Keď si deti v knižnici môžu čítať aj v skrini…
Skúsenosti nás knihovníčok s trávením voľného času detí v knižniciach sú rôzne, knižnica sa stáva miestom, kde deti a mládež trávia čas nielen s knihou, ale priznajme si, vieme, že, svet RPG hier, Pokecu, Facebooku nám čitateľov doslova kradne spred nosa. Zaujať dnešné dieťa knihou a odlákať ho od PC je priam heroický výkon, ich pozornosť vedia upútať v knižniciach už veci priam zázračné a to sa stalo vďaka dobrej „konštelácii hviezd“ s príchodom jesene aj v Oravskej knižnici Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne, keď sa v roku 2012 nadviazalo s Regionálnou knižnicou v Karvinej na priateľské vzťahy pri realizácii zaujímavých aktivít (medzinárodná výtvarná súťaž Vianočný pozdrav pre knižnicu, Noc v knižnici) už tretieho spoločného mikroprojektu pod názvom Kultúra nás spája. Mikroprojekt je spolufinancovaný Európskou úniou, z prostriedkov Fondu mikroprojektov spravovaného Trenčianskym samosprávnym krajom.
Priestory detského oddelenia OK AH sa od roku 2007 v dôsledku vytvorenia zabezpečeného miesta pre pripojenie na bezplatný internet pre verejnosť stali nechtiac miestom, kde klasická čitáreň, ako ju poznáme, dá sa povedať zanikla, deti, ktoré si tam dovtedy nachádzali priestor na pokojné čítanie, sa odtiaľ vytratili aj možno v dôsledku hlučnosti čitateľov na PC a zmenšenia priestorov na čítanie. Mňa, knihovníčku, ktorá sa s deťmi najradšej rozpráva o knihách, to samozrejme trápilo a naštartovalo k premýšľaniu ako tento stav zmeniť. Najkrajším pocitom pre knihovníčky je určite nielen plná knižnica detí, zvedavé otázky o nových hrdinoch a spisovateľoch, ale aj tichý šelest otváraných a zatváraných kníh v rukách detí , ozývajúci sa z rôznych kútov knižnice. Tie okamihy sa nedajú podľa mňa ničím nahradiť.
Impulzov na „znovuzrodenie“ kútika – miničitárne v našej knižnici však bolo z mojej strany viacej – už spomínaná absencia priestorov na tiché čítanie detí, rozprávková knižka Libuše Friedovej Rozprávky zo skrine a môj zážitok pri putovaní s Osmijankovými otázkami medzi deťmi v ZŠ Petra Škrabáka v Dolnom Kubíne, kde moje knihovnícke srdiečko zaplesalo pri poznaní, že aj v hluku, chaose, dupote detí na školskej chodbe sa dá čítať. Moju pozornosť upútalo nezvyčajné ticho za pestrofarebným závesom v kúte chodby, zvedavo ho poodtiahnuc som s úžasom zbadala výjav ako z rozprávky – na zemi sedelo na vankúšoch malé dievčatko s knihou v ruke. Nevnímajúc okolitý chaos, hluk si spokojne listovalo vo svojej knihe. Moje knihovnícke srdce pookrialo s vedomím, že niečo také, len prispôsobené možnostiam oddelenia, by určite potešilo aj našich detských čitateľov.
Nápad bol na svete a jeho zrealizovaniu pomohla finančná podpora z už menovaného medzinárodného projektu pri realizácii jednej z jeho aktivít – Noci v knižnici. Nielen pre 10 slovenských a 10 českých detí na nočnom čítaní, ale pre všetky deti túžiace po nezvyčajnom zážitku, sa na detskom oddelení objavil nezvyčajný originálny kútik trávenia voľného času detí s knihou – Skriňa na tiché čítanie.
Zážitok detí z čítania v našej skrini umocňuje jej vzhľad a jej priestor – je vyrobená z masívneho dreva, v jej útrobách je ukrytý vankúšik, polička s knihami, svetielko, možnosť privretia dverí na vytvorenie si „tichého miesta“. Jej priestory môžu využívať všetky vekové kategórie návštevníkov oddelenia, pootvorené dvierka pozývajú všetkých, bez rozdielu veku na malé posedenie s knihou pri svetielku. Naozaj niekedy stačí tak málo – trošku šťastia, peniažkov, fantázie, dobrého pozorovacieho talentu, citu pre detské potreby, šikovných rúk majstra stolára, a na svete je malá originálna miničitáreň.
Alena Javorková – koordinátor KVČ mikroprojektu Kultúra nás spája
