Oravská knižnica má svoju históriu

Základy dnešnej Oravskej knižnice Antona Habovštiaka boli položené v roku 1951, keď sa na základe Vyhlášky Ministerstva informácií a osvety z roku 1950 začali vytvárať okresné ľudové knižnice.

Do roku 1954 bola knižnica umiestnená v budove Čaplovičovej knižnice. V súvislosti s prácami na Hviezdoslavovom múzeu bola presťahovaná do budovy MNV. Jej činnosť v tom čase stagnovala. Dôstojné umiestnenie našla Okresná ľudová knižnica v renovovaných priestoroch Osvetového domu kultúry. Správkyňou knižnice sa stala Brigita Smešná, pod vedením ktorej knižnica organizovala bohatú kultúrno-osvetovú prácu (prednášky, hudobné programy a iné podujatia). K 1. januáru 1956 mala knižnica 5 407 zväzkov kníh.

V roku 1956 sa v knižnici konalo viac prednášok, spomienkových večerov v spolupráci s Domom osvety aj literárnych večerov (venovaných Hviezdoslavovi, Štúrovi, Puškinovi, Jégému a ďalším). Veľkou akciou bola návšteva zahraničných spisovateľov z 13 štátov. Delegáciu viedol Vladimír Mináč a Ctibor Štítnický.

V priebehu roka 1956 sa pri Okresnej ľudovej knižnici vytvoril literárny krúžok.

Knižnica okrem iných akcií organizovala Posiedky pri kozúbku. Boli to večery čítania rozprávok a príbehov ľudovými rozprávačmi. Každú nedeľu odpoludnia sa čítali rozprávky. V knižnici sa konávali recitačné preteky organizované v rámci ľudovej umeleckej tvorivosti a tiež pri príležitosti Hviezdoslavovho Kubína. V roku 1957 knižnicu navštívila a deťom čítala rozprávky „teta“ Viera Bálintová.

Metodické stredisko

Zmeny v územnom členení v roku 1960 boli aj predelom v činnosti dolnokubínskej knižnice. Jej nové postavenie si vyžiadalo zvýšenie počtu pracovníkov. Metodické usmerňovanie knižníc muselo vyústiť do zvyšovania ich odborného rastu.

V roku 1960 knižnica získala titul Vzorná ľudová knižnica.

Od roku 1967 knižnica začala vydávať Knihovnícke aktuality Oravy. Zaradila sa medzi prvé knižnice, ktoré začali vo svojom teritóriu vytvárať strediskový systém knižníc. Koncepcia, ktorá bola vypracovaná v roku 1965, sledovala predovšetkým zlepšenie organizačnej, riadiacej a metodickej práce, zjednodušenie práce dobrovoľných knihovníkov a centralizovaný nákup mal skvalitniť doplňovanie fondov. V rekordnom čase (do roku 1968) sa systém podarilo zaviesť, čím sa knižnica stala známou nielen na Slovensku, ale aj v Čechách a určité ohlasy prišli zo zahraničia.

Napriek týmto úspechom knižnica celé roky zápasila s nedostatkom finančných prostriedkov a tiež s priestorovými podmienkami. Podobná situácia bola aj v 70-tych rokoch, ekonomické pomery knižnice sa však zlepšili.

Vo vlastných priestoroch

Medzníkom v histórii tejto inštitúcie bol rok 1981, keď sa knižnica presťahovala do vlastných priestorov. Je v nich dodnes. Miestne knižnice boli aj v miestnych častiach Bziny, Kňažia a Vyšný Kubín.

Knižnica začala vydávať bibliografie Orava v tlači. V októbri roku 1986 nadviazala spoluprácu s Verejnou knižnicou mesta Limanová.

V roku 1996 bola Okresná knižnica v Dolnom Kubíne premenovaná na Oravskú knižnicu v Dolnom Kubíne. V 90-tych rokoch sa zaradila medzi prvé knižnice na Slovensku, ktoré začali vypožičiavať knihy prostredníctvom čiarového kódu.

Pre Oravskú knižnicu boli úspešné prvé roky nového tisícročia. Príležitosťami pre zviditeľnenie knižnice sa stali mesiace knihy. Od roku 2001 sa konali týždne slovenských knižníc. V rámci I. ročníka sprístupnila Oravská knižnica pre verejnosť internetovú stanicu a predstavila možnosti využitia právnického programového vybavenia EPRIS.

V roku 2001 si Oravská knižnica pripomenula významné jubileum – 50 rokov od svojho založenia.

V lete roku 1951 mala Oravská knižnica 1 365 knižných jednotiek, v roku 2001 87 tisíc knižných jednotiek a registrovala 6 346 čitateľov, z toho 4 781 dospelých a 1 583 detí. Celkove knižnica zaznamenala vyše 350 tisíc výpožičiek. Knižnica má vybudovanú počítačovú sieť a návštevníkom je k dispozícii aj internet.

Medzi obľúbené podujatia Oravskej knižnice pre verejnosť patria krsty nových kníh a posedenia s autormi. Pri Oravskej knižnici pracuje literárny klub FONTÁNA, združujúci mladých autorov.

Pod správou Žilinského samosprávneho kraja

Od roku 2002 je Oravská knižnica pod správou Žilinského samosprávneho kraja. V tomto roku evidovala 6 225 čitateľov. Čitateľských návštev bolo okolo 80 000, teda 318 denne. Výrazne vzrástol záujem o medziknižničnú výpožičnú činnosť.

V roku 2004 patrila knižnica k organizátorom celoslovenského podujatia Dni detskej knihy, zameranej na zvýšenie záujmu detí o čítanie. Hlavní organizátori boli Bibiana – Medzinárodný dom umenia pre deti Bratislava, Slovenská sekcia Medzinárodnej únie pre detskú knihu (IBBY), Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska, Spolok slovenských spisovateľov. Knižnicu podporil Mestský úrad v Dolnom Kubíne a kultúrne zariadenia v meste. V roku 2004, teda v roku úmrtia významného Oravca Antona Habovštiaka, bol vypracovaný návrh na pomenovanie knižnice po tomto spisovateľovi. 27. októbra poslanci zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja schválili návrh na zmenu názvu Oravskej knižnice. Odvtedy nesie názov Oravská knižnica Antona Habovštiaka.

Priaznivé výsledky zaznamenávala Oravská knižnica aj v nasledujúcich rokoch.

Video o nás a našej činnosti z roku 2011, ktoré pre Oravskú knižnicu vyrobilo Infoštúdio mesta Dolný Kubín

Rekonštrukcia knižnice

Na konci desaťročia sa aktuálnou stala prístavba knižnice. Nový projekt bol na základe projektu z roku 1999 vypracovaný v roku 2009. Jeho cieľom bolo rozšírenie služieb a odstránenie nevyhovujúcich podmienok pre uchovávanie a sprístupnenie knižného fondu. Peniaze na realizáciu sa podarilo získať z Regionálneho operačného programu Európskej únie.

Problémy s verejným obstarávaním však spôsobili odklad zahájenia samotných prác. Víťazná firma LEMONT SLOVAKIA Žilina s.r.o. si prevzala stavenisko až 11. 11. 2013 a v nasledujúci deň začala so samotnými stavebnými prácami.

Výstavbe novej budovy predchádzala demolácia starého objektu z 19. storočia. Jeho opravy by si vyžiadali veľké finančné prostriedky s problémovým prínosom.

Stavalo sa dennodenne. Rástli múry. Báli sme sa však každého nasledujúceho dňa. Prešiel december i január i ďalšie mesiace. V mesiaci apríl vládol na stavbe najväčší ruch. Okrem pracovníkov firmy LEMONT sa tu nasťahovali zamestnanci iných dodávateľských firiem. 30. apríla boli práce ukončené.

Novopostavená budova má tri podlažia s výťahom a teda od vstupu je riešená bezbariérovo. S existujúcou budovou vytvára spoločný monoblok.

V ďalšej etape sa prikročilo k vybudovaniu letnej čitárne, ktorá je situovaná na voľnom priľahlom pozemku. V letných horúcich dňoch je pobyt v tieni obidvoch knižničných budov pre čitateľov knižnice príjemným osviežením.

Stavebné úpravy knižnice pokračovali aj v nasledujúcich rokoch. V roku 2017 bola realizovaná oprava havarijného stavu strešnej krytiny na hlavnej budove, opravenou prešlo i schodisko a v nasledujúcom roku sa uskutočnila prvá etapa rekonštrukcie suterénnych priestorov, v rámci ktorej bola prevedená inštalácia nových elektrických rozvodov, potrubných rozvodov, montáž vzduchotechniky, aby sa zabezpečilo odvetrávanie v pivničných priestoroch a klimatizácia v spoločenskej miestnosti.

Chronológia

  • 1951 – otvorenie Okresnej knižnice s počtom kníh 1817
  • 1952 – vytvorenie prvých oddelení v Okresnej knižnici
  • 1976 – vytvorenie úseku regionálnej bibliografie
  • 1981 – presťahovanie knižnice do súčasných priestorov
  • 1985 – vytvorenie hudobného oddelenia
  • 1990 – knižnica pod priamym riadením MK SR, zriadenie pobočky
  • 1994 – využívanie systému LIBRIS na spracovávanie kníh
  • 1995 – využívanie systému BIBLIS pre regionálnu bibliografiu, prechod na automatizovaný výpožičný systém
  • 1996 – premenovanie na Oravskú knižnicu, včlenenie do Oravského regionálneho centra
  • 1999 – zánik Oravského regionálneho centra, vrátenie právnej subjektivity Oravskej knižnici
  • 2002 – prechod do zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja
  • 2004 – premenovanie na Oravskú knižnicu Antona Habovštiaka
  • 2007 – rozvoj cezhraničných kontaktov s Miejskou Bibliotékou Publicznou v Limanowej (Poľsko)
  • 2010 – rozvoj cezhraničných kontaktov s Regionálni knihovnou v Karvinej (Česká republika)
  • 2012 – uvedený do prevádzky nový knižnično-informačný systém Clavius
  • 2014 – zateplenie hlavnej budovy a dokončenie bezbariérovej trojpodlažnej prístavby
  • 2015 – sprístupnenie letnej čitárne
  • 2017 – výmena strešnej krytiny na hlavnej budove
  • 2018 – nadviazanie spolupráce s Městskou knihovnou Krnov (Česká republika)
  • 2020 – akceptácia čipových kariet vydaných iným subjektom (ISIC, ITIC, SAD, …)