrávala ochotnícke divadlo. Keď poslala svoju fotografiu z Urbánkovej hry Rozmajrín strýkovi do USA, dostala sa snímka do rúk Jaroslava Siakeľa, ktorý si ju vybral za hlavnú predstaviteľku do slovenského filmu Jánošík (1921). Po skončení filmovania sa znovu vrátila k učiteľskému povolaniu.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. 4. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 307.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 119.

PAMIATKA
Strihový dokumentárny televízny film I. Rumanovského Jánošík.

lekár, botanik, meteorológ
(6. 1. 1801 Klin – 10. 10. 1878 Brno)

Študoval na gymnáziu v Trstenej, od r. 1820 medicínu na univerzite vo Viedni. Od r. 1827 sekundárny lekár interného oddelenia Všeobecnej nemocnice vo Viedni, špecializoval sa najmä na štúdium infekčných chorôb. V r. 1828-29 pobudol 9 mesiacov v Rusku, kde študoval spôsoby liečenia a prevencie cholery. Od r. 1831 vládny expert pre tlmenie cholerovej nákazy v Rakúsku, Čechách a na Morave, od r. 1832 mestský lekár a riaditeľ Všeobecného nemocničného a ošetrovacieho ústavu, od r. 1836 primár interného oddelenia Zemskej nemocnice sv. Anny v Brne. Popri medicíne sa venoval výskumu v oblasti biológie a meteorológie, priekopník botanickej genetiky. Zaoberal sa šľachtením nových druhov záhradných rastlín a získavaním nových odrôd. V r. 1844-77 robil meteorologické pozorovania, v ktorých sledoval vzťah vplyvu počasia k výnosom a úrode jednotlivých druhov ovocia, ich výsledky uverejňoval v novinách Brűner Zeitung. Od r. 1867 cisársky radca. Od r. 1850 člen Moravskosliezskej hospodárskej spoločnosti a podpredseda ovocinársko-vinohradníckej a záhradníckej sekcie. Za prácu v botanike bol odmenený čestnými diplomami, bronzovými a striebornými medailami.

DIELO
Dissertatio inauguralis medica de atrophia oculi. Viedeň 1826.

LITERATÚRA O P. OLEXÍKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 120.

2. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. IV. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 328-29.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 101.

4. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 72.

právnik
(11. 3. 1911 Dolný Kubín – 23. 9. 1977 New York)

Študoval na gymnáziu v Dolnom Kubíne, právnické štúdiá absolvoval v Bratislave. Od r. 1935 pracoval na Ministerstve zahraničia v Prahe, neskôr bol legačným tajomníkom v  Budapešti. V r. 1945-51 opäť pracoval na Ministerstve zahraničných vecí v Prahe a bol konzulom v Marseilee. Po uväznení Clementisa sa úradu vzdal a odišiel do Londýna a neskôr do New Yorku, kde pracoval v cestovných kanceláriách. Prispieval do slovenských časopisov odbornými článkami z politickej a sociálnej oblasti.

LITERATÚRA O J. OMILIAKOVI VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 120.

maliar, grafik, scénograf
(9. 2. 1926 Martin – 10. 9. 1980 Martin)

Od r. 1945 študoval na grafickej škole v Prahe, r. 1946-50 na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe maľbu u J. Baucha, grafiku a politickú kresbu u A. Pelca. Kreslil ilustrácie do časopisov Sršeň a Dikobraz, pôsobil ako šéf výpravy v Armádnom divadle v Martine. V r. 1952-76 pôsobil ako hosťujúci scénický výtvarník v Divadle SNP v Martine (scénické návrhy k divadelným hrám I. Stodolu, J. G. Tajovského, J. Kákoša a i.). Paralelne sa venoval monumentálno-dekoratívnej tvorbe (nástenné maľby, mozaiky, gobelíny, vitráže, priestorové objekty, dekoratívne drevené steny, leptané sklá v Martine, Michalovciach, Trebišove, Zvolene, Poprade, Trenčianskych Tepliciach, Banskej Bystrici a i.). V komornej maliarskej tvorbe sa venoval zátišiu, portrétu, figurálnym kompozíciám a krajinomaľbe. Jeho dielo je pozoruhodným príspevkom k oravskej tematike, za svojimi bohato umelecky zužitkovanými motívmi chodil na Oravu v 60. a 70. rokoch (Oravská krajina, 1975; Oravská dedina, 1978; Jarná Orava, 1978 a i.). Samostatne vystavoval v Martine (1956), Bratislave (1964), Ostrave (1965), Banskej Bystrici (1976). Zúčastnil sa na spoločných výstavách v Bratislave, Martine, Banskej Bystrici, Košiciach, Liptovskom Mikuláši, Prahe. V širokom diapazóne svojej tvorby sa usiloval skĺbiť odkaz slovenského ľudového umenia s východiskami európskej výtvarnej moderny na pozadí dekoratívne ladených kompozícií a obsahovo-tematicky zameraných diel.

LITERATÚRA O O. OPRŠALOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. BIEDNIK, P.: Oto Opršal. – Banská Bystrica : Oblastná galéria, 1976. – Katalóg výstavy.

2. ĽUPTÁKOVÁ, Eva: Orava v dielach slovenských výtvarných umelcov : zo zbierok Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. – Dolný Kubín : Oravská galéria, 1984.

3. BARTKOVÁ, Zuzana: Orava vo výtvarnom umení. – Banská Bystrica : Stredoslovenská galéria, 1987.

4. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. IV. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 341.

5. PODUŠEL, Ľubomír: Čas a súvislosti : slovenské výtvarné umenie. – Nitra : Nitrianska štátna galéria, 1996. – S. 232-233.

(pôv. Prč, resp. Árvay)

učiteľ, archivár, múzejník
(5. 3. 1896 Habovka – 12. 5. 1973 Nitra)

Po absolvovaní gymnázia študoval teológiu v Ostrihome, dejepis a zemepis na Filozofickej fakulte KU v Prahe, r. 1924 získal učiteľský diplom. R. 1917-19 katechéta v Balážskych Ďarmotách a v Budapešti, r. 1919-21 suplujúci profesor na gymnáziu v Trstenej, r. 1921-24 v Ružomberku, r. 1924-25 na maďarskom gymnáziu v Bratislave a r. 1925-38 v Košiciach, r. 1938-43 profesor a riaditeľ gymnázia v Piešťanoch, r. 1943-46 v Ružomberku, r. 1946-49 gymnaziálny profesor a r. 1948-49 súčasne kustód Spišského múzea, r. 1949-55 prednosta pobočky Pôdohospodárskeho, r. 1956-62 Štátneho archívu v Levoči. Po r. 1945 organizoval sieť archívov na východnom Slovensku, najmä na Spiši, kde získal, spracovala a sprístupnil podstatnú časť archívov feudálnych rodov, panstiev a lesných správ.

LITERATÚRA O J. ORAVSKOM VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 121.

2. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. IV. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 343-44.

účastník protifašistického odboja, dôstojník
24. 8. 1912 Pekelník, Poľsko – 5. 9. 1971 Ružomberok

Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, do r. 1937 na Vojenskej akadémii v Hraniciach. Od r. 1937 dôstojník z povolania na viacerých miestach. V lete r. 1944 kpt., veliteľ práporu východoslovenskej armády, nadviazal styky s odbojom a v auguste i s partizánskym oddielom Belov – Kovalenko. Jeho prápor vyslali na potlačenie partizánov vo Veľkej Fatre. Po vypuknutí SNP sa pridal k Povstaniu, v bojoch o prístupy do Turca 2. – 6. 9. 1944 bránil jeho prápor úsek medzi Dubnou Skalou a Váhom. Po reorganizácii armády prápor 10. 9. zaradený do 5. taktickej skupiny 1. čs. armády na Slovensku, 14. 9. pod jeho velením nasadený v Kraľovianskej doline. Časť práporu prešla k oravskej vojenskej skupine a na povstalecké územie sa vrátila 3. októbra. Od 10. októbra veliteľ 31. pešieho práporu 4. taktickej skupiny povstaleckej armády, ktorá od 11. októbra bránila priestor Flochovej až do rozpadu povstaleckého frontu. Po ústupe SNP do hôr 31. 10. v Liptove zajatý, väznený v Bratislave a v zajateckých táboroch Kaisersteinbruch a Altenburg.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1990, zv. 4, s. 359.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. BOSÁK, Pavel: Z bojových operácií na fronte SNP. – Bratislava : Pravda, 1979. – S. 45.

2. ŠTEFANSKÝ, Václav: Armáda v Slovenskom národnom povstaní. – Bratislava : Pravda, 1984. – S. 116, 122, 146, 147, 222, 223.

3. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. IV. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 359.

biografické články:

1. FOGÁŠOVÁ, Angelika: Nezabúdame. In: Naša Orava. – Roč. 4, č. 33 (20.08.1997), s. 6.

(neskôr Hevesi)

osvetový pracovník, katolícky kňaz
(25. 6. 1817 Bobrov – 27. 12. 1880 Szilhalom, Maďarsko)

Študoval v Györgyösi a v Košiciach, teológiu absolvoval v Jágri, r. 1841 vysvätený za katolíckeho kňaza. Po štúdiách pôsobil ako kaplán v Szent-Erzsébet a v Csányi, od roku 1875 farár v Szilhalome, kde si zmenil meno na Hevesi. Popri duchovnej činnosti sa venoval otázkam poľnohospodárstva a osvety, zameral sa na pestovanie dýň, publikoval články v kalendároch a hospodárskych časopisoch.

LITERATÚRA O K. PAJDUŠÁKOVI VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 123.

2. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 106.

3. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 73.

(Pajdussák)

regionálny historik
(16. 11. 1871 Bobrov – 4. 7. 1950 Smižany)

Študoval na gymnáziu v Levoči a na bohosloveckom seminári v Spišskej Kapitule. Kaplánoval v Hrhove, r. 1894 administrátor v Chrasti nad Hornádom, r. 1895 kaplán v Spišskej Starej Vsi, od roku 1896 administrátor v Jurgove a Slatvine, r. 1904 správca vikariátu v Spišskej Novej Vsi, od roku 1918 farár v Markušovciach, r. 1923 farár a dekan v Smižanoch. Ideologicky i politicky príslušník slovenského národného klerikálneho hnutia, čo poznačilo i jeho odbornú tvorbu. V r. 1906 založil v Spišskej Novej Vsi Slovenský kruh, r. 1918 vydal slovenskú gramatiku pre potreby Spišiakov. Autor početných štúdií a článkov z dejín Spiša a Oravy, v ktorých vyvracal nacionalizmom ovplyvnené tvrdenia nemeckej, maďarskej a poľskej historiografie. Zozbieral materiál k veľkej práci o cholere na Spiši, ktorú však už nedokončil. Venoval sa i cigánskej problematike, napísal slovenskú učebnicu cigánčiny. V Smižanoch založil prvú cigánsku školu.

DIELO (Výber)
Krátky prehľad dejín r.k. vikariátu nachodiaceho sa pod patronátom kr. kor. a baňského mesta Iglova. Spišská Nová Ves 1906; Spišské zvony a zvonárski majstri v Stredoveku. Levoča 1909; Markušovce. Kežmarok 1923; Krátky prehľad dejín Oravy. Dolný Kubín 1948.

LITERATÚRA O M. PAJDUŠÁKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 106.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 123.

3. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. 4. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 367-368.

4. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 106.

5. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 73-74.

6. NAMISLOVSKÁ, Viera – KURJAKOVÁ, Eva: Bobrov : monografia. – Bobrov : Obecný úrad, 2000. – S. 222.

(Paučo)

organista, hudobný pedagóg, spevák
(7. 1. 1900 Habovka – 11. 10. 1963 Ružomberok)

Študoval na učiteľskom ústave v Turčianskych Tepliciach a do roku 1920 v Spišskej Novej Vsi, na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave spev u J. Egema a organ u A. Ledvinu, v r. 1931 absolvoval organ. R. 1922-23 učiteľ – kantor v Habovke, r. 1923-27 regenschori v Pruskom, r. 1927-31 v Pezinku, od roku 1931 učiteľ hudby a spevu na gymnáziu a dievčenskej mešťanskej skole v Ružomberku. R. 1924-62 člen a sólista – tenorista Speváckeho zboru slovenských učiteľov. Dirigent a zbormajster spevokolu Kat. kruhu v Ružomberku. Pre žiacke zbory upravil ľudové a cirkevné skladby, skladal slávnostné zborové skladby pre rozličné príležitosti (ostali v rukopise). Nahrával pre firmu Telefunken ako sólista so Speváckym zborom slovenských učiteľov a pre Polydor s cigánskym orchestrom J. Pihíka.

LITERATÚRA O M. PAJDUŠÁKOVI VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. 4. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 416.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 124.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 81.

pseud. Črchlan, Habovčan)

spisovateľ, redaktor
3. 11. 1863 Habovka – 13. 7. 1932 Hazleton, USA
70. výročie úmrtia

Stredoškolské štúdiá absolvoval v Banskej Bystrici, potom vyštudoval teológiu. Na pozvanie Š. Furdeka odišiel do USA, kde pôsobil medzi slovenskými vysťahovalcami v baníckych osadách juhovýchodnej Pensylvánie. Od r. 1897 katolícky farár v Scrantone, potom v Pittstone, Freelande a v Hazletone. Aktívny dejateľ v spolkovom živote amerických Slovákov, spoluzakladateľ prvej slovenskej dievčenskej školy v Danville. Plodný publicista, redaktor týždenníka Bratstvo, prispieval cirkevno-náučnými a osvetovými článkami do Kazateľne, Katolíckych novín, Pútnika svätovojtešského a do slovenskej krajanskej tlače v USA. V časopise a kalendári Jednota publikoval prózy, ale najmä početné dramatické práce zo života amerických Slovákov, na biblické námety a podobne (Čo nás Slovákov nivočí, Newyorská hádačka, Genoveva, Márnotratný syn, Z dôb utrpenia, Svokruša a i.), prekladal z poľštiny.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1990, zv. 4, s. 416.

DIELO (výber)
O procesoch čili pravotách. Trnava 1893; Silozpytné úvahy. In: Národný kalendár, roč. 7, 1899; s. 96-108; Hrdínski kňazi v dobe francúzskej hrúzovlády. In: Kalendár Jednoty, roč. 5, 1900, s. 84-89;
preklad: Sienkiewicz, H.: Organista z Pojnik. In: Kalendár Jednoty, roč. 4, 1899, s. 86-88.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 4. – Martin : Matica slovenská, 1932. – S. 37-38.

2. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. IV. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 416.

3. BÁRDOŠ, Edmund Peter: História farnosti Habovka. – Habovka : Rímskokatolícky farský úrad, 1998. – S. 40, 42, 57, 58, 59, 60, 61, 82, 105, 300, 469, 470.

(pseud. Pltník, Pltník z Pribyliny)

publicista
(26. 5. 1859 Podbiel – 16. 3. 1936 Lisková)

Ľudovú školu navštevoval v Podbieli, študoval v Trstenej a v Levoči, teológiu v Spišskej Kapitule. R. 1882-83 kaplán v Nižných Ružbachoch, r. 1883-85 v Spišských Vlachoch, r. 1885-86 v Spišskom Bystrom, r. 1886 vo Vikartovciach, r. 1887 administrátor v Spišskej Sobote, r. 1888 kaplán v Ľubici, r. 1889 administrátor v Huncovciach, r. 1890-1907 farár a od r. 1906 dekan liptovského dištriktu v Stankovanoch, r. 1907-22 v Liskovej, r. 1922-25 pôsobil ako kazateľ vo Williamsporte (Kanada), r. 1925-36 opäť dekan v Liskovej. Predstaviteľ politiky Katolikus Néppárt, r. 1907 pre promaď. postoje označovaný ako jeden z hlavných vinníkov tragédie v Černovej. Osvetový pracovník, v Stankovanoch založil potravinový, hospodársky a čitateľský spolok, dal rekonštruovať kostol a postaviť novú školu, organizátor charitatívnej činnosti. Autor náboženských článkov, čŕt, besedníc, epigramov, krátkych próz a polemík v cirkevných periodikách Kresťan (1894-99), Posol božského Srdca Ježišového (1902), Katolícke noviny (1903-04), po r. 1918 publikoval v Slovákovi a v Národných novinách.

LITERATÚRA O M. PAZÚRIKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 124.

2. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. IV. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 423.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 80-81.

biografické články:

1. MARUNIAK, Peter: Nedožité jubileum nášho krajana. In: Naša Orava. – Roč. 6, č. 19 (19.05.1999), s. 4.

2. MARUNIAK, Peter: Martin Pazúrik – kňaz a spisovateľ : (140. výročie narodenia). In: Slovenské národné noviny. – Roč. 10 (14), č. 21 (25.05.1999), s. 7

advokát, verejný činiteľ
6. 12. 1832 Martin – 3. 3. 1910 Jasenová

R. 1842-45 navštevoval základné školy v Martine, r. 1845-53 študoval na lýceu v Bratislave, r. 1853-56 na univerzite vo Viedni. R. 1862-88 advokát v Martine, kde si otvoril kanceláriu s P. Mudroňom, r. 1888-89 pokladník filiálky Tatra banky v Dolnom Kubíne, od r. 1893 žil v Jasenovej. Popri advokátskej činnosti sa angažoval ako národovec, bojovník za práva Slovákov v Uhorsku a za používanie slovenského jazyka v súdnej praxi. Mecén slovenských kultúrnych inštitúcií, spoluzakladateľ a patrón martinského gymná-zia, r. 1861 signatár Memoranda národa slovenského, člen memorandovej delegácie vo Viedni, r. 1863 zakladateľ a právny zástupca MS, r. 1866 notár prešporskej superintendencie, niekoľko rokov správca martinskej sporiteľne. V 60. a 70. rokoch vystupoval v ochotníckych divadelných predstaveniach Slovenského spevokolu.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1990, zv. 4, s. 475.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. BOKES, František: Dokumenty k Slovenskému národnému hnutiu v rokoch 1848-1914, 2. – Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1965. – S. 153, 303, 359, 395, 410.

2. TURZO, Ivan: Maják v tme. – Martin : Osveta, 1974. – S. 298.

3. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 125.

4. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. IV. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 475-476.

verejný činiteľ, právnik
7. 8. 1872 Martin – 27. 3. 1953 Bratislava

R. 1883-91 študoval na gymnáziu v Kežmarku a v Rimavskej Sobote, r. 1891-96 právo na univerzite v Budapešti. R. 1896-99 advokátsky koncipient v Žiline, Liptovskom Mikuláši a v Bytči, r. 1900-05 advokát v Nadlaku, od r. 1905 v Dolnom Kubíne, r. 1918-22 oravský župan, r. 1920-22 aj správca úradu hlavného župana Liptovskej župy r. 1923-53 verejný notár v Bratislave. Herec divadelnej zložky Slovenského spevokolu v Martine, po štúdiách organizátor národnej kultúrnej práce na Dolnej zemi a potom na Orave. Predseda dozorného výboru Zväzu roľníckych pokladníc, od r. 1932 podpredseda Správnej rady Slovenskej banky a po r. 1945 predseda Správnej komisie verejnonotárskej komory na Slovensku.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1987, zv. 2, s. 476.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. TURZO, Ivan: Maják v tme. – Martin : Osveta, 1974. – S. 298.

2. HOLOTÍK, Ľudovít: Sociálne a národné hnutie na Slovensku… – Bratislava : VEDA, 1979. – S. 203.

3. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. IV. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 476.

ľudovýchovný a náboženský spisovateľ
(11. 5. 1795 Zemianska Dedina – 17. 3. 1874 Sučany)

Študoval na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši, v roku 1809 štúdium prerušil a vyučil sa papiernickému remeslu. R. 1821-24 absolvoval gymnázium v Kežmarku, r. 1824-25 študoval teológiu, filozofiu a právo na kolégiu v Prešove. Do roku 1821 pracoval v papierni v Necpaloch, od roku 1825 vychovávateľ u Jozefa Sentivániho v Gemeri, kde súčasne zastupoval učiteľa gréčtiny na gymnáziu, od roku 1826 pomocný kazateľ v Paludzi, r. 1828-31 evanjelický farár v Liptovskom Jáne, r. 1831-34 v Sabinove, r. 1834-73 v Liptovskom Petre, od roku 1842 v hodnosti seniora. Ľudovýchovnú činnosť zameral na boj proti alkoholizmu, na zdravotnícku osvetu, popularizáciu remesiel a poznatkov z poľnohospodárstva, Články s touto problematikou uverejňoval v Priateľovi ľudu a v Orle tatranskom, neskôr v Obzore. Do Zpěvníka prispel 4 piesňami, prekladal z nemčiny.

DIELO
Kratičký návod ku zlepšení polnieho hospodárstva v krajoch podtatranských. Levoča 1852. Čítanka pre školy obecné (rkp), Katechismus ku katechizácii mládeže (rkp)
preklady: Zschokke, J.H.D.: Zlatnica. Levoča 1847. Zschokke, J.H.D.: Majster Jordán alebo remeslo je zlatá baňa (rkp).

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. 4. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 482-483.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 125.

hudobný folklorista, fotografista, kameraman, filmový režisér
14.10.1894 Viedeň, Rakúsko – 6.5.1987 Praha, poch. v Martine

R. 1909-13 študoval na učiteľskom ústave v Hradci Králové, r. 1914 hru na husliach v Prahe, r. 1927-31 hudobnú vedu a dejiny umenia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. R. 1914-16 učiteľ v Úpici, r. 1916-18 člen vojenskej kapely a spevák v zbore Dvornej opery vo Viedni, r. 1918-23 učiteľ v Novom Měste nad Metují a v Prahe, r. 1924-38 referent Národopisného odboru Matice slovenskej v Martine, r. 1937-39 prof. na Škole umeleckých remesiel v Bratislave, r. 1939-45 pracovník Št. fotomeračského ústavu v Prahe, r. 1945 predseda Slov. filmovej spoločnosti SLOFIS, r. 1946 spoluzakladateľ, prof. a prvý dekan Filmovej fakulty Akadémie múzických umení v Prahe, od r. 1950 v slobodnom povolaní. Od r. 1919 sa počas prázdnin pravidelne venoval zbieraniu slovenského folklóru, od r. 1924 ako pracovník Matice slovenskej, podnikol ojedinelé zberateľské cesty aj po r. 1945. Zapísal asi 100 000 textov a 25 000 melódií ľudových piesní. Organizačne a metodicky pomáhal pri zakladaní dedinských folklórnych súborov, r. 1926 spoluorganizátor Národných hier v Martine, r. 1945 spoluzakladateľ Folklórneho festivalu v Strážnici, r. 1948 organizátor reprezentatívnej prehliadky súborov z Čiech a zo Slovenska v Prahe. R. 1974 autor libreta k samostatnému programu Zlatá brána v naštudovaní Čs. št. súboru z oblasti slovenského folklóru (Eva Studeničová spieva, 1928; Slovenský spevník 1, 1961 a i.), zberateľ českého folklóru (Český zpěvník 1, 1940 a i.), spoluautor 7 zošitov Národných piesní pre ľudové školy (1920-1923), kníh pre deti (Český rok 1-4, 1944-1960 a i.), napísal aj osvetovo-populárne a odborné muzikologické štúdie. Na dôvernej znalosti ľudových tradícií založil aj svoju fotografickú a filmovú tvorbu. Na svojich výskumných cestách sa venoval fotografickej dokumentácii, r. 1924-26 vydal fotografickú kolekciu 180 pohľadníc, ktoré majú aj umeleckú hodnotu. Svoju fotografickú tvorbu neskôr prezentoval i v knižných vydaniach (Slovensko, 1937; Slovensko vo fotografii Karola Plicku, 1949; Zlatá brána, 1964; Spiš, 1971; Československo, 1974; Levoča, 1980 a i.), viac kníh venoval Prahe. Od r. 1926 sa zaoberal filmom, ktorým sledoval najmä etnograficko-dokumentačné ciele (Za slovenským ľudom, 1928; Po horách, po dolách, 1929; Za Slovákmi od New Yorku po Mississipi, 1937; Pán prezident na Slovensku, 1945; Roľnícky deň vo Zvolene, 1946 a i.). Umeleckým vrcholom jeho filmovej tvorby je film Zem spieva (1933), obrazovo-hudobná kompozícia Slovenska a jeho folklóru. Spoluzakladateľ slovenskej národnej kinematografie, na Škole umeleckých remesiel v Bratislave založil r. 1938 filmový kurz, v Prahe sa stal spoluzakladateľom odboru filmového štúdia.

Použitá literatúra:
Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. Martin : Matica slovenská, 1999, s. 264-265.

DIELO
hudobná folkloristika: Eva Studeničová spieva. Martin 1928; Slovenské pesničky. Martin 1937; Český zpěvník. Praha 1940; Český rok v pohádkách, písních, hrách a tancích, říkadlech a há-dankách 1. Jaro. Praha 1944; 2. Léto. Praha 1950; 3 Podzim. Praha 1953; 4. Zima. Praha 1960 (s F. Volfom a K. Svolinským); Slovenský spevník 1. Bratislava 1961; Kytice balad z lidové epiky československé. Praha 1965; Zbojnícke piesne slovenského ľudu. Bratislava 1965 (s J. Horákom);
fotografická tvorba: Pohľadnice Národopisného odboru Matice slovenskej. Séria 1-12. Martin 1924-26; Slovensko. Martin 1937; Praha ve fotografii Karla Plicky. Praha 1940; Slovensko vo fotografii Karola Plicku. Martin 1949; Praha královská. Praha 1957; Vltava. Praha 1959; Pražský hrad. Praha 1962; Zlatá brána. Martin 1964; Spiš. Martin 1971; Československo. Praha 1974; Levoča. Martin 1980 (spoluautor); Zázrivský človek. Zázrivá 1994;
filmy: Za slovenským ľudom (1928); Po horách, po dolách (1929); Zem spieva (1933), Za Slovákmi do New Yorku po Mississippi (1937); Barokní Praha (1943); Roľnícky deň vo Zvolene (1946).

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. SLIVKA, Martin: Karol Plicka – básnik obrazu. – Martin : Osveta, 1982.

2. Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. IV. – Martin : Matica slovenská, 1990. – S. 485-487.

3. TOMAN, Prokop: Nový slovník československých výtvarných umělců : dodatky. – Ostrava : Výtvarné centrum Chagall, 1994. – S. 147-148.

4. ELSCHEK, Oskár a kol.: Dejiny slovenskej hudby od najstarších čias po súčasnosť. – Bratislava : ASCO Art & Science, 1996. – S. 264, 365, 406, 409, 410, 413.

5. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík … [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 264-265.

PAMIATKY
Zbierka zápisov slov. ľud. piesní (25 000 inventovaných zápisov), národopisné filmy, fotografie, korešpondencia v archívoch PSL MS, pozostalosť v Etnografickom ústave SNM v Martine; Múzeum Karola Plicku v Blatnici (od r. 1988); portrét od M. A. Bazovského (kresba, 1969); socha od J. Kulicha (epoxid, 1981); filmy: Na počiatku bola pieseň (Slovenská televízia, 1970); Národný umelec prof. Karol Plicka (Slovenská filmová tvorba, 1970); Vyznanie pútnika (Slovenská televízia, 1982); hrob na Národnom cintoríne v Martine.

učiteľka, osvetová pracovníčka
(9. 5. 1875 Trstená – 20. 8. 1977 Bratislava)

Bola dcérou Michala Podhradského, profesora trstenského gymnázia a neterou spisovateľa Jozefa Podhradského. Študovala na učiteľskom ústave v Bratislave, v Prahe a r. 1895 začala učiť v Šoprone. Výborne spievala, bola vynikajúcou huslistkou a klaviristkou. Vyučovala na meštianke v Bratislave matematiku, fyziku, spev a telocvik. Učila v troch jazykoch: slovenskom, nemeckom a maďarskom. Mnohí jej žiaci sa stali učiteľmi, lekármi, županmi, ale najmä hudobníkmi. Nacvičovala divadlá, viedla nedeľné školy, učila mladých ľudové piesne. Pôsobila v Brodskom, Báhoni a najdlhšie v Rači.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 126.

2. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 116.

lektor, jazykovedec
(31. 1. 1900 Námestovo – 17. 7. 1958 Bratislava)

Pôvodne bol vysvätený za kňaza v ústave piaristov v Budapešti. Neskoršie študoval angličtinu a literatúru v Londýne, vyučoval na rehoľnom gymnáziu v Tate, pre slovenské povedomie bol väznený a roku 1933 sa dostal na Slovensko, kde dostal štátne občianstvo. Od r. 1938 bol lektorom angličtiny na SU v Bratislave a od r. 1939 bol profesorom piaristického gymnázia v Trenčíne. Od r. 1940 pôsobil na FF UK a VŠO v Bratislave ako mimoriadny profesor.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 126.

2. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 89.

3. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 74.

Rácskay, Ratskay)

maliar
2. 6. 1806 Zázrivá – 15. 7. 1872 Tvrdošín

Od r. 1827 študoval na výtvarnej akadémii vo Viedni. R. 1830-71 pôsobil na Orave a v Liptove. Z jeho tvorby sa zachovali viaceré sakrálne práce pre r. k. kostol v Hybiach (1843), v Zubrici (okolo r. 1857), v Liptovskej Revúcej (1860), v Kňažej (1867), žánrové obrazy zo života oravského ľudu so silným sociálnym akcentom (Rekvirácia, Slovenský poddaný, Oráč). Vytvoril aj sériu 14 farebných ilustrácií pre pripravovanú monografiu Daniela Szontágha o oravskej župe. Jeho tvorba má hlavne národopisno-dokumentačný význam. Jeho diela sú v zbierkach Galérie hlavného mesta SR Bratislavy, v Etnografickom ústave SNM v Martine a v Néprajzi múzeu v Budapešti.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1992, zv. 5, s. 13.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. BUŠŠA, Viktor: 700 rokov Tvrdošína. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1967. – S. 171.

2. Slovensko. 4 diel, Kultúra 1. časť. – Bratislava : Obzor, 1979. – S. 800.

3. BARTKOVÁ, Zuzana: Orava vo výtvarnom umení. – Banská Bystrica : Stredoslovenská galéria, 1987.

4. Slovenský biografický slovník R-Š. – Zv. V. – Martin : Matica slovenská, 1992. – S. 13.

5. HUBA, Peter: Tvrdošín. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1993. – S. [35].

6. BÁRDOŠ, Edmund Peter: História farnosti Habovka. – Habovka : Rímskokatolícky farský úrad, 1998. – S. 10.

štúdie: BUŠŠA, Viktor: Pred sto rokmi zomrel oravský maliar Maximilián Ratskay. (Album výstrižkov OK- výtvarné umenie).

(pseud. Radolínsky)

redaktor, vydavateľ, jazykovedec, náboženský spisovateľ
8. 7. 1817 Dolný Kubín – 26. 4. 1879 Kúty

R. 1827-33 študoval na gymnáziách v Ružomberku, Kremnici a v Budíne, r. 1833-34 v seminári v Bratislave, r. 1834-40 teológiu na univerzite vo Viedni. R. 1841-42 pôsobil ako r. k. kaplán v Budíne, Podsitnianskej a v Zlatých Moravciach, r. 1843-49 v Banskej Štiavnici, r. 1849-61 redaktor českej osnovy Zemského zákonníka v Budíne, od r. 1861 farár v Kútoch. Jedna z najzaslúžilejších osobností národno-kultúrneho života na Slovensku v 19. storočí ako cirkevný dejateľ, jazykovedec, redaktor a vydavateľ. Literárne a organizačne aktívny už na svojich prvých pôsobiskách (zakladateľ osvetových spolkov v Banskej Štiavnici), spolupracovník bernolákovcov (najmä M. Hamuljaka), reprezentantov čs. koncepcie (J. Kollár), ale najmä štúrovských dejateľov. Od r. 1844 člen spolku Tatrín, v ktorom sa aktivizoval v školskom a jazykovednom výbore, na jeho zasadaní r. 1847 predložil latinskú gramatiku slovenčiny, ktorá mala byť spojivom medzi bernolákovčinou, štúrovčinou a bibličtinou (tlačou nevyšla). V zložitej jazykovej situácii sa aktivizoval za staroslovienčinu ako úradný jazyk, napísal jej príručku Pravopis slovenský s krátkou mluvnicí (1850), ale po hodžovsko-hattalovskej úprave presadzoval štúrovskú spisovnú slovenčinu. Už od začiatku 50. rokov vyvíjal úsilie založenie slovenského náboženského i kultúrno-vydavateľského spolku, neskôr zintenzívnil spoluprácu so Š. Moyzesom v úsilí o vznik Matice slovenskej, r. 1863 jej spoluzakladateľ a organizátor zbierok, mecén a člen podporného výboru gymnázia v Kláštore pod Znievom. Jeho vrcholným organizačným činom bolo založenie Spolku svätého Vojtecha (1869), jeho dočasný správca a potom doživotný čestný podpredseda. Sústavne sa venoval náboženskej spisbe ako redaktor, vydavateľ a zostavovateľ náboženských publikácií, zostavil a vydal v 30 zväzkoch výber zo slovenskej a inonárodnej homiletickej spisby Poklady kazateľského rečníctva… (1848-1853), autor príručky Náboženské výlevy… (1850), zostavovateľ spevníka Všeobecná sbierka cirkevných katolíckych pesničiek slovanských (1874), modlitebných knižiek a pod. Vlastné kázne vydal v ruskom preklade Sobranije russkich propovedej (1852), ku ktorým pripojil samostatný rusko-nemecko-latinský slovník. Okrem náboženskej spisby vydával osvetovú literatúru, školské príručky a pomôcky, r. 1852-56 vydával Prostonárodnú bibliotéku (1852-56), pre ľudové školy vydal Sasinkovu učebnicu Dejepis všeobecný a zvláštny…, na základe ktorej zostavil učebnicu Nečo zo všeobecného dejepisu (1876). Zaslúžil sa o rozvoj slovenského časopisectva: od r. 1850 zakladateľ, vydavateľ a redaktor časopisu Cyrill a Method, ku ktorému pripojil r. 1859-61 prílohu Priateľ školy a literatúry (od r. 1867 pod názvom Slovesnosť), redaktor a vydavateľ Katolíckych novín, r. 1861 zaslúžil sa o vydávanie Pešťbudínskych vedomostí, od r. 1864 vydával časopis Vojtech, vydal viac kalendárov (Tatran), náboženských diel iných autorov, podporoval vydávanie almanachov a literárnych časopisov (Concordia, Lipa). Svojou celoživotnou aktivitou sledoval popri duchovných hlavne národno-výchovné ciele.

Použitá literatúra:
Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. Martin : Matica slovenská, 1999, s. 273-274.

DIELO (výber)
náboženské:
Kázeň o svatích pútoch… Banská Štiavnica 1843; Poklady kazatelského rečníctva… 1-4. Banská Štiavnica – Budapešť 1848-1953 (zostavovateľ, spoluautor); Náboženské výlevy srdce katolickeho kresťana. Budapešť 1850; Sobranije russkich propovedej. Budapešť 1852; Andelíček strážca. Skalica 1872; Všeobecná sbierka cirk. katolíckych pesničiek slovenských… Viedeň 1874; Duchovný spevník katolícky… Trnava 1882;
jazykovedné:
Pravopis slovenský s krátkou mluvnicí. Viedeň 1850; Slovar k pervomu tomu sobranija russkich propovedej. Budapešť 1853; Grammatica linguae Slavicae inter Slavos Hungariae vigentis (rkp);
pedagogické:
Stručný výťah z návrhu o ústrojnosti gymnásií a věcníc čili realek v Rakouském mocnářství. Budapešť 1851; Školník, obsahujíci hviezdovedu, zemepis, silozpyt, zemeznalstvo, prírodopis, domáce a polnie hospodárstvo, ovocinárstvo, včelárstvo, hodvabníctvo a nauku o právach a povinostiach občianskych pre kat. elementárne školy 1. Viedeň 1871;
iné:
Radislav a Blanka, aneb Okouzlená lilie. Praha 1841.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 4. – Martin : Matica slovenská, 1932. – S. 292-297.

2. Litteraria historica Slovaca 1-2, 1946-47. – Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1947. – S. 223-233.

3. PRAŽÁK, Albert: S Hviezdoslavom : rozhovor s básnikom o živote a diele. – Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1955. – S. 15.

4. KOTVAN, Imrich: Bibliografia bernolákovcov. – Martin : Matica slovenská, 1957.

5. BUTVIN, Jozef: Slovenské národnozjednovacie hnutie 1780-1848. – Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1965. – S. 113, 118, 142.

6. CHOVAN, Juraj: Andrej Radlinský (K 150. výročiu narodenia) : pamätník slovenskej literatúry. – Martin : Matica slovenská, 1967.

7. KLEŇ, Milan: Organizačná a vydavateľská práca Andreja Radlinského. In: Súbežnice života oravského človeka. Diel I. – Vrútky : Nadas-AFGH, 1993. – S. 319-324.

8. HLAVÁČ, Albert: Andrej Radlinský. – Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 1994.

9. Jeden z najobetavejších národovcov. In: Kronika Slovenska. – Bratislava : Fortuna Print, a. s., 1998. – S. 558.

10. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík … [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 273-274.

11. Slovník slovenských spisovateľov / Valér Mikula …[et al.]. – Praha : Nakladateľstvo Libri, 1999. – S. 367.

12. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska / Július Pašteka… [et al.]. – Bratislava : LÚČ, 2000. – S. 1136-1137.

biografické články (výber):

1. ŽUFFA, Cyril: Pracoval pre dobro vlasti : k 180. výročiu narodenia Andreja Radlinského. In: Slovenský sever. – Roč. 7, č. 9 (1997), s. 11.

2. JUDÁK, Viliam: Katolícke noviny pod vedením Andreja Radlinského. In: Katolícke noviny. – Roč. 114, č. 40 (1999), s. 19.

3. PETROVSKÝ, Karol: Výročia osobností a udalostí. In: Národná osveta. – Roč. 9, č. 4 (1999), s. 7.

4. ŽUFFA, Cyril: Zbožňovaný i zatracovaný : pripomíname si 120. výročie úmrtia Andreja Ľudovíta Radlinského. In: Slovenské národné noviny. – Roč. 10 (14), č. 19 (1999), s. 8.

PAMIATKY
Pamätná tabuľa na pôvodnom mieste rodného domu (od S. Bíroša) v Dolnom Kubíne; pamätná tabuľa na r.k. fare v Kútoch; pamätná tabuľa v Zlatých Moravciach (september 1994); hrob s náhrobníkom v Dolnom Kubíne; portréty: od J. Alexyho (pastel, 1969), R. Bruna (suchá ihla, 1982) a J. Cesnaka (ceruza, 1984); busta od S. Bíroša (epoxid, 1978); básne od P. O. Hviezdoslava Storočná pamiatka… (1917) a Hold Andrejovi Radlinskému (1918); časť rukopisnej pozostalosti a fotodokumentačný materiál v Archíve literatúry a umenia v SNK.

právnik
(12. 5. 1870 Dolný Kubín – 30. 10. 1935 Praha)

Študoval na gymnáziu v Ružomberku, Levoči a v Kolíne, kde r. 1888 maturoval, právo na univerzitách vo Viedni, Záhrebe a v Prahe, r. 1893 JUDr. Advokátsky koncipient u E. Dyka, od roku 1900 samostatný advokát v Plzni, r. 1916 sudca na Čiernej Hore, r. 1919 referent pre Slovensko – radca Najvyššieho správneho súdu, r. 1926 viceprezident Pozemkového ústavu v Prahe. Vyšiel z národno-uvedomelého prostredia, na gymnáziu v Levoči aktívny člen študentského krúžku Detvan, založeného slovenskými študentmi z Liptova a Oravy, z ktorých najvýznamnejším členom bol V. Šrobár. Čítali v ňom slovenskú tlač, recitovali básne, spievali národné a ľudové piesne. Po vyzradení boli obvinení nielen z týchto skutočností, ale i z urážky a ohovárania uhorskej vlády. Spolu s ďalšími 10 spolužiakmi bol vylúčený zo všetkých škôl v Uhorsku.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 129.

2. Slovenský biografický slovník R-Š. – Zv. 5. – Martin : Matica slovenská, 1992. – S. 18.

národnokultúrny dejateľ, teológ
29. 12. 1822 Dolný Kubín – 26. 10. 1889 Lipnica Mala, Poľsko

Teológiu študoval pravdepodobne v Spišskej Kapitule a v Pešti. Od r. 1848 farár v Lipnici Malej, r. 1869 apoštolský pronotár. Vyrastal v národnouvedomelom prostredí, popri pastoračnej práci sa venoval verejnej a národnokultúrnej činnosti. Zástanca hodžovskohattalovskej úpravy spisovnej slovenčiny, rozširoval slovenskú tlač, r. 1858 iniciátor založenia kultúrno-cirkevného spolku Braterstvo Cyrila-Metoda. Autor pastorálnej teológie, ktorá slúžila ako učebnica na bohosloveckých učilištiach. Tlačou vyšli jeho príle-žitostné reči, prispel do Pokladov kazateľského rečníctva, Cyrilla a Methoda, Slovenských novín.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1992, zv. 5, s. 18.

DIELO
Ode…Joanni R. Greschner… Budapešť 1840; Theologia pastoralis juxta principia ecclesiae romano-catholicae et apporobatorum auctorum elaborata… 1-3. Budapešť 1859-60; Trúchloreč, ktorú pri slávnosti odhalenia náhrobníka… Martina Hamuljaka… povedal. Martin 1873.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 4. – Martin : Matica slovenská, 1932. – S. 197.

2. Slovenský biografický slovník R-Š. – Zv. V. – Martin : Matica slovenská, 1992. – S. 18-19.

3. HLAVÁČ, Albert: Andrej Radlinský. – Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1994. – S. 10.

4. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska / Július Pašteka… [et al.]. – Bratislava : LÚČ, 2000. – S. 1137.

biografické články:

1. JANEK, Jozef: Štefan Radlinský. n: Orava. – Roč. 3, č. 25 (1997), s. 5.

2. Štefan Radlinský. In: Slovenský sever. – Roč. 7, č. 12 (1997), s. 18.

(pseud. Kazimír Konšel)

právnik, redaktor, univerzitný profesor
2. 6. 1873 Ružomberok – 12. 3. 1942 Bratislava

R. 1883-1891 študoval na gymnáziách v Ružomberku, Levoči a v Jágri, r. 1891-95 právo na univerzite v Kluži, r. 1896 v Budapešti. R. 1899-1900 samostatný advokát v Ružomberku, r. 1900-1909 prevzal advokátsku kanceláriu v Námestove po P. O. Hviezdoslavovi, r. 1909-14 advokát v Bratislave, r. 1914-19 sudca krajského súdu v Novom Sade a vojenský sudca vo Valjeve a v Krušetnici, r. 1919-20 pracovník juhoslovanského ministerstva spravodlivosti v Belehrade, r. 1920-21 sekčný šéf na ministerstve pre zjednotenie zákonov a unifikáciu správy v Prahe, od r. 1921 pedagóg, r. 1922-41 riaditeľ Seminára všeobecného súkromného práva na Právnickej fakulte UK v Bratislave. R. 1905 založil a redigoval spoločensko-politický mesačník Orava. Významný slovenský právnik a politik. R. 1908 zástupca Národných novín na zjazde slovanských novinárov v Ľubľane, r. 1910 účastník slovanského zjazdu v Sofii, r. 1919 zástupca dolnozemských Slovákov vo Veľkej národnej skupštine Vojvodiny. Prvý Slovák vo funkcii rektora UK v Bratislave. Spoluzakladateľ teórie práva na Slovensku, zameral sa najmä na právno-filozofické a právno-sociologické problémy a popularizáciu práva. Na základe štúdia slovanských obyčajovoprávnych sústav vytvoril vlastný právno-filozofický systém a pokúšal sa o jeho realizáciu. po r. 1918 sa venoval najmä súkromnému a občianskemu právu. Uverejňoval početné štúdie v odborných časopisoch.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1992, zv. 5, s. 44.

DIELO
Moja programová reč vo volebnom okrese novobanskom v apríli 1906. Námestovo 1906; Práva medzi mužom a ženou v Uhorsku. Praha 1906; Otáznik k zbieraniu slovenského obyčajového práva. Martin 1907; Z oboru práva. In: Slovenské pohľady, roč. 21, 1901, s. 593-596; Právo. In: Slovenské pohľady, roč. 25, 1905, s. 545-549; Prof. dr. Karol Kadlec. In: Slovenské pohľady, roč. 25, 1905, s. 614-626, 706-708, 744-755; Úver hypotekárny a zmenkový. In: Slovenské pohľady, roč. 31, 1911, s. 171-175; Maličkosť z terminológie. In: Právny obzor, roč. 2, 1919, č. 1-3, s. 4-6.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. Korešpondencia Františka Votrubu (1902-1944). – Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1961.

2. HOLOTÍK, Ľudovít: Sociálne a národné hnutie na Slovensku… – Bratislava : VEDA, 1979. – S. 320, 424.

3. TIBENSKÝ, Ján: Dejiny vedy a techniky na Slovensku. – Martin : Osveta, 1979. – S. 305, 367, 376, 382.

4. Slováci vo svete 1. – Martin : Matica slovenská, 1980. – S. 149, 150.

5. Dejiny Slovenska 4 : od konca 19. storočia do roku 1918. – Bratislava : VEDA, 1986. – S. 267-269, 381.

6. Slovenský biografický slovník R-Š. – Zv. V. – Martin : Matica slovenská, 1992. – S. 44-45.

7. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 75-76.

biografické články:

1. JANEK, Jozef: Boj Dr. Augustína Rátha. In: Biela Orava. – Roč. 7, č. 6 (26.03.1997), s. 5.

(Reviczky, pseud. Deltophylus)

prekladateľ, diplomat
4. 11. 1737 Viedeň, podľa niekt. pram. 1736 Veličná – 10. 8. 1793 Viedeň

Študoval na viedenskej univerzite. Začas pôsobil na dvore nitrianskeho biskupa, potom v diplomatických službách monarchie v Carihrade, r. 1772-73 vyslanec v Poľsku, r. 1779-85 v Prusku, r. 1786-89 vo Veľkej Británii, štátny minister, skutočný vnútorný tajný radca. Prívrženec reforiem Márie Terézie a Jozefa II. Zohral určitú úlohu pri prvom delení Poľska. Ovládal niekoľko západoeurópskych i slovanských jazykov, ale i klasické a orientálne jazyky (hebrejčina, arabčina, turečtina, perzština). Milovník vied a umení, vybudoval si veľkú knižnicu, ktorú v Londýne odstúpil lordovi Spencerovi. Zamýšľal vydať jej komentovaný katalóg, vyšiel iba 1. zv. – antická literatúra (preložený  do francúzštiny). V bibliofilskej úprave vydal Satiricon A. Petronia a zachované zlomky z jeho diela. Do latinčiny preložil ódy perzského básnika S. M. Háfiza, z turečtiny do francúzštiny vojenskú príručku.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1992, zv. 5, s. 80.

DIELO
preklady: Traité de la tactique ou méthode pour ordonnance des troupes. Viedeň 1769; Specimen poeseos Persicae… Viedeň 1771; Bibliotheca graeca et latina. Berlín 1784; Titi Petronii Arbitri Satiricon et fragmenta. Berlín 1785.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 109.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 130.

3. Slovenský biografický slovník R-Š. – Zv. V. – Martin : Matica slovenská, 1992. – S. 80.

4. HUBA, Peter: Veličná 725 rokov. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1997. – S. 150.

historik, spisovateľ, archivár
28. 2. 1872 Budapešť – 19. 11. 1964 Budapešť

Študoval na právnickej fakulte a obchodnej akadémii, r. 1902 absolvoval odborný knihovnícky kurz v Budapešti. R. 1902-10 knihovník Čaplovičovej knižnice v Dolnom Kubíne, od r. 1910 archivár Fejérskej župy v Székesfehérvári, neskôr Peštianskej v Budapešti. Venoval sa básnickej, beletristickej i dramatickej tvorbe a hlavne kultúrnej histórii. Autor monografií z dejín maliarstva a divadelníctva, populárno-náučných prác o pamätihodnostiach Budapešti a jej okolia. Knižne publikoval prácu o nástenných maľbách na Oravskom hrade Az árvai vár falképei (1912), pozoruhodné sú jeho štúdie o Čaplovičovej knižnici v Dolnom Kubíne, zaslúžil sa o skatalogizovanie jej fondov. Zredigoval a vydal neznáme, resp. zabudnuté diela maďarských spisovateľov (A. Fáy, J. Gvadányi, F. Kazinczy a i.), r. 1922 pripravil na vydanie Petőfiho básnický cyklus z r. 1841 Lánc versei. V publicistike sa zameral na literárnu históriu, dejiny umenia a osvety, prispieval do periodík Hazánk (1894), Ország-Világ (1896), Irodalom-történeti Közlemények (1898, 1900-01 a i.), zodpovedný redaktor časopisu Belgrádi Hírek. Prekladal z francúzštiny (D. Diderot, A. Dumasst.) a z latinčiny (J. Secundus).

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1992, zv. 5, s. 80.

DIELO (výber)
kultúrno-historické: Jelentés az árvamegyei Csaplovics Könyvtár 1903… Dolný Kubín 1904; A Nemzeti Színház könyv-es levéltára. B. m. 1908; Báthory Erzsébet. B. m. 1908; Az árvai vár falképei. Sopron 1912; Petőfi és Pest-Pilis-Solt-Kiskun vármegye. B. m. 1923; A Nemzeti Színház megnyitásának története. B. m. 1927; poézia: Az első és utolsó. Budapešť 1899;
dráma: A modern ember. B. m. 1923;
štúdie: Az árvamegyei Csaplovics-könyvtár története. In: Muzeum és Könyvtári Értesítő, roč. 1, 1907, č. 3-4, s. 200-206; roč. 2, 1908, č. 1, s. 31-41, č. 3-4, s. 113-119; A Csaplovics-könyvtár története. In: Árvamegyei Almanach. Dolný Kubín 1912, s. 23-33.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. PASIAR, Štefan: Dejiny knižníc na Slovensku. – Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1977. – S. 131.

2. Slovenský biografický slovník R-Š. – Zv. V. – Martin : Matica slovenská, 1992. – S. 80.

3. MAŤOVČÍK, Augustín: Vavrinec Čaplovič a jeho bibliotéka. – Martin : Wist, 1999. – S. 46, 76-77.

(pôv. Neumann)

meteorológ, klimatológ
(13. 12. 1861 Tvrdošín – 22. 10. 1941 Budapešť)

Strednú školu navštevoval v Kremnici. R. 1877-83 študoval matematiku a fyziku na vysokej kole polytechnickej v Budapešti, r. 1884 získal pedagogickú aprobáciu. Do r. 1888 stredoškolský profesor v Budapešti, potom asistent, od r. 1910 zástupca riaditeľa, r. 1912-27 riaditeľ krajinského ústavu pre meteorológiu a zemský magnetizmus v Budapešti. Zakladateľ modernej klimatológie v Uhorsku. Zaoberal sa výskumom vyšších vzduchových vrstiev, teplotnými zrážkami a zrážkovými pomermi so zreteľom na Uhorsko. Spolupracoval s observatóriom v Hurbanove. Autor prvej učebnice modernej klimatológie, redaktor odborného časopisu Az Időjárás. R. 1925 zakladajúci člen a prvý podpredseda Uhorskej meteorologickej spoločnosti.

DIELO (Výber)
Utasitás a meteorológiai megfigyelő hálózat számara. Budapešť 1894; A légnyomás a magyar birodalomban 1861-tõl 1890-ig. Budapešť 1897; Éghajlat. Budapešť 1907; Magyarország éghajlata. Budapešť 1909;
štúdie (výber): A bécsi Meteorológiai Intézet ötven évi fennállásához. In: Az Időjárás, roč. 5, 1901, s. 371-379; Az idei szárazság. In: Földrajzi Közlemények, roč. 32, 1904, s. 329-339.

LITERATÚRA O Ž. RÓNOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 131.

2. Slovenský biografický slovník R-Š. – Zv. V. – Martin : Matica slovenská, 1992. – S. 114.

lekár
13. 2. 1890 Námestovo – 14. 6. 1987 Bratislava

Študoval na gymnáziu v Trstenej a v Ružomberku, medicínu na univerzite v Budapešti a v Kluži, kde sa zapájal do spolkovej činnosti. Po štúdiách pôsobil ako lekár pôrodníckej kliniky vo Viedni, v prvej svetovej vojne bol ranený, r. 1915-17 bol hlavným chirurgom a veliteľom vojenskej nemocnice v Poľsku, po r. 1918 ako asistent Univerzity Komenského a primár gynekologického oddelenia židovskej nemocnice v Bratislave. Autor odborných prác o liečení rakoviny (Časné poznanie rakoviny maternice, Príspevky ku kauzistike ženských nemocí, 1929), vydavateľ Horalských povestí (1930). Dopisujúci člen francúzskej a belgickej vedeckej spoločnosti pre pôrodníctvo a ženské choroby, člen Spolku Oravcov.

Použitá literatúra:
MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994, s. 76.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 131.

2. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 7

pedagóg
(31. 10. 1884 Tikovice – 1. 8. 1956 Vyškov na Morave)

Maturoval v Prostějove na českej reálke. V Prahe navštevoval prednášky prof. Masaryka, Krejčího, Drtinu a i. Po skončení vysokej školy pôsobil ako učiteľ na obchodnej akadémii a českej reálke v Prostějove. Počas 1. svetovej vojny ranený na fronte pri Grodku Jagelovskom (Halič), dva roky pôsobil ako okresný veliteľ v Čiernej Hore (Montenegro), po skončení vojny pedagóg pri budovaní nového školstva v okrese Plevlja. Obchodný atašé na našom konzuláte v Sarajeve. R. 1920-21 profesor na obchodnej škole v Kežmarku, r. 1921-28 riaditeľ trojročnej obchodnej školy v Dolnom Kubíne, od r. 1928 riaditeľ obchodnej školy vo Vyškove na Morave. Často navštevoval Oravu a spomínal na Dolný Kubín, Oravský Podzámok a Roháče, udržiaval kontakty s J. Ťatliakom, Nádašim-Jégé, Hrabuššayom, rodinou Kňazovičovskou, Hroboňovskou Trnkocych a i.

LITERATÚRA O F. ROZSIVALOVI VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 130-131.

lesný technik
19. 2. 1923 Oravská Polhora – 21. 11. 1977 Bratislava

Študoval na Vyššej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, popri zamestnaní na strojníckej priemyslovke. Od r. 1949 pracovník Technického strediska štátnych lesov v Oravskom Podzámku, od r. 1960 pôsobil v Lesnom závode v Ružomberku a od r. 1967 vedúci mechanizátor Podnikového riaditeľstva Štátnych lesov v Bratislave. Venoval sa mechanizácii prác v lesnom hospodárstve, zaslúžil sa o konštrukciu a montáž lanoviek na dopravu dreva, zúčastnil sa na tvorbe štátnych noriem pre ťažobno-manipulačné práce s drevom. Z tejto oblasti uverejňoval články v časopisoch Poľana, Les a i.

Použitá literatúra:
MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994, s. 77.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. Slovenský biografický slovník R-Š. – Zv. V. – Martin : Matica slovenská, 1992. – S. 151.

(Seberiny, Seberenyi, Seberínyi, Szeberényi, Szeberínyi)

pedagóg, náboženský spisovateľ, cirkevný hodnostár
1. 1. 1780 Veličná – 10. 2. 1857 Banská Štiavnica

Študoval na gymnáziu v Rožňave, Prešove a v Kežmarku, teológiu v Prešove, od r. 1801 na ev. lýceu v Bratislave, r. 1804-05 na univerzite v Jene, kde sa venoval aj botanike a mineralógii. Od r. 1805 vychovávateľ v Bratislave, r. 1807-11 farár v Nitrianskej Strede, r. 1811-19 v Kochanovciach, od r. 1819 v Banskej Štiavnici, od r. 1834 superintendent banského dištriktu. R. 1850 pre sympatie s maďarskou revolúciou 1848-49 zbavený úradu superintendenta a odsúdený na smrť, rozsudok bol zmiernený na dvadsaťročné väzenie, napokon omilostený. Propagátor nových pedagogických myšlienok, autor praktickej príručky pre domácich učiteľov De praecipuis capitibus primae educationis per paedagogos, horumque munere (1810), v ktorej odporúčal zvýšenie odbornej úrovne vychovávateľov. V diele I. F. Galii Doctrina de cerebro, cranio et organis animi (1811) priblížil učenie frenológa J. F. Galla. V oblasti cirkevnej histórie sa venoval dejinám ev. synod. Autor početných príležitostných kázní a náboženských príručiek. Dielo De praecipuis ideis thelogiae pastoralis evangelicae (1835) je určené kňazom a učiteľom, ktorých povzbudzoval k literárnej a ľudovýchovnej činnosti. Ako superintendent sa postavil proti odnárodňovacím protislovenským tendenciám K. Zaya, podporovateľ rekurzu so slovenskými národnými požiadavkami k panovníkovi (1842), spolupracoval na vydaní ev. Zpěvníka (1842), do ktorého prispel 11 piesňami. Zúčastnil sa na zakladaní spolku Tatrín (1844), podporoval žiadosť Ľ. Štúra o slovenské noviny, postavil sa však proti jeho spisovnej slovenčine. Člen Učenej spoločnosti banského okolia, mineralogickej a latinskej spoločnosti v Jene.

Použitá literatúra:
Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík … [et al.]. Martin : Matica slovenská, 1999, s. 292.

DIELO
De praecipuis capitibus primae educationis per paedagogos, horumque munere. Bratislava 1810; I. F. Gallii Doctrina de cerebro, cranio et organis animi. Bratislava 1811; De praecipuis ideis theologiae pastoralis evangelicae. Banská Štiavnica 1835; Agenda funebria. Banská Bystrica 1838; Corpus maxime memorabilium schollae nostrae quodammodo propriis. In: Orationes dum Carolus Cuntzius in Vynaučování konfirmandů. Gyula 1857;
kázne a reči (výber): První nábožné kázaní… Banská Štavnica 1819; Láska a vděčnosť lidu k dobrému králi po smrti. Banská Štiavnica 1835; Veliké církve, veliké povinnosti. Budapešť 1837; Oltární řeč, kterouž ve chrámě cirkve evangelické zvolenské dne 11-ho června 1837… držel. Banská Štiavnica 1838; Pedagogické dielo Jána Seberíniho. Zväzok 1. Bratislava 1957.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 5. – Martin : Matica slovenská, 1933. – S. 45-48.

2. ČEČETKA, Juraj: Ján Seberini 1780-1857. In: Pedagogické dielo Jána Seberiniho. – Bratislava :
Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1957. – S. 7-32.

3. Životopis J. Seberiniho, od neho vlastnou rukou spísaný. In: In: Pedagogické dielo Jána Seberiniho. – Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1957. – S. 33-56.

4. MÜNZ, Teodor: Filozofia slovenského osvietenstva. – Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1961. – S. 32, 190-191.

5. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 111.

6. UHRIN, Pavol: Album literárnych pamiatok na Slovensku. – Martin : Matica slovenská, 1976. – S. 19, 36, 39, 392.

7. MAŤOVČÍK, Augustín: Kultúrni a literárni pracovníci Veličnej. In: Spravodaj Oravské múzeum 1980. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1980. – S. 27-28.

8. REZNÍK, Jaroslav: Po literárnych stopách na Slovensku. – Bratislava : Mladé letá, 1982. – S. 306.

9. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 133.

10. Slovenský biografický slovník R-Š. – Zv. V. – Martin : Matica slovenská, 1992. – S. 185.

11. KLEŇ, Milan: Seberiniho zápasy o zmysel života. In: Súbežnice života oravského človeka. Diel I. – Vrútky : Nadas-AFGH, 1993. – S. 324-328.

12. JANEK, Jozef : Rodáci. In: Veličná : 725 rokov. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1997. – S. 144.

13. TKÁČIKOVÁ, Eva: Seberini Ján. In: Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry 2. – M-Z. – Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 1997. – S. 84.

14. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík … [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 292.

15. DUDÁŠOVÁ, Darina: Dejiny Evanjelického a. v. cirkevného zboru vo Veličnej. – Veličná : Evanjelický a. v. cirkevný zbor, 2001. – S. 125.

16. MICHALIČKA, Vladimír: Dejiny oravského školstva do roku 1918. – Bratislava : Ústav informácií a prognóz školstva, 2001. – S. 40.

PAMIATKY
Dedikačné básne od B. Tablica (Panu Janovi Seberinimu, 1812) a A. Sládkoviča (Jánu Seberinimu, 1844).

atlét, bežec
(23. 1. 1913 Pula, Juhoslávia – 26. 1. 1981 Trstená)

Profesor telocviku na gymnáziu v Trstenej, vykonával funkciu športového referenta vo Vysokých Tatrách. Zúčastnil sa zakladania telovýchovného učňovského školstva, osobne sa zúčastňoval Košického maratónu a  súťaže medzi YMCA Oravský Podzámok a ŠK Dolný Kubín (1932). Venoval sa fotografovaniu na farebné diapozitívy, ktorými viac ráz prispel do Krás Slovenska a zostavil z nich celú zbierku.

LITERATÚRA O M. SEKEROVI VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 133-134.

spisovateľ, lekár
7. 1. 1898 Podbiel – 16. 10. 1965 Piešťany

Študoval na gymnáziách v Kalocsi, Levoči a v Ružomberku, r. 1916-27 poslucháč medicíny na Masarykovej univerzite v Brne a na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Ako lekár pôsobil v Trenčíne, Žiari nad Hronom, r. 1936-52 okresný lekár v Novej Bani, od roku 1952 primár, neskôr riaditeľ štátnych kúpeľov v Piešťanoch. Počas pôsobenia v Novej Bani sa zúčastnil SNP, po jeho ústupe do hôr sa vrátil do Novej Bane, kde žil pod dozorom gestapa, ale pre nedostatok lekárov mohol vykonávať lekársku prax. V Novej Bani zriadil civilnú nemocnicu. R. 1921-25 sa realizoval aj v literárnej tvorbe ako autor krátkych próz (úvahy, poviedky, črty), v ktorých tematicky čerpal zo študentského a lekárskeho prostredia (Sen mladého anatóma, Klak-frak-lak, Náš máj, Pomsta, Memoáry, Búrka z jasného neba, Dusný podvečer…, Pohroma, Slovenská pieseň, Hana a i.). Hlavnou štruktúrnou zložkou jeho próz nie je epický príbeh, ale úvaha, prevažne abstraktného charakteru. Uverejňoval v časopisoch Vatra a Svojeť, v periodikách Slovenský národ, Slovenský svet a Slovenská politika, do zdravotníckych časopisov prispieval osvetovo-humoristickými článkami.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 112.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 134.

3. Slovenský biografický slovník R-Š. – Zv. 5. – Martin : Matica slovenská, 1992. – S. 217.

rezbár a insitný sochár, roľník
(28. 8. 1906 Babín – 7. 5. 1995 Babín)

V r. 1913-18 absolvoval základnú školu v Babíne, potom pracoval ako roľník na rodičovskom, neskôr vlastnom hospodárstve v Babíne. Ako samouk sa venoval kolárstvu. K vyrezávaniu plastík sa dostal cez vyrezávanie betlehemov, s ktorými chodil v 20. – 30. rokoch koledovať po Slovensku, Morave a Sliezsku. Betlehem i figúrky polychromoval a pri ich výrobe vychádzal z tradície rezbárstva sakrálnych plastík. Tento charakter si zachovali aj jeho voľné plastiky s tradičnými námetmi. Stretnutia s profesionálnymi výtvarníkmi V. Kompánkom, A. Barčíkom a I. Kolčákom v 60. rokoch mu dali podnet k vyrezávaniu väčších plastík a rozšírili stvárňované námety, napr. biblické témy, variácie Adama a Evy, originálne Piety, Madony, osobité korpusy. Jeho rezba sa vyznačuje bezprostrednosťou výrazu a naivným čarom. Venoval sa vyrezávaniu charakteristických včelích úľov v tvare medveďa a postáv v ľudovom odeve, odpozorovaných z dedinského prostredia hornej Oravy. Postupne sa stáva výraznou osobnosťou medzi insitnými sochármi na Slovensku. Od 70. rokov prejavovali záujem o jeho plastiky viaceré galérie a múzeá. So svojou tvorbou sa predstavil na Bratislavskom hrade (1971), na 3. Trienále insitného umenia v Bratislave (1972), na výstavách v Hornom Smokovci, Námestove, Dolnom Kubíne, vo Východnej, v Novom Saczi v Poľsku, v Paríži (1982). Oravská galéria usporiadala v r. 1991 v Dolnom Kubíne Š. Siváňovi jubilejnú výstavu k 85. výročiu narodenia a v r. 1992 pripravila spolu so Slov. národnou galériou reprezentačnú výstavu – maliara Ondreja Štenberla a rezbára Š. Siváňa v Dessewffyho paláci v Bratislave. Jeho diela sa nachádzajú v SNG a SNM v Bratislave, v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne, v jej expozícii „Tradičného ľudového umenia“ na Slanickom ostrove.

LITERATÚRA O Š. SIVÁŇOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. Súčasný neprofesionálny výtvarný prejav na Slovenku. – Bratislava : Slovenská národná galéria, 1985. – nestr.

2. Bulletin ku výstave „Poézia Vianoc“. Betlehemy. – Dolný Kubín : Oravská galéria, 1991. – nestr.

3. Obeta a súcit : piety zo zbierok Oravskej galérie. – Dolný Kubín : Oravská galéria, 1991. – Katalóg výstavy.

4. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 82-83.

5. Babín / Rastislav Babiský ; Milan Babinský ; Mária Bukovská. – Babín : Obecný úrad, 1999. – S. 14.

6. Ľuptáková, Eva et.al: Štefan Siváň : rezbár z Oravy. – Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2007. – 85 s.

biografické články:

1. GRUSKA, Ján Viliam: Odišiel po schodoch, ktoré si sám vyrezal z oravského dreva. In: Slovenská republika. – Roč. 2, č. 114 (18.05.1995), s. 11.

2. ĽUPTÁKOVÁ, Eva: Spomienka na Štefana Siváňa. In: Pravda. – Roč. 5, č. 115 (19.05.1995), s. 9.

3. bn: Svet rezbára Štefana Siváňa. – In: Pravda. – Roč. 52, č. 7 (1997), s. 3.

4. (jk): Rezbár Siváň a jeho pôvabné insitné výtvory. In: Slovenský sever. – Roč. 7, č. 2 (1997), s. 15.

5. ERDZIAK, Pavol: Rezbár Štefan Siváň : k nedožitému jubileu popredného ľudového umelca. In: Národná osveta. – Roč. 7, č. 5 ( 1997), s. VIII.

6. ERDZIAK, Pavol: Spomienka na rezbára. In: Hospodárske noviny. – Roč. 5, č. 17 (21.01.1997), s. 4.

7. JUROLEK, Rudolf: Svetový dedo Siváň z Babína. In: Biela Orava. – Roč. 7, č. 3 (12.02.1997), s. 1,7.

8. PESSELOVÁ, Mária: Rezbár Štefan Siváň. In: Slovenská republika. – Roč. 5, č. 189 (16.08.1997), s. II.

9. SÝKORA, J.: Reklama švajčiarskeho syra bez Siváňových ovečiek. In: Naša Orava. – Roč. 6, č. 16 (28.04.1999), s. 6.

(pseud. Syn zôr)

publicista, učiteľ
(17. 2. 1899 Klin – 5. 1. 1945 Spišská Kapitula)

Teológiu študoval na univerzite v Budapešti a na KU v Prahe, v roku 1921 vysvätený za kňaza, kaplánoval v Zázrivej. Od roku 1922 profesor filozofie, r. 1922-27 i študijný prefekt, r. 1934 vicerektor, r. 1938 rektor bohosloveckého seminára v Spišskej Kapitule, msgre, r. 1940 pápežský komorník. Jeden z najplodnejších katolíckych publicistov svojej doby, písal filozofické úvahy, nábožensky motivované didaktické poviedky a črty, referáty o hudobnom dianí, najmä na Spiši, kritiky a recenzie domácich i zahraničných filozofických, pedagogických, psychologických, historických a náboženských prác. Vo filozofii predstaviteľ novotomizmu, ktorý sa pokúšal modernizovať prijímaním niektorých názorov Kanta a iných filozofov. Vo svojich úvahách filozoficky zdôvodňoval potrebu vedúceho postavenia náboženstva a cirkvi v spoločnosti, bojoval proti ľavicovým filozofickým smerom (polemizoval s ním V. Clementis). Podporoval politiku HSĽS, neschvaľoval však vojnu, proti ktorej vyzdvihoval kresťanský humanizmus a znášanlivosť. Prekladal z nemčiny. Prispieval do periodík Slovák, Svetlo, Kultúra, Obroda, Slovenské pohľady, Rozvoj, Vebum, Pero, Slovo a i., od roku 1925 redigoval náboženský mesačník Sv. rodina.

DIELO (Výber)
Výchova v spišskom seminári. In: Spišský kňazský seminár v minulosti a v prítomnosti. Spišská Kapitula 1943, s. 737.
Porovnanie sv. Augustína so sv. Tomášom Akvinským. In: Kultúra. Roč. 3, č. 5 (1931), s. 329-334.
Výkonnosť dnešnej scholastiky. In: Slovenské pohľady. Roč. 56, č. 12 (1940), s. 681-687.
Filozofia kostolného spevu. In: Svetlo. Č. 2 (1941), s. 143-148.
Galileo Galilei z dnešného vidu. In: Kultúra. Roč. 14, č. 2 (1942), s. 54-59.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 113.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 135.

3. Slovenský biografický slovník R-Š. – Zv. 5. – Martin : Matica slovenská, 1992. – S. 276.

4. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 80-81.

politik, podnikateľ
15. 5. 1870 Klin – 9. 4. 1953 Pohranice

Študoval na gymnáziu v Ružomberku, r. 1881-86 v Levoči, r. 1886-88 na obchodnej akadémii v Prahe. Úradník Tatrabanky v Martine a filiálky Úvernej banky v Trstenej, r. 1902 zakladateľ a majiteľ Ľudovej banky. Vyrastal v národnouvedomelom prostredí, na gymnáziu v Levoči spolu s V. Šrobárom a inými študentmi z Liptova a Oravy zakladateľ študentského krúžku, po prezradení spolku bol spolu s ďalšími pre tzv. panslavizmus vylúčený zo všetkých škôl v Uhorsku. V Prahe aktívne pracoval v spolku Detvan. Na Orave zakladal katolícke spolky, ochotnícke divadlo, mecén národno-kultúrnych podujatí, slovenských študentov a tlače, priatelil sa s P. O. Hviezdoslavom, v jeho dome sa schádzali slovenskí a českí vlastenci, písal národnoobranné články. Politicky sa začal angažovať r. 1894 v novozaloženej Zičiho Katolíckej ľudovej strane. Zúčastňoval sa na jej ideologických a politických zápasoch, ale najmä na realizácii jej programu v hospodárskej oblasti. R. 1905 kadidoval za ňu v bobrovskom volebnom okrese do uhorského parlamentu. Avšak jeho strana bola už vtedy súčasťou opozičnej maďarskej národnej koalície a opustila svoj pôvodný program, najmä v národnostnej otázke. I keď proti nemu strana postavila iného kandidáta, vo voľbách zvíťazil, po nich odmietol požiadavku strany verejne sa dištancovať od národnostného programu a spolupráce so slovenskými politikmi a koncom roku 1905 zo strany vystúpil. V parlamente sa pridal k Snemovej národnej strane, ktorú vytvorili najmä rumunskí poslanci. R. 1905 sa stal hlavným iniciátorom založenia Slovenskej ľudovej strany. R. 1906 bol pre tzv. národnostné poburovanie vo volebnej kampani odsúdený na 2 mesiace väzenia. Aj ako poslanec zostal členom Slovenskej národnej strany, angažoval sa iba v jej agrárnom a klerikálnom krídle. R. 1914 sa vzdal poslaneckého mandátu na Slovenskú národnú stranu, r. 1918 sa stal členom SNR a zúčastnil sa na znovuzaložení Slovenskej ľudovej strany. Po roku 1918 prispieval najmä do Slováka a Pera, r. 1933 založil a do r. 1936 ako zodpovedný redaktor viedol regionálny mesačník Naša Orava.

DIELO
Reč povedaná dňa 13. augusta 1905 na ľudovom zhromaždení v Trstenej. Skalica 1905; Reč Ferka Skyčáka, kraj. poslanca bobrovského, ktorú povedal na uhorskom sneme pri prejednávaní adresy dňa 5. júla 1906. Budapešť 1906

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 112.

2. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 100.

3. Slovenský biografický slovník R-Š. – Zv. 5. – Martin : Matica slovenská, 1992. – S. 275-276.

4. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 79-80.

5. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík … [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 299-300.
Biografické články, databáza súbežnej regionálnej bibliografie BIBLIS.

(pôv. Schlesinger)

ekonóm, vysokoškolský učiteľ
(7. 11. 1921 Námestovo – 16. 7. 1981 Levoča)

R. 1939 maturoval na reálnom gymnáziu v Dolnom Kubíne, r. 1945-49 študoval na Vysokej škole hospodárskych vied v Bratislave, r. 1955-60 postgraduálne na Fak. ekonomického inžinierstva SVŠT. R. 1939-41 robotník, r. 1941-42 výpomocný učiteľ v Jablonke, r. 1950 referent Slovenských magnezitových závodov v Bratislave, r. 1950-51 metodik Bratislavských inštalačných závodov, r. 1951-58 metodológ účtovnej evidencie na Povereníctve stavebníctva, súčasne r. 1954-58 externe pôsobil na SVŠT, r. 1958-60 vedúci Katedry národohospodárskej evidencie Fak. ekonomického inžinierstva SVŠT, r. 1960-81 prednášal ekonomiku, organizáciu a plánovanie na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave. R. 1939-44 rasovo prenasledovaný, r. 1942 internovaný v koncentračnom tábore v Novákoch, r. 1944 príslušník partizánskeho oddielu kpt. N. Belova. Spočiatku sa zaoberal ekonomikou stavebnomontážnych organizácií, problematikou dopravy v stavebnej výrobe, v 60. rokoch sa orientoval na konštrukciu matematických modelov a aplikáciu matematických metód v riadení ekonomických systémov. Na SVŠT vybudoval predmet operačná analýza, v poslednom období sa venoval skúmaniu heuristických modelov riadenia. Autor odborných publikácií vysokoškolských odborných textov štúdií a článkov v časopisoch a zborníkoch Technická práca, Stavba, Inženýrské stavby, Zborník vedeckých prác Stavebnej fakulty SVŠT, Ekonomický časopis a i.

DIELO
Účtovná evidencia v stavebno-montážnych organizáciách. Bratislava 1955; Vnútropodnikový chozraščot v stavebno-montážnych organizáciách. Bratislava 1956; Meranie výkonov a produktivity v nákladnej autodoprave. Bratislava 1958 (spoluautor); Stavebnícky náučný slovník 6. Bratislava 1963 (spoluautor); Sústava účtovníctva a operatívno-technickej evidencie v stavebných organizáciách. Bratislava 1966; Operačná analýza. Bratislava 1971 (spoluautor); Ek-nomika, organizácia a plánovanie v stavebníctve. Bratislava 1974 (spoluautor); Účtovníctvo a operatívno-technická evidencia v stavebníctve. Bratislava 1979 (spoluautor); Riešenie optimálneho variantu ukazovateľov simplexovou metódou. In: Sborník vedeckých prác Stavebnej fak. SVŠT v Bratislave, roč. 2, 1962, s. 161-182; Výpočet potreby výrobných investícií distribučnými metódami. In: Sborník vedeckých prác Stavebnej fak. SVŠT v Bratislave, roč. 6, 1965, s. 249-257; Výpočet cenovej hladiny pomocou exaktných metód. In: Ekonomický časopis, roč. 23, 1975, s. 236-338; Heuristický model riadenia stavebnej výroby. In: Ekonomika stavebníctva, roč. 13, 1978, s. 172-177; Metódy a spôsoby výpočtu ukazovateľov ekonomickej efektívnosti pri návrhu ročného plánu. In: Ekonomické rozhľady, roč. 13, č. 3, 1980, s. 72-81 (spoluautor).

LITERATÚRA O E. SLEZÁKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 136.

2. Slovenský biografický slovník R-Š. – Zv. V. – Martin : Matica slovenská, 1992. – S. 291.

3. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 81.

literárny vedec, prekladateľ, pedagóg
(1. 7. 1930 Dolný Kubín – 19. 2. 1996)

Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor ruština – slovenčina. Autor štúdie Dejiny ruskej literatúry XX. storočia , prekladal A. P. Čechova, A. A. Bloka, V. M. Šukšina, J. Krossa, Č. Amiredžima. Pôsobil ako dekan Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Predseda Asociácie rusistov Slovenska, člen rady Medzinárodnej asociácie učiteľov ruského jazyka a literatúry.

LITERATÚRA O I. SLIMÁKOVI VO FONDE KNIŽNICE

1. Kto je kto na Slovensku 1991 ? – Bratislava : Konzorcium Encyklopédia, 1991. -S. 150

(Soláriková)

pedagogička
16. 10. 1883 Dolný Kubín – 7. 7. 1967 Turčianske Teplice

Študovala na gazdinskej škole v Kroměříži pričinením A. Kardossa, r. 1905-19 tam pôsobila ako odborná učiteľka. R. 1919 založila a vybudovala jednoročnú gazdinskú školu vo Veličnej, r. 1920-23 jej prvá riaditeľka, v septembri 1923 neopodstatnene suspendovaná. Od r. 1905 sa angažovala v záujme vzdelávania slovenských dievčat, spolupracovala s A. Gebauerovou a E. M. Šoltésovou, r. 1912 nastolila tento problém v prednáške na československých poradách v Luhačoviciach. V Kroměžíži organizovala letné prázdninové kurzy pre slovenské dievčatá, v ktorých vyučovala vychovávateľstvo, účtovníctvo, kuchárstvo, mliekárstvo, syrárstvo, pomáhala umiestňovať slovenské dievčatá na rozličných gazdinských školách na Morave a v Čechách, propagovala zimnú roľnícku školu v Kláštornom Hradisku pri Olomouci. Od r. 1919 prostredníctvom tlače (Slovenská vlasť, Slovenská žena, Slovenská národná jednota, Naša Orava, Hospodársky obzor, Národné noviny, Národný denník) oceňovala výchovnovzdelávaciu činnosť hospodárskych škôl na Morave a v Čechách a ich význam pre kultúrny a hospodársky rozvoj vidieka. Podporovala zakladanie ženských časopisov, ich zmysel videla vo výchove slovenských žien zameranej na praktické potreby, ale aj na kultivovanie osobnosti ženy.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1992, zv. 5, s. 312.

DIELO (výber)
Hospodárske školy na Slovensku. In: Slovenské hlasy, roč. 1, 1919, č. 25, s. 2-3, Hospodyňské vzdelanie na Slovensku. In: Slovenská žena, roč. 1, 1920, č. 2, s. 12-13.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 138.

2. Slovenský biografický slovník R-Š. – Zv. V. – Martin : Matica slovenská, 1992. – S. 312-313.

PAMIATKY
Korešpondencia v Archíve literatúry a umenia v SNK.

(vl.m. Salzberger)

pedagóg, publicista
9. 2. 1912 Dolný Kubín – 1944 na neznámom mieste

Študoval na gymnáziu v Dolnom Kubíne, na elektrotechnickej priemyslovke v Brne, r. 1933 zložil diferenciálnu maturitu na učiteľskom ústave v Prešove. R. 1931-33 pomocný učiteľ v Železníku, r. 1933-41 v Železníku a v Lipanoch nad Torysou, r. 1941 ako rasovo prenasledovaný prepustený zo školských služieb, pracoval v elektrárni v Žiline. Od r. 1934 uverejňoval články a správy v pedagogických časopisoch (Naša škola, Národná škola slovenská, Učiteľský pedagogický časopis, Slovenská škola), v dennej a regionálnej tlači (Mladý roľník, Slovenský denník, Šariš). Dotýkal sa v nich závažných pedagogických problémov a predkladal spôsob ich riešenia (vyučovanie cudzích jazykov, vzťah rodiny a školy vo výchove dieťaťa, demokracia v škole a výchova rómskych detí), zaoberal sa didaktikou vlastivedných predmetov na národnej škole i sociálnymi otázkami učiteľov (obrana práva vydatých žien na výkon povolania, mzdy učiteľov). Recenzoval novinky doplnkového čítania pre mládež, písal aj satiry a črty. Autor populárno-náučnej knižky pre mládež o výskyte, ťažbe a spracovaní čierneho uhlia.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1992, zv. 5, s. 313.

DIELO
Čierne diamanty. Praha 1937.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 138.

2. Slovenský biografický slovník R-Š. – Zv. V. – Martin : Matica slovenská, 1992. – S. 313.

biografické články:

1. JANEK, Jozef: Plodný pedagogický publicista. In: Orava. – Roč. 18 (93), č. 3 (1982), s. 5.

2. JANEK, Jozef : Významné jubileum učiteľa : k 85. výročiu narodenia Ferdinanda Soľnohradského. In: Orava. – Roč. 3 (106), č. 2 (1997), s. 6.

(Szontágh)

historik, právnik
3. 1. 1809 Dolný Kubín – 4. 4. 1867 Trnava

Študoval na ev. gymnáziách v Gemeri a v Rožňave, na lýceách v Kežmarku a v Banskej Štiavnici a na ev. ref. akadémii v Blatnom Potoku. Právnický praktikant v Dolnom Kubíne, Prešove, Pešti, od r. 1832 podnotár, slúžny a právny zástupca Oravskej stolice v Dolnom Kubíne, od r. 1850 sudca v Dolnom Kubíne, predseda urbárskeho súdu v Trenčíne, sudca oravsko-liptovsko-turčianskej sedrie, r. 1861 sudca preddunajskej tabule v Trnave. V stoličných funkciách na Orave sa pričinil o zmiernenie následkov cholerovej epidémie r. 1831 a hladomoru r. 1847, r. 1849 zriadil v Dolnom Kubíne ošetrovňu, v ktorej sa liečili i ruskí vojaci. Zaslúžil sa o prevezenie, usporiadanie a sprístupnenie Čaplovičovej knižnice, r. 1858 pri nej založil spoločnosť, ktorá mala vo svojom programe hlavný regionálny výskum Oravy a ako jej predseda prispel k rozvoju jej činnosti. Venoval sa regionálnym dejinám a genealógii. Spracoval genealógiu oravského šľachtického rodu Meškovcov a vlastného rodu, spolupracoval s I. Nagyom na genealógii uhorských šľachtických rodov, v rukopise zostala jeho monografia Oravskej stolice a práca o kolonizácii Oravy. Najmä historickými článkami prispieval do periodík.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1992, zv. 5, s. 315.

DIELO
Felsö-Kubini Mesko család nemzedékrende és történeti emlékei. Budapešť 1861; Iglói és zabari Szotágh nemzetség származási története és oklevelei. Budapešť 1864.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 5. – Martin : Matica slovenská, 1933. – S. 200.

2. Slovenský biografický slovník R-Š. – Zv. V. – Martin : Matica slovenská, 1992. – S. 315.

3. MAŤOVČÍK, Augustín: Vavrinec Čaplovič a jeho bibliotéka. Martin : Wist, 1999. – S. 61-62.

protagonista československej spolupráce
(16. 12. 1816 Humpolec – 16. 12. 1890 Tábor)

Študoval filozofiu v Nemeckom Brode, právo v Prahe a vo Viedni. Pôsobil vo Viedni, v Udíne, v Benátkach, od r. 1848 v Kutnej Hore a Trutnove. Na Slovensko prišiel r.1853 najprv do Trenčína a v r. 1854-58 štátny zástupca v Dolnom Kubíne. Tu nadviazal priateľské styky s podporovateľmi Čaplovičovej knižnice, so S. Novákom a najmä C. Zochom, podieľal sa na vypracovaní jej stanov. V r. 1854-58 pomáhal organizovať oravské školstvo, čomu malo slúžiť aj záverečné ustanovenie v stanovách Spoločnosti Čaplovičovej knižnice. Stal sa čestným občanom mesta Dolného Kubína (1857).

LITERATÚRA O F. SMRČKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 137.

2. MAŤOVČÍK, Augustín: Spoločnosť Čaplovičovej knižnice. In: Vavrinec Čaplovič a jeho bibliotéka. – Martin: Wist, 1999. – S. 56-60.

(Sztanyik)

osvetový pracovník, ovocinár, včelár
8. 9. 1767 Veličná – 18. 7. 1822 Giraltovce

Po teologických štúdiách vysvätený za kňaza, r. 1787-1808 ev. farár v Chmeľove, r. 1808-22 v Giraltovciach, r. 1806-22 zemplínskošarišský senior. Propagátor zdravovedy, ovocinárstva a včelárstva na východnom Slovensku v poslednom desaťročí 18. a na zač. 19. stor., z nemčiny preložil a upravil práce o zeleninárstve, ovocinárstve a včelárstve (rkp. nezvestné), autor rukopisných príručiek o mytológii Grékov, Rimanov, Egypťanov a didakticko-náboženských spisov.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1992, zv. 5, s. 332.

DIELO (výber)
rukopisy: Kniha mravů křesťanských… 1-2 (1795-97); Apologia aneb Odpoved a obrana rozumu… (1795);
preklady: Včelársky katechizmus pre naučení obecného lidu od J. L. Christa… (1796).

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. PASIAR, Štefan – PAŠKA, Pavel: Osveta na Slovensku, jej vznik, počiatky a vývoj. – Martin : Osveta, 1964. – S. 47.

2. Slovenský biografický slovník R-Š. – Zv. V. – Martin : Matica slovenská, 1992. – S. 332.

(pseud. Števo)

spisovateľ, publicista, úradník
(19. 8. 1891 Trstená – 26. 9. 1978)

Študoval na gymnáziu v Trstenej, v Trnave a v Györo. Vojak na frontoch 1. svetovej vojny, o. i. aj v Kragujevaci. R. 1919-21 bankový úradník v Košiciach, r. 1921-31 v Michalovciach, r. 1931-52 riaditeľ Roľníckej vzájomnej pokladnice v Banskej Bystrici, potom väznený, po amnestovaní r. 1953-64 účtovník v hoteli Slovan v Košiciach. Počas vojenskej služby začal uverejňovať verše a krátke novelistické útvary v maďarských časopisoch, so slovenskou literatúrou sa zoznámil až po r. 1918. Po nástupe do zamestnania pokračoval v písaní čŕt a besiedok, už r. 1924 uverejnil svoje slovenské prvotiny v Kalendári Tatra banky, krátke prózy uverejňoval aj v Kalendároch Roľníckej vzájomnej pokladnice, výchovno-zábavné črty a besednice v Slovenskom denníku, Roľníckej osvete (Hlas pôdy, 1934) a v Živene (Zloduch v kríži, 1939). Spolupracoval aj s humoristickým časopisom Kocúr. Soc. založenie svojej povahy prejavil v románovej tvorbe. Román zo života najnižších spoločenských vrstiev Z pokolenia šarhov (1942) v obraze hlavného hrdinu Jozefa Otrembiaka predstavuje život človeka odmietajúceho príkoria, poníženia a ústrky determinované jeho pôvodom. Námet druhého románu Zákulisia miliónov (1949) súvisí s jeho profesijnou orientáciou. Dej sa odohráva v slovenskom bankovom prostredí v medzivojnovom období. V publicistike propagoval činnosť Roľníckych vzájomných pokladníc v službách roľníctva (Roľnícke rozhľady), zaoberal sa problematikou poľnohospodárstva, jeho zaostalosťou, nedostatkom mechanizácie a elektrizácie i nedostatkom zmyslu pre sporenie (Slovenský východ, 1927), jeho položením v období krízy (Slovenský denník, Slovenská politika, 1932). Články s regionálnou tematikou uverejňoval v Banskobystrických novinách. Predseda MO MS v Michalovciach a v Banskej Bystrici, pracoval aj v Čs. ČK a i. organizáciách osvetového charakteru.

DIELO
Z pokolenia šarhov 1 – 2. Martin 1942; Zákulisie miliónov. Martin 1949.

LITERATÚRA O Š. STANKOVIČOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. MATÚŠKA, Alexander: Za a proti. – Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1975. – S. 241-242.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 139

3. Slovenský biografický slovník R-Š. – Zv. V. – Martin : Matica slovenská, 1992. – S. 336.

(Stass)

krajanský pracovník v USA, novinár, redaktor
28. 1. 1872 Zábiedovo – 10. 5. 1917 Taylor, USA

Ľudovú školu navštevoval v Zábiedove a v Žiline, kde začal študovať na gymnáziu, po vstupe do františkánskej rehole pokračoval v štúdiách v Beckove, Hlohovci a v Kremnici, r. 1893 na žiadosť slovenského scrantonského biskupstva sa vysťahoval do USA, r. 1894 skončil teológiu na seminári v Scrantone. Farár v slovenských vysťahovaleckých kolóniách v Pensylvánii. Významný organizátor krajanskej cirkevnej tlače a spolkovej činnosti v USA. R. 1895 založil a do r. 1898 redigoval nábožensko-politické periodikum Katolík, r. 1897-98 aj jeho humoristickú prílohu Šašok, r. 1902-04 správca redakcie časopisu Jednota. V periodikách okrem informácií o živote slovenských prisťahovalcov v Amerike uverejňoval aj správy o situácii na Slovensku, ostro odsúdil najmä stupňujúcu sa maďarizáciu, čím sa zaslúžil o rast národného povedomia u amerických Slovákov. V anglicky písaných periodikách informoval o sociálnom a národnom postavení Slovákov v Uhorsku. Dopisovateľ Katolíckych novín a Ľudových novín. Zaoberal sa charitatívnou činnosťou, iniciátor podporných akcií základiny tzv. Pokladnice sv. Antona. R. 1893 zakladajúci člen MS v Amerike, r. 1895 Spolku slovenských kňazov v Amerike, r. 1906 Slovenského katolíckeho kongresu.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1992, zv. 5, s. 339.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca
r. 1900. – Diel 5. – Martin : Matica slovenská, 1933. – S. 170.

2. BIELIK, František a kol.: Ján Stas (28.6.1872-10.5.1917). In: Slováci vo svete 2. – Martin : Matica slovenská, 1980. – S. 194.

3. Slovenský biografický slovník R-Š. – Zv. V. – Martin : Matica slovenská, 1992. – S. 339.

(pseud. Olev, A. Aurelovič)

novinár, publicista
15. 2. 1900 Dolný Kubín – 4. 5. 1977 Bratislava

Ev. ľudovú školu navštevoval v Dolnom Kubíne, študoval na českej reálke v Lipníku nad Bečvou, od r. 1913 v Kroměříži, r. 1914-18 študoval na vysokej škole technickej v Brne, r. 1919-21 na vysokej škole obchodnej v Prahe. R. 1921-23 redaktor Slovenskej politiky v Prahe a v Bratislave, r. 1924-38 redaktor a vedúci národohospodárskej rubriky, referent pre záležitosti Balkánu v Slovenskom denníku, r. 1939 pre protifašistické zmýšľanie pozbavený redaktorskej činnosti a väznený v Ilave, r. 1939-45 úradník pri riaditeľstve handlovských uhoľných baní v Bratislave. Počas SNP sa zapojil do odboja ako novinár, r. 1945-48 stály redaktor denníka Čas, r. 1948-52 redaktor denníka Ľud v Bratislave, r. 1952-56 zamestnanec ČSAD v Liesku. V novinárskych článkoch sa zaoberal ekonomickými problémami Slovenska, bol za vybudovanie zodpovedajúcej železničnej siete. Počas pobytu v Juhoslávii nadviazal styky s jej kultúrnymi a politickými činiteľmi. Juhosláviu opísal vo fejtónoch a cestopisných črtách, ktoré vychádzali v Slovenskom denníku, ich zamýšľané knižné vydanie pod názvom Zo severu na juh ostalo v rkp. Zozbieral bohatý materiál o vzbure 71. trenčianskeho pešieho pluku v júni 1918, ale ho nespracoval, uverejňoval v tlači zaujímavosti o tejto udalosti. Pre Študijný ústav novinársky napísal spomienky novinára. Z literárnohistorického hľadiska sú cenné jeho spomienky na P. O. Hviezdoslava, Jégého, J. G. Tajovského a I. Krasku, ktoré publikoval v literárnej revue Rozkvet a v spomienkových zborníkoch. V rukopise zostala kniha spomienok z detstva na Hviezdoslava a Jégého.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1992, zv. 5, s. 377.

DIELO (výber)
Hrsť spomienok. In: Hviezdoslav v kritike a spomienkach. Bratislava 1954, s. 504-509; Niekoľko veselých spomienok. In: Jozef Gregor Tajovský v kritike a spomienkach. Bratislava 1958, s. 328-336; Môj krstný otec. In: Jégé v kritike a spomienkach. Bratislava 1959, s. 524-528; Prostredie, v ktorom žil Jégé v dolnej Orave. In: Jégé v kritike a spomienkach. Bratislava 1959, s. 335-356; Spomienky na veľkého básnika. In: Rozkvet, roč. 4, 1962, s. 34-43.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 114.

2. Slovenský biografický slovník R-Š. – Zv. V. – Martin : Matica slovenská, 1992. – S. 377-378.

politik, hospodársky pracovník
19. 3. 1897 Dolný Kubín – 28. 8. 1965 Sučany

Študoval na reálkach v Lipníku nad Bečvou a v Kroměříži, r. 1918-23 na Vysokom učení technickom v Brne. R. 1915-18 vojak na talianskom fronte, r. 1918-22 dobrovoľník čs. armády, r. 1923-29 hospodársky pracovník Škodových závodov v Bratislave, r. 1929-38 v Prešove a riaditeľ Iglovskej elektrárne v Spišskej Novej Vsi, súčasne predseda Národohospodárskej župy východos. a Investičnej komisie slov., r. 1939-44 hospodársky pracovník v Bratislave, r. 1945 krátko povereník SNR pre verejné práce, neskôr splnomocnenec pre vých. Slovensko v Košiciach, generálny riaditeľ Slovenských elektrární v Bratislave, r. 1945-46 podpredseda SNR, r. 1946-47 povereník SNR pre techniku, r. 1947-48 pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, po r. 1948 pracoval v rozličných podnikoch. Propagátor česko-slovenskej vzájomnosti, počas štúdií v Brne spoluzakladateľ spolku Kriváň. Od r. 1935 sa angažoval v agrárnom hnutí, po r. 1939 neprijal vznik Slovenskej republiky, aktivizoval sa v občianskom odboji, blízky spolupracovník J. Ursínyho a J. Letricha, v júli 1944 kooptovaný za člena ilegálnej SNR. Po vypuknutí povstania prišiel do B. Bystrice, spoluzakladateľ demokratického klubu v povstaleckej SNR. Ako delegát SNR sa v marci 1945 zúčastnil na moskovských rokovaniach, spolupracoval na príprave Košického vládneho programu.

Použitá literatúra:
Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. Martin : Matica slovenská, 1999, s. 313.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. JABLONICKÝ, Jozef – KROPILÁK, Miroslav: Slovník Slovenského národného povstania. – Bratislava : EPOCHA, 1970. – S. 269.

2. Dejiny Slovenska 6. – Bratislava : VEDA, 1988. – S. 43, 168.

3. Slovenský biografický slovník R-Š. – Zv. V. – Martin : Matica slovenská, 1992. – S. 378.

4. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík … [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 313

(rod. Hodžová)

divadelná ochotníčka, redaktorka
23. 8. 1866 Sučany – 30. 10. 1942 Dolný Kubín

Manželka vládneho radcu Aurela Styka st., bola známou divadelnou ochotníčkou a redaktorkou predprevratových Liptovskooravských novín. Ako ochotníčka hrala okrem iných aj Podpaľačovu dcéru od J. K. Tyla.

Použitá literatúra:
ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990, s. 140.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. Dolný Kubín / zostavil Pavol Čaplovič. – Martin : Osveta, 1986. – S. 178, 182.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 140.

herečka
6.3.1902 Dolný Kubín – 23.5.1967 Bratislava, poch. v Dol. Kubíne

R. 1918-20 študovala na dievčenskej vyššej škole, r. 1920-22 na dramatickom odbore konzervatória v Prahe. R. 1922-23 a r. 1929-38 členka činohry SND v Bratislave. Ako 16 – ročná hrala starú cigánku Doru v Hollého hre Kubo, v ochotníckej činnosti pokračovala aj počas pražských štúdií. Účinkovala v spolku Detvan, kde ju v inscenácii Kukučínovej hry Komasácia videl J. Hurt a navrhol jej prijatie na konzervatórium. Jedna z mála príslušníčok slovenskej zakladateľskej hereckej generácie s odborným vzdelaním v Prahe, preto jej prerušenie angažmánu v činohre SND r. 1923 na 6 rokov v najproduktívnejšom období znamenalo ujmu nielen pre súbor, ale aj pre jej herecký vývin. Po návrate do SND hrávala v menších úlohách, výrazné charakterové postavy stvárnila najmä v hrách slovenských a českých dramatikov. Najvýznamnejšou z nich bola jej kreácia Dory Kalinovej v Tajovského Ženskom zákone, s ktorou si získala pražské publikum i odbornú kritiku na zájazde SND v Prahe, domáca kritika však jej výkon neocenila. V povojnových rokoch pôsobila ako režisérka ochotníckeho divadla v Dolnom Kubíne. V septembri 1945 pod jej režisérskym vedením naštudovalo dolnokubínske ochotnícke združenie v Miestnom odbore Matice slovenskej divadelné predstavenie-veselohru Keď sa Marka zaľúbila.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1992, zv. 5, s. 379.

DIELO (výber)
divadelné postavy: (SND, Bratislava): Alvilda (Björnson: Keď vinič zakvitne, 1922); Anička (Tajovský: Matka, 1922); Anna Walzelová (Hauptmann: Tkáči, 1922); Beatrica z Agoult (Vrchlický: Súd lásky, 1922); Lady Agatha Carlisleová (Wilde: Vejár lady Windermerovej, 1922); Meme (Štolba: Vodné družstvo, 1922); Arnoštka Muchová (Pagnol: Abeceda úspechu, 1929); Dagmar Lorneová (Veiller: Je Mary Duganová vinná? 1929); Lorel Blissová (Coward: Weekend, 1929); Beta (Urbánek: Krutohlavci, 1930); Madlena Vojnarová (Jirásek: Vojnarka, 1930); Herečka (Shakespeare“ Hamlet, 1931); Táňa (Tolstoj, A.: Fabrika mladosti, 1931); Živa (Zeyer: Radúz a Mahuliena, 1931); Fekľuša (Ostrovskij: Búrka, 1932); Suseda (Tajovský: Nový život, 1932); Anička (Urbánek: Pani richtárka, 1933), Kata (Palárik: Dobrodružstvo pri obžinkoch, 1933, 1936); Lady Plymdalová (Wilde: Vejár lady Windermerovej, 1933); Valetína (Afinogenov: Strach, 1933); Zuza (Stodola: Cigánča, 1933); Dora Kalinová (Tajovský: Ženský zákon, 1934); Klára (Vulpius: Hó ruk!, 1934); Lily (Preradović: Rozumiete si…?, 1934); Zuza Mazanka (Urbánek: Pytliakova žena, 1934); Karolína (Hausen: Konkurencia, 1935); Krčmárka (Záborský: Najdúch, 1935); Dostálka (Langer: Obrátenie Ferdyša Pištoru, 1936); Marta (Štěpánek: Kamarát, kde si? 1936); Pani Draga (Nušić: Dr., 1937); Adriena (Salacrou: Žena, ktorá sa oslobodila, 1937); Marfa (Vachek: Pec, 1937); Laura Carringtonová (Deval: Slečna panská, 1938), Megera (Shaw: Andro-kles a lev, 1938).

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. MRLIAN, Rudolf: Tvary a tváre divadla. – Bratislava : Tatran, 1983. – S. 34.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 140.

3. Encyklopédia dramatických umení Slovenska 2. – Bratislava : VEDA, 1990. – S. 389.

4. Slovenský biografický slovník R-Š. – Zv. V. – Martin : Matica slovenská, 1992. – S. 379.

dôstojník, povstalecký veliteľ
27. 12. 1914 Oravská Lesná – 8. 1. 1970 Banská Štiavnica

Gymnaziálne štúdiá absolvoval r. 1935 v Levoči. Po základnej vojenskej službe bol vojakom z povolania, od septembra r. 1944 v hodnosti kapitána veliteľ 34. pešieho práporu 4. taktickej skupiny povstaleckej armády, s ktorým viedol obranné boje v oblasti Prievidza – Handlová – Kremnica. Po zatlačení povstaleckých bojov do hôr sa jeho prápor dostal na Staré hory, kde sa rozpadol. R. 1945 vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1939 a i. vojenskými rádmi.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník R-Š. – Zv. 5. – Martin : Matica slovenská, 1992. – S. 385.

4. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 87.

Surovjak, pseud. Š. S. Oravský)

verejný činiteľ, úradník
10. 11. 1892 Pribiš – 17. 6. 1950 Piešťany

R. 1899-1904 navštevoval ľudovú školu v Spišskej Novej Vsi, r. 1904-07 meštiansku školu v Dolnom Kubíne, kde r. 1907-10 študoval na vyššej obchodnej škole. R. 1911-12 železničný praktikant v Poprade-Veľkej, r. 1921-38 sekretár prednostu a vedúci administratívneho oddelenia Dopravného úradu v Žiline, r. 1938-45 funkcionár odborov a stavovskej organizácie v Bratislave. R. 1919 spoluzakladateľ, r. 1921 hlavný tajomník, r. 1922 ústredný predseda Zväzu slovenských železničiarov, r. 1921-23 a 1939 zodpovedný redaktor jeho tlačového orgánu Hlas slovenských železničiarov. Ním vedený zväz patril k najväčším zväzom odborovej ústredne kresťanských oborov. R. 1942 predseda Združenia štátnych a verejných zamestnancov, r. 1942-45 určoval líniu dvojtýždenníka Verejné právo, r. 1944-45 zodpovedný redaktor dvojtýždenníka Hlas dopravy. R. 1947 odsúdený Národným súdom v Bratislave na 8 rokov odňatia slobody.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1992, zv. 5, s. 385.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 140.

2. Slovenský biografický slovník R-Š. – Zv. V. – Martin : Matica slovenská, 1992. – S. 385.

sociológ, publicista, knihovník
22. 8. 1877 Slanica – 29. 9. 1918 Budapešť

Po skorej otcovej smrti sa rodina presťahovala do Užhorodu, kde študoval na gymnáziu, r. 1895-98 na právnickej fakulte v Budapešti, r. 1898-99 vo Viedni. Od r. 1899 vychovávateľ a knihovník knižnice uhorského parlamentu, r. 1900 knihovník Obchodnej a priemyselnej komory, r. 1904 knihovník, r. 1911 riaditeľ Knižnice hlavného mesta v Budapešti. Od r. 1900 člen Sociálnodemokratickej strany Uhorska, ideológ robotníckeho a socialistického hnutia, ktoré si osvojil najmä pod vplyvom ruských socialistov. V štúdiách a článkoch kritizoval nedemokratický uhorský politický a spoločenský systém, po rozchode so sociálnodemokratickou stranou uverejnil proti jej vedeniu zásadné kritiky. Odmietal militarizmus a hrozbu vojny, významné sú jeho práce o problémoch hnutia uhorských poľnohospodárskych robotníkov, ako aj odborné diela z oblasti knihovníctva a bibliografie.

Použitá literatúra:
MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994, s. 87.

DIELO (výber)
A magyar jakobinusok. Budapešť 1902; Bibliographia economica universalis. Brusel 1903; Imperializmus és tartós béke. Budapešť 1917; Társadalmi és pártharcok a 48-49-es magyar forradalomban. Viedeň 1921;
výbery: Szabó Ervin Válogatott írásai. Budapešť 1958 (bibliografia prác); Szabó Ervin magyar nyelven megjelent könyvtártudományi, … 1900-1918. Budapešť 1959; Marx és Engels válogatott művei 1-2. Budapešť 1905-09 (zostavovateľ).

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 140.

2. Slovenský biografický slovník R-Š. – Zv. V. – Martin : Matica slovenská, 1992. – S. 399-400.

3. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 87.

PAMIATKY
Od r. 1945 je po ňom pomenovaná Knižnica hlavného mesta v Budapešti (Szabó Ervin Könyvtár); hrdina románu O. Majora Isten békéje (1959).

profesor teológie, cirkevný spisovateľ
(13. 11. 1895 Slanica – 4. 2. 1961 Pezinok)

Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, r. 1914-18 teológiu v Budapešti, r. 1919 vysvätený za kňaza. Po štúdiách pôsobil ako kaplán v Martine, r. 1921-24 notár biskupskej kúrie v Žiari nad Hronom, od r. 1924 profesor filozofie a teológie na seminári v Banskej Bystrici, r. 1934 cirkevný sudca, od r. 1936 profesor dogmatiky na bohosloveckej fakulte v Bratislave. Venoval sa dogmatike a mariológii, ako aj prekladateľskej činnosti. Autor knižných prác a štúdií. Publikoval v periodikách Kultúra, Katolícke noviny, Plameň, Rozvoj a i.

DIELO (Výber)
Zázračný Lurd … Banská Bystrica 1928 Špiritizmus (duchárstvo) vo svetle úplnej pravdy. Zvolen 1929; Milosť božia a človek. Ružomberok 1939 Vesmír a Boh. Trnava 1944; Dogmatická veda na trnavskej univerzite. In: Pamiatke trnavskej univerzity 1635-1777. Trnava, 1935, s. 135-185; Celosvetový význam sv. Cyrila a Metoda. In: Ročenka Kat. bohosloveckej fak. v Bratislave na študijný rok 1936-37, s. 47-58; Člověk a Boh. Ročenka Kat. bohosloveckej fak. v Bratislave na študijný rok 1938-39, s. 79-88.

LITERATÚRA O J. ŠIMALČÍKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. Slovenský biografický slovník R-Š. – Zv. V. – Martin : Matica slovenská, 1992. – S. 450.

2. HUBA, Peter: Ďalší významní rodáci z Námestova a Slanice. In: Námestovo : monografia. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1992. – S. 187-188.

3. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 88.

učiteľ, publicista
(16. 7. 1815 Liptovský Trnovec – 18. 12. 1891 Partizánska Lupča)

Študoval na lýceu v Gemeri, filozofiu, teológiu a právo na kolégiu v Prešove. Ako učiteľ pôsobil v Sabinove, od r. 1840 vo Veličnej. Zakladajúci člen Matice slovenskej, člen výboru Oravsko-liptovských učiteľov. R. 1879 dostal záslužný kríž s korunou. Školskej tematike sa venoval v príspevkoch, ktoré publikoval v Štúrových Slovenských národných novinách a  Orle Tatranskom. Písal oslavné verše k rôznym príležitostiam.

LITERATÚRA O J. ŠIPKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 142-143.

2. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 45.

3. HUBA, Peter: Veličná. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1997. – S. 149.

spisovateľ, lekár
(31. 1. 1869 Tvrdošín – 29. 3. 1926 Liptovský Hrádok)

R. 1878-86 študoval na gymnáziách v Levoči, Spišskej Novej Vsi a v Kežmarku, r. 1886-87 medicínu na univerzite v Budapešti, r. 1887-91 v Prahe, r. 1891-94 v Innsbrucku. Od r. 1895 lekár v nemocnici v Košiciach, r. 1896-97 žil v Jasnej Poľane, Moskve a v Petrohrade, r. 1897 v Anglicku, r. 1898-1904 lekár pri Locarne, r. 1904-10 v Ženeve – Grand Lancy, po návrate na Slovensko r. 1910-1915 lekár v Dolných Teranoch a v Bánovciach nad Bebravou, r. 1915-18 internovaný v Jágri a vo Verpeléte, r. 1918 lekár v Liptovskom Mikuláši, r. 1919-26 okresný lekár v Liptovskom Hrádku. Po zoznámení sa s učením L. N. Tolstého odmietol slúžiť v armáde, za čo bol perzekvovaný, r. 1895 väznený v Košiciach, odobrali mu lekársky diplom. V Rusku sa hlbšie oboznámil s tolstojizmom a zaujal k nemu kritickejší postoj, orientoval sa na slovenské národné pomery. Tolstého tajomník V. G. Čertkov vydal v Anglicku po rusky jeho Zápisky vojenského lekára (1898), v ktorých vyjadril pacifistické idey a filozofické i osobné postoje k spoločenským. problémom doby. V rukopise zanechal tzv. vnútornú biografiu Moja premena, rozsiahlu štúdiu o Slovákoch, v ktorej zaujal kritický postoj k štátu, cirkvi, národnému útlaku a pod. Od r. 1896 v denníkoch zachytil vnútorné stavy a postoje (zostali v rukopise). V emigrácii prekladal z ruskej a i. literatúry (Dostojevskij, Tolstoj, Turgenev, Gorkij, Čechov, Mau-passant a i.), jeho preklady vychádzali v americkoslovenskej tlači, v Slovenských pohľadoch, Dennici, Hlase a i. Najvýznamnejší je jeho preklad necenzu-rovaného Tolstého románu Vzkriesenie. Venoval sa aj esperantu a preložil do slovenčiny gramatiku L. Zamenhofa Základy medzinárodnej reči esperanto (1907).

DIELO
knižné: Moj otkaz od vojennoj služby. Purleig 1898; Zápisky vojenského lekára. Praha 1920;
články a štúdie (výber): Vlastný životopis. In: Prúdy, 1926, roč. 10, s. 411-424; Slováci. In: Literárny archív 1969, s. 192-235; Moja premena. In: Biografické štúdie, 1973, roč. 4, s. 87-95;
preklady (výber): Zamenhof, L.: Základy medzinárodnej reči esperanto… Martin 1907.

LITERATÚRA O A. ŠKARVANOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 5. – Martin : Matica slovenská, 1933. – S. 222-3.

2. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom kultúry, 1964. – S. 116-117.

3. LANGER, Juraj a kol.: Trstená 600-ročná. – Martin : Osveta, 1973. – S. 349.

4. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 143-44.

5. Slovenský biografický slovník R-Š. – Zv. V. – Martin : Matica slovenská, 1992. – S. 466-67.

6. HUBA, Peter: Tvrdošín. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1993. – S. [34].

7. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. -Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 318.

biografické články

1. CHL: Jeho sny sa stávajú skutočnosťou. In: Matičné čítanie. – Roč. 9, č. 6 (29.03.1976), s. 8.

2. Tolstojovec a antimilitarista z Oravy. In: Orava. – Roč. 12 (87), č. 15 (14.04.1976), s. 5.

3. (Š. D.): Vzácna a potrebná edícia : Sondy do života významných osobností. In: Práca. – Roč. 32, č. 230 ( 29.09.1976), s. 6.

4. PAVELLA, Peter: Svetobežník, filozof, pacifista. In: Slovenský sever. – Roč. 4, č. 2 (1994), s. 21.

5. GREGOROVÁ, Anna: Vnímanie ľudských osudov. In: Práca. – Roč. 50, č. 93 (22.04.1995), s. 8.

6. BREZOVSKÝ, Jozef: Rojko. In: Naša Orava. – Roč. 3, č. 12 (26.03.1996), s. 9.

PAMIATKY
Hrob s pomníkom v Liptovskom Hrádku, rkp. pozostalosť v Archíve literatúry a umenia v SNK, literárne spracovanie jeho života v diele L. N. Tolstého I cvet vo mne svetit (1911), V. Krivoša Tolstojovec (1906), I. Kiss Lackovej Putá (1936) a P. Zvána Rojko (1954).

strojár
(23. 12. 1911 Dolný Kubín – 30. 11. 1976 Bratislava)

R. 1930-37 študoval na priemyselných školách v Bratislave, r. 1937-39 na Vysokom učení technickom v Brne, r. 1939-41 na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. R. 1940-42 dielenský asistent Škodových závodov v Dubnici nad Váhom, r. 1942-44 asistent elektrárne a tepelného hospodárstva pri závode SOLO a technický úradník Ružomberských železiarní, r. 1944-46 závodný inžinier Továrne na súkno v Žiline, r. 1945-46 celulózky v Martine, r. 1946-48 námestník riaditeľa podniku Sandrik, r. 1948-51 vedúci technického odboru Oblastného riaditeľstva celulózových a papierenských závodov, r. 1952-55 vedúci technického oddelenia Hlavnej správy pre papier a celulózu pri Povereníctve lesov a drevárskeho priemyslu, súčasne od r. 1951 prednášal na Strojníckej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej, r. 1955-57 riaditeľ štátneho ústavu Drevoprojekt (teraz Lignoprojekt) v Bratislave, súčasne r. 1953-57 vedúci Katedry celulózových a papierenských strojov, r. 1957-76 Katedry chemických strojov a zariadení Strojníckej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, r. 1965-69 jej dekan. R. 1945-56 sa zúčastnil na projektovaní výstavby a rekonštrukcii celulózových a papierenských závodov na Slovensku (vranovský drevopriemysel, Bučina Zvolen, Ružomberok, Žilina a i.). Zaoberal sa strojno-technologickým projektovaním, v spolupráci so závodmi a s Výskumným ústavom papiera a celulózy v Bratislave a v Prahe skonštruoval nové mlecie a triediace zariadenia, dávkovacie čerpadlá na husté heterogénne suspenzie, v odbore výroby papierenských vláknin vytvoril teóriu prstencového brusu na výrobu drevoviny. Autor knihy Dvojsitové formovanie vláknitého koberca (1978), 22 čs. a 9 zahraničných patentov. Odborné práce publikoval časopisecky v domácich i zahraničných špecializovaných periodikách.

DIELO
Dvojsitové formovanie vláknitého koberca. Bratislava 1978; Rozbor práce a konštitúcie moderných drevobrúsov. In: Sborník prednášok zo zjazdu chemikov v Banskej Štiavnici 29. 6. – 4. 7. 1953. Bratislava, 1954, s. 45-76; Termické hydraulické pomery pri varení v celulózovom varáku. In: Sborník prednášok zo zjazdu chemikov v Banskej Štiavnici 29. 6. – 4. 7. 1953. Bratislava, 1954, s. 77-116; Hydromechanické pomery pri mletí vodolátok v mlecej medzere diskového rafinéru. In: Strojnícky časopis, roč. 11, 1960, s. 168-184; Vplyv rezných podmienok na kvalitu drevných štiepok pri sekaní dreva v moderných rýchlobežných sekačkách. In: Papír a celulósa, roč. 15, 1960, s. 75-83; Predpoklady pre využívanie Coriolisovej sily na odlučovanie tuhých špecificky ťažších heterogénnych častíc z kvapalín. In: Sborník prác Strojníckej fakulty SVŠT v Bratislave, roč. 1, 1961, s. 181-199; Proces tvorby a charakter štruktúry vrstvených papierov, lepeniek a vláknitých dosák medzi dvoma vertikálnymi konvergentne bežiacimi sitami. In: Zborník prednášok z 5. medzinárodnej konferencie papiera a celulózy. Černá v Pošumaví, 1971, s. 20-30 (spoluautor); Dvojvretenové hyperboloidné závitové čerpadlo. In: Strojnícky časopis, 23/4, 1972, s. 318-338; Mechanik des Vorganges beim Pressen nasser poröser und zusammendruckbarer Medien. In: Verfahrenstechnik, 1, 1973, s. 14-22; Zweispindel-Hyperboloid-Schneckenpumpe und ihre Benutzung. In: Dechema-Monografien, 74, 1974, č. 1432-1451, s. 41-57; Pressing Mechanics of Wet, Porous, copressible materials. In: Zborník prác Strojníckej fakulty SVŠT v Bratislave, 14, 1974, s. 353-371.

LITERATÚRA O M. ŠKRABÁKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 144.

2. HUBOVÁ, Jana: Sprievodca po Historickom cintoríne v Dolnom Kubíne. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1990. – nestr.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 18.

4. Slovenský biografický slovník R-Š. – Zv. V. – Martin : Matica slovenská, 1992. – S. 469-70.

5. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 318-319.

pedagóg, dirigent, recitátor, divadelný ochotník
(8. 6. 1924 Dolný Kubín – 28. 10. 1996 Dolný Kubín)

R. 1939-43 študoval na Evanjelickom dištriktuálnom učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici,  r. 1952-53 absolvoval štúdium biológie, chémie a zemepisu na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Ako učiteľ pôsobil v Podvlku, Chyžnom, od r. 1946 na Národnej škole v Dolnom Kubíne. R. 1954-60 a 1966-70 vedúci odboru školstva a kultúry ONV v Dolnom Kubíne, r. 1970-85 riaditeľ Literárneho múzea P. O. Hviezdoslava, neskôr Oravského múzea v Dolnom Kubíne. Pričinil sa o zveľaďovanie oravského a slovenského múzejníctva a literárnej muzeológie. Vybudoval Expozíciu Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy na Slanej vode a viedol záchranné a odborné práce vo všetkých muzeálnych expozíciách na Orave. Spoluzakladateľ a organizátor celoslovenskej súťaže v umeleckom prednese poézie a prózy – Hviezdoslavov Kubín, recitátor, herec, režisér, zakladateľ a od r. 1955 dirigent Spevokolu oravských učiteľov, z úspechmi reprezentoval Oravu na rozličných podujatiach u nás i v zahraničí. Napísal a časopisecky publikoval množstvo článkov k výročiam oravských dejateľov ako aj príspevkov z regionálnej histórie. Podieľal sa na redakčnej práci pri zostavovaní rôznych publikácií. Zostavil pamätnicu 25 ročníkov Hviezdoslavových Kubínov: Tak prišla k nám poézia (1980) a je spoluautorom statí o kultúrnom dianí v monografii Dolného Kubína. Funkcionár Okresného výboru telesnej výchovy a futbalový rozhodca krajských súťaží. Ako prvému občanovi mu bola udelená „Cena mesta Dolný Kubín“(1995). Ďalšie vyznamenania: Pocta Juraja Fándlyho (1995), Nositeľ Ceny Fair Play MUDr. Ivana Chodáka za rok 1999 (In memoriam, 2000).

DIELO (Výber)
Oravci v národnom dianí v kultúre. In: Orava : turistický sprievodca. Bratislava, 1979, s. 46-55; Hviezdoslav. In: Slovenský Prometej. Dolný Kubín 1979; Martin Kukučín na javisku. Dolný Kubín 1979; Tak prišla k nám poézia. Dolný Kubín 1980; Dvadsaťpäť rokov Spevokolu oravských učiteľov. In: Oravské múzeum 1/81. Dolný Kubín, 1981, s. 19-23; Z  činnosti kultúrnych zariadení. In: Dolný Kubín, 1986, s. 167-174 ( spoluautor); S piesňou na perách : 35 rokov Spevokolu oravských učiteľov 1955-1990. Dolný Kubín 1990 (zostavovateľ).

LITERATÚRA O P. ŠKRABÁKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 144.

2. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 18.

3. KUBIŠTOVÁ, Dagmar: Za Petrom Škrabákom. In: Zborník Oravského múzea 1997 / zostavila Oľga Removčíková. – Dolný Kubín : Oravské múzeum, 1997. – S. 198-199.

biografické články:

1. MARKOVIČ, Stanislav: Peter Škrabák – učiteľ a osvetár. In: Kubín. – Roč. 16, č. 12 (10.06.1994), s. 1, 3.

2. ROTHMAYEROVÁ, Gabriela: Obyčajný príbeh. In: Nedeľná pravda. – Roč. 4, č. 28 (14.07.1995), s. 14, 15.

3. (of): Odovzdali „Ceny mesta“. In: Orava. – Roč. 1, č. 22 (07.11.1995), s. 1.

4. MARKOVIČ, Stanislav: Posledná pocta Petrovi Škrabákovi. In. Naša Orava. – Roč. 3, č. 43 (06.11.1996), s. 3.

5. LUKÁČ, Juraj: Dotĺklo šlachetné srdce Petra Škrabáka. In: Orava. – Roč. 2, č. 22 (12.11.1996), s. 1.

6. RUŽIČKOVÁ, Natália: Ďakujeme, pán Škrabák. In: Orava. – Roč. 2, č. 22 (12.11.1996), s. 3.

7. MURINA, J.: Odišiel vzácny človek. In: Bojovník. – Roč. 42, č. 1 (09.01.1997), s. 5.

8. Spomienka na Petra Škrabáka. In: Kubín. – Roč. 19, č. 21 (29.10.1997), s. 4.

PAMIATKY
Rukopisná pozostalosť v Literárnom oddelení Oravského múzea P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne.

Historik, kňaz, stredoškolský profesor
(17. 12. 1908 Šuňava – 21. 12. 1991 Oravský Biely Potok)

Študoval na katolíckom gymnáziu v Levoči, v r. 1923 prestúpil na reálne gymnázium v Spišskej Novej Vsi, r. 1926-29 na Cartonovom lýceu vo Francúzsku v Dijone, teológiu študoval na Vysokej bohosloveckej škole v Spišskej Kapitule. Od r. 1934 kaplán v Tvrdošíne, kňaz v Liptovskom Mikuláši a farár v Hybiach, kde prežil aj roky vojny. Po katechétskych skúškach v Hybiach v r. 1946 odchádza na prvé štátne gymnázium do Bratislavy. Súčasne študoval na Univerzite Komenského ruský jazyk a históriu. V r. 1951 pre mimoškolskú náboženskú činnosť zatknutý, obvinený z velezrady a spojenectva s Vatikánom a odsúdený na 13 rokov väzenia. Väznený v Bratislave, v Prahe – Ruzyni, Mírove, Jáchymove, Leopoldove a vo Valdiciach pri Jičíne. Po amnestii r. 1962 pracoval ako skladník v Mlynoch a cestovinárňach v Spišskej Novej Vsi. K svojmu kňazskému povolaniu sa dostal až v roku 1965 ako kaplán v Spišskom Podhradí. Pomáhal pri pastorácii a vyučoval náboženstvo na dvoch ľudových školách. Prispieval do okresných novín Spišské hlasy článkami o histórii Spiša. Stal sa členom Spolku spišských historikov. Pôsobil päť rokov ako správca fary v Liptovskom Trnovci, od r. 1971 v Tvrdošíne. Na podnet úradu pre cirkevné záležitosti pôsobil ako farár od r. 1983 v Oravskom Bielom Potoku. Venoval sa histórii a pôsobeniu vierozvestcov, svätého Cyrila a Metoda. V r. 1938 mu bolo udelené čestné občianstvo obce Tvrdošín.

DIELO (Výber)
Cirkev I., II. (Cirkev v 49. pokoleniach); Život svätých (málo známych); Veľký 40-ročný pôst Cirkvi na Slovensku; Prvá diecéza v Strednej Európe; Jezuiti na Slovensku; Stretnutie Východu so Západom v Spišskej Kapitule; Dejiny spišského biskupstva; Priebeh reformného hnutia na území spišskej diecézy; Katolícka Cirkev na Slovensku v r. 1939-44; Pamiatky otcov; Stopy po Keltoch, Kvádi na Spiši; Glosy k najstarším dejinám Spiša; Koho predstavuje nitrianska plastika; pozdvihnime záclonu slovenskej histórie; Črty z Tvrdošínskej histórie; Monografia Liptovského Trnovca; Práce o Orave, Tvrdošíne, Liptove, Spiši;
preklady: Kardinál Lustiger, J .H.: Zvolil som si Boha; Laurentin, René: Medžugorie; Guitan, Jean: Portrét Marty Robinovej; Achille: Chlieb nedele.

LITERATÚRA O Š. ŠMÁLIKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. ŠMÁLIK, Štefan: Životná cesta človeka. – Bratislava : EFEKT štúdio, 1996. – 142 s.

2. Pôsobili v našom meste / zostavil Ján Vrana. – Tvrdošín : Základná škola Š. Šmálika, b. r. – S. 8-9.

biografické články:

1. FERENČÍK, Milan: Štefan Šmálik – kňaz a historik : historik nie je ten, čo vie, ale ten čo hľadá… In: Naša Orava. – Roč. 4, č. 49-50 (12.12.1997), s. 4.

2. LAUCKÁ, Viera: Dejiny cirkví z Oravy : recenzujeme. In: Svedectvo. – Roč. 6, č. 7 (1997), s. 16.

3. ŠOLTÉS, Dušan: Nedožité jubileum vzácneho človeka. In: Naša Orava. – Roč. 5, č. 48 (05.12.1998), s. 4.

PAMIATKA
Pomenovanie Základnej cirkevnej školy v Tvrdošíne.

krajanský novinár a kultúrny pracovník v USA, prekladateľ
31. 5. 1882 Dolný Kubín – 27. 6. 1930 Scranton, USA

Po absolvovaní meštianskej školy študoval na vyššej obchodnej škole v Dolnom Kubíne, kde začal pracovať ako úradník vo filiálke Tatra banky. R. 1903 emigroval do USA, zamestnanec Rovniakových podnikov v Pittsburghu, r. 1905-06 redaktor Slovenského Sokola, potom Slovenského denníka a Amerikánsko-slovenských novín, r. 1912-20 Slováka v Amerike, r. 1920-30 redaktor Bosákovej Obrany v Scrantone. Významný novinár a organizátor národnokultúrneho života Slovákov v USA. R. 1920 ako delegát Slovenskej ligy na pozvanie československej vlády pôsobil v slovensko-poľskom pohraničí, kde agitoval za ČSR proti snahám o odtrhnutie časti Kysúc, Oravy a Spiša zo strany Poľska, spoluzakladateľ Oravských novín, do ktorých písal úvodníky, namierené proti poľskému iredentizmu. Po návrate do USA získal pre periodikum Obrana renomovaných slovenských spisovateľov (Š. Krčméry, E. Šándor, P. Kompiš), ale aj známych krajanských dopisovateľov. Udržiaval priateľské styky s M. Kukučínom. Zbieral slovenské tlače v Amerike a anglické knihy o Slovákoch, r. 1928 iniciátor výstavy Mesiac slovenskej knihy. R. 1929 sa pokúsil pripraviť a vydať Dejiny slovenskej literatúry v Amerike, zorganizoval dotazníkovú akciu, ale projekt sa mu nepodarilo realizovať. Okrem publicistickej aktivity zostavoval a vlastným nákladom vydával kalendáre, sokolské pamätnice, venoval sa aj prekladateľskej činnosti.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1992, zv. 5, s. 522.

DIELO (výber)
Pamätník šiestej konvencie a prvých závodov Telocvičnej jednoty Sokol. Allegheny 1907; Slovensko-americký vreckový kalendár na rok 1918. New York 1917 (zostavovateľ);
preklad: Gribble, F.: Život cisára Františka Jozefa. New York 1916.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 117-118.

2. KNĚZEK, Libor – UHRÍN, Pavol: Literárne prechádzky po stredoslovenskom kraji. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1965. – S. 195.

3. BIELIK, František a kol.: Karol Štiasny (30.5.1882-27.6.1930). In: Slováci vo svete 2. – Martin : Matica slovenská, 1980. – S. 130, 132, 194.

4. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 145.

5. Slovenský biografický slovník R-Š. – Zv. V. – Martin : Matica slovenská, 1992. – S. 522-523.

náboženský spisovateľ
25. 6. 1878 Trstená – 11. 12. 1960 Detva

Ľudovú školu navštevoval v Trstenej, študoval na gymnáziu v Kremnici, teológiu v Banskej Bystrici, r. 1901 bol vysvätený za kňaza. Kaplánoval v Lovčici-Trubíne, v Čiernom Balogu, v Bojniciach, administrátor v Španej Doline, Jastrabej, vo Zvolenskej Slatine, r. 1908-21 dekan – farár v Horných Opatovciach, od roku 1921 v Detve, r. 1934 pápežský komorník. Angažoval sa v sociálnej a kultúrnej oblasti. Autor modlitebných kníh, prispieval do cirkevných časopisov Náš priateľ, Kráľovná sv. ruženca, Svätá rodina.

DIELO (Výber)
Modlitby a piesne. Trnava 1924; Môj poklad. Vimperk-New York 1929; Ježiš, náš tešiteľ. Vimperk-New York 1933.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 145.

3. Slovenský biografický slovník R-Š. – Zv. 5. – Martin : Matica slovenská, 1992. – S. 527.

(Schulek, Schuleck)

historiograf, autor duchovných piesní
28. 7. 1748 Veličná – 27. 6. 1815 Tisovec

Študoval v Ožďanoch, Kežmarku, Prešove a Bratislave. Od roku 1772 evanjelický farár v Komlóši, r. 1776-78 v Hybiach, od roku 1778 v Paludzi a od roku 1791 v Tisovci. Autor príležitostných veršov, kázní a duchovných piesní, ktorými prispel do Funebrála O. Plachého a do Institorisovho kancionála. Zaslúžil sa o tisovskú evanjelickú cirkev, kostol a faru, usporiadal a obohatil cirkevnú knižnicu a archív. Cirkevné dokumenty sústredil do zv. Documenta ad protocolem eccl. Tissoltz, podal opis mesta Tisovca a vyhotovil súpis tisovských rodín. Zanechal bohatú korešpondenciu, zhromaždil okolo 2 500 zv. knižnicu.

DIELO (Výber)
Pohřební kázaní … In: Památka života i smrti … Katarine Potoczky … B. m. 1778; Recept boží proti krátkosti života … Banská Bystrica 1790.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 146.

2. Slovenský biografický slovník R-Š. – Zv. 5. – Martin : Matica slovenská, 1992. – S. 545.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 42.

učiteľ, ľudový veršovník
5. 4. 1745 Veličná – okolo 1808 Istebné

Učil v Rajci, vo Veličnej a Istebnom, kde chodil do školy aj J. Seberíni, vyučoval latinsky z predreformačných učebníc. Zaviedol Protokol istebnianskej školy od r. 1704, opísal svoje vyučovacie metódy, pomôcky, rozvrh hodín, školské zákony a iné. Dolnokubínčanov a Istebňanov pekne ospieval vo svojich veršoch písaných k rôznym príležitostiam. Mal bohatú korešpondenciu s bratom Matejom v Tisovci, ktorý zbieral údaje na vydanie monografie Veličná. Na hrob svojej matky zložil báseň, ktorá je ukážkou sociálnych pomerov tej doby.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 146.

2. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 37-38, 42.

spisovateľka, publicistka, učiteľka
22. 6. 1895 Horná Lehota – 26. 3. 1949 Horná Lehota

Vyučila sa za krajčírku , v 30. rokoch externe absolvovala štúdium na učiteľskom ústave v Levoči. Sprvu slúžka a krajčírka v Hornej Lehote, r. 1920-23 výpomocná učiteľka na gazdinskej škole vo Veličnej, r. 1923 po nespravodlivom suspendovaní jej zakladateľky a riaditeľky E. Sollaríkovej ako je zástankyňa z ústavu prepustená, potom výpomocná učiteľka vo Vršatskom Podhradí, učiteľka v Odoríne, naposledy v Ružomberku. Od roku 1913 a hlavne v medzivojnovom období uverejňovala umelecky náročnú nábožensky motivovanú poéziu. Výber z nej spolu s protivojnovými básňami vydala v zbierke Kytica (1925), ktorú venovala J. Vojtaššákovi. Náboženské motívy spracovala i v krátkych prózach (črty, legendy, poviedky), školských divadelných scénkach a meditáciách s moralistickým a didakticko-výchovným zacielením.

DIELO (Výber)
Kytica. Ružomberok 1925; Šimeon. In: Svätá rodina. Roč. 13, č. 2 (1920), s. 39-43; Parta, moja parta … In: Serafínsky svet. Roč. 2, č. 2 (1923), s. 63-68.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 148.

2. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. 6. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 55.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 77-78.

PAMIATKA
Časť rukopisnej pozostalosti v Literárnom archíve Matice slovenskej

(Thold, Thólt, Tholth)

publicista, učiteľ
(15. 11. 1831 Liptovský Mikuláš – 29. 4. 1912 Dolný Kubín)

R. 1854 absolvoval učiteľský ústav v Spišskej Kapitule. R. 1854-94 učiteľ v Dolnom Kubíne, kde sa venoval aj osvetovej a práci a publicistike. Prispieval článkami s národnokultúrnou problematikou a správami z regiónu do periodík Cyrill a Method (1858, 1870), Katolícke noviny (1870), v ktorých uverejnil úvahu nad postavením konfesionálneho učiteľa, Slovenské noviny (1869-70), Obzor (1870), Priateľ školy a literatúry (1859-61). Podpredseda Spolku oravsko-turčianskych nár. učiteľov, r. 1870 zakladajúci člen SSV, od r. 1873 jeho tajomník a okresný jednateľ.

LITERATÚRA O Š. THOLTOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 6. – Martin: Matica slovenská, 1934. – S. 20.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 148.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 29.

4. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 56.

biografické články:

1. FOGAŠOVÁ, Angelika: Nezabúdame. In: Naša Orava. – Roč. 4, č. 16 (23.04.1997), s. 6.

(pseud. Peter Záboj, Stanislav Príboj, Martin Ilavský, Anonymus, Prítomný)

verejný činiteľ, právnik, bylinkár
8. 9. 1907 Námestovo – 1. 6. 1986 Trenčianske Teplice

R. 1921-25 študoval na reálnom gymnáziu v Martine a r. 1925-30 na Právnickej fakulte UK v Bratislave. R. 1930-32 právny praktikant na okresnom súde v Bratislave a advokátsky koncipient u JUDr. D. Halašu v Martine, r. 1932-39 prokurista a vedúci právneho oddelenia Sporiteľne v Martine, r. 1939-41 Slovenskej všeobecnej úverovej banky, r. 1941-44 vedúci úverového oddelenia Rob. soc. poisťovne v Bratislave, r. 1944 zástupca povereníka pre sociálnu spravodlivosť SNR v Banskej Bystrici, r. 1945-48 predseda Najvyššieho kontrolného dvora v Bratislave, r. 1948-56 nezákonne vo vyšetrovacej väzbe na Krajskom súde v Bratislave, potom väznený v Leopoldove, Ilave, Prahe, Olomouci, pracoval ako baník v uránových baniach v Jáchymove. Od r. 1918 činný v slovenskom študentskom hnutí, organizátor Zväzu slovenského študentstva, podujatí za vytvorenie SVŠT a za výstavbu internátu Lafranconi v Bratislave. Zúčastnil sa na rozvoji slovenského sporiteľníctva, neskôr peňažníctva a soc. poisťovníctva. Účastník protifašistického odboja, od konca r. 1938 spoluorganizátor ilegálnej odbojovej skupiny v martinskej Sporiteľni, ktorá sa zameriavala na tlačenie a rozširovanie protifašistických letákov. V máji r. 1939 zaistený, do septembra väznený v Ilave, r. 1939-40 člen odbojovej skupiny J. Lichnera, neskôr spolupracovník J. Lettricha a V. Šrobára, po vypuknutí SNP člen SNR za DS. Po r. 1945 ako predseda Najvyššieho kontrolného dvora vystupoval za rovnoprávnosť slov. orgánov, autor viacerých legislatívnych návrhov v oblasti verejnej správy, financií a soc. poistenia. R. 1948 zatknutý, r. 1949 odsúdený, r. 1956 prepustený, neskôr občiansky a právne rehabilitovaný. Autor publikácií s právnou tematikou, spoluautor Malého atlasu liečivých rastlín. V publicistickej činnosti vychádzal so svojho pracovného zamerania, uverejňoval správy a články o činnosti Zväzu slovenského študentstva, príspevky z oblasti sporiteľníctva, po r. 1945 články s ústavnoprávnym a hospodárskoprávnym zameraním a o činnosti Najvyššieho kontrolného dvora. Vo väzení písal básne a piesne s náboženskou tematikou, po r. 1958 o liečivých rastlinách, ktoré propagoval i v Herbáriu vysielanom od r. 1984 Čs. rozhlasom v Banskej Bystrici. Publikoval v študentských časopisoch Svojeť, LUK a Mladé Slovensko, no i v Národných novinách, Slovenskej politike, Slovenskom východe, Slovenskom hlase, Politike, Sporiteľ-nom obzore, Hospodárstve a práve, Právnom obzore, Eláne, Službe, po r. 1945 najmä v  periodikách Čas, Národná obroda, Cestou svetla, Nové slovo, Technické noviny a i. R. 1930-31 zodpovedný redaktor časopisu Svojeť, r. 1930-32 zodpovedný redaktor, resp. redaktor časopisu LUK, r. 1929-31 a r. 1933-34 redaktor Mladého Slovenska, r. 1943 ilegálneho protifašistického časopisu Ohlas, r. 1928-34 redigoval s otcom Kalendár Sporiteľne, r. 1934-36 Sporiteľničnú ročenku, r. 1930-37 Sporiteľničné besiedky. R. 1968 pripravil vydanie spomienok svojho otca na Martinskú deklaráciu.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1994, zv. 6, s. 59.

DIELO
Kontrola štátneho a verejného hospodárstva v Čsl. republike. Bratislava 1946; Jednotnosť a decentralizácia. Glosy k novej ústave. Bratislava – Martin 1947; Pozitívne právo nemožno meniť politickou dohodou. Bratislava (1947); Malý atlas liečivých rastlín. Martin 1963 (spoluautor).

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. JABLONICKÝ, Jozef: Z ilegality do povstania. – Bratislava : EPOCHA, 1969. – (reg.).

2. JABLONICKÝ, Jozef – KROPILÁK, Miroslav: Slovník Slovenského národného povstania. – Bratislava : EPOCHA, 1970. – S. 289.

3. TURZO, Ivan: Medzi vrchmi a na rovine. – Bratislava : Tatran, 1987. – S. 113, 170, 240.

4. HUBA, Peter: Ďalší významní rodáci z Námestova a Slanice. In: Námestovo : monografia. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1992. – S. 187-188.

5. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 90.

6. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 59-60.

(pseud. Ivan, Ivan T., Jeden z poverených, Nebojsa, Prítomný, Ten pravý, Utekaj)

národný pracovník, národohospodár, redaktor, publicista
28. 2. 1882 Banská Bystrica – 1. 9. 1964 Martin

R. 1888-89 navštevoval ev. ľudovú školu v Martine, r. 1889-92 ľudovú a r. 1892-96 meštiansku školu v Dolnom Kubíne, r. 1896-97 študoval na vyššej obchodnej škole v Dolnom Kubíne, r. 1897-1900 v Martine. R. 1900-01 úradník v stoličkovej továrni a r. 1901-06 v Tatrabanke v Martine, r. 1906-11 v Ľudovej banke v Námestove, r. 1911-15 vedúci filiálky Krupinskej sporiteľne, účtovník spo-ločnosti v Békešskej Čabe. R. 1915-18 účastník 1. svetovej vojny, na talianskom fronte ťažko ranený. R. 1918-22 interný a začas ve-dúci redaktor Národných novín, r. 1922-39 vedúci úradník sporiteľ-ne, r. 1939 z politických príčin suspendovaný, r. 1944 šéfredaktor Času v Banskej Bystrici, r. 1944-45 žil ilegálne v Radvani, r. 1945-48 vedúci Komunálnej sporiteľne. Aktívny účastník martinských augustových slávností, r. 1897 za protimonarchistické a protimaďarizačné postoje vylúčený z dolnokubínskej vyššej obchodnej školy. Od r. 1904 sa angažoval v komisii slovenského mládežníckeho hnutia, r. 1905 inicioval vznik Ústredného povereníctva slovenskej mládeže. V Martine sa zúčastňoval na spoločenskom, politickom a kultúrnom živote. Po príchode do Námestova s A. Ráthom v rámci činností Katolíckeho kruhu o. i. zakladateľ ochotníckeho divadla, jeho herec a režisér, prispievateľ, podporovateľ a šíriteľ slovenskej tlače. R. 1918 signatár Martinskej deklarácie. Po r. 1939 s rodinou perzekvovaní, zapojil sa do občianskeho odboja, zúčastňoval sa na prípravách SNP. Svoje životné osudy spracoval v rozsiahlych rkp. pamätiach (vyšli z nich 2 knižné výbery – 1968, 1987), ktoré predstavujú dobový dokument, cenné sú jeho spomienky na súčasníkov (J. G. Tajovský, Jégé). Popredný organizátor a propagátor moderných foriem sporiteľníctva. R. 1936-37 z jeho podnetu a podľa návrhu E. Belluša postavili reprezentatívnu budovu martinskej Sporiteľne. Autor monografie o sporení a sporiteľníctve. Publikačne činný od r. 1905, autor 421 bibliograficky evidovaných príspevkov, zameral sa na problematiku národnú, medzinárodnú, cirkevnú a školskú, autor biografických článkov a samostatne vydanej životopisnej jubilejnej práce o M. Hodžovi (1938). Ako jeden z prvých na Slovensku sa organizačne venoval filatelii.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1994, zv. 6, s. 61.

DIELO
Či sporiteľníctvo má v istom zmysle mravný význam v našom peňažníctve? Praha 1927; Slovenský Perikles. Bratislava 1938;
spomienky: O Martinskej deklarácii. Martin 1968; Medzi vrchmi a na rovine. Bratislava 1987; Ako pozerám na profil Tajovského. In: Jozef Gregor-Tajovský v kritike a spomienkach. Bratislava 1956, s. 77-127; Sputnaný „Grob“ a uvoľnený „Jégé“. In: Jégé v kritike a spomienkach. Bratislava 1959, s. 380-400;
články (výber): Trochu retrospektívny. In: LUK, roč. 1, 1930, s. 102-105, 143-149; Slávnostná reč povedaná… na oslavu 30. októbra 1918. In. Bratislava, roč. 6, 1932, s. 437-443.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. HALAŠA, Pavol – BUKOVSKÁ, Želmíra: Sprievodca po Národnom cintoríne. – Martin : Matica slovenská, 1974. – S. 191-192.

2. TURZO, Ivan: Maják v tme. – Martin : Osveta, 1974. – S. 319.

3. Medzi vrchmi a na rovine : spomienky. – Bratislava : Tatran, 1987.

4. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 61.

5. ORMISOVÁ, Mária: Ivan Thurzo – priekopník v peňažníctve. In: Historická revue. – Roč. 9, č. 3 (1998), s. 21-22.

PAMIATKY
Rukopisná pozostalosť v ŠOBA v Bytči; fotodokumentačný materiál, časť korešpondencie a Vlastný životopis (900 s., Rozpomienky) v Archíve literatúry a umenia v SNK, pamätná tabuľa (1967) a rodinná hrobka na Národnom cintoríne v Martine.

botanik
19. 2. 1852 Tvrdošín – ?

Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, prírodopis a chémiu na univerzite v Kluži. R. 1879-91 profesor na vyššom katolíckom gymnáziu v Banskej Bystrici, r. 1891-92 v Sibiu. Študoval flóru okolia Banskej Bystrice a severnej časti Zvolenskej župy. Vlastné botanické zbery i herbár biskupského seminára v Banskej Bystrici spracoval a uverejnil r. 1884 a r. 1886 v ročenkách miestneho gymnázia.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1994, zv. 6, s. 79.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 6. – Martin : Matica slovenská, 1934. – S. 30.

2. BUŠŠA, Viktor: Sedemsto rokov Tvrdošína. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1967. – S. 180.

3. HUBA, Peter: Tvrdošín. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1993. – S. [37].

4. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 79.

historik, osvetový pracovník, kňaz
(21. 9. 1890 Ústie nad Oravou – 9. 5. 1960 Žilina)

Študoval na gymnáziu v Ružomberku, r. 1911-14 teológiu v Nitre. V rokoch 1914-15 kaplánoval v Kolárovciach, od r. 1915 v Rakovej, od r. 1917 v Novej Bystrici, r. 1917-60 bol farárom, neskôr dekan a cirkevný inšpektor v Turzovke. Pred rokom 1918 stúpenec slovenského národného hnutia, v októbri r. 1918 predseda SNR v Turzovke. Ako kysucký regionalista sa venoval výskumu dejín Turzovky, študoval v archívoch v Budapešti, Viedni a Trenčíne, výsledky jeho bádania ostali v rukopisoch. Skúmal aj dejiny pútnického miesta Kláštor pod Znievom, náboženské tlače 19. storočia. Spoluautor osvetovej príručky a vlastivedných článkov v miestnej tlači.

DIELO (Výber)
Poriadateľ národných a školských slávností. Nové Zámky 1932.
rukopisy: Dejiny Turzovky; Dejiny kysuckého drotárstva; Príspevky k dejinám rímsko-katolíckej fary a kostola v Turzovke.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 148-149.

2. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. 6. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 80.

4. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 91

(pseud. Stanko Oravín)

básnik, prekladateľ, etnograf, úradník
21. 8. 1832 Žaškov – 18. 5. 1902 Skalica

Po štúdiách pôsobil v správe Oravskej stolice ako notár, neskôr účtovník a správca filiálky Tatrabanky v Dolnom Kubíne. Autor príležitostných básní, preklady z ukrajinčiny (básne T. T. Padurru) aj vlastnú tvorbu uverejňoval v časopise Sokol (1860, 1864-65). Spolupracovník A. Halašu, zbieral etnografický materiál na Orave, pokúsil sa aj o teoretické spracovanie regionálnej národopisnej problematiky, výsledky zhrnul v štúdiách publikovaných v Sborníku MSS (1901, 1903). Podporovateľ slovenského ochotníckeho divadla v Liptovskom Mikuláši.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1994, zv. 6, s. 86.

DIELO
štúdie: Všeobecné poznámky k „miestopisu“ Oravy. In: Sborník MSS, roč. 6, 1901, č. 2, s. 153-170; Názvoslovie v Orave… doplnok ku „Všeobecným poznámkam miestopisu Oravy“. In: Sborník MSS, roč. 8, 1903, č. 2, s. 134-143.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 6. – Martin : Matica slovenská, 1934. – S. 33.

2. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 86.

biografické články:

1. HORVÁTH, Pavel: Rôzny osud archeologických nálezov z Oravy. In: Historická revue. – Roč. 10, č. 10 (1999), s. 32

(Tonsorisius, Tonzóris, vl. m. Barbierik, Barvír, Barvíř)

ľudovýchovný a náboženský spisovateľ, veršovník, evanjelický kňaz
(1724 Vrbové – 3. 5. 1781 Istebné)

Študoval na gymnáziu v Kremnici, v Štítniku a v Bratislave, r. 1745-47 teológiu na univerzite vo Wittenbergu, r. 1747 vysvätený za kňaza. Počas štúdií pisár u J. Ambroziho, ktorý ho aj finančne podporoval, pomocný učiteľ v Prietrži, r. 1747-73 ev. farár v Istebnom. Ako wittenberský študent napísal a vydal náboženský inštruktážny spis Otevření Písma svateho… (1746), autor modlitebnej príručky Domovní kazatel… (1778), písal oslavnú príležitostnú poéziu prevažne náboženského charakteru, a veršované kázne, z ktorých vyšla len časť. Zaoberal sa ľudovým liečiteľstvom, značnú popularitu si získala jeho zdravotnícka publikácia pre ľud sana consilia medica… (1771-1877 vyšla knižne 8-krát). Opísal v nej bežné choroby a ich liečenie prevažne domácimi prostriedkami, reálne rady však kombinoval s poverovými zvykmi. Uverejnil a veršované zdravotné zásady podľa klasického diela stredovekej medicíny Regimen sanitalis Salernitanum.

DIELO
náboženské: Otevření Písma svateho a připojenou jeho summou i historii k pravému Biblí Páně užívaní. Wittenberg 1746; Memorabilia imperatorum sacri Romani imperii: Josephi II. Mariae Theresiae… B. m. 1770; Domovní kazatel příhodný i vojakům a pocestným… Bratislava 1778;
poézia: Sobáš… Jozefa Bajcsy s Zuzannou a … Pavla Adamits s Alžbětou, dcerami… Jiří Jamriška v Sulove (rkp. 1759);
zdravotnícke: Sana consilia medica, aneb Zdravá radda lékařská… Skalica 1771.

LITERATÚRA O J. TONSORISOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 6. – Martin : Matica slovenská, 1934. – S. 38-39.

2. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom kultúry, 1964. – S. 120.

3. URBANCOVÁ, Viera: Slovenská etnografia v 19. storočí : vývoj názorov na slovenský ľud. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 21.

4. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 149.

5. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 101.

(Třanowský, Trzanowski, Tranosci, Tranoscius, Tranoscyus, prímenie Slezan, Teschinensis, Teschinio-Silesius, Těšínčan, Těšinský)

náboženský spisovateľ, učiteľ, kňaz
27.3. alebo 9.4.1592 Tešín, Poľsko – 29.5.1637 Liptovský Mikuláš

R. 1603-05 študoval v Tešíne a v Gubene, r. 1605-07 na lýceu v Kolobrzegu, r. 1607-11 na univerzite vo Wittenbergu. R. 1611 učiteľ pri chráme sv. Mikuláša v Prahe, r. 1612-13 vychovávateľ na zámku v Třeboni, r. 1613 opäť učiteľ v Prahe, r. 1614 rektor v Holešove, r. 1615-1616 rektor, od r. 1616 ev. farár vo Valašskom Meziříčí a v Krasne, počas tridsaťročnej vojny prenasledovaný, r. 1623 väznený, r. 1625 ušiel z Valašského Meziříčí, r. 1626-28 farár v Bielsku a kazateľ na zámku v Budatíne, r. 1629 pod ochranou J. Turzu odišiel na Oravu, r. 1629-31 dvorný kazateľ G. Ilešháziho na Oravskom hrade, od r. 1631 ev. farár v Liptovskom Mikuláši. Významný manieristický a barokový spisovateľ, ktorý písal latinskú a českú svetskú, ale najmä náboženskú literatúru. Na humanistickú literatúru nadviazal používaním antického metra, lexiky, frazeológie i štylistických prostriedkov, čo sa odrazilo najmä v latinských časomerných ódach, ktoré vydal v knihe Odarum sacrarum sive hymnorum… libri tres (1629). Názory na antickú svetskú poéziu vo vzťahu ku kresťanskej duchovnej literárnej tvorbe vyjadril v teologickej rozprave Dissertatio brevis et perspicu de christianogentilisimo, v ktorej odsúdil používanie antickej mytológie s oslavou pohanských božstiev a básnické obrazy, ktoré z nej čerpajú. České prozaické modlitby zhrnul v diele Phiala odoramentorum – Modlitby křesťan-ské (1635), ktoré majú znaky barokovej literatúry najmä v parafrázach na kajúce žalmy a v modlitbách o ťažkom položení cirkvi, o nepokojných časoch vojen, náboženského prenasledovania a epidémií. Vrcholom jeho literárnych úsilí bolo zostavenie a vydanie prvého ev. kancionála Cithara sanctorum (1636), do ktorého zaradil 90 vlastných piesní, piesne preložené z latinčiny, nemčiny, piesne domáceho a českého pôvodu, najmä piesne J. Silvána, E. Lániho, niektoré piesne zo spevníka D. Pribiša. Hoci v ňom dôsledne uplatňoval češtinu a vyhýbal sa slovakizovaniu, kancionál sa stal v minulosti učebnicou veršovania a prameňom národného uvedomenia (dosiahol vyše 150 vydaní).

Použitá literatúra:
Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. Martin : Matica slovenská, 1999, s. 343-344.

DIELO
Ad natalis Christi meloden. In: Applausus cunarum Jesu Christi. Praha 1611; Epithalamium pre Petra Crucigera. Praha 1613; Konfessý augsspurská. Budto vyznání viny svaté evanjelistické… Olomouc 1620; Odarum sacrarum sive hymnorum… libri tres. Brzeg 1629; Formulae puerilium colloquiorum latina bohemica et germanica lingua brevissimae conscriptae. Levoča (1635?) 1655; Phiala odoramentorum. Modlitby křestianské. Levoča 1635; Cithara sanctorum. Písně duchovní, staré i nové. Levoča 1636;
rkp.: Prologus in apocalipsis divi Johannis apostoli, to jest: Výklad na zjevení svateho Jana apoštola (1615).

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 6. – Martin : Matica slovenská, 1934. – S. 43-46.

2. KNĚZEK, Libor – UHRÍN, Pavol: Literárne prechádzky po stredoslovenskom kraji. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1965. – S. 189.

3. UHRIN, Pavol: Album literárnych pamiatok na Slovensku. – Martin : Matica slovenská, 1976. – S. 190, 191, 199, 203, 287.

4. REZNÍK, Jaroslav: Po literárnych stopách na Slovensku. – Bratislava : Mladé letá, 1982. – S. 180-182, 183, 202.

5. Bibliografia tlačí vydaných na Slovensku do roku 1700 1. – Martin : Matica slovenská, 1984.

6. Encyklopédia slovenských spisovateľov. – Zv. 2. – Bratislava : Obzor, 1984. – S. 203-204.

7. RYBARIČ, Richard: Dejiny hudobnej kultúry na Slovensku 1. – Bratislava : Opus, 1984. – S. 111-112.

8. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 114-116.

9. HAJDUK, Andrej: Tranovský Juraj. In: Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry 2. – M-Z. – Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 1997. – S. 124-125.

10. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík … [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 343-344.

11. Slovník slovenských spisovateľov / Valér Mikula …[et al.]. – Praha : Nakladateľstvo Libri, 1999. – S. 466-468.

PAMIATKY
Krypta v r. k. kostole a pomník v Liptovskom Mikuláši; pamätná tabuľa v Levoči (od 1936); zborník kázní a oslavných veršov Vale Tranoscianum (Trenčín 1637); Tranoscius – zaužívaný názov pre označenie kancionálu Cithara sanctorum (1636) a vydavateľská a kníhkupecká spoločnosť v Liptovskom Mikuláši (zal. 1898); Tranovského ev. kalendár (od 1894) a Tranovského kalendár študujúcej mládeže (nepravidelne od 1942); 2 portréty od J. Alexyho (akvarel a tempera); busta od P. Sulíka (epoxid, 1986).

lekár-dermatovenerológ, univerzitný profesor
26. 10. 1894 Párnica – 22. 6. 1957 Bratislava

Ľudovú školu navštevoval v Párnici, študoval na gymnáziu v Kežmarku a na lekárskej fakulte v Kluži, Budapešti a v Bratislave. R. 1922-23 pracovník Farmakologického ústavu, r. 1939 prednosta Dermatovenerologickej kliniky Lekárskej fakulty UK v Bratislave. R. 1930-36 bol na študijnom pobyte na dermatovenerologických pracoviskách v Zürichu, Paríži, Strassburgu a v Mníchove. Organizátor spoločenského života poslucháčov medicíny na UK. Ako dekan Lekárskej fakulty ochránil pred perzekúciou jej pracovníkov – účastníkov SNP a zachránil jej technické vybavenie pred odvlečením do Nemecka. Organizoval boj proti pohlavným chorobám, vychoval nové generácie vedecko-pedagogických pracovníkov. Dermatovenerologickú kliniku pozdvihol na popredné pracovisko v Československu, rozšíril ju o nové laboratóriá (sérologické, histologické, mykologické, alergologické). Na dermatovenerológiu aplikoval Pavlovo učenie a rozpracúval metódu ako pôsobením prirodzených elektrolytov na kožu sa ovplyvní centrálny nervový systém a lieči celý organizmus. Autor vysokoškolských učebných textov, štúdií v Bratislavských lekárskych listoch a v Čs. dermatológii (člen redakčnej rady).

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1994, zv. 6, s. 118.

DIELO
Terapia chorôb kožných a venerických. Bratislava 1943;
štúdie (výber): Vplyv strychnínu na izolované rektum žaby. In: Bratislavské lekárske listy, roč. 3, 1924, s. 106-109; Haemoklasická kríza pri kožných chorobách. In: Bratislavské lekárske listy, roč. 4, 1925, s. 443-450; Koža a zmeny krvného cukru. In: Bratislavské lekárske listy, roč. 6, 1927, s. 344-350; Terapia kliník bratislavských. I. kožná klinika. In: Bratislavské lekárske listy, roč. 8, 1929, s. 101-104, 117-136, 152-160, 165-176, 185-202, 209-216; Vplyv kália a kalcia na kutánne reakcie. In: Bratislavské lekárske listy, roč. 14, 1934, s. 283-292; Presuny klacia a kália pri niektorých dermatózach. In: Bratislavské lekárske listy, roč. 15, 1935, s. 793-808.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. TIBENSKÝ, Ján: Dejiny vedy a techniky na Slovensku. – Martin : Osveta, 1979. – S. 374.

2. JUNAS, Ján – BOKEŠOVÁ-UHEROVÁ, Mária: Dejiny medicíny a zdravotníctva. – Martin : Osveta, 1985. – S. 497.

3. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 118.

(Trnkócy, Trnkóczy, J. Trenčínsky)

kníhtlačiar, vydavateľ, obchodník
(9. 4. 1850 Dolný Kubín – 12. 2. 1915 Dolný Kubín)

R. 1895-1914 bol majiteľom tlačiarne D. Schneidera v Dolnom Kubíne. R. 1896-1907 vydával týždenník Árvamegyei Hirlap, r. 1903 Árvamegyei Hétfői Hirlap, Diák-Lap, Vallási és Egyházi Tár, r. 1903-12 Árvavarmegye Hivatalos Lapja, od r. 1910 Nép, od júna do decembra 1901 vydavateľ a redaktor politického týždenníka Testveriség Politikai Hetilap.. R. 1914 prevzal tlačiareň synovec Ján. R. 1902 založil v Dolnom Kubíne Gazdovsko-priemyselné a potravinové úverové družstvo, v ktorom členmi direktória boli aj P. O. Hviezdoslav a V. Pivko. Zároveň bol technickým správcom účastinnej továrne na výrobu lepenky z dreva v Ružomberku.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 150.

2. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. 6. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 124.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 19.

účastník protifašistického odboja, povstalecký pracovník
16. 11. 1912 Trstená – 14. 8. 1982 Žilina

R. 1918-24 navštevoval základnú školu v Trstenej, r. 1925-33 študoval na gymnáziách v Trstenej, Kláštore pod Znievom a v Zlatých Moravciach. R. 1933-42 učiteľ ľudovej školy v Oravskom Veselom, r. 1942-53 odborný učiteľ, r. 1946-53 súčasne riaditeľ meštianskej školy v Tvrdošíne, r. 1953-54 finančný referent, potom vedúci odboru bytového hospodárstva, inšpektor poľnohospodárskych škôl v Žiline, predseda komisie pre obchod, r. 1962-64 poľnohospodárskej komisie a od r. 1965 Okresnej posudkovej komisie. R. 1939 sa prostredníctvom E. Hroboňovej zapojil do ilegálnej protifašistickej činnosti, prenášal správy do Poľska, pre podozrenie r. 1939 krátko väznený v Námestove a v Ružomberku, neskôr pomáhal poľským vlastencom pri prechode do Maďarska, zaslúžil sa o záchranu mnohých sov. a žid. utečencov, r. 1941 spoluzakladateľ ilegálnej občianskej skupiny O. Jeleňa, organizátor spojenia medzi ilegálnymi pracovníkmi na hornej Orave, v Dolnom Kubíne a v oblasti stredného Slovenska. R. 1943 spoluzakladateľ RNV v Tvrdošíne, Oravskom Bielom Potoku, Podbieli, Oravskom Veselom, Rabči a v Trstenej. Organizátor partizánskeho hnutia a prechodu sov. a slov. občanov do Čapajevovho oddielu na východnom Slovensku. Po vypuknutí SNP zabezpečoval mobilizáciu, účastník bojov v oblasti Trstenej, Tvrdošína, Podbiela a Dlhej nad Oravou. Po ústupe Povstania do hôr prieskumník, organizátor výzvednej služby a zásobovateľ partizánskej jednotky M. Korotkova, neskôr kpt. Tichonova. R. 1954 vyznamenaný Radom SNP.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1994, zv. 6, s. 129.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. ČAPLOVIČ, Vladimír – KELIAR, Ľudovít: Rozpomienky na Slovenské národné povstanie na Orave. – Dolný Kubín : Slovenská kníhtlačiareň, 1946. – (reg.).

2. BUŠŠA, Viktor: Sedemsto rokov Tvrdošína. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1967. – S. 200.

3. LANGER, Juraj – MLYNARČÍK, Jozef: Protifašistický odboj na Orave. – Banská Bystrica :

4. Stredoslovenské vydavateľstvo, 1969. – S. 13, 18, 22, 23, 40, 44, 48.

5. MÁTEJ, Jozef: Učitelia v protifašistickom odboji a Slovenskom národnom povstaní. – Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1974. – S. 146.

6. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 129-130.

(pseud. Dr. H. Deová)

literárna historička, prekladateľka, profesorka
(18. 2. 1886 Slovany – 4. 11. 1964 Bratislava)

Študovala na francúzskom dievčenskom gymnáziu v Moskve, od r. 1905 študovala francúzsku literatúru na Sorbone, na College de France a v Ústave orientálnych jazykov v Paríži. R. 1913 pôsobila ako stredošk. prof. francúzštiny na dievčenskom gymnáziu v Menzelinsku. Od r. 1915 žila v Jasenovej, od r. 1920 profesorka slovenčiny, francúzštiny a nemčiny na obchodnej škole v Dolnom Kubíne, od r. 1923 na obchodnej škole v Kežmarku, kde pôsobila dve desaťročia ako inšpektorka cudzích jazykov na obchodných učilištiach a na školách pre ženské povolania. Od r. 1948 žila v Bratislave, kde sa profesionálne venovala prekladateľskej činnosti. Počas štúdií v Paríži začala pracovať na dizertácii o Ľ Štúrovi a myšlienke slovenskej nezávislosti. Pre svojich prof. (Hau-manta a L. Legera) spracovala štúdie o vplyve Heglovej filozofie na Ľ. Štúra a o dejinách MS. Publikovala štúdiu o vplyve ruských slavianofilov na Slovákov a ich literárne osamostatnenie, rozsiahlejšiu štúdiu o troch láskach Ľ. Štúra a memoárový príspevok o J. G. Tajovskom. Intenzívne sa venovala prekladaniu z francúzštiny a ruštiny, preložila do slovenčiny základné diela francúzskej a ruskej literatúry (H. de Balzac, D. Diderot, A. Dumas, A. France, R. Rolland, Stendhal, I. A. Krylov, A. I. Krupin, A. N. Ostrovskij, L. N. Tolstoj a i.).

DIELO (Výber)
literárnohistorické:
Louis Stúr et ľidée de ľindépendance slovaque (1815-1856). Paríž 1913 (slov. preklad vyšiel v SAV, Bratislava 1956); Styky slavianofilov so Slovákmi a ich vplyv na odtrhnutie sa Slovákov od Čechov. In: Prúdy, roč. 4, 1912-13, s. 345-50; Z intímneho života Štúrovho. In: Letopis Živeny, roč. 5, 1928, s 48-66; Do venca spomienok. In: Jozef Gregor Tajovský v kritike a spomienkach. Bratislava, 1956, s. 200-209;
učebnice:
Nemecká cvičebnica pre školy obchodné a ústavy príbuzné… Praha 1937 (spoluautorka); Učebnica jazyka nemeckého pre prvý ročník obchodných akadémií. Praha-Prešov 1938 (s A. Joklom);
preklady:
z francúzštiny: Denis, E.: Otázka Rakúska. Slováci. Ružomberok 1921; Bourget, P.: Žiak. Bratislava 1930 (s A. Kostolným); Dumas, A.: Traja mušketieri 2-3. Ostrava 1932 ( s A. Kostolným); Traja mušketieri 1. Bratislava 1958; Balzac, H. de: Otec Goriot. Martin 1939; „Dieťa“ v krásnej próze francúzskej. Liptovský Mikuláš 1939; Stendhal: Kartiziánsky kláštor v  Parme. Bratislava 1949; Maeterlinck, M.: Monna Vanna. Bratislava 1966; z ruštiny: Ruské bájky pre malé deti. Martin 1921; Deti v ruských novelách. Liptovský Mikuláš 1925; Ostrovskij, A. N.: Sviatočný sen. Liptovský Mikuláš 1940; Grossman, Uspenskij, G. I.: Moc zeme. Bratislava 1957; z poľštiny: Kreszewski, J. I.: Stará báj. Liptovský Mikuláš 1947.

LITERATÚRA O H. TURCEROVEJ VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 63.

2. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 139.

biografické články:

1. TOMKOVÁ, Eva: Zabudnutá osobnosť : Helena Turcerová-Devečková – prvá Slovenka na Sorbone. In: Slovenská republika. – Roč. 6, č. 258 (07.11.1998), s. 11.

notár, osvetový pracovník
(14. 9. 1896 Podbiel – 3. 6. 1975 Podbiel)

R. 1907-12 študoval na gymnáziu v Trstenej, r. 1912 v Ružomberku. R. 1915 prerušil štúdiá a narukoval počas 1. svetovej vojny do Rakúsko-uhorskej armády. V rámci základného vojenského výcviku, počas dovolenky, ukončil štúdiá na gymnáziu v Ružomberku. Ako čatár-aspirant rakúsko uhorskej armády 30. júna 1916 odvelený na „ruský front“ do prvej línie, kde bol v ruskom zajatí. R. 1920 sa s česko-slovenskými légiami vracia z Irkutska na Sibíri cez Taliansko, Juhosláviu, Rakúsko do Prahy a odtiaľ na Oravu. Spočiatku pôsobí ako notársky praktikant na východnom Slovensku v obciach Veľká Ida, Nižná Myšla, obec Všechsvätých a i. Po absolvovaní štátnej notárskej skúšky v Bratislave r. 1925, vykonával notársku prax na viacerých miestach Slovenska (Herľany, Kysak, Hnúšťa a i.). Presťahoval sa do Podbiela. R. 1956-71 hlavný sezónny lektor Oravského múzea na Oravskom hrade, vychoval desiatky odborných pracovníkov a lektorov. Lektorské umenie interpretoval okrem slovenského jazyka i v jazyku ruskom, nemeckom, maďarskom a poľskom. Ovládal aj latinský a grécky jazyk. Z týchto jazykov zanechal v Oravskom múzeu veľa faktografických prekladov. Významnou mierou sa zaslúžil o dôstojnú reprezentáciu a propagáciu Oravského múzea a Oravského hradu, ako aj kultúrno-historických a prírodných daností celého oravského regiónu.

LITERATÚRA O P. TURČÁKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 151.

biografické články:

1. KOCIAN, Jaroslav: Peter Turčák lektor Oravského múzea (1896-1975). In: Slovenský sever. – Roč. 6, č. 9 (1996), s. 13.

2. ČERŇAN, Igor: Pred sto rokmi sa narodil Peter Turčák. In: Orava. – Roč. 2, č. 18 (17.09.1996), s. 7.

(Thurzo de Bethlenfalva, Turso)

vojenský veliteľ, stoličný a krajinský hodnostár, zemepán
2. 9. 1567 hrad Lietava – 24. 12. 1616 Bytča, poch. na Or. hrade

Príslušník oravsko-bytčianskej vetvy šľachtického rodu pôvodom z Betlanoviec. Po štúdiách doma, kde ho vychovával saský pedagóg a lekár Krištof Echardus, v službách rakúskeho arcivojvodu Ernesta sa pripravoval na vojenskú a diplomatickú kariéru. R. 1585 sa usadil v Bytči, v časoch nepokojov býval na Lietavskom alebo Oravskom hrade, venoval sa správe svojich rodových panstiev. Krajinský hodnostár, palatín, jeden z najbohatších a najvplyvnejších veľmožov na prelome 16. a 17. storočia, zúčastnil sa na početných protitureckých výpravách a diplomatických rokovaniach, o i. r. 1601 aj na veľkej porážke tureckého vojska pri Stoličnom Belehrade, pričom sám bol vážne zranený. R. 1606 bol jedným zo splnomocnencov, ktorí uzavierali s Turkami Žitavský mier. Po zvolení za palatína svojimi diplomatickými aktivitami prispel k udržaniu pokoja v krajine. Popri Š. Iléšházim predstaviteľ protestantskej šľachty na Slovensku, považovaný za laickú hlavu ev. cirkvi v Uhorsku. Udržiaval styky s významnými predstaviteľmi protestantizmu v zahraničí, s univerzitami vo Wittenbergu a v Krakove. V Bytči založil ev. latinské gymnázium, r. 1610 zvolal Žilinskú synodu, na ktorej bola vytvorená organizácia ev. cirkvi v Preddunajsku zriadením 3 superintendencií. Po celý život ostal prívržencom Habsburgovcov. Súčasníci ho považovali za rozvážneho a spravodlivého muža so silným sociálnym cítením, jeho autoritou otriasol prípad Alžbety Bátoryovej, ktorú za spáchané zločiny nenechal náležite potrestať. Podporovateľ humanistickej vzdelanosti, jeho sídlo v Bytči prináležalo k významným kultúrnym strediskám na Slovensku, patril medzi vzdelancov so širokým rozhľadom, vlastnil bohatú knižnicu, ovládal niekoľko rečí. Od r. 1585 dedičný oravský župan. Na svojich panstvách zakladal nové osady, pokračoval v kolonizácii hornej Oravy.

Použitá literatúra:
Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. Martin : Matica slovenská, 1999, s. 347.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 6. – Martin : Matica slovenská, 1934. – S. 23.

2. KAVULJAK, Andrej: Historický miestopis Oravy. – Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1955. – S. 9.

3. Zborník Oravského múzea 2 / zostavil Pavol Čaplovič. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1971. – s. 103-104, 115-116, 179, 187-188.

4. KOČIŠ, Jozef: Alžbeta Báthoryová a palatín Thurzo. – Martin : Osveta, 1981.

5. SAKTOROVÁ, Elena: Knižnica palatína Juraja Thurzu. In: Kniha ´81. – Martin : Matica slovenská, 1982. – S. 72-99.

6. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 150-151.

7. FERKO, Milan: Juraj Turzo. In: Sto slávnych Slovákov. – Martin: Matica slovenská, 1995. – S. 39.

8. SAKTOROVÁ, Helena: Knižnica palatína Juraja Turzu. In: Zborník Oravského múzea 1995. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1995. – S. 38-45.

9. BOZAI, Zsuzsanna L.: Korešpondencia Juraja Turzu a jeho manželky Alžbety Coborovej. In: Zborník Oravského múzea 1998. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1998. – S. 57-63.

10. LENGYELOVÁ, Tünde: Vzájomné vzťahy palatína Juraja Turzu a Alžbety Bátoriovej. In: Zborník Oravského múzea 1998. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1998. – S. 50-56.

11. LIETAVA, Ján: Identifikácia pozostatkov a zisťovanie telesných znakov palatína Juraja Turzu. In: Zborník Oravského múzea 1998. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1998. – S. 75-84.

12. VESELÝ, Daniel: Palatín gróf Juraj Turzo a Žilinská synoda. In: Zborník Oravského múzea 1998. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1998. – S. 41-49.

13. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 347.

14. MICHALIČKA, Vladimír: Dejiny oravského školstva do roku 1918. – Bratislava : Ústav informácií a prognóz školstva, 2001. – S. 14.

biografické články (výber):

1. ČERŇAN, Igor: Európske unikáty na Orave 2. In: Orava. – Roč. 1 (105), č. 12 (1995), s. 5.

2. ČERŇAN, Igor: Európske unikáty na Orave 3. In: Orava. – Roč. 1 (105), č. 13 (1995), s. 5.

PAMIATKY
Odpis rkp. denníka z cesty do Benátok 1597, rkp. lat. denníky z 1596, 1607 a 1612, vlastná i rodinná korešpondencia v ŠOBA v Bytči a časť korešpondencie v Slovenskom národnom archíve v Bratislave; portrét v rakve (17. storočie), portrét podľa kovorytiny (olej, 1. polovica 19. storočia), portrét podľa dobovej grafickej predlohy (olej, 1. polovica 19. storočia) v zbierkach Oravského múzea na Oravskom hrade, posledný aj v zbierkach Múzea Červený kameň; katalóg knižnice od prof. Hummela (1610) v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti; renesančný mramorový epitaf od G. Mennelera (1616) a hrob v rodovej hrobke v kaplnke na Oravskom hrade; básnické zbierky mu venovali J. Bocatius a A. Cebanius, pohrebné talianske verše I. Abrahamides.

novinár, redaktor, tlačiar
(9. 1. 1898 Námestovo – 14. 2. 1955 Chicago, USA)

Základnú školu navštevoval v Námestove, v roku 1913 odišiel s bratom Vendelínom za rodičmi do USA, kde sa vyučil za kníhtlačiara, študoval na benediktínskom kolégiu sv. Prokopa v Lisle. Žil v Chicagu. Pracoval ako redaktor a tlačiar vo viacerých časopisoch, pomocný redaktor Chicagského denníka, r. 1928-55 s bratom Vendelínom bol spoluredaktor a spolumajiteľ slov. katolíckeho týždenníka Osadné hlasy, v ktorých publikoval početné články. Aktívny pracovník v slovenskom krajanskom hnutí v USA, organizátor spolkového života, funkcionár viacerých spolkov a korporácií: pokladní Slovenskej ligy v Amerike, predseda klubu Furdek a Združenia slovenských novinárov, agilný člen Katolíckeho Sokola, Prvej katolíckej slovenskej jednoty a viacerých miestnych organizácií.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 151.

2. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. 6. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 160.

3. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 92.

novinár, redaktor, tlačiar
5. 10. 1889 Námestovo – 1977 Chicago, USA

Základnú školu navštevoval v Námestove, študoval na gymnáziách v Trstenej a v Ružomberku, na kolégiu sv. Prokopa v Lisle, vyučil sa za tlačiara. Zakladateľ fy Tylka Brothers Press, pôsobil ako tlačiar, vydavateľ, redaktor v Chicagu. Novinárska vášeň ho viedla k založeniu slovenského katolíckeho týždenníka Osadné hlasy, ktoré redigoval s bratom Floriánom od r. 1928 až do zániku časopisu r. 1963. Uverejnil v ňom množstvo príspevkov. Aktívne sa zapájal do spolkového života slovenských krajanov v USA, člen a spolupracovník významných slovenských fraternalistických organizácií, spolku Furdek, Združenia slovenských novinárov a i.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1994, zv. 6, s. 160.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 92.

2. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 160.

(Ťatlák)

organizátor turistiky, osvetový pracovník, bankový úradník
(6. 2. 1876 Dolný Kubín – 12. 10. 1946 Dolný Kubín)

Navštevoval ľudovú a meštiansku školu v Dolnom Kubíne, absolvoval večerný obchodný kurz v  Pittsburgu. R. 1897-1902 praktikant vo filiálke Tatra banky, r. 1902-04 samostatný obchodník v Senici, r. 1904-05 úradník First national bank, r. 1905-09 riaditeľ filiálky banky P. V. Rovnianek & co. v Connellsville, r. 1909-19 účtovník a pokladník filiálky Úvernej banky v Trstenej, od r. 1919 účtovník a pokladník, neskôr riaditeľ filiálky Tatra banky v Dolnom Kubíne. Propagátor turistiky a oravskej prírody, od mladosti organizátor vychádzok na Choč, do Malej Fatry, Vysokých Tatier a ešte málo známych Roháčov, r. 1920 spoluzakladateľ a vedúci funkcionár Klubu československých turistov v Dolnom Kubíne, v rámci ktorých vykonával sprievodcovské a iné služby pre turistov, r. 1924 spoluorganizátor prvých verejných lyžiarskych pretekov, organizátor výstavby prvých turistických chát na Orave: r. 1924 Hviezdoslavovej chaty pod Chočom, r. 1928 Maťašákovej útulne na Zverovke, r. 1934 chaty pod Roháčmi, v decembri 1944 boli všetky vypálené nem. vojskom, po r. 1945 iniciátor obnovy chaty pod Roháčom. Osvetový pracovník, v mladosti ochotnícky herec, spolupracovník Oravského múzea. Dozorca ev. zboru v Dolnom Kubíne, niekoľko rokov i v Párnici a v Jasenovej, námestný dozorca oravského seniorátu. Spoluzakladateľ a starosta TJ Sokol, predseda Klubu slovenských turistov a lyžiarov v Dolnom Kubíne, funkcionár viacerých spolkov dolnej Oravy.

LITERATÚRA O J. ŤATLIAKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. Premeny Oravy. – Martin : Vydavateľstvo Osveta, 1985. – S. 160, 162.

2. Dolný Kubín. – Martin : Vydavateľstvo Osveta, 1986. – S. 181, 224, 246, 248.

3. HUBOVÁ, Jana: Sprievodca po Historickom cintoríne v Dolnom Kubíne. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1990. – nestr.

4. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 33.

5. KUCHTIAK, Ignác: Zuberec : rozprávanie o prírode, živote a ľuďoch zo Zuberca. – Zuberec : Obecný úrad, 1996. – S. 90-91.

biografické články:

1. Naši významní dejatelia : prechádzky dolnokubínskymi ulicami. In: Kubín. – Roč. 16, č. 3 (04.02.1994), s. 3.

PAMIATKY
Pomenovanie chaty pod Roháčmi (1963 vyhorela), pamätník na jej mieste; pomenovanie jazierka v závere Roháčskej doliny, ulice a domu, v ktorom žil v Dol. Kubíne.

(vl. m. Milan Anton U., pseud. Ján Rovňan ml., J. Rovňan, Milko U., Milko Urban, Milo Urban, Podbabiagurský, Podbabjagurský)

spisovateľ, redaktor, prekladateľ
24. 8. 1904 Rabčice – 10. 3. 1982 Bratislava

Štúdium na gymnáziách v Trstenej, Ružomberku, ani na Štátnej vyššej lesníckej škole v Banskej Štiavnici nedokončil. R. 1921 redaktor Slováka v Ružomberku, r. 1924-25 úradník Spolku sv. Vojtecha v Trnave, r. 1925-26 redaktor denníka Slovenský národ, r. 1928-40 reportér a redaktor kultúrnej rubriky denníka Slovák, r. 1940-44 šéfredaktor denníka Gardista v Bratislave, r. 1944-45 v Žiline. R. 1945 emigroval do Rakúska, zaistený americkou spravodajskou službou CIC, väznený, r. 1947 eskortovaný do ČSR, kde bol odsúdený na verejné pokarhanie, od r. 1948 žil v Chorvátskom Grobe, od r. 1974 v Bratislave. Hoci nebol politicky organizovaný, národný útlak a ťažké sociálne položenie slovenského ľudu počas bývalej ČSR ho zblížilo s autonomistickým hnutím. Vedúca osobnosť slovenskej literatúry 20. storočia, jeho novelistická a románová tvorba patrí k trvalým hodnotám slovenskej literatúry. Prvú poviedku pod názvom Ej, ten tanec uverejnil v časopise Vatra (1920), knižne debutoval novelou Jašek Kutliak zpod Bučinky (1922), v ktorej sa objavili prvky prítomného v celom jeho prozaickom diele: oravská príroda, práca a vnútorný život dedinského človeka s osudovými konfliktmi a ich nezriedka tragickými riešeniami. Novely z rokov 1923-24 vyšli súborne pod názvom Výkriky bez ozveny (1928). Vyvrcholením jeho novelistického majstrovstva bola novela Za Vyšným mlynom (1926), podľa ktorej vzniklo neskôr libreto k Suchoňovej opere Krútňava. V zbierke noviel Z tichého frontu (1932) sa odrazilo jeho profesijné žurnalistické zameranie. Dedinu ako súčasť celospoločenského prúdenia počas prvej svetovej vojny sugestívne zobrazil vo vynikajúcom románe Živý bič (1927), ktorý bol udalosťou v slovenskej literatúre, získal si pozornosť domácej kritiky i publika a čoskoro bol prekladaný do cudzích jazykov. Zachytil v ňom udalosti prvej svetovej vojny v hornooravskej dedine so silnými vnútornými drámami jednotlivých postáv. Na toto dielo nadviazal románom Hmly na úsvite (1930), v ktorom zaujal stanovisko k dobovým ideovým tendenciám, kriticky zobrazil poprevratové pomery v ČSR, najmä spolitizovanie života. Sociálna problematika vstúpila aj do románu V osídlach (1940), ktorý s prvými dvoma románmi tvorí voľnú trilógiu. Po dlhšej tvorivej odmlke, spôsobenej publikačným zákazom, vydal romány Zhasnuté svetlá (1957) a Kto seje vietor (1964), v ktorých zachytil okolnosti vzniku Slovenskej republiky, jeho dejinné peripetie a osudy ľudí, zapojených do tohto procesu. Na ne nadväzuje posmrtne vydaný román Železom po železe (1996) o povstaleckých udalostiach až po koniec druhej svetovej vojny. Autor pútavých memoárových kníh Zelená krv (1970), Kade-tade po Halinde (1992), Na brehu krvavej rieky (1994) a Sloboda nie je špás (1995), v ktorých sviežou rečou priblížil roky svojho detstva a mladosti, prevratné udalosti rokov 1938-48 až po záverečné desaťročia životného putovania v Chorvátskom Grobe a napokon v Bratislave. Prekladateľ poľskej, ruskej i českej prózy a drámy. V medzivojnovom období i počas vojny pracoval ako redaktor a novinár, jeden z najvýznamnejších publicistov tohto obdobia. Inklinoval k spoločenskej problematike, spolupracoval však na príprave politických materiálov a rubrík. Jeho žánrová orientácia bola veľmi široká. Publicistiku rozvíjal na báze kresťanského humanizmu, sociálneho a národného cítenia, čo ho paradoxne štyrikrát priviedlo pred súd. Jeden z najprekladanejších slovenských autorov.

Použitá literatúra:
Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík … [et al.]. Martin : Matica slovenská, 1999, s. 350-351.

DIELO
próza: Jašek Kutliak spod Bučinky. Ružomberok 1922; Za Vyšným mlynom. Bratislava 1926; Živý bič 1-2. Bratislava-Praha 1927; Výkriky bez ozveny. Bratislava 1928; Hmly na úsvite. Praha 1930; S tichého frontu. (Bratislava) 1932; V osídlach. Martin 1940; Novely. Martin 1943; Zhasnuté svetlá. Bratislava 1957; Kto seje vietor. Bratislava 1964; Roztopené srdce. Bratislava 1984; Železom po železe. Bratislava 1996;
spomienky: Zelená krv. Bratislava 1970; Kade-tade po Halinde. Bratislava 1992; Na brehu krvavej rieky. Bratislava 1994; Sloboda nie je špás. Bratislava 1995;
iné: Česká literatúra a Slováci. Praha 1934; Po zaviatych stopách. (Spomienka na davistov). In: DAV. Bratislava 1965, s. 400-407;
dráma: Otroci predsudkov (1925, rkp); Ťažká hodina (1973, rkp);
preklady: Hoffmann, F.: Obchodník s vtákmi. Trnava 1924; Hodgsonová-Burnettová, F.: Malý lord. Bratislava 1926; Nušić, B.: Pani ministrová. Martin (1933); Rudnicki, L.: Výber z ruských rozprávok. Bratislava 1951; Rudnicki, L.: Staré i nové. Bratislava 1952; Newerly, I.: Pamiatka z celulózky. Bratislava 1954; Jirásek, A.: Samota. Bratislava (1954); Jirásek, A.: Kolíska. Bratislava 1955; Čapek, K.: Matka. Bratislava 1955; Fredro, A.: Pán Geldhab. Bratislava 1956; Polách, B.: Prípad X. Bratislava 1956; bratia Čapkovci: Zo života hmyzu. Bratislava 1960; Cervantes de Saavedra, M.: Duchaplný šľachtic… Bratislava b. r.; Szaniawski, J.: Vták. Bratislava b. r.; Zapolska, G.: Žubrienka (1954);
adaptácie jeho diel: Krútňava. Bratislava 1957 (operné libreto podľa jeho novely Za Vyšným mlynom 1949 spracoval E. Suchoň a Š Hoza); Živý bič 1-2 (scenár R. Kazík a J. Števček, réžia M. Ťapák, Čs. televízia Bratislava, 1967); Drevený chlieb (scenár a réžia R. Kazík, Čs. televízia Bratislava, 1969); Smrť Pavla Duchaja (scenár J. Bob a E. Šinko, réžia E. Šinko, Čs. televízia Bratislava, 1969); Živý bič (zdramatizoval P. Hudík, réžia O. Varečka, Čs. rozhlas Bratislava, 1969); Hmly na úsvite (zdramatizoval M. Materák, Čs. rozhlas Bratislava, 1978); Krutá ľúbosť (scenár a réžia M. Ťapák, Slovenská filmová tvorba Bratislava, 1978); Uzlíky nádeje (scenár a réžia M. Ťapák, Čs. televízia Bratislava 1979).

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 121-123.

2. ŠTEVČEK, Ján: Nezbadané prózy. – Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1971. – S. 10-30.

3. ŠTEVČEK, Ján: Lyrizovaná próza. – Bratislava : Tatran, 1973. – S. 63-91.

4. MATUŠKA, Alexander: Za a proti. – Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1975. – S. 80-83.

5. TOMČÍK, M.: Literárne dvojobrazy. – Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1976. – S. 221-247.

6. Milo Urban 1904. In: Slovako antologio. – Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1977. – S. 302-308.

7. ŠMATLÁK, Stanislav: Dve storočia slovenskej lyriky : obdobia – osobnosti – diela. – Bratislava : Tatran, 1979. – S. 517.

8. NOGE, Július: Hľadanie epickej syntézy : z vývinovej problematiky slovenskej socialistickej prózy a jej kritiky. – Bratislava : Tatran, 1980.

9. BAGIN, Albín: Vitalita slovenskej tvorby. Bratislava : Tatran, 1982. – S. 120-128.

10. BONDAREV, Jurij: Dynamika literárnych skúseností. – Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1982. – S. 225-245.

11. NOVOMESKÝ, Laco: Umenie politiky, politika umenia 2. – Bratislava : Tatran, 1989. – S. 118-120.

12. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 154.

13. J. M.: Edičné biografické a bibliografické poznámky. In: Hmly na úsvite / Milo Urban. – Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1990. – S. 433-442.

14. MAŤOVČÍK, Augustín: Z galérie brezanských rodákov a dejateľov. In: Breza : k 140. výročiu založenia obce. – Martin : Osveta, 1990. – S. 124-125.

15. CHMEL, Rudolf : Dejiny slovenskej literárnej kritiky. – Bratislava : Tatran, 1991.

16. GRUSKA, Viliam J.: Svedectvo o prvom ročníku „Dni Mila Urbana“ 1994. – 39 s.

17. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 94-95.

18. MIKITOVÁ, Marta : Milo Urban : personálna bibliografia. – Martin : Matica slovenská, 1994.

19. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 181-182.

20. FERKO, Milan: Milo Urban. In: Sto slávnych Slovákov. – Martin : Matica slovenská, 1995. – S. 165.

21. Štúdie : vedecká konferencia o Milovi Urbanovi (Námestovo 30.-31.8.1994). In: biografické štúdie 22 / zost. Augustín Maťovčík. Martin : Matica slovenská, 1995. – S. 9-177.

22. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík … [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 350-351.

23. Slovník slovenských spisovateľov / Valér Mikula …[et al.]. – Praha : Nakladateľstvo Libri, 1999. – S. 473-476.

24. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. – Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2001. – S. 481-482.

biografické články (výber):

1. HAMADA, Milan: Veľké omyly veľkého spisovateľa. In: Kultúrny život. – Roč. 28, č. 3 (1994), s. 3.

2. MAŤOVČÍK, Augustín: Milo Urban v genealogických súradniciach. In: Literárny týždenník. – Roč. 7, č. 34-35 (1994), s. 17.

3. MIŠÁK, Peter: Milo Urban. In: Slovenské národné noviny. – Roč. 5 (9), č. 29 (1994), s. 12.

4. URBAN, Milo: Sloboda nie je špás : spomienky dôchodcu. – Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1995.

5. BŽOCH, Jozef: Spomínanie Mila Urbana po štvrtý raz : zápisník kritika. In: Národná obroda. – Roč. 7, č. 145 (22.06.1996), s. 10.

6. LEHUTA, Emil: Milo Urban o sebe i o nás. In: Literárny týždenník. – Roč. 9, č. 2 (1996), s. 12.

7. PETRÍK, Vladimír: Medzi dvoma totalitami. In: Os. – Roč. 1, č.2 (1997), s. 74.

8. (rj): Majestátna krajina pod horou-babičkou. In: Biela Orava. – Roč. 9, č. 16 (10.08.1999), s. 5, 6.

9. URBAN, Cyril – VOJTAŠŠÁKOVÁ, Lýdia: Filmové spracovanie vlastného diela pozoroval tajne. In: Naša Orava. – Roč. 6, č. 40 (20.10.1999), s. 4.

10. DRASTICH, Miloš: V expozícii Mila Urbana. In: Slovenské národné noviny. – Roč. 11 (15), č. 24 (2000), s. 9.

11. KUCHTIAK, Ignác: Malý velikán spod Babej hory. In: Naša Orava. – Roč. 7, č. 10 (2000), s. 8. – Pokračovanie v nasledujúcich č. 11-15.

12. Rešerš – Národný bibliografický ústav SNK Martin / Slovenská národná bibliografia – články: 121 záznamov; knihy: 16 záznamov.

PAMIATKY
Hrob s náhrobníkom na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave; karikatúry od Š. Bednára (1931) a L. Rambouskej (1931 a 1934); fonické dokumenty: rozhovor v Literárnom múzeu MS (1968); Reflexie Imricha Vaška o Milovi Urbanovi a jeho prózach (Čs. rozhlas Bratislava, 1985); pamätná tabuľa na priečelí budovy Obecného úradu v Oravskej Polhore (október 1999, bývala Základná škola); pamätná tabuľa na budove Hviezdoslavovej hájovne na Slanej vode (1999); pamätná tabuľa na budove riaditeľstva Oravského múzea P. O. Hviezdoslava v Oravskom Podzámku (1999); dlhodobá výstava života a tvorby (Areál expozície Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy, 1999); rukopisná pozostalosť, korešpondencia a fotodokumentačný materiál v Archíve literatúry a umenia v SNK.

generál
(3. 10. 1891 Litohrady – 3. 11. 1966 Dolný Kubín)

Počas 2. svetovej vojny sa dostal do koncentračného tábora. O rodine Nádašich, z ktorej pochádzala jeho manželka, zostavil kroniku. Jej časť bola uverejnená v zborníku Jégé v kritike a spomienkach.

LITERATÚRA O V. VAŠÁTKOVI VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 155.

(pseud. V. Kopaničiar, Závaďan)

učiteľ, botanik
(10. 11. 1864 Turá Lúka – 17. 4. 1960 Jasenová)

Pôsobil ako učiteľ v Magyargencsi, Veľkých Bieliciach, Kochanovciach a Jasenovej. Viedol Gazdovsko-potravný a úverový spolok, Čitateľský spolok, po nedeliach viedol naukobehy pre pokročilých. Bol výborným znalcom Choča a jeho kveteny. Prispel k tvorbe slovenskej botanickej terminológie. Osobitne sa vynímajú jeho práce Etymologický slovník a Botanický slovník, ale písal i populárno-náučné články, v ktorých sa zaoberal včelársvom, liečivými rastlinami, pedagogickými a cirkevnými otázkami. Napísal cennú štúdiu Z minulosti obce Jasenovej.

DIELO (Výber)
Veľké panstvo. Martin 1905; Naše medonosné rastliny. Trnava 1935; Po stopách Marina Kukučína na Orave. Banská Bystrica 1951; Ako som poznal Hviezdoslava. In: Hviezdoslav v kritike a spomienkach. Bratislava 1954, s. 502-503; Jasenová – rodisko Martina Kukučína. In: Martin Kukučín v kritike a spomienkach. Bratislava 1957, s. 603-621; Zemepis pre 3. ročník oravských ľudových škôl. Martin 1920.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. NOGE, J.: Martin Kukučín tradicionalista a novátor 1. – Bratislava : SAV, 1962.

2. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 124-125.

3. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 155.

4. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. 6. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 243-44.

elektrotechnický inžinier, vysokoškolský profesor
(10. 3. 1900 Jasenová – 11. 12. 1969 Bratislava)

Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a v Nyíregyháze, kde r. 1918 maturoval, štúdium elektrotechnického inžinierstva dokončil v roku 1926 na ČVUT v Prahe. Za pobytu v Komárne zelektrifikoval dolné Považie. Bol riaditeľom Juhoslovenských elektrární a založil Elektrotechnickú fakultu SVŠT v Bratislave, na ktorej bol profesorom. Organizačnou činnosťou sa zaslúžil o rozvoj elektrárenstva, plynárenstva a elektrotechnického priemyslu. Autor vysokoškolských učebných textov, odborných príručiek, článkov a slovenskej elektrotechnickej terminológie v 19. storočí, o jadrovej energetike v časopisoch Príroda a spoločnosť, Strojnoelektrotechnický časopis, Elektrotechnický časopis. R. 1963 vyznamenaný Striebornou medailou SVŠT, v roku 1968 Radom práce.

DIELO (Výber)
Dnešný stav elektrizácie Slovenska a jej vývin. Bratislava 1944; Projektovanie a stavba elektrární. Bratislava 1952; Stavba elektrických sietí. Bratislava 1952; Projekty, stavba a prevádzka elektrární. Bratislava 1953; Úvod do energetiky. Bratislava 1953; Vodné elektrárne z hľadiska energetika. Bratislava 1957; Elektrárenská ekonomika. Bratislava 1962; Parné elektrárne. Bratislava 1964; Ekonomika a plánovanie v energetike. Bratislava 1972.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 155.

2. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. 6. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 244.

3. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 19.

(rod. Hamuljaková)

zberateľka ľudovej slovesnosti
11. 6. 1787 Oravská Jasenica – 1. 3. 1858 Námestovo

Sestra Martina Hamuljaka, s ktorým udržiavala stále kontakty, spoluvytvárala národne uvedomelú rodinu. S dcérami Annou, Teréziou a Žofiou zbierali ľudové piesne, príslovia a hádanky, ktoré sa dostali do Kollárových Národných spievaniek (1834-35), kde sú uvedené v zozname zberateľov z Oravskej stolice. V Archíve literatúry a umenia v SNK sa zachovala ich zbierka ľudových piesní a hádaniek pod názvom Baboni a Hádki.

Použitá literatúra:
MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994, s. 96.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. MAŤOVČÍK, Augustín: Martin Hamuljak / Augustín Maťovčík. – Bratislava, 1971. – S. 27-28.

2. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 9

kultúrny pracovník, farbiar
(1778 Námestovo – 12. 11. 1845 Námestovo)

Od roku 1804 člen farbiarskeho cechu v Kežmarku, majiteľ farbiarskej dielne v Námestove, od roku 1823 správca Hamuljakovho majetku Vahanov vo vtedajšom námestovskom okrese. Povedomý národovec, podporoval slovenské národnoobrodenské a literárne snahy, predplácal slovenskú a českú tlač. Ľudové piesne, ktoré zbierali jeho dcéry, vyšli v Kollárových Národných spievankách.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 156.

2. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. 6. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 267.

3. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo: Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 96.

(Weszelovszky)

lekár, meteorológ
2. 11. 1818 Námestovo – 12. 11. 1892 Oravský Podzámok

Vyštudoval medicínu na univerzite v Pešti. Po štúdiách lekár Oravského panstva v Oravskom Podzámku, neskôr hlavný lekár Oravskej stolice. Pochádzal z národne uvedomelej rodiny, na jeho národnú orientáciu vplýval Martin Hamuljak, ktorý ho usmerňoval už počas štúdií v Pešti. Patril medzi popredných slovenských národovcov, popri lekárskej práci (staral sa aj o zdravotný stav Martina Hamuljaka) venoval sa pozorovaniu a bádateľskej činnosti v oblasti meteorológie. V Oravskom Podzámku viedol meteorologickú stanicu zriadenú Meteorologickým ústavom vo Viedni. Meteorologické poznatky získané na základe pozorovaní za obdobie 1850-64 súhrnne zhodnotil v nem. vydanej práci o klíme Oravy (1865), z ktorej výťah publikoval v Lichardovom Obzore (1872); v maďarčine vydal prácu o podnebí Oravského Podzámku na základe pozorovaní 1850-91. Autor dizertačnej práce o encefalitíde, v rukopise zanechal rozsiahlu klimatickú prácu, ku ktorej pripojil aj podrobnú tabuľku výskytu jednotlivých chorôb.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1994, zv. 6, s. 267.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)
1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 3. – Martin : Matica slovenská, 1932. – S. 333.

2. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 125-126.

3. MAŤOVČÍK, Augustín: Martin Hamuljak (1789-1859) : život, dielo, osobnosť. – Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1971. – (reg.).

4. MAŤOVČÍK, Augustín: Listy Martina Hamuljaka II. (1834-1859). – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 313.

5. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 156.

6. HUBA, Peter: Ďalší významní rodáci z Námestova a Slanice. In: Námestovo : monografia. Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1992. – S. 188.

7. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 96.

8. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 267.

publicista, editor, katolícky kňaz
10. 8. 1832 Námestovo – 12. 2. 1870 Šišov

Základnú školu navštevoval pravdepodobne v Námestove, od r. 1840 študoval na gymnáziu v Budíne, potom absolvoval teológiu v Trnave. Od r. 1855 kaplán v Stupave, r. 1858-59 v Mostovej, r. 1859-63 administrátor v Pukanci, od r. 1863 farár v Šišove. Počas gymnaziálnych štúdií v Budíne vplýval na jeho národné a slovanské uvedomenie príbuzný M. Hamuljak, ktorý ho usmerňoval v literárnej práci. Písal príležitostné verše, publikoval obsiahly príspevok venovaný pamiatke Cyrila a Metoda (Cyrill a Method, 1869), z Hamuljakovej rukopisnej pozostalosti pripravil na vydanie výber listov J. Palkoviča, B. Kopitara, J. Kollára a P. J. Šafárika (Sokol, 1862-65). Touto edíciou sa zaradil medzi našich prvých editorov literárnej korešpondencie. Podporovateľ gymnázia v Kláštore pod Znievom.

Použitá literatúra:
MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994, s. 97.

DIELO
Hamuliakova listáreň. In: Sokol, roč. 1, 1862, č. 11; roč. 2, 1863, č. 1-4, 9-15; roč. 4, 1865, č. 4; Pamiatka sv. Cyrilla a Methoda 1869. In: Cyrill a Method, roč. 16, 1869, č. 5-9.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. MAŤOVČÍK, Augustín: Martin Hamuljak (1789-1859) : život, dielo, osobnosť. – Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1971. – (reg.).

2. ZAMBOJ, Ján: Pukanec. – Martin : Osveta, 1975. – S. 216.

3. MAŤOVČÍK, Augustín: Listy Martina Hamuljaka II. (1834-1859). – Martin : Matica slovenská, 1989. – (reg.).

4. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 267.

5. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska / Július Pašteka… [et al.]. – Bratislava : LÚČ, 2000. – S. 1459-1460.

PAMIATKY
Korešpondencia a rukopisná pozostalosť v Archíve literatúry a umenia v SNK; jeden z hrdinov historického románu Z. Dônčovej Agnesa a Tizian (1972).

kár, publicista
2. 4. 1927 Dolný Kubín – 30. 4. 1985 Bratislava

Študoval na gymnáziu v Dolnom Kubíne, kde r. 1946 maturoval, r. 1946-51 absolvoval medicínu na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. R. 1956 získal špecializáciu z rádioterapie I. stupňa na Onkologickom ústave v Prahe, r 1968 špecializáciu II. stupňa na Ústave klinickej onkológie v Bratislave. Od r. 1952 pôsobil na Rádiologickej klinike Fakultnej nemocnice v Bratislave, od r. 1976 krajský odborník pre rádioterapiu, externý profesor na Krajskej zdravotníckej škole v Bratislave. Ako špecialista v rádiológii sledoval najnovšie technologické poznatky v tomto odbore, ktoré aplikoval v rádiognostickej a rádioterapeutickej praxi, súčasne sa venoval vedeckovýskumnej, publicistickej a popularizačnej činnosti. Spoluautor stredoškolskej učebnice Rádiobiológia (1973), publikácie o živote a diele profesora Vojtecha Alexandra (1984); publikoval v periodikách Lekársky obzor, Bratislavské lekárske listy, Praktický lékař, Časopis lékařů českých, Čs. dermatologie, Zdravie ľudu, Príroda a spoločnosť, Práca, Orava a i. Popri odborných medicínskych štúdiách uverejňoval črty zo života kultúrnych dejateľov, fejtóny, reminiscencie na rodný kraj a články o oravských osobnostiach a i. Venoval sa prekladaniu odbornej literatúry z ruštiny a poľštiny.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1994, zv. 6, s. 282.

DIELO
učebnica: Rádiobiológia. Martin 1973 (s I. Šimkom);
štúdie (výber): Príspevok k terapii kožných malígnych melanómov. In: Lekársky obzor, roč. 7, 1958, s. 661-666 (s L. Baborom); Cytopatogénny vplyv rtg žiarenia na kultúry niektorých gliómov in vitro. In: Bratislavské lekárske listy, roč. 41, 1961/2, s. 250-259 (spoluautor); Gonádové dávky pri röntgenovej terapii niektorých nenádorových procesov v oblasti panvy. In: Bratislavské lekárske listy, roč. 41, 1961/2, s. 158-163 (s D. Nikodémom); Príspevok k aktinoterapii Wilmsových tumorov u detí. In: Bratislavské lekárske listy, roč. 41, 1961/2, s. 709-722 (spoluautor); Aktinoterapia keloidov. In: Čs. rentgenologie, roč. 15, 1961, s. 391-395 (s L. Baborom); Primárna multiplicita karcinómov kože. In: Čs. rentgenologie, roč. 42, 1962/2, s. 231-237; Koincidencia leukémie s primárnou multiplicitou rakoviny kože. In: Čs. radiologie, roč. 18, 1964, s. 54-58; Primárna multiplicita malígnych nádorov. In: Bratislavské lekárske listy, roč. 44, 1964/1, s. 626-632 (s J. M. Bencúrom).

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 156.

2. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 282.

botanik, katolícky kňaz
31. 12. 1779 Spišské Bystré – 14. 11. 1842 Orawka, Poľsko

Študoval v Kecskeméte, údajne v Ružomberku, Banskej Bystrici, teológiu a filozofiu v Bratislave a v Trnave. R. 1804-07 kaplán v Ružomberku, krátko administrátor v Rabči, od r. 1807 farár v Bobrove, od r. 1815 v Zázrivej, od r. 1928 v Zubrohlave, r. 1830-42 v Orawke. Botanizoval na Ďumbieri, Choči, Boroch na Orave, Veľkom Stohu, Malom a Veľkom Rozsutci, Babej hore a v Pilsku. Jeho rukopisné dielo Flora Arvensis, prvá súborná botanická štúdia Oravy, obsahuje zoznamy zberov zo všetkých uvedených lokalít, uvádza v ňom 510 údajov o výskyte rastlín na Orave a čiastočne aj v Liptove. Prísediaci súdnej stolice Oravskej župy, dekan a čestný kanonik pre spišskú diecézu.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1994, zv. 6, s. 293.

DIELO
rukopisy: Flora Arvensis (1822).

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 156.

2. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 293.

3. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska / Július Pašteka… [et al.]. – Bratislava : LÚČ, 2000. – S. 1468.

(Vlosák, Vlossák, Vloššák)

ľudovýchovný pracovník, kňaz, náboženský spisovateľ
(8. 4. 1846 Bobrov – 25. 4. 1905 Liptovská Teplá)

Študoval teológiu v Spišskej Kapitule. Pôsobil ako kaplán v Ždiari, Jablonke, Hornej Zubrici, vo Vyšných Lapšoch, r. 1873 v Námestove, r. 1874 v Lomničke, r. 1875 v Ružomberku, r. 1877 v Bobrovci, r. 1879 v Kežmarku, potom v Ľubici, r. 1884 farár v Liptovských Revúcach, od r. 1888 v Liptovskej Teplej. Podporovateľ Spolku sv. Vojtecha, mecén námestovskej knižnice a slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom. Venoval sa štúdiu problematiky alkoholizmu a osvete proti nemu, ktorú šíril hlavne v pastorácii, organizovaním spolkov striedmosti a pod. R. 1894 založil v Liptovskej Teplej potravný a úverný spolok. Moderné formy hospodárenia šíril aj ako praktický včelár, hospodár a záhradník. Zostavovateľ modlitebných kníh a spevníkov, prispieval i výchovnými článkami do náboženskej tlače. Z jeho modlitebných kníh si získala najväčšiu popularitu Cesta k Bohu, z výchovného i náboženského hľadiska je cenné dielo Katolícke zväzky …. Pričinil sa o výmaľbu starobylého kostola v Liptovskej Teplej, ktorú r. 1898 realizoval na jeho pozvanie Jozef Hanula.

DIELO (Výber)
Príručná modlitebná knižka pre katolíckeho kresťana, zvlášte pre údov Braterstva striezlivosti… Martin 1877; Cesta k Bohu. Budapešť b.r; Katolícke sväzky poručené mojim farníkom. 1-5. Martin 1881-84; Dodavok katolických piesní k modlitebnej knihe Cesta k Bohu. Ružomberok 1892.

LITERATÚRA O J. VLOŠÁKOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 6. – Martin : Matica slovenská, 1934. – S. 140.

2. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 98.

3. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 298-99.

4. NAMISLOVSKÁ, Viera – KURJAKOVÁ, Eva: Bobrov : monografia. – Bobrov : Obecný úrad, 2000. – S. 223

cirkevný hodnostár
14.11.1877 Zákamenné – 4. 8.1965 Říčany, poch. v Zákamennom

Študoval na gymnáziách v Trstenej a v Ružomberku, od r. 1895 teológiu v seminári v Spišskej Kapitule. R. 1901-10 kaplán v Hornej Zubrici, Kvačanoch, Bijacovciach, Podvlku, Zubrohlave, Ústí nad Oravou, Tvrdošíne, vo Veličnej a vo Vyšných Repašoch, r. 1911-19 farár vo Veličnej, r. 1919-21 správca diecéznej kancelárie, neskôr rektor bohosloveckého seminára v Spišskej Kapitule, r. 1920 vymenovaný, r. 1921 vysvätený za spišského biskupa. V r. 1940-1945 bol členom a podpredsedom Štátnej rady Slovenskej republiky. V máji 1945 zatknutý a bez vyšetrovania väznený v Prahe-Ruzyni, po siedmych mesiacoch prepustený. V r. 1950 internovaný, potom zatknutý a 15. 1. 1951 odsúdený na 24 rokov väzenia. Väznený v rozličných väzniciach. R. 1918 podporil úsilie o vytvorenie ČSR, signatár Martinskej deklarácie, neskôr prívrženec autonomistického programu, odmietal čechoslovakistické tendencie a pokusy oslabiť slovenskú r. k. cirkev. Organizátor a predseda Ústrednej katolíckej charity na Slovensku, podporovateľ cirkevného školstva, r. k. spolkovej činnosti a náboženskej tlače. Po r. 1945 nepoľavil v úsilí brániť pozície r. k. cirkvi, nesúhlasil s poštátnením cirkevného školstva, požadoval právo cirkvi na slobodné hlásanie kresťanskej náuky, na náboženskú výchovu na školách, vlastnú tlač, spolky, rehole, výchovu kňazov, sociálnu činnosť a neobmedzené kontakty s pápežskou kúriou. R. 1949 vydal pastiersky list proti Katolíckej akcii, ktorá mala za cieľ postaviť kňazov a veriacich proti cirkevnej vrchnosti, rozdeliť kňazov na vlasteneckých a nevlasteneckých, a tak rozbiť jednotu cirkvi, i proti možnosti vyhlásenia národnej, resp. vlasteneckej cirkvi, izolovanej od pápeža a biskupov. Bol obvinený z rozbíjania republiky, vydávania spisov protisocialistického obsahu, odsudzovania povstania, zo stykov s Vatikánom a pod. R. 1990 zrušením rozsudku rehabilitovaný. V literárnej a redaktorskej činnosti spolupracoval s A. Hlinkom, F. R. Osvaldom, I. Grebáčom, K. Kmeťkom, J. Pőstényim, podporoval aj Spolok sv. Vojtecha a Maticu slovenskú. Zúčastnil sa na preklade sv. Písma (knihy Genezis), autor a spoluautor náboženských úvah, homílií a vieroučných výkladov. Zostavovateľ a redaktor slovenského liturgického Rituála (1937), ktorým sa r. k. cirkev na Slovensku osamostatnila od ostrihomských obradných kníh. R. 1964 v latinskom rukopise opísal situáciu cirkvi na Slovensku po r. 1948. R. 1908 zakladateľ, r. 1913-27 vydavateľ a redaktor časopisu Sv. Rodina, spoluzakladateľ tlačiarne a nakladateľstva Lev v Ružomberku.

Použitá literatúra:
Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska / Július Pašteka… [et al.]. – Bratislava : LÚČ, 2000. – S. 1474-1475.

Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. Martin : Matica slovenská, 1999, s. 364-365.

DIELO
Či môže byť pravý katolík sociáldemokratom? B. m. 1923; Zlatá kniha Slovenska. Bratislava 1929 (spoluautor); Pamätník 110 ročnice založenia Rímskokatolíckeho učiteľského ústavu v Spišskej Kapitule. B. m. 1931 (spoluautor); Katolícke Slovensko na pamiatku tisícročného jubilea blaženého zvestovania Kristovej viery nášmu národu slovenskému… 833-1933. Trnava 1933 (spoluautor); Pamätnica 1900. výročia smrti Kristovej a založenia Prev. Sv. Oltárnej. Spišská Kapitula 1933 (spoluautor); Služobné a disciplinárne pravidlá pre všetkých zamestnancov biskupstva spišského. (Spišská Kapitula) 1933; Kristus, náš vodca z nešťastia a z biedy. Trnava 1935 (spoluautor).

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. TRSTENSKÝ, Viktor: Sila viery, sila pravdy : život a dielo najdôstojnejšieho otca biskupa Jána Vojtaššáka… – Bratislava, Senefeld – R, 1990.

2. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 305-306.

3. FERKO, Milan: Ján Vojtaššák. In: Sto slávnych Slovákov. – Martin : Matica slovenská, 1995. – S. 121.

4. BÁRDOŠ, Edmund Peter: História farnosti Habovka. – Habovka : Rímskokatolícky farský úrad, 1998. – S. 21, 22, 24, 33, 68, 69, 97, 107, 111, 142, 145, 146, 147, 423.

5. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík … [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 364-365.

6. VRANA, Ján: Ján Vojtaššák. In: Pôsobili v našom meste. – Tvrdošín : Základná škola Štefana Šmálika, [1999]. – S. 2-5.

7. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska / Július Pašteka… [et al.]. – Bratislava : LÚČ, 2000. – S. 1474-1475.

8. KAPALA, Jozef: Spod Roháčov po Vatikán : Pamäti môjho života. – 2. vyd. – Zuberec : Obecný úrad, 2001. – S. 95.

9. ZENTKO, Ján: Ján Vojtaššák. In: Boli soľou i svetlom. – Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2001. – S. 97-132.

biografické články:

1. (ľj): Mučeník cirkvi a národa. In: Smer. – Roč. 3, č. 166 (1993), s. 11.

2. KOREC, Chryzostom Ján: Biskup Ján Vojtaššák – muž modlitby, činu a utrpenia (1). In: Katolícke noviny. – Roč. 115, č. 36 (2000), s. 4. – Pokračovanie v nasledujúcich číslach 37-38.

3. TRSTENSKÝ, Viktor: Človek šľachetného srdca a pevnej vôle. In: Rodinné spoločenstvo. – Roč. 16, č. 6 (2000), s. 27.

4. TYROL, Anton – VOJTAŠŠÁKOVÁ, Lýdia: Bude biskup s víziou v zozname svätých? In: Naša Orava. – Roč. 7, č. 33 (2000), s. 4.

PAMIATKY
Pomník na hrobe, pamätná tabuľa na priečelí kostola v Zákamennom (1991) a v Spišskom Podhradí (1991), obe od sochára V. Matušinca; pomenovanie námestia v Dolnom Kubíne (1998), socha pri kostole Povýšenia sv. kríža na Brezovci v Dolnom Kubíne (1998); pomenovanie Základnej školy v Zákamennom, bronzová socha pred rímskokatolíckym kostolom v Námestove (vymodeloval sochár P. Švaral a odlial poľský sochár Mariusz Wasiliewski, 1998).

právnik
9. 2. 1924 Zákamenné – 27. 2 . 1982 Bratislava

Študoval na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Od r. 1970 samostatný vedecký pracovník – špecialista, potom vedúci oddelenia zahraničnoobchodných vzťahov Ústavu hospodárskeho práva v Bratislave. Vo výskume sa venoval najmä riešeniu právnych otázok investičnej činnosti, plánovania a zodpovednostných vzťahov v zahraničnom obchode. Publikoval v časopisoch Arbitrážní praxe, Hospodářské právo a Právny obzor.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1994, zv. 6, s. 306.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 99.

2. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 306.

cirkevný činiteľ
(18. 12. 1861 Vyšná Lipnica – 16. 4. 1931 Spišská Kapitula)

Teológiu vyštudoval v kňazskom seminári v Spišskej Kapitule. Pôsobil ako kaplán v Slovenskej Vsi, Markušovciach, od r. 1887 v Námestove, od r. 1893 farár v Zákamennom, od r. 1912 dekan námestovského okresu. Od r. 1921 kanonik a generálny vikár spišského biskupstva, rektor seminára v Spišskej Kapitule, pápežský prelát. Venoval sa hlavne práci s mládežou a školám, od r. 1899 škôldozorca námestovského dištriktu, zakladateľ a vedúci činiteľ potravných a úverových spolkov na Orave. Ako rektor spišského seminára zaslúžil sa o výchovu kňazského dorastu.

LITERATÚRA O J. VOJTÍČKOVI VO FONDE KNIŽNICE

1. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 101.

(Imro)

maliar, kresliar, grafik, ilustrátor
(26. 10. 1901 Považská Bystrica – 11. 8. 1978 Bratislava)

Maturoval na gymnáziu v Levoči. V r. 1919-22 študoval na Českom vysokom učení technickom a na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe. Po krátkom pobyte na Škole krásnych umení v Düsseldorfe (1922 – prof. Böhmsel), navštevoval Akadémiu výtvarných umení v Berlíne (1923) a École des Beaux Arts v Paríži (1924). Súčasne absolvoval maliarske kurzy v ateliéroch Colarossi a Grande Chaumiére. V r. 1927-29 žil v Považskej Bystrici a zaoberal sa časopiseckou ilustráciou. R. 1931 sa stal členom bratislavského spolku Kunstverein, Maďarskej spoločnosti pre vedu, literatúru a umenie a Spolku slovenských priekopníckych umelcov. Vytvoril osobitú verziu surrealizmu v slovenskom maliarstve, verejne proklamovanú na spoločných výstavách s F. Malým v Brne a Bratislave (1936). Pravidelne cestoval na Oravu, Kysuce a do Podkarpatskej Rusi. V r. 1935-38 sa zapojil do protifašistického odboja. R. 1939 odcestoval do Francúzska a pokračoval v odboji (1940-45), za čo mu bol udelený titul kapitána Frances Tireurs Partisans. Súčasne sa stal vedúcim tamojšieho krajanského spolku Jednota a pracoval ako novinár. R. 1947 vstúpil do Umeleckej besedy slovenskej a pravidelne sa zúčastňoval na jej výstavách. R. 1967 sa stal členom skupiny Život. Publikoval aj teoretické štúdie a state (O slovenskom surrealizme, 1970). Bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov (1950-77). R. 1935 dostal Zlatú medailu za maľbu od Maďarskej spoločnosti pre vedu, literatúru a umenie. Vytvoril niekoľko portrétov príbuzných a priateľov (I. Forbáth, 1929; I. Blühová, 1930; Portrét Fraňa Kráľa, 1935; Podobizeň Petra Jilemnického, 1936) i viacero autoportrétov. Prvé obrazy a grafiky čerpali námety z mestského a vidieckeho prostredia často satirického charakteru (Hasiči – Posviacka striekačky; Veľká procesia, 1925-26). Po období experimentovania prešiel k figurálnym obrazom, v ktorých prevládali postavy vidieckych žien (Slovenská madona, 1930; Práčka, 1931) a ku kompozíciám, spájajúcich lyrické, baladické i dramatické videnie s humanistickým i revolučno-kritickým obsahom (Procesia, 1931; Zomrela, 1934; Pltníkov sen, Návšteva, Žena, 1935; Orava, Židovská ulica, Matka, Maríková, 1936; Búrka, Guernica, 1937; Bude vojna, Oltárny obraz, 1938; Povodeň II., Z Drienovej, 1965 a i.). Od r. 1939 maľoval obrazy s tematikou spomienok na rodný kraj i s motívmi francúzskeho prostredia. Významne prispel do vývinu slovenskej grafiky, najprv cyklom drevorytov Bratislava (1936), neskôr cyklom drevorezov Cesta (1942) a ďalšími súbormi grafických listov, kresieb a ilustrácií (Cyklón, 1956-58; My, 1960; Krivkajúca smrť, 1960-62, Vagóny, 1966). Samostatné výstavy jeho diela sa uskutočnili v Žiline (1929-30), Bratislave (1930, 1936, 1958, 1961, 1966, 1971, 1972, 1985), Brne (1936), Zaandame a Amsterdame (1938), Rouene (1947), New Yorku (1947), Rio de Janeiro (1949), Prahe (1962) a i. Súbornú výstavu umelcovej tvorby usporiadala Slovenská národná galéria v Bratislave (1991-92). Vo svojej surrealisticky orientovanej tvorbe reagoval popri kubizme, tvarovej abstrakcii a expresionizme aj na český poetizmus a artificializmus.

LITERATÚRA O I. WEINEROVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. VÁROSS, Marian: Slovenské výtvarné umenie 1918-1945. – Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1960. – S. 141-144.

2. DVOŘÁKOVÁ, Helena: Imro Weiner – Kráľ. In: Dialógy v ateliéroch 1. – Bratislava : Pallas, 1975. – netr.

3. ĽUPTÁKOVÁ, Eva: Orava v dielach slovenských výtvarných umelcov : zo zbierok Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. – Dolný Kubín : Oravská galéria, 1984.

4. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 350-51.

5. PODUŠEL, Ľubomír: Maliarstvo, sochárstvo, grafika. – Nitra : Nitrianska štátna galéria, 1995. – S. 203-204.

6. PODUŠEL, Ľubomír: Čas a súvislosti : slovenské výtvarné umenie. – Nitra : Nitrianska štátna galéria, 1996. – S. 98-99.

7. WEINER, Imro: Denníky. – Bratislava : F. R. & G., 1996. – 139 s.

8. Oravská galéria v Dolnom Kubíne : súbor pohľadníc 30 rokov Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. – Žilina : CHOMA-KRUPA, 1997. – nestr.

9. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 369.

(Kubínčan)

akademický maliar
3. 3. 1898 Ujác v Sliezsku – 1945 Mathausen

Mladosť prežil v Dolnom Kubíne, kam sa vrátil v dospelosti. Maľoval akvarely, olejomaľby z prírody a pohľady na Dolný Kubín. Opustení starci a stareny na jeho obrazoch sa zdajú byť odrazom jeho duše. Vedel dobre zachytiť psychológiu objektu. Bol dobrý ilustrátor, známy je peknými perokresbami Kocianovho turistického sprievodcu Orava

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 158.

2. Biografické články, databáza súbežnej regionálnej bibliografie

(Zimáňi, Zimány, Zimányi)

národnokultúrny dejateľ, lekár
(22. 2. 1816 Dolný Kubín – 14. 4. 1886 asi Budapešť)

R. 1836-40 študoval na ev. lýceu v Bratislave, kde bol činným členom Spoločnosti česko-slovanskej, od r. 1845 poslucháč medicíny v Pešti. Lyceálne i lekárske štúdiá musel prerušiť kvôli získaniu prostriedkov na ďalšie vzde-lávanie, prechodne pôsobil ako vychovávateľ (Bratislava, Oravský Podzámok). Po skončení štúdií účinkoval ako lekár v Pešti. Počas bratislavských štúdií patril do úzkeho kruhu Ľ. Štúra, z jeho podnetu v zápase o uvedenie štúrovskej slovenčiny napísal na jej obranu osobitný spis, ktorý mal vyjsť tlačou (nie je známy), pre spolok Tatrín prisľúbil práce z medicíny a prírodných vied, nadviazal styk s A. Radlinským. Autor krátkeho životopisu štúrovca Jána Volku (Hronka, 1837), z ďalšej jeho publicistiky: článok „Čas“ o vrahoch národa slovenského (Priateľ školy a literatúry, 1860), svedčí o vernosti spisovnej slovenčine. Člen výboru pre postavenie pomníka J. Hollému na Dobrej Vode (1853).

LITERATÚRA O J. ZIMÁNIOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 6. – Martin : Matica slovenská, 1934. – S. 207.

2. ZOCH, Ctiboh: Slovo za slovenčinu. – Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1958. – S. 44.

3. AMBRUŠ, Jozef: Ján Hollý očami svojich súčasníkov. – Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1964.

4. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 19.
Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 450.

(Zmeskal, Zmesskal)

stoličný hodnostár, právnik
(24. 12. 1801 Leštiny – 2. 6. 1871 Leštiny)

Od r. 1822 študoval na Právnickej akadémii v Blatnom Potoku a na univerzite v Lipsku. R. 1822 advokát, potom úradník Oravskej stolice. V r. 1848-49 odmietol účasť na uhorskej revolúcii. Počas zimnej výpravy slovenských dobrovoľníkov bol v spojení s J. M. Hurbanom a F. Zochom, vo februári 1849 s nimi zorganizoval zhromaždenie obyvateľstva v Dolnom Kubíne a výmenu stoličnej správy. Predseda dočasnej c. k. správnej rady Oravskej stolice, ktorá ako úradný jazyk používala slovenčinu. V r. 1849 osobnou intervenciou u veliteľa ruských vojsk vo Veličnej zachránil Leštiny pred vypálením. Autor práce o náboženských fanatikoch. V r. 1832-36 a 1839-44 poslanec uhorského snemu za Oravskú stolicu, od r. 1837 dozorca vychovávateľského spolku oravských ev. učiteľov, pred r. 1866 inšpektor ev. seniorátu, od r. 1842 c. k. komorník, od r. 1851 prísediaci najvyššieho súdneho a kasačného dvora vo Viedni.

DIELO
Neue Croquis aus Ungarn. Leipzig 1844.

LITERATÚRA O M. ZMEŠKALOVI VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 457.

PAMIATKY
Portrét od P. M. Bohúňa (olej, 1859).

(pôv. Timoteus Cochius, pseud. Cochius, C. Paulovič, Slovákovský, Starý Bobrovec)

národný buditeľ, evanjelický kňaz
(17. 3. 1815 Veličná – 15. 12. 1865 Jasenová)

Jeden z najaktívnejších dejateľov slovenského národného hnutia v 19. storočí, ktorý svojou verejnou činnosťou, ako aj umeleckým a vedeckým dielom výrazne zasiahol do národných dejín literatúry a literárnej vedy, jazykovedy, slavistiky, všeobecnej i cirkevnej historiografie, národopisu, pedagogiky a školstva, knihovníctva i distribúcie knižnej produkcie. Základy národného povedomie nadobudol v rodine a v školách v Banskej Štiavnici a v Bratislave, ktoré umocňovali styky a priateľstvo s G. Belopotockým, J. Seberinim a najmä Ľ. Štúrom a jeho druhmi. V čase bratislavských štúdií popri systematickom poznávaní Šafárikových, Jungmannových a Dobrovského vedeckých spisov, súvekej nemeckej filozofie a Kollárovej všeslovanskej myšlienky bol aktívnym členom a r. 1834-36 funkcionárom Spoločnosti česko-slovanskej, zúčastnil sa na vypracovaní jej stanov, na zostavení zborníka Plody (1836), v ktorých uverejnil svoje básnické prvotiny. Po odchode z Bratislavy udržiaval kontakty s členmi Slovanského ústavu. Koncom r. 1837 v spolupráci s J. Matúškom sa pričinil o založenie Oravského učiteľského bratstva, ktoré sa postupne sformovalo na významnú pedagogické spoločnosť učiteľov dolnej Oravy a stalo sa príkladom organizovania pedagogického života pre iné slovenské stolice. R. 1843 privítal uzákonenie spisovnej slovenčiny a podporoval jej uvedenie do života najmä prácou vo výbore spolku Tatrín. Významné poslanie zohral v slovenskom národnom pohybe v revolučných rokoch 1848-49. Nadviazal na snahy liptovských i nitrianskych národovcov o petičné aktivity a na základe proklamácie J. M. Hurbana (Bratia Slováci!) zorganizoval stretnutie oravských národovcov v Geceli pri Dolnom Kubíne, ktoré 24. 4. 1848 prijali tzv. Geceľské žiadosti. Jeho básnická tvorba mala príležitostný charakter, do zborníka Plody prispel ódou Samostatnosť. Do kontextu básnickej tvorby patrí aj jeho organizačná, autorská a redakčná účasť na vydávaní Zpěvníka evanjelického (1842), do ktorého napísal a preložil niekoľko desiatok duchovných piesní. Zážitky z maďarského väzenia zakomponoval do vlastenecky ladenej veršovanej skladby Pokuta za hriech po celých Uhriech (1850). Viaceré jeho básne, memoárové a publicistické príspevky, ako aj didakticko-buditeľský spis Národní katechismus … ostali v rukopise. Vo vedeckej práci zanechal významné dielo na poli jazykovedy. V pedagogickej oblasti sa prezentoval tvorbou učebníc. Významnú rolu zohral v dejinách slovenského knihovníctva, vybudoval vzácnu osobnú knižnicu, do ktorej v mladosti systematicky zhromažďoval slovenské knihy, ale aj súvekú českú a inonárodnú literatúru. Závažný podiel mal na spracovaní Čaplovičovej knižnice v Dolnom Kubíne.

DIELO (Výber)
poézia: Pokuta za hriech po celých Uhriech 1848-49. Banská Bystrica (1850).
kázne: Tisícročná pamiatka pokresťanenia národa slovenského, skrze blahoslavených apoštolov Cyrilla a Metoda. Skalica 1863.
jazykovedné: Slovo za slovenčinu. Bratislava 1958.
učebnice: Katechizmus kresťanského náboženstva … pre menšú mládež školskú … (1854).
spisy: Sobrané spisy 1-10

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 127-129.

2. KNĚZEK, Libor: UHRÍN, Pavol: Literárne prechádzky po stredoslovenskom kraji. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1965. – S. 207, 212.

3. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 159-160.

4. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. 6. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 458-461.

5. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 66-68.

6. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 379.

PAMIATKY
Dom, v ktorom býval s pamätnou tabuľou a hrob s náhrobníkom v Jasenovej; busta od L. Beráka; rkp. Pozostalosť a korešpondencia v LAMS

(pseud. Zábralský)

národný pracovník, náboženský publicista, prekladateľ, evanjelický kňaz
(6. 3. 1845 Jasenová – 6. 12. 1873 Jasenová)

Základné vzdelanie získal od otca, r. 1856-61 študoval na gymnáziu v Těšíne, r. 1861-62 na evanjelickom lýceu v Šoprone a r. 1862-64 v Levoči, teológiu na univerzite vo Viedni a v Erlangene, r. 1867 vysvätený za kňaza. R. 1867-73 evanjelický farár v Jasenovej. Pochádzal z významnej národno-buditeľskej rodiny. Podporoval J. M. Hurbana v patentálnych bojoch slov. evanjelickej cirkvi, r. 1865 signatár výzvy J. Lešku Nove svědectví. V súvislosti s týmito aktivitami sa v publicistickej tvorbe zameral prevažne na náboženské otázky, zaoberal sa problematikou slov. ev. stredného i ľudového školstva, spolupráce ev. cirkvi so slov. národným hnutím, ako dopisovateľ zverejňoval náboženské i spoločenské aktuality z oravského seniorátu, autor kázní a článkov, v ktorých pranieroval odnárodňovanie sa vládnucich vrstiev a národnú neznášanlivosť, písal nekrológy (J. Kmeť, A. Čaplovič), podľa nemeckých predlôh prekladal a upravoval state z diela M. Luthera, jeden z jeho najlepších znalcov na Slovensku. Publikoval aj príspevky o včelárstve a pestovaní kvetov. Prispieval do periodík Cirkevné listy (1867-72), Národné noviny (1870-72), Obzor (1870-72), Stráž na Sione (1871-72) a Národný hlásnik (1872). Blízky priateľ P. O. Hviezdoslava.

DIELO
preklady: Perly z Lutherových spisů. In: Cirkevné listy. Roč. 4, č. 39, 40, 54, 56, 60, 65, 67, 69, 70, 71 (1867-68).
Dr. Martin Luther o kresťanskej výchove dietok. In: Stráž na Sione. Roč. 2, č. 1, 2, 4, 8-10 (1872).

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 129.

2. KNĚZEK, Libor – UHRÍN, Pavol: Literárne prechádzky po stredoslovenskom kraji. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1965. – S. 207.

3. CHOVAN, Július: Encyklopedista z Jasenovej. – Bratislava : Tatran, 1987.

4. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 160.

5. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 61.

6. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. 6. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 461.

(pseud. Branislav, Čika-Apik, Ivan Broz, I. Br. Jasenovský, I. Br. Jánošikovič, Iv. Br. Jaseňovský, Podkohútov, Rybrcol, Zvekan)

encyklopedista, spisovateľ, prekladateľ, pedagóg
(24. 6. 1843 Jasenová – 27. 12. 1921 Modra)

R. 1854-63 študoval na gymnáziách v Banskej Bystrici, Tešíne, Šoproni a v Levoči, r. 1863 poslucháč prírodných vied, pedagogiky a telesnej výchovy na univerzitách vo Viedni a v Erlangene. R. 1866-74 profesor slovenského gymnázia v Revúcej, po jeho násilnom zatvorení r. 1874 odišiel do Jasenovej, r. 1875 správca dielne na výrobu sudov v Krupine, r. 1876-79 a 1882-89 profesor na reálke v Osijeku, r. 1879-82 riaditeľ gymnázia v Sarajeve, r. 1889-1908 v Petrinji, od r. 1908 žil v Modre. Polyhistor a encyklopedista, okrem pedagogiky a psychológie sa zaoberal aj fyzikou, matematikou, chémiou, meteorológiou, geológiou, botanikou, zoológiou a ďalšími disciplínami, autor vyše 270 prác a štúdií. Počas pôsobenia na slovenskom gymnáziu v Revúcej vybudoval špeciálne kabinety, chemické a prírodopisné zbierky, zaviedol vyučovanie telocviku, zriadil školskú knižnicu, osvetový a divadelný krúžok, s ktorým naštudoval 22 predstavení. V tejto práci pokračoval aj v  Osijeku, Sarajeve a Petrinji. Autor učebnice fyziky a geometrie, spracoval stručné dejiny matematiky a fyziky. V snahe o efektívne vyučovanie študoval psychológiu a pedagogiku, monograficky spracoval pedagogickú koncepciu Naegelsbacha (1896). Vo vedeckej práci sa venoval fyzike a  meteorológii, vypracoval špeciálnu metódu na určovanie rýchlosti zvuku v rozličných plynoch, vyhotovil prístroj na jeho meranie, ktorý r. 1867 vystavil na Svetovej výstave v Paríži. V optike sa zameral na fotografiu, zakladateľ litografického ústavu v Revúcej. Robil meteorologické pozorovania, skúmal zloženie a vlastnosti pôdy a zaoberal sa príčinami zemetrasenia, sledoval pohyby nebeských telies. Obdivovateľ diela M. Kopernika. Zbieral rastliny, zostavoval herbáre, v zoológii sa zaoberal hlavne pavúkmi a včelami, ale aj chovom domácich zvierat. Zaujímal ho vplyv liečivých účinkov minerálnych vôd na ľudský organizmus, boj proti tuberkulóze, dietetika, propagoval a zakladal telocvičné spolky, zamýšľal sa nad mechanizáciou poľnohospodárskej výroby. Začal pracovať na chorvátskej encyklopédii (s J. Mencinom), pre nedostatok prostriedkov vydal len heslá po koniec písmena G. V literárnej oblasti autor anekdot, cestopisných čŕt, humoresiek, poviedok a beletrizovaných príhod, zostavil zbierku divadelných hier pre mládež Malý herec (1890), venoval sa aj prekladateľskej tvorbe. Ako jazykovedec venoval pozornosť odbornej slovenskej terminológii (matematickej, fyzikálnej, telocvičnej). V rozličných časopisoch publikoval recenzie, nekrológy a životopisné portréty slovenských a cudzích osobností.

DIELO
učebnice:
Physika čili silozpyt pre slovenské gymnásia, reálky a domáce učenia dľa najnovšieho stavu vedy… Skalica 1869; Počiatky názornej merby pre nižšie gymnasium a semeniská… Martin 1873; Kratak nacrt povjesti matematike i fyzike podaje učenikom hrv. srednjih škola… Zagreb 1889; Astronómia, Fyzika; Physický zemepis; Psychológia (všetko v rkp.);
metodické príručky:
Krátky návod k vyučovaniu telocviku pre národnie školy… Revúca 1873; Metodika nastave u ljepopisu. Sarajevo 1896;
náučné:
Eniges zur Kenntnis der chem. Harmonika. Berlín 1866; Ueber ein Verfahren zur Messung der Schallgeschwindigkeit in Gasen. Berlín 1866 (dizertačná práca); Beobachtungen über Einfluss der künstlichen Beleuchtungen auf die Luftqualität in Wohnungsräumen. München 1867; Novi organički sustav uzortona (tonart) i iz toga sljedeca prirodna glasbena temperatura na temelju naravskih brojeva. Osijek 1877; Neue elektrische Staubfiguren. München 1881; Ueber das Pythagoraeische Comma in der natürlischen Tonleiter und der Einfluss desselben auf die Tonnomi (Tonarten)… Sarajevo 1882; Kakovo će biti vrieme? Petrinja 1891; Računanje po duodekadskom sustavu. Zagreb 1891; Načela pedagogike po Naegelsbachu osobito za srednje škole… Osijek 1896; Rozdelenie hospodárske; Základy hospodárstva (obe v rkp.);
lexikografické:
Slovár slovenského vedeckého názvoslovia. In: Letopis MS, 5, 1868, s. 14-24, 99-109; Hrvatska enciklopedija 1-2. Osijek 1887-90 (s J. Mencinom);
kultúrnohistorické: Hostivít Gustáv Lojko. In: Tatran. Skalica, 1872, s. 319-326; Pogled na školstvo u Bosnoj i Hercegovini. Osijek 1883;
náboženské:
Evangjelički katekizam kršcanske vjere po malom katekizmu Martian Luthera… Zagreb 1901;
jazykovedné:
O prízvuku v slovenčine. In: Slovenské pohľady, roč. 28, 1908, s. 374-384; O tej našej slovenčine. In: Slovenský obzor, roč. 2, 1908, s. 61-68;
literárne:
divadelné hry: V Kocúrkove (rkp. 1863); Malý herec. Trnava 1890; Rozličné práce slovenskie 1 (rkp 1861); Obrázky z Bosny. In: Slovenské pohľady roč. 1, 1881, s. 37-40, 144-152, 337-342; O japonskom divadle. In: Dennica, roč. 13, 1911, s 21-35;
preklady:
Jakobeus, J.: Lacrumae Gentis Slavonicae čili Slzy národa slovenského s pochvalami priateľov. Martin 1885 (editor prekladu D. J. Z. Laučeka, autor poznámok); Mažuranić, I.: Smrť Smailagy Čengijiča. Ružomberok 1897; Njegoš, P. P.: Balkánska cárica. Martin 1904; Kotzebue, A.: Brestovački priput u Pešti 1-2; Šenoa, A.: Eliášov závet; Tordinac, N.: Čarodejná truhlička (rkp).

LITERATÚRA O I. B. ZOCHOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 6. – Martin: Matica slovenská, 1934. – S. 213-216.

2. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 129-130.

3. KNĚZEK, Libor – UHRÍN, Pavol: Literárne prechádzky po stredoslovenskom kraji. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1965. – S. 207.

4. CHOVAN, Július: Encyklopedista z Jasenovej : život Dr. Ivana Branislava Zocha. – Bratislava : Tatran, 1987. – 144 s.

5. CHOVAN, Július: Ivan Branislav Zoch 1843-1921. – Martin : Matica slovenská, 1993. – 27 s.

6. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 461-63.

7. LETENAYOVÁ, Zdenka: Zaujímavosti múzeí a galérií. In: Národný kalendár 1997. – Martin : Matica slovenská, 1996. – 131 s.

8. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 379-380.

biografické články:

1. JANEK, Jozef: Najstarší z jasenovských Zochovcov. In: Ľud. – Roč. 31, č. 138 (14.06.1978), s. 5.

2. CHOVAN, Július: Cvičenie pred storočím : jubileum zakladateľa slovenského Sokola. In: Národná obroda. – Roč. 4, č. 163 (16.07.1993), s. 7.

3. ŠTEPITOVÁ, Otília: Encyklopedista z Jasenovej. In: UNO. – Roč. 3, č. 10 (1993), s. 3.

4. CHOMA, Branislav: V balkánskom prostredí : Ivan Branislav Zoch a južní Slovania. In: Literárny týždenník. – Roč. 9, č. 48 (21.11.1996), s. 8.

5. KOBLIŠKA, Miloš: O potrebe dobrých škôl a dobrých učiteľov. In: Učiteľské noviny. – Roč. 47, č. 34 (16.10.1997), s.1.

PAMIATKY
Rodný dom v Jasenovej; náhrobný pomník v Modre, neskôr premiestnený do areálu starého gymnázia v Revúcej; pamätná tabuľa v Modre; portrét od Ľ. Prudilovej-Dohnányovej (kombinovaná technika, 1984); rukopisná pozostalosť, korešpondencia a fotografická dokumentácia v Archíve literatúry a umenia v SNK.

(pseud. Branislav, Čika-Apik, Ivan Broz, I. Br. Jasenovský, I. Br. Jánošikovič, Iv. Br. Jaseňovský, Podkohútov, Rybrcol, Zvekan)

encyklopedista, spisovateľ, prekladateľ, pedagóg
(24. 6. 1843 Jasenová – 27. 12. 1921 Modra)

R. 1854-63 študoval na gymnáziách v Banskej Bystrici, Tešíne, Šoproni a v Levoči, r. 1863 poslucháč prírodných vied, pedagogiky a telesnej výchovy na univerzitách vo Viedni a v Erlangene. R. 1866-74 profesor slovenského gymnázia v Revúcej, po jeho násilnom zatvorení r. 1874 odišiel do Jasenovej, r. 1875 správca dielne na výrobu sudov v Krupine, r. 1876-79 a 1882-89 profesor na reálke v Osijeku, r. 1879-82 riaditeľ gymnázia v Sarajeve, r. 1889-1908 v Petrinji, od r. 1908 žil v Modre. Polyhistor a encyklopedista, okrem pedagogiky a psychológie sa zaoberal aj fyzikou, matematikou, chémiou, meteorológiou, geológiou, botanikou, zoológiou a ďalšími disciplínami, autor vyše 270 prác a štúdií. Počas pôsobenia na slovenskom gymnáziu v Revúcej vybudoval špeciálne kabinety, chemické a prírodopisné zbierky, zaviedol vyučovanie telocviku, zriadil školskú knižnicu, osvetový a divadelný krúžok, s ktorým naštudoval 22 predstavení. V tejto práci pokračoval aj v  Osijeku, Sarajeve a Petrinji. Autor učebnice fyziky a geometrie, spracoval stručné dejiny matematiky a fyziky. V snahe o efektívne vyučovanie študoval psychológiu a pedagogiku, monograficky spracoval pedagogickú koncepciu Naegelsbacha (1896). Vo vedeckej práci sa venoval fyzike a  meteorológii, vypracoval špeciálnu metódu na určovanie rýchlosti zvuku v rozličných plynoch, vyhotovil prístroj na jeho meranie, ktorý r. 1867 vystavil na Svetovej výstave v Paríži. V optike sa zameral na fotografiu, zakladateľ litografického ústavu v Revúcej. Robil meteorologické pozorovania, skúmal zloženie a vlastnosti pôdy a zaoberal sa príčinami zemetrasenia, sledoval pohyby nebeských telies. Obdivovateľ diela M. Kopernika. Zbieral rastliny, zostavoval herbáre, v zoológii sa zaoberal hlavne pavúkmi a včelami, ale aj chovom domácich zvierat. Zaujímal ho vplyv liečivých účinkov minerálnych vôd na ľudský organizmus, boj proti tuberkulóze, dietetika, propagoval a zakladal telocvičné spolky, zamýšľal sa nad mechanizáciou poľnohospodárskej výroby. Začal pracovať na chorvátskej encyklopédii (s J. Mencinom), pre nedostatok prostriedkov vydal len heslá po koniec písmena G. V literárnej oblasti autor anekdot, cestopisných čŕt, humoresiek, poviedok a beletrizovaných príhod, zostavil zbierku divadelných hier pre mládež Malý herec (1890), venoval sa aj prekladateľskej tvorbe. Ako jazykovedec venoval pozornosť odbornej slovenskej terminológii (matematickej, fyzikálnej, telocvičnej). V rozličných časopisoch publikoval recenzie, nekrológy a životopisné portréty slovenských a cudzích osobností.

DIELO
učebnice:
Physika čili silozpyt pre slovenské gymnásia, reálky a domáce učenia dľa najnovšieho stavu vedy… Skalica 1869; Počiatky názornej merby pre nižšie gymnasium a semeniská… Martin 1873; Kratak nacrt povjesti matematike i fyzike podaje učenikom hrv. srednjih škola… Zagreb 1889; Astronómia, Fyzika; Physický zemepis; Psychológia (všetko v rkp.);
metodické príručky:
Krátky návod k vyučovaniu telocviku pre národnie školy… Revúca 1873; Metodika nastave u ljepopisu. Sarajevo 1896;
náučné:
Eniges zur Kenntnis der chem. Harmonika. Berlín 1866; Ueber ein Verfahren zur Messung der Schallgeschwindigkeit in Gasen. Berlín 1866 (dizertačná práca); Beobachtungen über Einfluss der künstlichen Beleuchtungen auf die Luftqualität in Wohnungsräumen. München 1867; Novi organički sustav uzortona (tonart) i iz toga sljedeca prirodna glasbena temperatura na temelju naravskih brojeva. Osijek 1877; Neue elektrische Staubfiguren. München 1881; Ueber das Pythagoraeische Comma in der natürlischen Tonleiter und der Einfluss desselben auf die Tonnomi (Tonarten)… Sarajevo 1882; Kakovo će biti vrieme? Petrinja 1891; Računanje po duodekadskom sustavu. Zagreb 1891; Načela pedagogike po Naegelsbachu osobito za srednje škole… Osijek 1896; Rozdelenie hospodárske; Základy hospodárstva (obe v rkp.);
lexikografické:
Slovár slovenského vedeckého názvoslovia. In: Letopis MS, 5, 1868, s. 14-24, 99-109; Hrvatska enciklopedija 1-2. Osijek 1887-90 (s J. Mencinom);
kultúrnohistorické: Hostivít Gustáv Lojko. In: Tatran. Skalica, 1872, s. 319-326; Pogled na školstvo u Bosnoj i Hercegovini. Osijek 1883;
náboženské:
Evangjelički katekizam kršcanske vjere po malom katekizmu Martian Luthera… Zagreb 1901;
jazykovedné:
O prízvuku v slovenčine. In: Slovenské pohľady, roč. 28, 1908, s. 374-384; O tej našej slovenčine. In: Slovenský obzor, roč. 2, 1908, s. 61-68;
literárne:
divadelné hry: V Kocúrkove (rkp. 1863); Malý herec. Trnava 1890; Rozličné práce slovenskie 1 (rkp 1861); Obrázky z Bosny. In: Slovenské pohľady roč. 1, 1881, s. 37-40, 144-152, 337-342; O japonskom divadle. In: Dennica, roč. 13, 1911, s 21-35;
preklady:
Jakobeus, J.: Lacrumae Gentis Slavonicae čili Slzy národa slovenského s pochvalami priateľov. Martin 1885 (editor prekladu D. J. Z. Laučeka, autor poznámok); Mažuranić, I.: Smrť Smailagy Čengijiča. Ružomberok 1897; Njegoš, P. P.: Balkánska cárica. Martin 1904; Kotzebue, A.: Brestovački priput u Pešti 1-2; Šenoa, A.: Eliášov závet; Tordinac, N.: Čarodejná truhlička (rkp).

LITERATÚRA O I. B. ZOCHOVI VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 6. – Martin: Matica slovenská, 1934. – S. 213-216.

2. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 129-130.

3. KNĚZEK, Libor – UHRÍN, Pavol: Literárne prechádzky po stredoslovenskom kraji. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1965. – S. 207.

4. CHOVAN, Július: Encyklopedista z Jasenovej : život Dr. Ivana Branislava Zocha. – Bratislava : Tatran, 1987. – 144 s.

5. CHOVAN, Július: Ivan Branislav Zoch 1843-1921. – Martin : Matica slovenská, 1993. – 27 s.

6. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 461-63.

7. LETENAYOVÁ, Zdenka: Zaujímavosti múzeí a galérií. In: Národný kalendár 1997. – Martin : Matica slovenská, 1996. – 131 s.

8. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – S. 379-380.

biografické články:

1. JANEK, Jozef: Najstarší z jasenovských Zochovcov. In: Ľud. – Roč. 31, č. 138 (14.06.1978), s. 5.

2. CHOVAN, Július: Cvičenie pred storočím : jubileum zakladateľa slovenského Sokola. In: Národná obroda. – Roč. 4, č. 163 (16.07.1993), s. 7.

3. ŠTEPITOVÁ, Otília: Encyklopedista z Jasenovej. In: UNO. – Roč. 3, č. 10 (1993), s. 3.

4. CHOMA, Branislav: V balkánskom prostredí : Ivan Branislav Zoch a južní Slovania. In: Literárny týždenník. – Roč. 9, č. 48 (21.11.1996), s. 8.

5. KOBLIŠKA, Miloš: O potrebe dobrých škôl a dobrých učiteľov. In: Učiteľské noviny. – Roč. 47, č. 34 (16.10.1997), s.1.

PAMIATKY
Rodný dom v Jasenovej; náhrobný pomník v Modre, neskôr premiestnený do areálu starého gymnázia v Revúcej; pamätná tabuľa v Modre; portrét od Ľ. Prudilovej-Dohnányovej (kombinovaná technika, 1984); rukopisná pozostalosť, korešpondencia a fotografická dokumentácia v Archíve literatúry a umenia v SNK.

(Cochius)

včelársky odborník, farbiar
26. 3. 1798 Veličná – 26. 1. 1867 Ľubietová

Pôsobil ako farbiarsky majster v Ľubietovej. Včelársky praktik, ktorý sa ako prvý u nás vo väčšom rozsahu zaoberal chovom a expedíciou včelích matiek. Vlastník viac ako 100 včelstiev. R. 1860 získal od včelárskeho odborníka J. Dzierzona z Poľska dve tal. („vlašské“) včelie matky, najväčší slovenský chovateľ včelích matiek talianskeho plemena (Apis mellifica ligustica). Zriadil si izolovanú oplodňovaciu stanicu, rozmnožené matky posielal včelárom na Slovensko i do okolitých krajín. Propagoval moderné včelárenie podľa J. Dzierzona.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1986, zv. 1, s. 378.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník A-D. – Zv. I. – Martin : Matica slovenská, 1986. – S. 378. – Pozri Chochius.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 161.

(Cochius)

osvetový pracovník, učiteľ
18. 1. 1768 Slovenská Ľupča – 27. 12. 1852 Jasenová

Od r. 1775 navštevoval ľudovú školu v Slovenskej Ľupči, študoval na ev. gymnáziu v Banskej Bystrici, r. 1785-89 a 1790 na ev. lýceu v Kežmarku. R. 1787-88 popri štúdiu inštruktor a domáci učiteľ v šľachtických a meštianskych rodinách v Kežmarku, r. 1789 v rodine Mariášiovcov v Markušovciach a r. 1790 v Kežmarku, r. 1790-92 ev. učiteľ a pomocný kňaz v Lučivnej, r. 1792-1841 rektor ev. školy vo Veličnej. Významný školský pracovník, zaslúžil sa o vysokú úroveň ev. školy vo Veličnej, zakladateľ škôl v Oravskej Porube a vo Veľkom Bysterci, r. 1837 spoluzakladateľ a podpredseda Spoločnosti vychovávateľov v ev. bratstve oravskom. Ľudovýchovný pracovník, venoval sa ľudovému liečiteľstvu a i. osvetovej činnosti. Autor náboženských piesní, básní pre žiakov, pohrebných veršov a kázní, ktoré zostali v rukopise. Do Zpěvníka (1842) prispel piesňou Ó Bože a Otče!…

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1994, zv. 6, s. 463.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 1. – Martin : Matica slovenská, 1929. – S. 250.

2. Veličná : sedemsto rokov trvania obce. – Martin : Osveta, 1972. – S. 95, 96.

3. MAŤOVČÍK, Augustín: Kultúrni a literárni pracovníci Veličnej. In: Spravodaj Oravské múzeum 1980. – Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1980. – S. 29.

4. ČUPOVÁ, Jana: Spoločnosť vychovávateľská v evanjelickom bratstve oravskom. In: Dolný Kubín. – Martin: Osveta, 1986. – S. 213-216.

5. CHOVAN, Július: Encyklopedista z Jasenovej : život Dr. Ivana Branislava Zocha. – Bratislava : Tatran, 1987. – S. 12, 17.

6. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 161.

7. KLEŇ, Milan: Nová generácia národnoobrodenského hnutia. In: Súbežnice života oravského človeka. Diel I. – Vrútky : Nadas-AFGH, 1993. – S. 292-301.

8. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 463.

9. JANEK, Jozef : Rodáci. In: Veličná : 725 rokov. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1997. – S. 147-148.

10. KOVAČKA, Miloš: Zoch Pavol. In: Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry 2. – M-Z. – Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 1997. – S. 149.

11. DUDÁŠOVÁ, Darina: Dejiny Evanjelického a. v. cirkevného zboru vo Veličnej. – Veličná : Evanjelický a. v. cirkevný zbor, 2001. – S. 124-125.

PAMIATKY
Pomník na cintoríne vo Veličnej; portrét od neznámeho autora (olej na plátne); rukopisná pozostalosť v Archíve literatúry a umenia v SNK.

národný pracovník, lekár
13. 12. 1882 Jasenová – 1. 12. 1916 na talianskom fronte

Študoval r. 1893-99 na katolíckom gymnáziu v Trenčíne, r. 1899-1901 na ev. lýceu v Bratislave, medicínu r. 1901-03 na lekárskej fakulte univerzity v Budapešti, r. 1903-05 vo Viedni, potom opäť v Budapešti. Po skončení štúdií zastupujúci okresný lekár v Sinovirskej Poľane (Podkarpatská Rus), od r. 1914 účastník 1. svetovej vojny, dvakrát bojoval na ruskom bojisku, napokon zástavník na talianskom bojisku, zomrel na následky zranenia otravnými látkami. Počas štúdií sa zapájal do národného študentského hnutia, člen výboru Slovenského spolku v Budapešti, činný najmä v jeho Literárnom odbore, r. 1901-02 zapisovateľ a r. 1905-06 podpredseda, r. 1904-05 podpredseda slovenského literárneho spolku Národ vo Viedni, v oboch prednášal vlastné práce a preklady a posudzoval diela iných autorov. V spolupráci s D. Kardošovou propagoval slovenské ľudové kroje. Prispieval populárno-náučnými zdravotníckymi článkami do Národných novín (1910) a Salvovho Ev. kalendára (1907), rébusy, hlavolamy, číslovky, doplňovačky, hádanky uverejňoval v Dennici, články a správy o činnosti Slovenského spolku v Budapešti a spolku Národ vo Viedni v Národných novinách, Hlase a i., pokúšal sa o prekladanie z chorvátčiny.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1994, zv. 6, s. 463.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 463-464.

2. KOVAČKA, Miloš: Zoch Pavol Igor. In: Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry 2. – M-Z. – Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 1997. – S. 149.

(pseud. Choč, Jaroslav, Paulin, Ubralov)

sociálny a kultúrny pracovník, redaktor, evanjelický kňaz
3. 7. 1850 Jasenová – 23. 6. 1907 Modra

R. 1865-67 študoval na slovenskom ev. gymnáziu v Revúcej, r. 1868-69 v Prešove, r. 1869-71 opäť v Revúcej, r. 1871-73 teológiu na ev. teologickej fakulte vo Viedni. O dr. 1874 ev. farár v Jasenovej, od r. 1883 v Zariečí, r. 1895-96 senior trenčianskeho seniorátu, r. 1897-1907 ev. farár a začas aj učiteľ slovenského jazyka na dievčenskej škole v Modre. Udržiaval kontakty takmer so všetkými aktívnymi slovenskými kultúrnymi a politickými činiteľmi (priateľ M. Kukučína a P. O. Hviezdoslava), spolupracoval s českými a moravskými vlasteneckými pracovníkmi v Prahe, Olomouci a vo Viedni, ale aj v Nórsku. Od r. 1886 udržiaval styky najmä so saskou Božou pokladnicou a ďalšími nemeckými ev. cirkevnými spolkami s ústredím v Hamburgu, s podporou ktorej zabezpečil výstavbu novej evanjelickej školy vo Vydrnej a zaopatril jej žiakov, neskôr dal novú ev. školu vystavať aj v Zariečí. Pod vplyvom nemeckých a českých vzorov propagoval spolkovú a charitatívnu činnosť s cieľom posilniť národnú a cirkevnú jednotu Slovákov. Aktívne vystupoval proti prejavom vzmáhajúcej sa maďarizácie. Od revúckeho obdobia publikoval básne a recenzie, neskôr cirkevné – dejepisné, ľudovýchovné a beletristické príspevky prevažne v ev. cirkevných časopisoch. R. 1892 v spolupráci s M. Krčmérym založil a vydával ev. časopis Stráž na Sione. Amatérsky sa venoval aj archeológii, spolupracovník a informátor Andreja Kmeťa, ktorého upozornil na archeologické nálezy baróna Heonninga v oblasti púchovskej Skalky a časť z nich mu pomohol získať pre zbierky MSS. Spolupracoval aj s Ľ. V. Riznerom pri jeho bibliografickom výskume, Š. Roháčovi pomohol založiť kníhtlačiareň v Modre.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1994, zv. 6, s. 464.

DIELO
Historia cirkve ev. a. v. zariečskej. Martin 1885; Krátky návod k vyučovaniu konfirmandov pre dietky cirkve evanjel. augšp. vyznania. Modra 1901; Řeč… při odhalení náhrobního kamene dne 17. októbra 1894… In: Pamiatka Štefana Križana. Ružomberok 1894, s. 9-14; (Kázeň). In: Správa o VI. ev. a. v. vnútromissiovej a pastorálnej konferencii… 1. júla 1904 v cirkvi mošovskej… Liptovský Mikuláš 1904;
básne: Hlasy Slovenska. In: Dennica, roč. 1, 1871, s. 188-189; Len k činu!!! In: Dennica, roč. 1, 1871, s. 49-50; Svornosť a láska. In: Napred. Skalica 1871, s. 126-127;
osvetové (výber): Boj proti nemiernemu používaniu opojných nápojov. In: Slovenský kalendár, roč. 1, 1887, s. 25-30; Fundament je nepiť! In: Slovenský kalendár, roč. 2, 1888, s. 83-94; Z cesty po Nemecku. In: Cirkevné listy, roč. 2, 1888, s. 95-97, 110-112, 128-133, 159-164, 196-198; Hamburk. In: Domový kalendár, roč. 6, 1889, s. 59-62; Diakonia. In: Stráž na Sione, roč. 1, 1893, s. 60-62, 91-93.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 6. – Martin : Matica slovenská, 1934. – S. 216-218.

2. Martin Kukučín v kritike a spomienkach. – Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1957. – (reg.).

3. Korešpondencia P. O. Hviezdoslava so Svetozárom Hurbanom Vajanským a Jozefom Škultétym. – Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1962. – (reg.).

4. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 130-131.

5. PRÍDAVKOVÁ-MINARÍKOVÁ, Marianna: Martin Kukučín. Dielo 21. – Bratislava : Tatran, 1974. – (reg.).

6. CHOVAN, Július: Encyklopedista z Jasenovej : život Dr. Ivana Branislava Zocha. – Bratislava : Tatran, 1987. – S. 12, 15, 18.

7. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 161.

8. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 464.

PAMIATKY
Hrob na ev. cintoríne v Modre; portrét (olej) od T. Andraškoviča; svadobná báseň z r. 1882 od P. O. Hviezdoslava; báseň Za P. Zochom od F. J. Mošovského; pohrebná kázeň od V. Jurkoviča; písomná pozostalosť v Archíve literatúry a umenia v SNK.

(pseud. Cerovan)

ľudovýchovný pracovník, publicista, učiteľ
30. 1. 1852 Jasenová – 27. 11. 1911 Banská Bystrica

R. 1864-68 študoval na slovenskom ev. patronátnom gymnáziu v Revúcej, r. 1868-69 kupecký učeň u Makovickovcov v Ružomberku, r. 1869-71 opäť na gymnaziálnych štúdiách v Revúcej. R. 1871-74 učiteľ na ev. ľudovej škole v Ponikách, r. 1874-79 v Banskej Hodruši a r. 1879-1908 v Cerove, r. 1909-11 pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národ-ný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v slovenskom národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, so S. Rafanidesom zriadil cirkevnú školskú knižnicu v Cerove. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, poučoval o  racionálnom obrábaní pôdy, uznávaný ovocinár a včelár, pestoval a dodával ovocné stromy, ponúkal osivo červenej ďateliny a bôľhoja. V praktickom včelárstve uplatnil študentský záujem o entomológiu. Založil potravný spolok a mliekáreň v Cerove, privyrábal si viazaním kníh. Literárne a publicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov: prispieval do periodík Obzor (1870-1900), Národné noviny (1872), Národný hlásnik (1878), Slovenské listy (1897-98) a i. Vyznamenaný medailou na hospodárskej výstave v Bratislave za pestovanie bôľhoja, diplomom za štepárstvo.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1994, zv. 6, s. 465.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)
1. RIZNER, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. – Diel 6. – Martin : Matica slovenská, 1934. – S. 218.

2. KNĚZEK, Libor – UHRÍN, Pavol: Literárne prechádzky po stredoslovenskom kraji. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1965. – S. 208.

3. PRÍDAVKOVÁ-MINARÍKOVÁ, Marianna: Martin Kukučín. Dielo 21. – Bratislava : Tatran, 1974. – S. 84, 328.

4. CHOVAN, Július: Encyklopedista z Jasenovej : život Dr. Ivana Branislava Zocha. – Bratislava : Tatran, 1987. – S. 16, 18.

5. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 465-466.

(Zsasskovszky)

hudobný skladateľ, učiteľ
3. 4. 1819 Dolný Kubín – 2. 12. 1887 Eger, Maďarsko

Základy hudobného vzdelania získal u otca. R. 1828-31 študoval na gymnáziu v Ružomberku, potom vo Vacove, od r. 1837 na učiteľskom ústave v Košiciach, r. 1841-43 na Organovej škole v Prahe u K. Pitscha hru na organe a kontrapunkt. Po návrate nastúpil na miesto učiteľa po svojom otcovi v Dolnom Kubíne. R. 1846-87 regenschori kapituly a profesor hudby na učiteľskom ústave v Jágri. Predstaviteľ katolíckej chrámovej hudby, na organe hrával od detstva. Ako zostavovateľ a vydavateľ zborníkov piesní, chorálnych úprav a iných žánrov duchovnej hudby pre praktické potreby organistov sa zaslúžil o zjednocovanie katolíckeho cirkevného spevu v Uhorku. V spolupráci s bratom Andrejom a A. Radlinským zostavil a vydal zbierku latinsko-slovenských cirkevných spevov Chorálna kniha cirkevných obradov (Manuale musico-lithurgicum, 1853), ktorá obsahuje štvorhlasné úpravy latinských spevov a jednohlasné slovenské spevy. Zbierka má aj latinsko-maďarskú verziu. Zostavil zbierku latinsko-duchovných zborov 16.-19. storočia pod názvom Palestrina. Ako skladateľ sa venoval cirkevnej a svetskej hudbe, písal skladby pre organ, upravoval piesne pre zbory (Egri dalnok, Harmónia, Kis Lantos), autor chorálových úprav. K vianočnej hre Betlehem od V. Sasinka napísal spevy. Čestný člen Rímskej pápežskej akadémie, Mozartea v Salzburgu a cirkevného speváckeho zboru v Prahe.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1994, zv. 6, s. 488.

DIELO (výber)
zborníky, zbierky: Manuale musico-lithurgicum. (Chorálna kniha cirkevných obradov. Eger 1853, s bratom A. Žaškovským);
učebnica: Organová škola. Eger 1865;
skladby: Cantina sacra. Eger 1859; Énekkönyv (miešané cirkevné zbory). Eger 1860; Egri dalnok. Eger 1869; Harmónia; Kis Lantos.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. HOZA, Štefan: Tvorcovia hudby. – Trnava : Nakladateľstvo Pavla Gerdelána, 1943. – S. 385-388.

2. MAŤOVČÍK, Augustín: Listy Martina Hamuljaka II. (1834-1859). – Martin : Matica slovenská, 1989. – (reg.).

3. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 162.

4. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 488-489.

5. ELSCHEK, Oskár a kol.: Dejiny slovenskej hudby od najstarších čias po súčasnosť. – Bratislava : ASCO Art & Science, 1996. – S. 177

zberateľ ľudových piesní, učiteľ
(22. 10. 1794 Žaškov – 18. 4. 1866 Eger)

Po štúdiách pôsobil ako učiteľ v Námestove, neskôr učiteľ a organista v Dolnom Kubíne, kde založil a viedol spevokol. Od r. 1852 žil v Jágri a v miestnej katedrále hrával ako huslista. Zbieral slovenské ľudové piesne oravského regiónu. Svojou piesňovou zbierkou prispel do Národných spievaniek J. Kollára. V jeho pozostalosti sa zachoval rkp. spevník cirkevných piesní (1819), nie je doložené či bol sám jeho zostavovateľom.

LITERATÚRA O A. ŽAŠKOVSKOM VO FONDE KNIŽNICE (Výber)

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom kultúry, 1964. – S. 132.

2. MAŤOVČÍK, Augustín: Listy Martina Hamuljaka 2. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 110, 315, 410.

3. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 488.

4. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA- RESS, 1990. – S. 162.

5. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Peter Huba, 1991. – S. 32.

biografické články:

1. Spomienková slávnosť. In: Orava. – Roč. 4 (104), č. 11 (18.11.1994), s. 3.

(Zsasskovszky)

hudobný skladateľ, organista, učiteľ
25. 1. 1824 Dolný Kubín – 15. 5. 1882 Eger, Maďarsko

Študoval na gymnáziu vo Vacove, na Učiteľskom ústave v Košiciach, filozofiu a právo v Jágri. Základné hudobné vzdelanie získal od otca, r. 1851-52 si ho doplnil na Organovej škole v Prahe u K. Pitscha. Od r. 1850 hlavný organista katedrály, po r. 1852 profesor hudby na učiteľskom ústave v Jágri. Ako skladateľ sa venoval cirkevnej hudbe. Písal duchovné piesne, omše, ofertóriá, graduály a i. S bratom Františkom pripravil a vydal niekoľko zbierok duchovnej a svetskej tvorby. Zostavili a s pomocou A. Radlinského vydali latinsko-slovenskú zbierku Chorálna kniha cirkevných obradov (Manuale musico-lithurgicum, 1853), ktorá obsahuje úpravy latinských spevov pre štvorhlas alebo organ a slovenské spevy prevažne jednohlasné.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1994, zv. 6, s. 488.

DIELO (výber)
cirkevné skladby: Offertorium in B (Cantate Domino), op. 4; Offertorium in D (de Nativitate D. N. I. CH. et de Tempore), op. 6; Offertorium in B (Misit Deus misericordiam suam), op. 7; Missa in A, op. 10. (Praha 1868); Graduale in G (In te Domine speravi), op. 19;
zbierka spevov: Manuale musico-lithurgicum. (Chorálna kniha cirkevných obradov) Eger 1853 (s F. Žaškovským).

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE (výber)

1. HOZA, Štefan : Tvorcovia hudby. – Trnava : Nakladateľstvo Pavla Gerdelána, 1943. – S. 385-388.

2. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 132-133.

3. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 488.

4. ELSCHEK, Oskár a kol.: Dejiny slovenskej hudby od najstarších čias po súčasnosť. – Bratislava : ASCO Art & Science, 1996. – S. 177, 205, 226, 227, 228, 323.

(Zsasskovszky)

hudobný skladateľ, publicista, katolícky kňaz
17. 10. 1830 Dolný Kubín – 1905 Eger, Maďarsko

Študoval na gymnáziu a od roku 1848 pokračoval na teológii v Jágri, r. 1853 vysvätený za kňaza. Pôsobil v pastorácii, v 80. rokoch riaditeľ teológie v Jágri. Venoval sa aj cirkevnej hudbe, upravoval diela a uverejňoval články z oblasti hudby. Vydal spevník Egri gregorián énekkönyv, hodnovernosť nápevov je problematická. Jeho úpravy boli uverejnené vo viacerých spevníkoch.

DIELO (výber)
Egri gregorián énekkönyv. Eger 1903.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. FLORIN, Theo Herkeľ: Oravci v slovenskej kultúre. – Dolný Kubín : Okresný dom osvety, 1964. – S. 134.

2. ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – S. 163.

3. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 489.

4. JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. – Dolný Kubín : Vydavateľstvo Petra Hubu, 1991. – S. 19.

elektrotechnický inžinier, energetik
26. 2. 1921 Bobrov – 26. 9. 1982 Bratislava

Pôvodne sa vyučil za pekára v Ružomberku, r. 1939-43 študoval na strojníckej priemyslovke v Banskej Bystrici, r. 1943-48 na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave. R. 1948-51 pôsobil ako energetický referent Dopravných závodov mesta Bratislavy, r. 1951-57 inšpektor v Elektrovode, r. 1957-63 výskumný pracovník Energetických laboratórií SAV, r. 1963-78 Výskumného ústavu energetického v Bratislave. Venoval sa výskumu problémov prečerpávacích vodných elektrárni, posudzoval projekt sústavy vodných diel na Dunaji. Spracoval a publikoval štúdie a príspevky o technickoekonomických ekvivalentoch vodných a tepelných elektrární a i.

Použitá literatúra:
MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994, s. 103.

DIELO
Nároky čerpadlových turbín na synchrónne stroje. In: Energetika, roč. 10, 1960, s. 345-347; Technicko-ekonomické porovnávanie špičkových elektrární. In: Energetika, roč. 14, 1964, s. 489-491; Technicko-ekonomická ekvivalentnosť vodných a tepelných elek-trární. In: Bulletin EGÚ 1968, č. 1, s. 38-42.

LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE

1. MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník dejateľov hornej Oravy. – Námestovo : Malé vydavateľstvo poézie, 1994. – S. 103.

2. Slovenský biografický slovník T-Ž. – Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 503.