160. výročie narodenia Marina Kukučína

160. výročie narodenia Martina Kukučína

17. mája si pripomenieme 160. výročie narodenia spisovateľa, lekára a pedagóga Martina Kukučína. Rodák z oravskej obce Jasenová je považovaný za jedného z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského literárneho realizmu. Je najautentickejším epikom v jeho počiatočnej, formujúcej sa fáze. Videnie skutočnosti očami dedinského človeka, jej hodnotenie jeho kritériami a schopnosť vyjadrovať sa jeho štýlom sa stali východiskom Kukučínovho novátorstva, ktorým slovenskú prozaickú tvorbu doviedol na prah jej modernej epochy. Martin Kukučín bol majster ľudového jazyka, práve on ho vyzdvihol na piedestál vysoko kultivovaného literárneho jazyka. V tvorbe s obľubou využíval početné jazykové archaizmy, zastarané alebo zastarávajúce slová a nárečové a ľudové prostriedky. Rozumie im však ešte súčasný čitateľ? Svoju znalosť slovenského jazyka a dolnooravského nárečia z 19. a začiatku 20. storočia si môžete overiť v nasledujúcom kvíze. Všetky slová nájdete v autorových poviedkach.

Viac kvízov zo slovenskej i svetovej literatúry nájdete TU.

Zdroje:

Kukučín, Martin: Neprebudený. Bratislava, Hevi 1993
Kukučín, Martin: Výber II. Bratislava, Tatran 1980.
https://www.litcentrum.sk/autor/martin-kukucin/komplexna-charakteristika-tvorby
https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2010/3/ks2010-3.pdf
https://www.tyzden.sk/casopis/5923/pripad-kukucin/
https://slovnik.juls.savba.sk/

P.S.:

Do regionálnej knižnice voľne dostupných kníh pridávame výberovú personálnu bibliografiu „Martin Kukučín„, ktorú vydala Oravská knižnica v roku 2018. V prvej časti predstavuje život a dielo Martina Kukučína, Kukučínovo tajné písmo, pamätné miesta, pamätníky a portréty. Bibliografická časť obsahuje súpis tvorby Martina Kukučína a literatúry o ňom. Texty sú doplnené ilustračnými fotografiami.

Martin Kukučín - výberová personálna bibliografia

P.P.S.:

„Martin Kukučín je najvianočnejší z našich klasikov. Bez jeho sfilmovaných humoresiek sa nezaobídu hádam nijaké verejnoprávne televízne sviatky. A v povrchnom vedomí národa je zafixovaný ako ľudový rozprávač, kalendárový autor, zručný kolorista jarmočných a žánrových výjavov. Veď si len zalistujme v názvoch jeho najznámejších čŕt a poviedok: Na hradskej ceste, Rysavá jalovica, Keď báčik z Chochoľova umrie, Hody, Veľkou lyžicou, Z teplého hniezda, Dedinský jarmok, Na podkonickom bále, Obecné trampoty… Obecné tu neznamená univerzálne, ale dedinské, teda špecificky slovenské. Akoby potreboval aj tento národ svoj epický skanzen, v ktorom sú uchované historky, príhody, anekdoty, facécie, skazky a pikantárie z priestoru medzi štvoruholníkom: fara – škola – krčma – cintorín. Keď sa však zahryzneme do tohto perníka, zistíme, že má nielen tradičnú ornamentalizáciu a archaizujúci dizajn, ale že vo vejári jeho chutí je nielen bôľna sladkosť a cukrovosť, ale aj horkosť a štipľavosť.“

Daniel Hevier