Jozef Medard Slovík

Spisovatelia, ktorých ste mohli alebo môžete stretnúť v Dolnom Kubíne

Autor na tento týždeň: Jozef Medard Slovík.

Každý týždeň predstavujeme zaujímavosti zo života a tvorby autora, ukážky z diela, kvízy a upútavky na knihy, ktoré stoja za prečítanie. V júni sa postupne dozviete niečo viac o Petrovi Hubovi, Oľge Feldekovej, Jozefovi Kaščákovi, Eve Dedinskej a Jozefovi Medardovi Slovíkovi.

Jozef Medard Slovík

Slovenský básnik, prozaik, publicista, bloger a kultúrny pracovník. Publikoval v periodikách Mladé rozlety, Dotyky, Slovenské pohľady. Debutoval knihou básní a krátkych próz Medardovská kvapka (1999), ktorú vydal vlastným nákladom. Vo vydavateľstve Solitudo mu vyšla poeticko-fantazijná novela Kont(a)ranto (2003) a vo vydavateľstve Rak zbierka básní Horské dúšky medu (2007). Je absolventom Prírodovedeckej fakulty Univerzity Mateja Bela V Banskej Bystrici a v súčasnosti pôsobí ako knihovník-informatik v Mestskej knižnici v Námestove. Žije v Rabčiciach. Knihy Psie modré nebo (2014) a Stretnutia naslepo (2017) obsahujú krátke prózy spomienkového, cestopisného a reportážneho charakteru. Kniha Stretnutia naslepo zvíťazila v súťaži Kniha Oravy 2017 v kategórii beletria. Najnovšie vydanou publikáciou je rozprávkový príbeh Goral Karol a zázračná bylina (2020). Posledné tri knihy autorovi ilustroval oravský výtvarník Miroslav Knap. Medard Slovík má prirodzený rozprávačský talent a na pomerne malej ploche dokáže povedať veľa o Orave a zvyšku sveta. Kombinácia „nevinného“, láskavého humoru a domovskej spolupatričnosti je uňho prostriedkom v boji súčasného človeka proti strate identity. V námestovskej knižnici organizuje literárne besedy, exkurzie a každoročné jesenné autorské čítanie so slovenskými spisovateľmi. Na svojom blogu píše najmä o cestovateľských zážitkoch. Medzi jeho obľúbené miesta patrí Gruzínsko, Ukrajina, Škótsko, Írsko a Texas. Medard Slovík pravidelne navštevuje aj Oravskú knižnicu, kde sa na besedách a autorských čítaniach stretáva so svojimi čitateľmi.

Na začiatku bol sen, myšlienka, že raz spojím svoje príbehy do ďalšej knihy. Práve sa stal skutočnosťou, vyšla mi nová kniha Stretnutia naslepo v žilinskom vydavateľstve Artis Omnis. “Vietor rozfúkal malé vlajočky po bokoch bicykla, francúzska a slovenská vedno čarovne viali. Postupne ich vymieňala podľa toho, cez ktorú krajinu práve prechádzala. Vyzeralo to, akoby som odprevádzal zahraničnú delegáciu na najvyššej úrovni. Oproti nám išiel šofér na veľkom traktore, pozrel sa na mňa a potom na Fannin bicykel ako na zjavenie, ktoré mu spadlo z neba. Malá chvíľka nepozornosti a skončil by v priekope. V susednej dedine mi zamávala na pozdrav a rozlúčila sa šarmantným Au revoir!” (Ukážka z príbehu Fanny z knihy Stretnutia naslepo, Artis Omnis 2017). Rád cestujem a navštevujem miesta, kde sa vždy stane niečo neobyčajné. Príbehy si zapisujem, potom ich upravujem, dotváram, chcem aby to bola pútavá literatúra. Nielen spomínam na to, čo som videl a počul, ale niekde pridám trocha fantázie, aby príbeh stál za reč. Sú v nej aj poviedky staršieho dáta, ktoré som písal ešte hrabalovským spôsobom na písacom stroji, ako napríklad Muži zo stanice či Tajomná vidiečanka. Klepot stroja prerážal ticho noci a príbehy sa rodili uprostred oravskej prírody pod Babou horou na jedno nadýchnutie. Teraz som sa k ním vrátil, prepísal ich v počítači, no písací stroj už dávno nemám, stratil sa niekde v čase.

Jozef Medard Slovík: Cestovná mapa životom – moja nová kniha Stretnutia naslepo

Doma

Doma už pár týždňov
žijem zo spomienok
na zadnom vrecku záplata
starám sa o starú mamu
rozbíjam vajíčko
vôkol mňa

Jesenná

Nepotrebujem zbytočné veci
ale kus jesennej krajiny
a veľa voľného času
na potulovanie sa
padajúcim lístím

Jozef Medard Slovík: Horské dúšky medu

Zdroje:

Slovík, Jozef Medard: Psie modré nebo. Skalná ruža, Kordíky 2014. ISBN 978-80-971127-3-8.
https://www.martinus.sk/?uItem=730125
https://slovik.blog.sme.sk/
https://brno.rozhlas.cz/s-basnikem-medardem-po-orave-poslechnete-si-reportaz-filipa-gaza-8219340
Kartotéka regionálnych osobností Oravskej knižnice Antona Habovštiaka

Kvíz: Čo viete o spisovateľovi Jozefovi Medardovi Slovíkovi

Viac kvízov o slovenskej i svetovej literatúre nájdete TU.

Zmeškali ste predchádzajúce články? Prečítajte si:

Eva Dedinská

Eva Dedinská

Slovenská spisovateľka, prozaička, blogerka. Narodila sa v Tvrdošíne v znamení Raka a priznáva si vlastnosti pripisované tomuto znameniu: citlivosť, empatiu, prispôsobivosť, cieľavedomosť, ale aj tvrdohlavosť. Vyštudovala Hotelovú akadémiu v Námestove. S rodinou žije v hornooravskom meste Trstená. Stará sa o dcérku a syna. Okrem materských a pracovných povinností sa aktívne venuje písaniu, ku ktorému ju to ťahalo celý život. Spočiatku tvorila poviedky, neskôr romány „do šuplíka“, pokúsila sa aj o poéziu. Počas rizikového tehotenstva s dcérou Natálkou dokončila svoj prvý rukopis – Zmätok v srdci. Ten poslala do viacerých vydavateľstiev. Ako prvé sa jej ozvalo vydavateľstvo IKAR, a tak sa stala ich autorkou. Doteraz vydala romány: Zmätok v srdci (2010), Až na dno (2011), Budem tvojimi očami (2012), Keď slzy liečia (2013), Dve tváre dvoch mužov (2015), Za náprstok šťastia (2015), Dievčatko s modrými očami (2017) a Snúbenec mojej sestry (2019). Viaceré svoje knihy prezentovala na besedách v Oravskej knižnici a získali tiež ocenenia v čitateľskej súťaži Kniha Oravy.

Do každého príbehu vkladám niečo zo seba. Vnímam svet cez pocity, cez úsmevy a slzy, preto sú moje príbehy veľmi emotívne. Moje knihy sú venované obyčajným ženám – aj mužom -, ktorí majú pocit, že sa na nich rúca súčasný uponáhľaný svet. Verím, že v nich nachádzajú útechu, pochopenie a možno aj radu, ako z problémov. Ide mi predovšetkým o to, aby sa moji čitatelia pri čítaní odpútali od svojich starostí. Ak pri knižkách nájdu čo i len chvíľku pokoja a v príbehoch nádej, splnila som svoju úlohu.

Eva Dedinská

Pýtajú sa ma, ako ma písanie zmenilo. Nezmenilo. Jedine ma nakoplo do zodpovednejšieho písania. Inak som to stále ja – Eva, matka a manželka, ktorá píše.
Píšem, lebo písaním odburávam stres. Píšem, lebo ma to baví. Je fascinujúce vymyslieť príbeh, vytvoriť postavy, ich životy a potom sa tešiť, keď ich ľudia príjmu, akoby skutočne existovali. Píšem, lebo ma veľmi ovplyvňuje okolitý svet a v hlave mám veľa príbehov a životných tragédií. Čo s nimi? Musím ich dať na papier a uvoľniť tak priestor novým pocitom a vnemom.
Nič ma neteší viac, ako pochvaly na moje knižky. Čitateľom sa páčia a to je najväčšie zadosťučinenie.
ĎAKUJEM! Ďakujem, že čítate moje knižky. Ďakujem za povzbudivé slová. Ďakujem…

Eva Dedinská

Zdroje:

https://www.facebook.com/eva.dedinska.spisovatelka/
https://www.bux.sk/autori/45967-eva-dedinska.html
https://eva-dedinska.webnode.sk/o-nas/
http://slovenski-spisovatelia.blog.cz/1302/eva-dedinska
Kartotéka regionálnych osobností Oravskej knižnice Antona Habovštiaka

Kvíz: Čo viete o spisovateľke Eve Dedinskej

Otestujte sa, ako dobre poznáte jej život a tvorbu. Kvíz nájdete TU.

Jozef Kaščák

Jozef Kaščák

Pedagóg, spisovateľ, glosátor, autor rozhlasových blogov. Narodil sa v Bardejove. Pod vplyvom náborovej akcie Na Orave dobre, na Orave zdravo, ale na Orave švárnych chlapcov málo, zakotvil v Dolnom Kubíne, kde už viac ako dve desaťročia žije a pracuje. Je ženatý a má dve deti. Vyštudoval Filozofickú fakulta UPJŠ, kombinácia slovenský jazyk a literatúra, dejepis. V pracovnom živote pôsobí od roku 1993 na striedačku v rozhlase, televízii a školstve. Pracoval aj ako televízny redaktor a riaditeľ dolnokubínskej mestskej televízie. Od roku 2007 sa pravidelne prihováral poslucháčom Rádia Regina Banská Bystrica v rubrike Večný študent vo výslužbe napovedá alebo Vážne nevážna a nevážne vážna poradňa Jozefa Kaščáka. V súčasnosti spolupracuje s rozhlasovou redakciou v Košiciach a s Rádiom Devín. Rozhlasové glosy nielen píše, ale aj nahráva a strihá. Od r. 1993 publikuje svoje texty v regionálnych a celoštátnych periodikách. V r. 2011 mu krátke prózy vyšli v knihe Živá reklama, ktorá vďaka popularite u čitateľov získala cenu v súťaži Kniha Oravy 2011. Ďalšie výbery z rozhlasových textov vyšli knižne v r. 2014 pod názvom Farby života. Fejtóny, glosy, anekdoty a príbehy zo života sú napísané s nadhľadom, moderným jazykom, ľahkou a hravou formou. Okrem toho, čo vyštudoval, ho zaujíma šport, najmä cyklistika, hudba, film, turistika a cestovanie. Dlhodobo spolupracuje s Oravskou knižnicou, ktorá mu udelila za jeho nezištnú pomoc a spoluprácu čestné ocenenie Priateľ knižnice.

Literatúra nie je pre mňa ani terapia, ani životná nevyhnutnosť, je to v prvom rade zábava. Baví ma pozorovanie sveta okolo seba, nadchýnajú ma drobnosti, ktoré sa precedené cez diamantové očko inšpirácie stávajú veľkými životnými chvíľami. Na literatúre je krásne, že vám dovoľuje vyskúšať si úplne všetko, aj prekročiť hranicu, ktorú by si človek v reálnom živote prekročiť netrúfol. To je tá mágia tvorby, ktorá ma priťahuje.

Jozef Kaščák

„Neboj sa, Ty to dokážeš!“
Táto čarovná veta zásadným spôsobom ovplyvnila môj život. V rôznych obmenách ju počúvam odmalička a nepopieram, že mi dobre padne, keď zaznie na moju adresu ešte aj teraz.
Sprevádzala moju premiérovú jazdu na kolobežke, začiatočnícke klikyháky, z ktorých bolo neskôr písmo, nesmelý úder do lopty a následné roky so športom, prijímačky na vysokú školu aj prvý pokus s mikrofónom v ruke.
„Neboj sa, Ty to dokážeš!“
K tej vete vždy patril niekto, kto dôveroval, chápal, videl o čosi ďalej, upokojil, povzbudil, a potom sa tešil z výsledku.
Český herec Jan Werich vravieval, že keď už tu raz človek je, tak má robiť všetko pre to, aby bol. S odstupom mnohých rokov chápem, že tým myslel, aby sme tu boli pre iných. Aby sme boli tými, ktorí dôverujú, chápu, vidia o čosi ďalej, upokoja, povzbudia, a potom sa tešia z výsledku. Aby sme boli poruke tým, ktorí potrebujú v tiesnivom malom okamihu vesmírnu istotu.
Je to vlastne taká niť života – posúvame si tú čarovnú vetu, ten dôležitý odkaz z roka na rok, z generácie na generáciu, po dekádach a storočiach a je to posolstvo našim nasledovníkom.
„Neboj sa, Ty to dokážeš!“
Nádherná veta.
Senzačný pocit.
Bolo a stále je krásne byť pri tom.

Jozef Kaščák: Niť. In: Farby života

Zdroje:

Kaščák, Jozef: Farby života. Martin, HladoHlas 2014. ISBN 978-80-89711-21-5.
Kaščák Jozef: Živá reklama. Martin, HladoHlas 2011. ISBN 976-80-89502-08-0
https://www.vkmk.sk/download_file_f.php?id=1007454
https://devin.rtvs.sk/clanky/temy/170788/odinakial-jozef-kascak-sarthe
Kartotéka regionálnych osobností Oravskej knižnice Antona Habovštiaka

Kvíz: Čo viete o spisovateľovi Jozefovi Kaščákovi

Otestujte sa, ako dobre poznáte jeho život a tvorbu. Kvíz nájdete TU.

Oľga Feldeková

Oľga Feldeková

Slovenská prozaička, novinárka, scenáristka, dramaturgička a glosátorka. Vyrastala na Orave v meste Tvrdošín. Absolvovala Jedenásťročnú strednú školu v Trstenej (maturovala r. 1960). Po maturite pracovala v Tesle Nižná, kde sa zoznámila so svojim budúcim manželom Ľubomírom Feldekom. Žurnalistiku študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V r. 1977 – 82 pôsobila ako redaktorka Nového slova mladých (príloha Nového slova), r. 1982 – 90 ako scenáristka a dramaturgička Slovenskej filmovej tvorby v Bratislave. Prechodne žila v Prahe, v súčasnosti v Bratislave. Do literatúry vstúpila tvorbou pre deti, keď spolu s manželom vydala knižku Dnes vám hráme v zlatom ráme (1974), samostatne debutovala zbierkou krátkych próz pre deti Rozprávky pre dievčatko (1975). Po nej nasledovali prózy pre dospelých Sťahovanie na mieste (1976), Dievča a šťastie (1979), novela Veverica (1985), výber poviedok Poviedky (2003), fejtóny Niekedy spávam v okuliaroch, aby som lepšie videla na sen (2005),Tajomstvo Sloveniek (2006) a Minútové romány (2018). Je autorkou románu Kým som šťastný (2013). Venuje sa aj prekladaniu z poľštiny (K. I. Gałczyński, T. Brzechova).

Mala som zvláštne detstvo, lebo ma vychovávala mama. Otec žil v Bratislave a chodieval rodinu navštíviť pravidelne raz do mesiaca. Vtedy sa ešte v sobotu pracovalo, takže prišiel v čase, keď som už s bratom spala a v nedeľu poobede už odchádzal.
Keď sa náhodou stalo, že ho to na istú chvíľu kvôli tomu cestovaniu prestalo baviť a chcel si urobiť väčšiu pauzu, tak vyvolal zvadu. Zvada bola pravidelne tá istá – mali sme nedeľný obed, otec jedol hovädziu polievku a povedal – „moja mamička varila mäkšiu mrkvu”. To bola kvapka, na ktorú zo začiatku mama nereagovala, ale keď sa to opakovalo, chytila vidličku a hodila ju do kredenca. Nie do neho. To bol signál, že si otec zbalil kufor, vlak mu odchádzal o druhej, odišiel a štvrť roka ho nebolo. Mama potom prostredníctvom známych apelovala, aby sa nám ocinko vrátil. Tak potom zase prišiel. Takto prežili celý život.
Mama bola presvedčená, že to bolo najharmonickejšie manželstvo, aké vôbec existuje. A keď som sa vydávala, povedala: Olinka, keď doštuduješ, príď na Oravu, Ľubko nech pracuje v Bratislave a budete mať také pekné manželstvo, aké sme mali my.

Oľga Feldeková

Slovo dovolenka má pre mňa od detstva zvláštnu príchuť. Zaslúžilo sa o to vybudovanie Oravskej priehrady a moja mama, ktorá okrem iných dobrých vlastností bola nesmierne pohostinná, obetavá, rada plávala a nekonečne milovala Oravskú priehradu a Oravu. Všade ju propagovala. Vychvaľovala leto na Orave a koho mimo Oravy stretla, každého tam pozývala na dovolenku, samozrejme k nám. Aj keď iba časť pozvaných zobrala pozvanie vážne, dom išiel prasknúť. Hostia potom Oravu propagovali ďalej, takže mama nafukovala z roka na rok čoraz viac nafukovačiek a rozkladala ich každý večer na dlážke po celom dome. Veľmi často sa stávalo, že v deň príchodu hostí bolo krásne počasie, hostia vyšli večer do záhrady, obdivovali hviezdy a mama im prízvukovala: „Dýchajte zhlboka, taký vzduch doma nemáte!“ Na druhý deň ráno začalo pršať. A ako to už na Orave býva, keď začne pršať, hneď tak to neprestane. Nebo je beznádejne zatiahnuté a visia z neho tenké vodné špagátiky. Prší pokojne, milo, ale stále.

Oľga Feldeková

Zdroje:

Feldeková, Oľga: Niekedy spávam v okuliaroch, aby som lepšie videla na sen. Bratislava: Columbus, 2005.
https://www.litcentrum.sk/autor/olga-feldekova/zivotopis-autora
https://www.sme.sk/c/3390603/olga-feldekova-pat-deti-sme-mali-preto-aby-som-manzelovi-nezahla.html
Kartotéka regionálnych osobností Oravskej knižnice Antona Habovštiaka

Kvíz: Čo viete o spisovateľke Oľge Feldekovej

Otestujte sa, ako dobre poznáte jej život a tvorbu. Kvíz nájdete TU.

Peter Huba

Peter Huba

Peter Huba je historik, spisovateľ, publicista a vydavateľ. Vyštudoval historické vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako riaditeľ Okresného archívu v Dolnom Kubíne, Oravskej galérie, Oravského múzea a štátny intendant Oravského kultúrneho centra. V súčasnosti je riaditeľom Oravskej knižnice Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne. Vo vlastnom vydavateľstve vydával od r. 1990 do roku 2009 publikácie propagujúce Oravu a jej osobnosti. Literárne debutoval v r. 1985 knihou Premeny Oravy. Je zostavovateľom mnohých monografií oravských miest a obcí, autorom populárno-náučných publikácií, rozprávkových kníh, kníh regionálnych povestí, historických a životopisných próz.

Môj otec bol rušňovodič, ale popri tom ma usmernil blízko k dejinám. Mal priateľské vzťahy s riaditeľom Oravského múzea Pavlom Čaplovičom, archeológom. Pochádzal z tej istej dediny, tej iste ulice. Ja som spočiatku chodil – dá sa povedať na zárobky – na vykopávky. Bolo to v okolí Veličnej, Istebného, Vyšnokubínske skalky. V počiatkoch sme to brali ako možnosť zarobiť si peniaze, bolo to bližšie, ako ísť na nejakú brigádu. Ale pri vykopávkach sme počúvali ľudí, ktorí sa do toho vyznali, zhodnocovali otvorenú zem a videli v nej niečo, čo sme my vtedy ešte nevideli. Hovorili o jej vrstvách, datovali časy. Asi nás to vtedy až tak nezaujímalo, ale Pavol Čaplovič so mnou začal pracovať. Chodil som k nemu na Oravský hrad, pomáhal som, zúčastňoval som sa brigád.

Peter Huba

Ja som mal veľký spisovateľský vzor, bol to Milo Urban. Samozrejme, počas štúdia a hlavne neskôr v praxi, sa už odo mňa žiadali celkom iné „žánre“ – a to boli odborné výskumy. Z nich vznikli publikácie Oravský hrad, Múzeum oravskej dediny, Premeny a pod. Spájali výskum s cieľom propagácie. No ja som začal pociťovať, že ten strohý popis mi nesedí, nie som s ním spokojný. Napíšete, že vtedy a vtedy sa stalo to… a tým to hasne. Neopíšete, či za tým boli slzy, úsmev, nešťastie, láska… To historik ani nemôže. Jeho úlohou je prinášať fakty. I ja sa držím pravdy, faktov, ale chcel som ich podať v širších súvislostiach, aj s emóciou. Prvý román bol o Jankovi Matúškovi. Ľudia si nedokázali predstaviť túto osobnosť, revolucionára, potom zlomeného človeka. Nevedeli o poryvoch jeho duše. A ja som to skúsil, napísal som román Pokiaľ Tatra stojí. A potom to už išlo.

Peter Huba

Zdroje:

https://www.litcentrum.sk/autor/peter-huba
https://oravskakniznica.sk/sluzby/regionalne-informacie/regionalne-e-knihy-zdarma/
Luptáková, Ľubica: Peter Huba. Výberová personálna bibliografia. Dolný Kubín, Oravská knižnica Antona Habovštiaka 2014.
Luptáková, Ľubica: Peter Huba. Výberová personálna bibliografia (od roku 2015 do roku 2019). Dolný Kubín, Oravská knižnica Antona Habovštiaka 2019.
Zimániová, Zuzana: Peter Huba vymenil pohľad z kabíny rušňa za putovanie po koľajniciach dejín. Rozhovor. In: Evanjelický posol spod Tatier č. 12 (5.4.25017), s. 10-11.

Kvíz: Čo viete o spisovateľovi Petrovi Hubovi

Otestujte sa, ako dobre poznáte jeho život a tvorbu. Kvíz nájdete TU.

Miroslav Saniga

Miroslav Saniga

Miroslav Saniga je vysokoškolský pedagóg a vedecký pracovník Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene. Vo svojom výskume sa zameriava najmä na vtáctvo. K povolaniu prírodovedca ho priviedli operence murárik červenokrídly a hlucháň hôrny, ktoré ho očarili, keď bol ešte dieťaťom. Výskum života týchto dvoch vtákov je jeho srdcovou záležitosťou. Býva v obci Liptovské Revúce, kde v záhrade rodičovského domu vytvoril Rozprávkovú vtáčiu záhradku pre všetkých vtákov. Celoročne sa v nej môžu prichýliť v 150 vtáčích búdkach a posilniť sa v 60 kŕmidlách.
Je autorom mnohých vedeckých publikácií a populárno-náučných kníh o prírode pre deti i dospelých, ktoré si sám ilustruje kresbami a unikátnymi fotografiami. Žije na Liptove, ale jeho cesty často vedú aj na Oravu. Ich cieľom je najmä výskum, no pravidelne aj besedy s čitateľmi. Dlhoročne sa s nimi stretáva v Oravskej knižnici Antona Habovštiaka a dolnokubínskych školách.

Chodím robiť výskum do najodľahlejších lokalít – peši je to dvadsať – dvadsaťpäť kilometrov, niekedy s prevýšením dva kilometre. Takže sú to galeje. Ak niekoho so sebou zoberiem, často sa stáva, že nevládze. Moja práca obnáša tvrdý režim – vstávať o polnoci, to chce ísť spať večer o pol ôsmej, o ôsmej. Neponocujem, nepozerám hororové filmy. Keby som ich pozeral, za každým stromom by som videl strašidlo…

Miroslav Saniga

Niet väčšieho zázraku na tomto našom pozemskom svete, než je príroda. Kedykoľvek vkročíme do posvätného chrámu prírody, vždy je sa v ňom čím nadchýnať. Stredoeurópska príroda je hodná nášho obdivu na jar, keď v jej zátišiach rozkvitá, rozvoniava a šteboce novo sa rodiaci život. V lete nás prírodné zátišia vítajú aromatickou zmesou všakovakých lesných plodov, ktoré oči kolúcimi farbami a lahodnými, podmanivými vôňami dráždia naše chuťové poháriky a priam hriešne zvádzajú k ochutnaniu. V jeseni nás pramatka príroda pozýva do svojich najvymaľovanejších lesných zákutí, ktoré hýria všetkými odtieňmi farieb. Keď do kúzelnej prírodnej katedrály zavíta zima, očarí nás tento pozemský zázrak po štvrtýkrát priam rozprávkovou idylkou, ktorá vyráža dych…

Miroslav Saniga

Nech by som použil najvyberanejšie prívlastky a zoštylizoval najkvetnatejšie vety, boli by len chabým odleskom skutočnej krásy, ktorou oplýva maličký fliačik zeme pod Gerlachom, Kriváňom, Ďumbierom, Chočom, Rozsutcom, Ostredkom…

Miroslav Saniga

Zdroje:

SANIGA, Miroslav: O prírode veselo i vážne. Perfekt 2018. ISBN 978-80-8046-889-7
SANIGA, Miroslav: Z mojej vtáčej záhrady. Veda 2009. ISBN 978-80-224-1073-1
https://www.saniga.sk/Zivotopis/
https://hiking.sk/hk/ar/5478/miroslav_saniga_o_chotari_pod_ciernym_kamenom.html
https://myliptov.sme.sk/c/3100860/kralovstvo-krmidiel-skalny-kvietok-a-zivot-pevne-zviazany-s-prirodou.html
https://vedanadosah.cvtisr.sk/les-je-psycholog-farmaceut-aj-lekar

Kvíz: Čo viete o spisovateľovi Miroslavovi Sanigovi

Otestujte sa, ako dobre poznáte jeho život a tvorbu. Kvíz nájdete TU.

Ivana Furjelová

Ivana Furjelová

Slovenská prozaička narodená v Dolnom Kubíne. Pochádza z Dlhej nad Oravou, od čias vysokoškolského štúdia žije v Bratislave. Na začiatku jej tvorby boli poviedky uverejnené v letnom projekte vydavateľstva Evitapress – Krimipoviedky (2011). V čase vydania prvej knihy Squelé babenky (2012), ktorá získala mimoriadne priaznivý ohlas čitateľov, bola študentkou Gymnázia P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. Ešte pred maturitou jej vyšla druhá kniha Až keď bude mama triezva (2013). Tretiu knihu Všetko naopak (2014) vydala počas svojho štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave. Písanie kníh o mladých ľuďoch, ich radostiach i problémoch, pri ktorom počúvala piesne skupiny Elán, patrilo k jej študentským koníčkom. V súčasnosti pracuje ako hovorkyňa Rady pre vysielanie a retransmisiu v Bratislave.

Kedysi dávno, keď som mala asi štrnásť rokov a písala som už denne naraz aj tri slohy pre svojich kamarátov, som vyhlásila, že raz napíšem svoju vlastnú knihu. Nikto mi vtedy neveril, mysleli si, že len kecám. Keď sa mi do knižky Krimipoviedky dostali dve poviedky, chcela som zistiť, či mám aj na viac, alebo sa tu moja „kariéra“ končí. Zvedavosť, či by bola moja vlastná kniha dosť kvalitná, aby vyšla aj v tlačenej podobe, ma poháňala dopredu. Nikto mi pri knihe nedával veľké šance a nedávala som si ich ani sama.

Ivana Furjelová

Mladým čitateľom je na Ivane Furjelovej sympatické práve to, že sa v jej príbehoch nájdu. Dokáže identifikovať reálny problém, nielen ten fejsbukový, a pozerá sa naň očami mladého človeka, bez zbytočných obáv, ktorým možno niekedy podliehajú dospelí.

Mestská knižnica Ružomberok

Zdroje:

https://www.dlhanadoravou.sk/oznamy/uspechy-mladej-spisovatelky.html
https://www.databazeknih.cz/zivotopis/ivana-furjelova-37127
https://www.martinus.sk/authors/ivana-furjelova
https://www.preskoly.sk/p/319640-vsetko-naopak/
https://oravskakniznica.sk/podujatia/sutaze/kniha-oravy/
https://www.kniznicark.sk/sk/ivana-furjelova-v-kniznici

Kvíz: Čo viete o spisovateľke Ivane Furjelovej

Otestujte sa, ako dobre poznáte jej život a tvorbu. Kvíz nájdete TU.

Karol D. Horváth

Karol D. Horváth

Slovenský prozaik, publicista, autor viacerých divadelných hier a dramatizácií. Narodil sa 15.2.1961 v Bratislave, študoval na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove a po skončení štúdia pracoval v rozličných zamestnaniach, aj ako pomocný stavebný robotník, pastier oviec, barman, učiteľ ZŠ a ZUŠ, tajomník miestneho národného výboru, šéfredaktor súkromného rádia, produkčný bábkového divadla, redaktor Slovenského rozhlasu, dramaturg viacerých divadiel, copywriter. Niekoľko rokov žil aj na Orave a úspešne režíroval amatérsky divadelný súbor v Dolnom Kubíne.

Rád čítam poviedky. Keďže som často na cestách a mám málo voľna, sú pre mňa vhodnou formou, cez ktorú do seba vstrebem celý príbeh so všetkým, čo k nemu patrí. Vnímam ich ako hudbu. Preto ich aj píšem.

Karol D. Horváth

Jednoducho, zrazu som nadobudol pocit, že sa nemám s kým rozprávať o tom, čo ma naozaj zaujímalo. Lebo keď sa človek o tom rozpráva iba s manželkou, tak všetko môže súvisieť s tým, že som doniesol malú výplatu, alebo sedel dlho v krčme. Najprv som založil jeden krúžok v Oravskej Lesnej, a neskôr v Dolnom Kubíne na základnej umeleckej škole. Tam som, samozrejme, takmer okamžite začal riešiť aj stredoškolákov a aj dospelých. Mal som chovnú stanicu na divadlo. A dospeli sme do štádia, keď som mal pocit, že ten finálny súbor, ktorý sa volal V.S.O.P. Hviezdoslav, je v tak dobrej kondícii, že potrebuje naozaj dobrého režiséra. A tak som zavolal Silva Lavríka, priateľa od vysokej. Ten s nami urobil Hájnikovu ženu, ja som to dramaturgoval a dokonca sme dostali aj dáky ten hlas v divadelných Doskách.

Karol D. Horváth

Zdroje:

https://www.litcentrum.sk/autor/karol-d-horvath-0
https://www.sme.sk/c/3650435/karol-horvath-daco-by-hadam-zo-mna-bolo.html

Kvíz “Čo viete o spisovateľovi Karolovi D. Horváthovi”

Otestujte sa, ako dobre poznáte jeho život a tvorbu. Kvíz nájdete TU.

Darina Hamarová

Darina Hamarová

Slovenská prozaička, autorka piatich románov. Narodila sa v Námestove, žije a tvorí v hornooravskej obci Oravské Veselé.

„Normálna, obyčajná žena. Matka, ktorá vychováva štyri deti. Dve svoje a dve, ktoré mi zostali po sestre. Vlastne, všetky štyri sú moje. Teším sa z ich úspechov a ťažko prežívam ich sklamania. Okrem týchto svojich detí, mám kopec ďalších. Som totiž učiteľka v základnej škole. Učím angličtinu a informatiku. Milujem svoje povolanie, iné si ani neviem predstaviť. Žijem na Orave, v Oravskom Veselom, som akosi prirastená k tej oravskej hrude… Nech som kdekoľvek, veľmi rada sa sem vraciam, tu som šťastná.“

Darina Hamarová o sebe

“Mojou najväčšou odmenou je, že sa vám knihy páčia, že ich čítate a že si nájdete čas a napíšete mi o emóciách, dojmoch, ktoré vo vás zanechali. Ďakujem za každú spätnú väzbu a za ocenenia, ktoré som získala práve vďaka vám (kniha Životom nekráčam sama získala 1. miesto v ankete Kniha Oravy, na martinus.sk som sa dostala medzi TOP 5 autorov na Slovensku za rok 2014).”

Odkaz spisovateľky čitateľom

Zdroje:

http://slovenski-spisovatelia.blog.cz/1509/darina-hamarova
https://www.vydavatelstvomotyl.sk/autori/9/darina-hamarova
https://www.martinus.sk/authors/darina-hamarova
https://katalog.oravskakniznica.sk/Carmen/
https://www.lenprezeny.sk/darina-hamarova-preco-pise-pod-pseudonymom/

Kvíz “Čo viete o spisovateľke Darine Hamarovej”

Otestujte sa, ako dobre poznáte jej život a tvorbu. Kvíz nájdete TU.

Silvester Lavrík

Silvester Lavrík

Slovenský prozaik, básnik, dramatik, scenárista, režisér, publicita. Narodil sa 24. januára 1964 v Spišskom Štiavniku.

Po štúdiu na Univerzite P. J. Šafárika v Prešove pracoval ako učiteľ slovenského jazyka a výtvarnej výchovy. Neskôr študoval divadelnú réžiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a pracoval ako režisér Slovenského rozhlasu v Bratislave. Ešte pred absolvovaním divadelnej réžie založil amatérske divadelné združenie BáPoDi, kde pôsobil ako režisér. Ako dramatik a režisér spolupracuje s profesionálnymi divadlami na Slovensku aj v Čechách, a tak žije a pracuje nielen v Spišskom Štiavniku, ale aj v Bánovciach nad Bebravou, Dolnom Kubíne, Bratislave, Zlíne, Prahe, Martine, Košiciach, Trnave, Brne, Českých Budějoviciach, Ostrave, Budapešti a i. Od roku 2000 bol umeleckým šéfom Mestského divadla Zlín, potom šéfredaktorom Slovenského rozhlasu – Rádia Devín, projektovým manažérom Rádia Litera a Rádia Klasika.

Je autorom tridsiatich divadelných hier a získal niekoľko významných ocenení. Hra Katarína získala Cenu Alfreda Radoka (1. miesto) v roku 1996. Cenu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky Za tvorivý čin roka dostal za hru Zátišie s matkou (1996) a rovnaké ocenenie získal spolu Karolom Horváthom za úpravu textu Hájnikova žena (1999). Prvé miesto s divadelnou hrou Uschni láska moja obsadil v súťaži Dráma 2000.

Ako prozaik debutoval zbierkou poviedok Allegro barbaro (2002). Po nej nasledovala novela Villa Lola (2004). V roku 2005 sa predstavil ďalšou zbierkou poviedok Zlodeji a o rok neskôr zbierkou fragmentárnych prozaických textov pod názvom Perokresba.

Prvým románom Silvestra Lavríka bol príbeh nevidiacej učiteľky klavíra s kriminálnou zápletkou, ktorý vyšiel v roku 2011 pod názvom Zu. Už s týmto románovým debutom sa dostal medzi finalistov prestížnej literárnej súťaže Anasoft Litera. Po románovej prvotine nasledoval poviedkový román Naivné modlitby z roku 2013, v ktorom hlavný hrdina so sladkým menom Cukor rieši neľahké problémy s nežnejšou polovicou sveta.

Tretí román Nedeľné šachy s Tisom vyšiel v roku 2016. S touto knihou sa opäť dostal do finálovej desiatky Anasoft Litery. V roku 2018 dostal za román Cenu Jána Johanidesa. Najnovším dielom je dokuromán Posledná k. & k. barónka (2019), ktorým vzdal úctu výnimočnej žene, barónke Margite Czóbelovej (1891 – 1972), netere maliara Ladislava Mednyánszkeho. Ona sama maľovala a pre londýnske vydavateľstvá ilustrovala detektívky a dobrodružné romány. V sedemdesiatych rokoch tvorila angažované plagáty oslavujúce vyslanie sovietskeho Sputnika do Vesmíru. Jej život je spojený s kaštieľom v Strážkach. V mnohých zlomových obdobiach zachraňovala nielen rodný kaštieľ, ale aj päťstoročnú knižnicu s tisíckami cenných zväzkov a obrazy Ladislava Mednyánszkeho i portréty spišských a oravských županov. Všetky obrazy, knihy a rodinné písomnosti sa jej podarilo uchovať len vďaka vlastnej vynaliezavosti a svojráznemu šarmu. Dokázala to napriek tomu, že ľudí s takýmto osudom je okolie náchylné považovať za čudákov, ak nie rovno bláznov. Pri tvorbe obsiahleho románu autor preštudoval stovky materiálov a podkladov o živote barónky, jej diele a odkaze.

V roku 2004 napísal faktografickú publikáciu Slovensko v lete a súčasné spoločenské dianie hodnotí v komentároch v novinách Sme a Denníku N a .

Silvester Lavrík je všestranný autor a v jeho diele nechýbajú ani knihy pre deti. Pod pseudonymom Hana Naglik napísal a ilustroval knihy Ester a Albatros (2004), Ester a Turáci (2012), Ježko a iné prskavky (2011) a Dómokostol a jeho tajné dejiny (čiže) Mikuláš, Ježiško a iné komplikácie (2018).

Silvester Lavrík v nedávnej minulosti v Dolnom Kubíne pôsobil ako divadelník, spolupracoval s Divadlom V. S. O. P. Hviezdoslav pri MsKS v Dolnom Kubíne pri realizácii divácky veľmi úspešnej hry Pavol Országh Hviezdoslav: Hájnikova žena (zabíjala). Inscenáciu režíroval a pôvodný text upravil v spolupráci s Karolom Horváthom. Ako hosť účinkoval na Hviezdoslavovom Kubíne v komornom literárno-dramatickom programe Živý dôkaz a v Oravskej galérii predstavil v r. 2012 svoju ilustrátorskú tvorbu na výstave Ester a albatros.

Som nielen spisovateľom, ale aj obyvateľom rád tu a teraz. Pokladám napríklad za veľké šťastie skutočnosť, že mi bolo dopriate dožiť sa pádu komunizmu v takom veku, že som ešte pri zmysloch aj takmer dvadsať rokov po novembri ´89. Som rád, že sa spoločnosť nachádza v tom stave reflektovania seba samej, že namiesto extenzívneho objavovania „iných svetov“ a „iných kultúr“ a ich napodobovania obrátila svoju pozornosť k sebe samej a skúma vlastné pohnútky, vlastné ciele, ambície a možnosti. To platí aj o slovenskej literatúre. Prestala bojovať, suplovať osvetu a učebnice a hľadá si svoje rôznorodé tváre. Viem, že sa to nestalo včera, a že to ani tak skoro neprinesie výsledky, ktoré by sa stali „javmi“, či „objavmi“, ale už sme vykročili. Takže – som rád, že som rád.
Silvester Lavrík

„Už som ho videl robiť všeličo. Kresliť, maľovať, modelovať, rúbať drevo, murovať, kosiť, kŕmiť, hrať, spievať, režírovať, biť sa, ženiť sa, plávať, behať… Naozaj všeličo. Všetko, pri čom som mal možnosť byť spolu s ním, malo niečo spoločné – robil to na pohľad ľahko a graciózne, ale v skutočnosti s veľkým vnútorným zaujatím a energickým vkladom. Akoby to, čo práve robí, malo vydržať naveky. No a presne tak aj píše.“
Karol Horváth o Silvestrovi Lavríkovi

Literatúra:

Lavrík, Silvester: Posledná k. & k. barónka. Vyd. Dixit 2019. ISBN 9788089662296.
https://www.litcentrum.sk/autor/silvester-lavrik/zivotopis-autora
https://sk.wikipedia.org/wiki/Silvester_Lavr%C3%ADk
https://www.info.sk/sprava/152653/dramatik-prozaik-a-reziser-silvester-lavrik-oslavuje-narodeniny/
https://medziknihami.dennikn.sk/clanky/silvester-lavrik-nedelne-sachy-s-tisom/

Kvíz “Čo viete o spisovateľovi Silvestrovi Lavríkovi”

Otestujte sa, ako dobre poznáte jeho život a tvorbu. Kvíz nájdete TU.

Renáta Bočkayová

Renáta Bočkayová

Spisovateľka, autorka kníh pre deti. Narodila sa 19. marca 1970 v Kežmarku, žije a tvorí v Dolnom Kubíne.

Pochádza zo Spišskej Belej. Vyštudovala Gymnázium Pavla Országha Hviezdoslava v Kežmarku a Pedagogickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove (slovenský jazyk – občianska náuka – etická výchova). Po skončení štúdia pracovala ako učiteľka v Kežmarku a v r. 1999 sa presťahovala do Dolného Kubína. Tu pôsobí ako učiteľka na Strednej zdravotníckej škole. V roku 1996 zostavila a vydala zborník podtatranskej stredoškolskej mládeže Náš svet (s podtitulom Povinné čítanie pre rodičov). Ako autorka debutovala v r. 1997 v Mladých letách knihou pre deti Šťúplik a vybrané slová, ktorá zábavnou a prístupnou formou približuje deťom jednu z najnáročnejších oblastí slovenského pravopisu. Ministerstvo školstva SR ju odporučilo ako doplnkovú literatúru pre základné školy. My ju odporúčame ako užitočnú a zábavnú pomôcku deťom i rodičom pri súčasnom domácom vyučovaní, :). V r. 2002 jej vyšla vo vydavateľstve Tranoscius v spolupráci so Štátnymi lesmi TANAP-u kniha pre deti Tatrankovia. Dej sa odohráva v prostredí Vysokých Tatier, ktoré autorka dôkladne pozná. Hlavnými hrdinami sú tatranskí škriatkovia, ktorí strážia prírodu a sú veľmi nešťastní, keď sa jej ubližuje. Voľným pokračovaním príbehov tatranských škriatkov je Tajomstvo víchrice (2007), tentoraz zo Západných tatier. Zatiaľ poslednou knihou pre detských čitateľov je Počítačový vírus (2014), ktorú venuje všetkým milovníkom, ale aj odporcom počítačových hier pre začiatočníkov i pokročilých a pri ktorej jej cennými radami pomáhal syn Juraj – počítačový kúzelník.

„Pätorka z diktátu! – vzdychol si a schoval žiacku knižku v červenom obale. Šťúplik vyšiel zo školy ako ostatné deti, ale nerozbehol sa domov. Jeho kroky smerovali opačným smerom, do parku za školou. Na staré známe miesto, kde sa chodil vždy schovať a pozbierať odvahu. Len čo prišiel k poslednému stromu, ktorý bol zo všetkých najväčší, zložil aktovku k jeho mocnému kmeňu a sadol si na ňu. Tvár si schoval do dlaní a vzdychol si. Zvráskavený kmeň cítil bolesť malého chlapca, či skôr chlapčeka, o ktorom hovorili, že je zlý, lenivý, lajdák, neučí sa a vôbec ho netrápi, že má zlé známky, nič si nerobí z toho, že je najhorší… Len strom vedel, že Šťúplik skrýva slzy, aby nebol ešte väčším Šťúplikom.”
Renáta Bočkayová: Šťúplik a vybrané slová

Literatúra:

Bočkayová, Renáta: Vlastný životopis (uložený v Oravskej knižnici A. Habovštiaka).
Bočkayová Renáta: Počítačový vírus. Liptovský Mikuláš: Tranoscius 2014. ISBN 978-80-7140-466-8.
Bočkayová Renáta: Šťúplik a vybrané slová. Bratislava: Mladé letá 1997. ISBN 80-06-00780-2.
Bočkayová – Vaseková Renáta: Tatrankovia. Liptovský Mikuláš: Tranoscius 2002. ISBN 80-7140-217-6.

Kvíz “Čo viete o spisovateľke Renáte Bočkayovej”

Otestujte sa, ako dobre poznáte jej život a tvorbu. Kvíz nájdete TU.

Jozef Urban

Jozef Urban

Slovenský básnik, textár, libretista, esejista, redaktor a publicista. Venoval sa tiež tvorbe pre deti a písal pre rozhlas. Narodil sa 29. novembra 1964 v Košiciach, tragicky zahynul 28. apríla 1999 vo Zvolene.

Po maturite na košickom gymnáziu v roku 1983 študoval ekonomiku zahraničného obchodu na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. V r. 1988-1989 pracoval ako redaktor Literárneho týždenníka. Potom prešiel do redakcie časopisu pre mladých autorov Dotyky, v ktorom v r.1990 pôsobil aj ako šéfredaktor. V rokoch 1991-1992 bol redaktorom časopisu Mladé rozlety. V r. 1993-1994 bol riaditeľom Medzinárodného domu umenia pre deti Bibiana. V r. 1994 sa z Bratislavy presťahoval do Zvolena a pôsobil v slobodnom povolaní do r. 1997, kedy sa opäť vrátil ako redaktor do Literárneho týždenníka.

Knižne debutoval ako 20-ročný vysokoškolák zbierkou Malý zúrivý Robinson (1985), ktorá sa stala symbolom opozičného postoja najmladšej generácie k vtedajším spoločenským pomerom. Pozornosť upútal predovšetkým svojou úprimnou básnickou výpoveďou, živelným jazykom mladých ľudí, ale aj intelektuálno-pesimistickým videním sveta. Prihlásil sa k odkazu amerických beatnikov a stal sa výrazne znejúcim hlasom nastupujúcej tzv. rockovej generácie básnikov. Za zbierku získal Cenu Ivana Kraska. V zbierke Hluchonemá hudba (1898) pribudlo skepsy, mladícku dynamiku a revoltu vystriedali pochmúrne až pesimistické tóny. V rovnakom ladení pokračoval v zbierke Kniha polomŕtvych (1992), v ktorej sa však objavujú aj verše o nádeje a možnostiach zastaviť šialený vývin sveta. Vo svojej tvorbe využíval najmä voľný verš, ale výborne zvládal aj klasické veršové formy. V zbierke Snežienky a biblie (1996) dominujú tri sonetové skladby-balady, napísané formou sonetového venca a venované trom ženám. Tematicky básne reflektujú jeho kritický vzťah k súčasnosti a vieru v záchranu v podobe lásky. Po jeho smrti vyšla básnická zbierka Dnes nie je Mikuláša (2001), ktorá obsahuje autorove básnické prvotiny, kniha piesňových textov Voda, čo ma drží nad vodou (2000), populárno-didaktické eseje pre začínajúcich básnikov Utrpenie mladého poeta (1999), knihy reportáží Blízko, ale čoraz ďalej (2001), Dobré dni – slovenská poézia (2002). Od konca osemdesiatych rokov sa začal intenzívne venovať aj tvorbe textov piesní slovenskej populárnej hudby. Počas svojej textárskej kariéry spolupracoval s mnohými slovenskými interpretmi. Sú medzi nimi Miroslav Žbirka, Janko Lehotský, Beata Dubasová, Marcel Palonder, Oľga Záblacká, Vašo Patejdl, skupiny Money Factor, Dorian Gray, Broken Heart, Elán.

Jozef Urban bol aj spoluautorom zbierky veršov Výstrel z motyky (Správa o prievane) (1990), autorom rozprávkovej knihy pre deti Dobrodružstvá vranky Danky (1995), autorom rozhlasovej hry Poznáme svojich ľudí (1990), autorom libreta muzikálu Kráľ Dávid a spoluautorom soundracku k filmu Fontána pre Zuzanu 3.

Mimoriadne zaujímavý vzťah mal k začínajúcim básnikom. Bol vzorom skúseného radcu a lektora, či už v časopisoch, alebo na desiatkach súťaží a seminárov. Vnímavý, teoreticky mimoriadne podkutý a prísny, výnimočne aj jemne zhovievavý. Ako porotca sa predstavil aj v celoslovenskom kole súťaže v umeleckom prednese Hviezdoslavov Kubín a na jeseň v r. 1990 si získal obdiv publika na autorskej besede v Okresnej knižnici v Dolnom Kubíne (dnes Oravská knižnica Antona Habovštiaka).

„Jožo Urban sa zjavil v 80. rokoch ako kométa z východu. Všade, v literárnych súťažiach, v prílohách mladých autorov, zažiaril. O básnickú šticu prečnieval hlavy svojich rovesníkov.”
Daniel Hevier

„Náruživo závislý od textu v akejkoľvek forme – takto by sa dal charakterizovať Jožov vzťah k čítaniu. Od kníh po časopisy, od populárno-vedeckých spisov cez beletriu až po bulvár, čítal skrátka všetko. S mamuťou pamäťou a schopnosťou bleskovej analýzy mu to veľmi pomáhalo v tvorbe, ale ja v diskusiách, kde bol nebezpečným oponentom.“
Maroš M. Bančej

„Neznášam knižky kde sú všetky ženy krásne
aj muži sú krásni
aj deti
a potom sa musí nájsť nejaký
Quasimodo
ktorý si všetku tú krásu
príšerne odskáče.“
Jozef Urban: Dnes nie je Mikuláša

Literatúra:

Mikula Valér a kol. : Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV 2005. ISBN 8071498017.
Bančej Maroš M.: „Zúrivo, nežne, svoj…“. Bratislava: Public promotion s. r. o. 2011. ISBN 978-80-9699944-1-0.
https://www.litcentrum.sk/autor/jozef-urban

Kvíz “Čo viete o spisovateľovi Jozefovi Urbanovi”

Otestujte sa, ako dobre poznáte jeho život a tvorbu. Kvíz nájdete TU.

Blažena Mikšíková

Blažena Mikšíková

Spisovateľka, autorka kníh pre deti. Narodila sa 2. apríla 1937 v Kline, žije a tvorí v Dolnom Kubíne.

Pôsobila ako učiteľka prírodovedných predmetov na viacerých oravských základných školách. Popri pedagogickej práci sa venovala aj literárnej tvorbe, ktorú uverejňovala časopisecky. Knižne debutovala v r. 1999 rozprávkovým príbehom Belások o malom motýlikovi, ktorý sa zoznamoval s lúčnym svetom od narodenia až po odlet pred blížiacou sa zimou. Podobne je koncipované aj voľné pokračovanie príbehu v knihe Belások a Belásenka (2001). Čitateľov si získa svojim poetickým videním idylického sveta chrobáčikov, ktorým odovzdáva posolstvo o dobrote, tolerancii, vzájomnej pomoci a kráse sveta. Deťom sú určená aj knihy Kakaová princezná (2000) o krásnej víle Rajenke a Smieško z 1. A (2003). Realistické príbehy zo života prvákov sú prepojené s imaginárnym svetom prostredníctvom postavy Smieška, ktorého vidia iba žiaci prvej triedy. Veselé i napínavé dobrodružstvá dvoch šarkanov Okánika a Uchánika stvárňuje v dvojjazyčnej slovensko-poľskej knihe Rozprávkové šarkany – Bajkowe latawce (2010), ktorú vydala Oravská knižnica Antona Habovštiaka a ilustrovala dolnokubínska výtvarníčka Edita Kubičková. Najnovším dielom je tvorivý pracovný zošit pre deti O kom? O čom? O všeličom (2016) s veselými básničkami o škole, zvieratkách a prírode doplnenými ilustráciami oravského výtvarníka Miroslava Knapa. Blažena Mikšíková sa rada stretávala so svojimi čitateľmi na mnohých besedách v knižniciach a školách na Slovensku i v zahraničí. Častým a vždy srdečne vítaným hosťom bola aj v Oravskej knižnici.

Je tiež autorkou rozhlasových hier pre dospelých Oltár bez kvetov (1955) a Spln mesiaca (1994). Podľa dramatickej predlohy Dúhenka vznikol koprodukčný film STV a ČT pre deti (2000).

„Aj keď sú mojimi prvými čitateľmi vnúčatá, v prvom rade sa musí knižka páčiť mne. Základom je námet. Rovnako potrebujem vedieť začiatok i koniec celého príbehu. A potom píšem. Nesedím pri tom od rána do večera. Keď mi niečo zaujímavé napadne, zapíšem si to na kúsok papiera.” Blažena Mikšíková

Literatúra:

Sliacky, Ondrej a kol. : Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež. Bratislava: Literárne informačné centrum 2005. ISBN 80-88878-97-7.

Kvíz “Čo viete o spisovateľke Blažene Mikšíkovej”

Otestujte sa, ako dobre poznáte jej život a tvorbu. Kvíz nájdete TU.